Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-93-2021.pdf
PDF · 114.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/93/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: EBAC, spol. s r.o., IČO: 34116826, so sídlom Levická cesta 3, 949 01 Nitra, zastúpeného spoločnosťou AKMK, s.r.o., IČO: 36859061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, proti žalovanej: G.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom B. Němcovej 1/ A, 977 01 Brezno, o zaplatenie 17 845,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 3C/2/2016-569 zo dňa 08.06.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 17.845,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.845,05 Eur od 27.07.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 54,78 %.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17 845,05 Eur, ktorý zostal predmetom konania, po opätovnom prejednaní dospel k záveru, že žaloba v tejto časti je dôvodná. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzatvorili dňa 02.03.2004 a tiež dňa 19.05.2005 kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. D.Z. - druh pozemku trvalé trávnaté porasty. Kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovanou a žalobcom boli v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Brezno č.k. 6C/237/2008-277 zo dňa 22.01.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.03.2013 absolútne neplatné v časti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu 2/6 k sporným pozemkom, nakoľko bolo preukázané, že žalovaná nebola výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, ale prináležal jej len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6. Preto kúpnymi zmluvami žalovaná nepreviedla na žalobcu výlučné vlastnícke právo k sporným pozemkom, ale len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6 k sporným pozemkom, pričom vo zvyšku, t.j. v rozsahu absolútne neplatnej časti kúpnych zmlúv sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Žiadna zo strán nikdy nespochybňovala, že by finančné prostriedky nad rámec kúpnej ceny vo výške 17 845,05 Eur neboli vyplatené žalobcom žalovanej. Uvedené skutočnosti žalovaná počas konania výslovne nepoprela a nenamietala ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a výslovne nepoprela, že žalobca jej
vyplatil finančné prostriedky aj nad rámec kúpnej zmluvy vo výške tak, ako to tvrdil žalobca. Žalobca preukázal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2004 mal na svojom účte potrebné finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny, na ktorej sa strany dohodli mimo kúpnej zmluvy a táto suma bola žalovanej vyplatená nad rámec v zmluve uvedenej kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaná začala spochybňovať tieto skutočnosti až v priebehu odvolacieho konania, túto obranu žalovanej považoval súd za účelovú, a navyše podľa názoru okresného súdu žalovaná tieto skutočnosti ani účinne nepoprela s poukazom na § 151 ods. 2 CSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd považoval žalobu za dôvodnú, aj v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17 845,05 Eur a žalobe vyhovel. S názorom žalovanej, že ohľadne čiastky zaplatenej nad dohodnutú kúpnu cenu sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, a táto časť nároku uplatneného žalobcom je premlčaná z iného dôvodu, ako by mala byť absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy a vrátenie vzájomne poskytnutých plnení podľa § 457 Občianskeho zákonníka, sa súd nestotožnil a mal za to, že aj na túto časť uplatneného nároku možno aplikovať ust. § 107 ods. 3 OZ. Mal za to, že je neplatná celá kúpna zmluva zo dňa 02.03.2004 a nie je možné považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Poukázal na závery uvedené v rozsudku NS SR zo dňa 30.01.1975, sp. zn. 1Cz/129/74. U absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2004 vznikol medzi žalobcom a žalovanou synalagmatický záväzok v zmysle § 457 OZ, pretože obe zmluvné stany si podľa kúpnej zmluvy plnili a boli teda povinné si tieto plnenia spôsobom podľa § 457 OZ vzájomne vrátiť. Na charaktere ich synalagmatického záväzku nič nemení ani okolnosť, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/6 k nehnuteľnostiam, ktoré na žalobcu neplatne previedla žalovaná, bol na základe právoplatného rozsudku „vrátený“ nie zmluvnému partnerovi žalobcu, ale skutočnému vlastníkovi, a že teda žalovaná v dobe rozhodovania súdu v tejto veci už žiadne právo ohľadne tohto spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/6 k nehnuteľnostiam proti žalobcovi nemá. