Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Kabáč, súdny exekútor so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 204/73, Námestovo, IČO: 35 659 378, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, v konaní o zaplatenie 18 879,40 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 4 890,07 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 989,33 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 48%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19. 11. 2018 žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 18 879,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Tvrdošín, Trojičné námestie 191. Pri kontrole odberného miesta dňa 5. 4. 2017 žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 261/PL-2017 zo dňa 20. 4. 2017 znalec C.. P. G. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Dňa 4. 5. 2017 žalovanému vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 17. 12. 2016 - 5. 4. 2017, určenú podľa vyhlášky č. , vo výške 18 879,40 EUR. Žalovaný žalobcovi škodu doteraz nezaplatil.

2. Okresný súd Námestovo vo veci vyhlásil rozsudok č.k. -271 zo dňa 14. 10. 2019, ktorým žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil 18 879,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia a žalovanému uložiť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -426 zo dňa 26.5. 2022 tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa Z.z

o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2 a 3 zákona:

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Podľa a :

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

4. Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie, žalobca podaním zo dňa 30. 8. 2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie 4 890,07 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia späť, súd preto v súlade s ust. konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie 13 989,33 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia. V podaní zo dňa 30. 8. 2022 žalobca uviedol, že v súlade s názorom odvolacieho súdu, vyjadrenom v rozhodnutí zo dňa 26. 5. 2022 upravil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa špecifikácií spotrebičov, umiestnených na odbernom mieste v rozhodnom období. Upravená výška škody je v celkovom množstve neoprávnene odobratého zemného plynu v objeme 38 238 m3 v hodnote 13 989,33 Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd konštatuje, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 13 989,33 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný v období od 17. 12. 2016 - 5. 4. 2017 odoberal zemný plyn na odbernom mieste Tvrdošín, Trojičné námestie 191, pričom spotreba plynu bola meraná meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Podľa žalobcu sa takýto odber plynu považuje za neoprávnený a žalobca ako distribútor je oprávnený požadovať od žalovaného - odberateľa škodu, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom. Žalovaný so žalobou ani po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie a žalobca upravil výpočet škody, nesúhlasil. Uviedol, že vo výpočte škody, ktorý žalobca doručil súdu dňa 2. 9. 2022, je druh spotrebičov, počet kusov, špecifikácia spotrebičov, hodinový príkon a celková spotreba uvedené správne. Nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že na meradle bolo porušené zariadenie proti neoprávnenej manipulácii ( plomba ).So žalobou nesúhlasil z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by meradlo napriek poškodenej plombe nebolo schopné riadneho merania. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -81 zo dňa 9. 3. 2021. V tomto náleze Ústavný súd SR uviedol, že: „ Ústavný súd k tomu podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné, ako to urobili všeobecné súdy v prejednávanom prípade. PDS musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo ku škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný ( alebo nemeraný ) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez týchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že v prejednávanom prípade nie je možné ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie vykázané určeným meradlom. „ ( bod 61. odôvodnenia uvedeného nálezu ) Žalobca s tvrdením žalovaného, že aj meradlo, na ktorom je poškodená plomba, môže byť použité na zistenie platných údajov o spotrebe plynu, nesúhlasil. Poukázal na to, že aj po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -81 zo dňa 9. 3. 2021 boli vydané rozhodnutia, z ktorých vyplýva objektívna zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber a správnosť výpočtu škody, ktorý vykonal žalobca s tým, že pri výpočte skutočnej škody nemožno brať do úvahy údaje o odbere plynu meradlom s poškodenou plombou, pretože tie sú neplatné, ani údaje o predchádzajúcej spotrebe plynu pred zistením neoprávneného odberu, pretože tá nevyhnutne nemusí byť totožná s odberom v čase neoprávneného odberu plynu. Žalobca konkrétne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , . Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 29. 6. 2021 uviedol, že: „ Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu a to z rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. , ako aj sp. zn. vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. . Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa o energetike, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak v spore bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, ktoré po zistení znalcom znaleckým posudkom vykazovalo tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku, z dôvodu, že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, záver súdov nižších inštancií o neunesení dôkazného bremena nebol správny. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v zmysle o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu „ a ďalej, že „ ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (sp. zn. ). V dôsledku zásahu do plomby meradla možno dôvodne predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí preto právne posúdenie veci súdmi nižších inštancií, že dovolateľka neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu (sp. zn. ) „ . Ústavný súd Slovenskej republiky zase v uznesení sp. zn. zo dňa 21. 4. 2021 citoval z rozsudkov okresného a krajského súdu nasledovne: „ V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu, za ktorý sa považuje aj porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemožno brať do úvahy nameraný odber a teda odber vykonaný na úkor zmluvného dodávateľa, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tomuto za uvedené obdobie už vykazuje nulový odber plynu a takto mu dodávateľ za uvedené obdobie ani nefakturuje žiadny odber „ a ďalej, že „ v zmysle o

metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením, pričom objektívnym a spoľahlivým podkladom pre určenie množstva odobratého plynu nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie „ . V uvedenom uznesení ústavný súd uviedol, že tieto právne závery všeobecných súdov zodpovedajú ústavne súladnej interpretácii a aplikácii relevantnej právnej úpravy, najmä § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2 a 3 zákona o energetike vrátane ustanovení vyhlášky. Súd konštatuje, že aj v uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 6. 2021 a zo dňa 30. 11. 2021 ústavný súd dospel k rovnakým právnym záverom ako v uznesení sp. zn. zo dňa 21. 4. 2021. Z týchto rozhodnutí najvyšších súdnych autorít možno konštatovať, že právny názor na otázku určenia výšky skutočnej škody, vyslovený ústavným súdom v náleze sp. zn. -81 zo dňa 9. 3. 2021 je ojedinelý a pred týmto nálezom, ale aj po jeho vydaní všeobecné súdy aj ústavný súd opakovane rozhodovali ohľadne zistenia výšky škody, spôsobenej neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii tak, že na zistenie škody nemožno využiť údaje z meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ( ako v prejednávanom prípade žiada žalovaný ) a ani údaje o predchádzajúcej spotrebe. Medzi stranami neostalo sporné, že žalovaný v rozhodnom období plyn odoberal a nezaplatil zaň, škoda teda žalobcovi nepochybne vznikla. Keďže na meradle, ktorým bol meraný odobratý plyn, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, údaje o odbere plynu neboli platné a na určenie výšky skutočnej škody nebolo možné využiť ani údaje o spotrebe plynu žalovaného v predchádzajúcom období. Žalobca potom správne vyčíslil vzniknutú škodu spôsobom, stanoveným podľa vyhlášky č. a to na základe spotreby spotrebičov, ktoré boli na odbernom mieste v čase neoprávneného odberu nainštalované . Po tom, čo žalobca podaním, doručeným súdu dňa 2. 9. 2022 upravil výpočet výšky škody, žalovaný potvrdil správnosť žalobcom využitých údajov o počte, druhu, výkone a príkone spotrebičov, nainštalovaných na odbernom mieste. Súd potom dospel k záveru, že žalobca preukázal všetky predpoklady, potrebné pre priznanie náhrady škody žalovaným: neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zariadenie proti neoprávnenej manipulácii, vznik škody - samotný odber plynu žalovaným, čím došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu odobratého množstva plynu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a výšku škody, ktorú žalobca vypočítal zákonom stanoveným spôsobom. Spolu s istinou súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj úrok z omeškania, pretože z listu žalovaného, označeného ako „ Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu - námietka „ datovaného 16. 5. 2017 vyplýva, že najneskôr v tento deň už žalovanému bolo doručené vyúčtovanie škody, ktorou žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, čím žalobca vyvolal splatnosť svojej pohľadávky. Dňa 17. 5. 2017 preto začal byť žalovaný v omeškaní so splnením svojho záväzku. Súd preto žalobcovi priznal ním uplatnený nárok, na ktorom zotrval po čiastočnom späťvzatí žaloby.

5. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka Skácala ako nadbytočný. Žalovaný ho navrhol vypočuť z dôvodu, že má pochybnosť o správnosti postupu, aký pracovníci žalobcu zvolili pri odobratí plynomera a tiež k spôsobu, akým bol plynomer pred jeho odobratím zabezpečený. Súd nepovažuje tento návrh na vykonanie dôkazu za dôvodný, pretože žalovaný nevysvetlil, aký vplyv by mal postup pri odobratí plynomera na vznik škody žalobcu, nevysvetli teda, v akom smere by výsluch svedka na tieto okolnosti mohol priniesť poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný napokon doteraz nemal žiadne výhrady k spôsobu odobratia plynomera žalobcom, tento návrh na vykonanie dôkazu je okrem nadbytočnosti aj oneskorený. Pokiaľ žalovaný tohto svedka navrhol vypočuť ku spôsobu, akým bol plynomer pred jeho odobratím zabezpečený, tiež nevysvetlil, aké podstatné poznatky by mohol tento dôkaz priniesť, pretože zodpovednosť žalovaného za škodu, spôsobenú neoprávneným odberom, je objektívna - ako uviedol aj najvyšší súd v citovanom rozhodnutí sp. zn. . zo dňa 29. 6. 2021, že „v takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili „. Spôsob, akým bol plynomer pred jeho odobratím zabezpečený ( žalovaný tvrdil, že zabezpečený nebol, bol na verejne prístupnom mieste a teda zasiahnuť doň mohol ktokoľvek ) je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu.