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 588, § 488, § 46 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 107 ods. 1, 2, 3, § 563, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná. 4. Žalovaná podala odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Uviedla odvolacie dôvody s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietala nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie, keď okresný súd nepripustil argumentáciu žalobkyne, že prostriedky použité na zaplatenie kúpnej ceny nemohli pochádzať z pokladne spoločnosti EBAC, spol. s r. o., ale boli vyplatené z vlastných zdrojov jej konateľa Ing. Borisa Košúta. Nesúhlasila s odôvodnením okresného súdu, že sa jedná o nové prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli použité v pôvodnom konaní. Tento postup považuje za nesprávny. Súd svojim postupom narušil princíp rovnosti zbraní v súdnom konaní. Ďalej žalovaná namietala nesprávne skutkové zistenia, napriek tomu, že im nebolo umožnené vykonávať nové prostriedky procesnej obrany na spochybnenie týchto dokladov, bolo povinnosťou súdu predložené dôkazy vyhodnotiť. Okrem toho vôbec nie je zrejmé, ako mala byť suma 1 612 800,- Sk zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti. Napriek týmto skutočnostiam okresný súd uveril tvrdeniu žalobcu, že peniaze na kúpnu cenu za odkúpenie pozemku od žalovanej boli vyplatené v plnej výške z prostriedkov spoločnosti EBAC, spol. s r. o. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaná videla v tom, že v poradí druhý rozsudok okresného súdu vychádza z iného právneho posúdenia ohľadom platnosti kúpnej zmluvy, a to, že je neplatná ako celok. Rozhodnutie v tejto časti je podľa názoru zmätočné a nepreskúmateľné. Ak súd prijal záver o tom, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 03.02.2004 je neplatná v celosti, musí tomu zodpovedať aj výrok rozsudku, avšak súd rozhodol len o časti nároku, ktorý z takejto absolútnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy vyplýva. Ďalší nesprávny postup súdu pri aplikácii práva spočíva podľa žalovanej v posúdení premlčania nároku na vrátenie časti kúpnej ceny zaplatenej nad rámec kúpnej ceny dohodnutej v písomnej kúpnej zmluve. Podľa žalovanej sa nejedná o vzájomne podmienené plnenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca vyplatil žalovanej sumu 1 612 800,- Sk bez akéhokoľvek právneho dôvodu dňa 02.03.2004, ako sám tvrdí, mohol požadovať vrátenie tejto sumy už dňa 03.03.2004 so splatnosťou dňa 04.03.2004. Premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ tak uplynula dňa 04.03.2006 a podľa § 107 ods. 2 OZ uplynula dňa 04.03.2007. Žaloba bola na súd podaná až dňa 23.01.2015, teda dávno po uplynutí premlčacej doby. Za nesprávnu považuje aj aplikáciu ust. § 107 ods. 3 OZ aj z iného dôvodu. Poukázala na to, že žalobca ako kupujúci už vlastníckym právom k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 2/6 k pozemkom nedisponuje. A žalovaný ako predávajúci nie je schopný nič vrátiť. Tým odpadá vzájomná podmienenosť vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia a nie sú teda splnené podmienky na aplikáciu ust. § 107 ods. 3 OZ. Žalobca sa o neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 02.03.2004 a 19.05.2005 dozvedel pri vyhlásení rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 6C/237/2008-277, teda dňa 22.01.2013. Týmto
dňom začala plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ. Súd mal teda žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietnuť. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny v I. a II. výroku a v III. výroku žiada rozhodnúť tak, ako uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v časti, v ktorej neprihliadol na námietku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovanou až v odvolacom konaní. Skutočnosť, že žalovaná obdržala od žalobcu kúpnu cenu vo výške 300 000,- Sk (9 958,18 Eur) uvedenú v tejto kúpnej zmluve a tiež sumu vo výške 1 612 800,- Sk (53 535,15 Eur), na ktorej sa žalobca so žalovanou dohodli mimo kúpnej zmluvy v konaní pred okresným súdom nebola sporná, čo je zrejmé tiež z mailu zo dňa 17.03.2013. V prípade, ak by žalovaná mala pochybnosť o aktívnej legitimácii žalobcu, mala túto námietku vzniesť včas s poukazom na ust. § 153 ods. 1 CSP. Možnosť žalovanej napadnúť aktívnu legitimáciu žalobcu nepochybne vznikla len na základe procesného pochybenia súdu a jeho nesprávneho rozhodnutia. Aj na opätovné prvoinštančné konanie po vrátení veci odvolacím súdom sa vzťahuje zásada koncentrácie konania, preto nemôže okresný súd prihliadať na takéto tvrdenia žalovanej ohľadom aktívne legitimácie žalobcu, nakoľko sa nejedná o účelnú a včasnú obranu. Žalobkyňa vôbec nespochybnila prijatie kúpnej ceny aj pomimo kúpne zmluvy, ale práve naopak, potvrdila, že za predaj nehnuteľnosti prijala finančné prostriedky od žalobcu, t.j. kúpnu cenu tak, ako je bližšie rozpísaná v e-mailovej správe zo dňa 17.03.2013. Predmetný list č. 8 žalovanej, ako aj e-mail zo dňa 17.03.2013 sú súčasťou súdneho spisu. Z toho dôvodu mal žalobca za to, že tieto skutočnosti mal súd za nesporné, a preto ich ani ďalej nedokazoval. Žalobca má za to, že či už súd posúdil kúpnu zmluvu za neplatnú len v časti alebo celú, záver okresného súdu zostáva rovnaký, a síce, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi aj tretinu kúpnej ceny vyplatenej žalovanej mimo kúpnej zmluvy. Rozhodnutie okresného súdu v tejto časti žalobca nepovažuje za zmätočné, ale práve naopak, za logické a odôvodnené. Poukázal na to, že medzičasom došlo k zmene skutkového stavu, a preto okresný súd správne zmenil aj svoj právny názor o platnosti , resp. neplatnosti celej kúpnej zmluvy. Okresný súd nemohol priznal iné plnenie, ako je žiadané v petite. Rozhodnutie okresného súdu aplikovať ust. § 457 OZ a následne § 107 ods. 3 OZ považuje žalobca za správne a odôvodnené v celom rozsahu a v tejto súvislosti poukázal na bod 19. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Žalobca ďalej súhlasí s tým, že z hľadiska aplikácie § 107 ods. 3 OZ je preto irelevantné, že spoluvlastnícky podiel, ktorý na žalobcu bol neplatne prevedený žalovanou, bol na základe právoplatného rozsudku vrátený skutočnému vlastníkovi a nie žalovanej. Synalagmatický vzťah v tomto prípade vznikol zo zákona ako dôsledok absolútnej neplatnosti časti kúpnych zmlúv. Na záver svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že obranu žalovanej považuje za účelovú a špekulatívnu. Taktiež je presvedčený, že správanie žalovanej, a to už pri uzatváraní kúpnej zmluvy, kde žiadala časť kúpnej ceny mimo písomnej zmluvy, aby sa vyhla plateniu daní, jej neochota sa mimosúdne dohodnúť a následné vznesenie námietky premlčania voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sú bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi. 6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na dôvodoch svojho odvolania. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu v časti trov konania je logické a zákonné. Argumenty žalobcu nemajú žiadnu oporu v zákone. Je spravodlivé, aby účastníci konania niesli zodpovednosť za pomer úspechu vo veci, ktorý je rátaný z celkového predmetu sporu. Je logické, že žalobca, ktorý v konaní uplatňoval oveľa vyššiu sumu náhrady, niesol plnú zodpovednosť za výsledok konania, teda aj za to, že procesne zavinil čiastočné zastavenie konania. Poukázala na uznesenie III.ÚS 439/2018-10 zo dňa 28.11.2018 a uznesenie III.ÚS 453/2018-38 zo dňa 28.11.2018. Ďalej zotrvala na dôvodoch svojho odvolania. 8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.09.2021 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca naďalej trvá na svojom odvolaní, poukazuje na všetky argumenty v ňom uvedené a žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom. Nesúhlasil s názorom žalovanej a poukázal na chybné zamienanie si pojmov „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ a „meritórne rozhodnutie“. Žiadal, aby súd zvážil špecifiká daného prípadu a vzal do úvahy správanie žalovanej počas celého konania. Žalobu v časti o zaplatenie 83 660,71 Eur zobral späť z dôvodu hospodárnosti konania, aby sa spor zbytočne nepredlžoval, a aby sa nemiešali jednotlivé uplatnené nároky, nakoľko sa jednalo o nárok z iného právneho titulu. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.09.2021 poukázal na to, že v prvom odvolaní musel žalobca predložiť nové tvrdenia a dôkazy vzhľadom na to, že okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí vytvoril spor zo skutočností, ktoré žiadna zo strán nepovažovala za sporné, a tak vydal rozhodnutie, ktoré bolo prekvapivé a hlavne nezákonné. Nešlo o také tvrdenia a dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť v konaní už skôr, a teda neporušil zásadu koncentrácie konania. Žalovaná naopak v odvolacom konaní začala predkladať také tvrdenia a dôkazy, ktoré ak by chcela namietať aktívnu legitimáciu žalobcu, mohla predložiť už počas konania pred okresným súdom. Začala ju až namietať až po tom, ako ju sám prvostupňový súd ako spornú skutočnosť vyvolal. Žalovaná