6. Súd zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie dôkazov predložením údajov o skutočnej spotrebe plynu a faktúry, ktorou bol vyúčtovaný preddavok za obdobie od 17. 12. 2016 do 5. 4. 2017. Žalovaný

tento návrh odôvodnil tým, že chcel, aby súd porovnal jeho priemernú spotrebu plynu v predchádzajúcom období so spotrebou nameranom meradlom, ktoré bolo u žalovaného, t.j. meradlom, na ktorom bolo porušené zariadenie proti manipulácii. Súd tento dôkaz považuje za nadbytočný, pretože údaje o spotrebe plynu žalovaného v predchádzajúcom období ani údaje z meradla bez platného overenia nemožno použiť na zistenie výšky skutočnej škody, takže porovnávanie týchto, na účel zistenia škody nepoužiteľných údajov, by bolo zbytočné.

7. Súd k procesným súvislostiam uvádza, že dňa 26. 9. 2022 uskutočnil pojednávanie napriek žiadosti žalovaného o jeho odročenie. Súd túto žiadosť žalovaného totiž vyhodnotil ako nedôvodnú, čo žalovanému bezodkladne oznámil. Žalovaný žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu svojej práceneschopnosti pre chorobu a k žiadosti o odročenie pojednávania doložil potvrdenie lekára, že nie je spôsobilý zúčastniť sa súdneho konania, keďže je práceneschopný pre chorobu, zo dňa 21. 9. 2022. Súd jeho žiadosť neakceptoval, keďže tento dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania dňa 26. 9. 2022, pretože zo znenia ust. vyplýva, že nepriaznivý zdravotný stav strany sporu je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, ak nie je zastúpená zástupcom ( aj v tom prípade možno pojednávanie odročiť len raz, na ďalšie pojednávanie si má strana zabezpečiť zástupcu ). Keďže žalovaný je zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorého prostredníctvom mohol v plnej miere uplatniť svoje procesné práva, súd jeho práceneschopnosť pre chorobu nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné odročiť pojednávanie.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech. Žalobca pôvodne žalobou žiadal priznať 18 879,40 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia, teda spolu 24015,63 Eur ( úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 26. 10. 2022 predstavuje 5136,23 Eur ). Súd mu priznal 13 989,33 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia, spolu sumu 17795,19 Eur ( úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku 26. 10. 2022 predstavuje 3805,86 Eur ). Úspech žalobcu je 74%, úspech žalovaného je 26%, čistý úspech žalobcu je 48% ( rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného ). Súd nepovažoval za dôvodnú požiadavku žalobcu, aby žalovanému uložil náhradu trov konania aj v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť. Žalobca túto požiadavku odôvodnil tým, že nie je jeho zavinením, že výpočet škody vychádzal z nesprávnych špecifických údajov spotrebičov, žalobca nemal ako zistiť príkon jednotlivých kotlov, pretože neboli viditeľné a kotly boli vizuálne totožné. Ďalej žalobca uviedol, že štítky so špecifikáciou jednotlivých kotlov neboli pri kontrole dostupné, spotrebiče na odbernom mieste vyzerali rovnako, žalobca nebol upozornený poverenou osobou žalovaného, ktorá bola prítomná pri kontrole, že sa jedná o spotrebiče rôznych výkonných parametrov. Žalobca uviedol aj, že pri kontrole nemal možnosť zapojené spotrebiče presúvať, ani rozoberať, ak štítok s parametrami nebol prístupný. Žalobca pri výpočte škody vychádzal z údajov verejne dostupných. Žalovaný v reklamačnom konaní nikdy nenamietal tieto hodnoty a dokonca bol niekoľko krát vyzvaný žalobcom za účelom osobného stretnutia. Žalovaný však túto možnosť nikdy nevyužil a osobné stretnutia zakaždým zrušil.

Súd je názoru, že aplikácia ust. § tu nie je namieste. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu, že výpočet škody v pôvodnej žalobe nebol správny a to preto, že žalobca nevychádzal zo správnych údajov o spotrebičoch na odbernom mieste a ich výkone a príkone. Za žalobu je zásadne zodpovedný žalobca a bolo na ňom, aby si pred podaním žaloby riadne zistil údaje potrebné na výpočet škody. Túto zodpovednosť nemožno presunúť na žalovaného. Žalovaný žalobcovi sprístupnil odberné miesto a pokiaľ počas kontroly štítky so špecifikáciou jednotlivých kotlov neboli dostupné, žalobca mal možnosť vyzvať žalovaného, aby mu túto špecifikáciu predložil. Žalobca ani netvrdil, že by tak urobil. Súd preto nezistil dôvod, pre ktorý by mal trovy konania v časti, v ktorej konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, uložiť žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.