predkladala nové tvrdenia a dôkazy v odvolacom konaní v rozpore so zásadou koncentrácie konania. To, že prvostupňový súd nakoniec posúdil celú kúpnu zmluvu ako neplatnú a nie len časť kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu časti spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/6, nemení nič na závere okresného súdu, ktorý zostáva rovnaký, a síce, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi aj 1/3 kúpnej ceny vyplatenej žalovanej mimo kúpnej zmluvy. Žalobca považuje argument žalovanej za účelový aj z dôvodu, že v zmysle tejto jej argumentácie by si žalobca mal od žalovanej žiadať vrátiť celú kúpnu cenu. Žalobca si tak za účelom spravodlivého usporiadania vzťahu so žalovanou uplatnil vrátenie tej časti kúpnej ceny, ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaná na žalobcu kúpnou zmluvou nepreviedla. Poukázal na ust. § 216 CSP. 9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil nové skutočnosti vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2022. Jednalo sa o rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 06.05.2022 sp. zn. 2C/46/2021, ktorý bol vydaný v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobkyne (v tomto konaní žalovanej) zo dňa 20.10.2021. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že na rozdiel od všetkých doterajších tvrdení žalovanej, v žalobe zo dňa 20.10.2021 žalovaná potvrdila, že žalobca zaplatil žalovanej za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2004 popri kúpnej cene 300 000,- Sk aj sumu vo výške 1 612 800,- Sk, na ktorej sa žalobca so žalovanou dohodli mimo kúpnej zmluvy. V uvedenej žalobe zo dňa 20.10.2021, žalovaná použila ako argumentáciu skutočnosť, ktorú v tomto konaní rozporovala. 10. Žalovaná k doplnenému podaniu zo strany žalobcu uviedla, že počas celého konania nespochybnila skutočnosť, že jej žalobcom bola za odpredaj pozemkov zaplatená vyššia suma, ako bola uvedená v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy. Naďalej zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, ktoré nemajú nič spoločné s výškou kúpnej ceny. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom I. a III. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny . 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu. 14. Odvolanie žalobcu ako aj žalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu, podstatnými odvolacími námietkami odvolateľov, ako aj s napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje. Rozhodnutie okresného súdu je nielen dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 16. Pokiaľ žalovaná namietala, nesprávny úradný postup, keď okresný súd jej nepripustil argumentáciu, že prostriedky použité na zaplatenie kúpnej ceny nemohli pochádzať z poklade spoločnosti EBAC spol. s r. o., ale boli vyplatené z vlastných zdrojov jej konateľa Ing. Borisa Košúta, uvedenú námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Okresný súd postupoval správne, keď mal za to, že sa jedná o nové prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli použité v prvom konaní pred okresným súdom, ale až v priebehu odvolacieho konania. Uvedeným postupom okresného súdu nebol porušený princíp rovnosti zbraní v súdnom konaní, tak ako to namieta žalovaná. Správne okresný súd neprihliadol na námietku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovanou až v odvolacom konaní. Uvedená skutočnosť nebola v prvom konaní pred okresným súdom sporná, a žalovaná túto námietku nevzniesla včas v zmysle zásad Civilného sporového konania s poukazom na ust. § 153 ods. 1 CSP. Okresný súd dôvodne poukázal na § 151 ods. 2 CSP, s tým, že popretie skutkových okolností zo strany žalovanej je neúčinné. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že žalovaná začala napádať aktívnu legitimáciu žalobcu, len na základe procesného pochybenia súdu a jeho nesprávneho prvého rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že aj na opätovné konanie pred okresným súdom po vrátení veci odvolacím súdom sa vzťahuje zásada koncentrácie konania. Predkladanie nových prostriedkov procesného úkonu alebo procesnej obrany je obmedzené s výnimkou tých, ktoré boli úspešne uplatnené v odvolacom
konaní. Je nepochybné, že žalovaná pred okresným súdom v prvom konaní nevzniesla námietku aktívnej legitimácie, a preto okresný súd nemohol prihliadnuť na takéto tvrdenia a námietky žalovanej, ako na jej účinnú a včasnú obranu. 17. Dôvodný nie je ani argument žalovanej ohľadom nesprávnych skutkových zistení. Okresný súd postupoval správne, keď nevykonával dokazovanie tých skutočností, ktoré považoval za nesporné. V pôvodnom konaní žiadna zo strán nikdy nespochybňovala a ani účinne nepoprela, že by finančné prostriedky na kúpnu cenu neboli vyplatené žalobcom, a preto nebolo potrebné v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie a zisťovať, odkiaľ pochádzali finančné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny za odkúpenie pozemkov od žalovanej. 18. Námietka žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci nie je dôvodná. Je logické, že v pôvodnom konaní pred okresným súdom, okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, že časť kúpnej ceny neuhradil žalobca žalovanej, a preto odvolací súd musel zrušiť jeho rozhodnutie v tejto časti. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval za neplatnú len časť kúpnej zmluvy. Po zrušení pôvodného - prvého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom na základe odvolania žalobcu, došlo aj k zmene skutkového stavu a okresný súd následne dospel k správnemu záveru, ktorý vychádza zo zhodných - nepopretých tvrdení oboch sporových strán, a to, že celú kúpnu cenu žalovanej zaplatil žalobca. Z uvedeného dôvodu potom došlo aj k zmene právneho názoru ohľadom platnosti, resp. neplatnosti celej kúpnej zmluvy, tak ako na to správne poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej. V bode 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia potom okresný súd správne uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa 02.03.2004 je neplatná ako celok, a preto nie je možné považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení . Tieto skutočnosti okresný súd správne vyhodnotil v bode 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. 19. Pokiaľ žalobca žiadal priznať podanou žalobou len sumu 17 845,05 Eur s príslušenstvom, okresný súd rozhodol správne, keď priznal žalobcovi tento uplatnený nárok a nemohol priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite s poukazom na ust. § 216 CSP. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že súd mal žalobu zamietnuť, keď nemohol rozhodnúť o všetkých nárokoch vyplývajúcich z neplatnosti celej kúpnej zmluvy. 20. Okresný súd pri rozhodovaní o námietke premlčania vznesenej zo strany žalovanej vychádzal z ust. § 107 ods. 3 OZ. Odvolací súd v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 57. až 62. napadnutého rozhodnutia, s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ (v spojení s § 457 OZ) možno aplikovať len v prípade, keď medzi účastníkmi vznikol synalagmatický (vzájomný) vzťah. O synalagmatický záväzok v zmysle citovaného ustanovenia išlo v posudzovanej veci už z toho dôvodu, že žalobcovi bolo v danom prípade na základe uzavretej kúpnej zmluvy poskytnuté zo strany žalovanej protiplnenie - žalobca odovzdal žalovanej finančné prostriedky - kúpnu cenu v dohodnutej výške, a žalovaná za ne bola povinná poskytnúť žalobcovi plnenie (previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom). Žalobcovi preto vznikla povinnosť na základe neplatnej kúpnej zmluvy vydať nehnuteľnosti žalovanej, a preto sa môže úspešne dovolávať aplikácie § 107 ods. 3 OZ. Uvedená kúpna zmluva mala teda synalagmatický charakter, tak ako na to správne poukázal okresný súd, keď na oboch stranách boli dohodnuté vzájomné (podmienené) plnenia, t.j. plneniu poskytnutému žalobcom (poskytnutie finančných prostriedkov) zodpovedalo (existovalo) protiplnenie žalovanej (previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam). V danom prípade išlo o skutkovú podstatu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka (t.j. titulom neplatnej kúpnej zmluvy). Žalobca teda bol oprávnený domáhať sa vrátenia finančných prostriedkov, nakoľko zmluva bola od počiatku absolútne neplatná a bezdôvodným obohatením sa potom stali tieto finančné prostriedky. Citované ustanovenie § 107 ods. 3 OZ možno aplikovať len na prípady bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej alebo zrušenej zmluvy, čo v danom prípade splnené bolo. Tvrdenie žalovanej, teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o nesprávnom právnom posúdení v tejto otázke nie je dôvodné. 21. Pokiaľ ta týka odvolania žalobcu do trov konania, aj v tejto časti odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej uvedenou v jej vyjadrení k odvolaniu žalobcu, pokiaľ sa týka trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhoduje súd až v konečnom rozhodnutí, teda v rozsudku vo veci samej. Rozhodnutie o náhrade trov konania je obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ako celok, teda jedná sa o meritórne rozhodnutie vo veci. Aj keď okresný súd pochybil v tom, že vydal samostatné uznesenie o zastavení konania v časti, kde žalobca zobral žalobu späť, ale uvedená skutočnosť nie je dôvodom pre nemožnosť rozhodnutia o celkových
trovách konania v konečnom meritórnom rozhodnutí, tak ako to okresný súd vykonal. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP rozhodol správne podľa pomeru úspechu a správne tiež zohľadnil zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti zaplatenia sumy 83 660,71 Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie aj v tejto časti potvrdil ako vecne správne. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade bol žalobca úspešný v merite veci v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.