Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, o zaplatenie 240,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal 20. 11. 2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 240,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,39 eur od 24. 11. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 52 eur od 24. 01. 2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 24 eur od 24. 02. 2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy23,98 eur od 24. 03. 2018 do zaplatenia, a na náhradu trov konania. Dlžná suma pozostávala z istiny 115,92 eur a zo zmluvnej pokuty v sume 114,81 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že 08. 07. 2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli žalovanej poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaná si zmluvne dohodnuté záväzky neplnila, vystavené faktúry neuhradila, aj napriek výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostala do omeškania. Žalobca si preto okrem sumy neuhradenej faktúry uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivej faktúry. Zároveň si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá slúžila na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas za poskytnuté elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 114,81 eur, vypočítaná degresívnym spôsobom.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k Zmluve, Všeobecné obchodné podmienky spol. Slovak Telekom, a. s.,

podací hárok, Zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom z 09. 09. 2020, podací hárok, faktúry.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk 25. 07. 2022. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 240,18 eur s prísl. S poukazom k uvedenému súd 26. 10. 2022 v súlade s a vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 29. 09. 2022.

6. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom sám žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla, zistil nasledovný skutkový stav.

10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., 24. 03. 2017 uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bola služba Happy M NAJ. V rovnaký deň bol medzi totožnými účastníkmi uzatvorený aj Dodatok zmluve. Žalovaná sa zaviazala využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. Podľa Zmluvy zo dňa 24.03.2017 bol žalovanej poskytnutý program služieb – Happy M NAJ. V Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 220 eur (základ – počiatočná suma, ktorá bude klesať).

11. Žalobca vystavil 08. 03. 2018 žalovanej za poskytnuté služby faktúru pod VS 8205140736 vo výške 43,79 eur so splatnosťou faktúry 23. 03. 2018, dňa 08. 09. 2018 vyhotovil faktúru pod VS 8217172403 na sumu 114,81 eur (zmluvná pokuta) so splatnosťou faktúry 24. 09. 2018, dňa 08. 02. 2018 vyhotovil faktúru pod VS 8203164291 na sumu 28,99 eur so splatnosťou faktúry 23. 02. 2018, dňa 07. 01. 2018 vyhotovil faktúru pod VS 8201199089 na sumu 76,79 eur so splatnosťou faktúry 23. 01. 2018, dňa 07. 11. 2017 vyhotovil faktúru pod VS 7103915899 na sumu 25,39 eur so splatnosťou faktúry 23. 11. 2017.

12. Oznámením o postúpení pohľadávky z 22. 07. 2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávky voči jej osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok z 08. 07. 2020 na žalobcu, a to ku 09. 07. 2020. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 289,77 eur.

13. Výzvou na zaplatenie – predžalobná výzva z 09. 09. 2020 vyzval už priamo žalobca žalovanú, aby uhradila na bankový účet žalobcu sumu 387,44 eur. Podľa predloženého poštového podacieho hárku na čl. 11 spisu bola výzva odoslaná žalovanej na adresu E. F. XXX dňa 11. 09. 2020.

14. Podľa (ďalej ), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa prvá veta z. č. , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podľa , ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa a , v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa (ďalej ), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

18. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v ani v , ale je v súčasnosti upravená v o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

19. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená pohľadávka voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 08. 07. 2020 uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s.

20. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.

21. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti.

22. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v . Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanej písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanej nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca žiadnu takú výzvu súdu nepredložil. Jediná výzva, ktorú súdu predložil je až jeho vlastná predžalobná výzva zo dňa 22. 07. 2020, teda až z času po postúpení pohľadávky.

24. Za výzvu podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách v žiadnom prípade nemožno považovať samotné faktúry (odhliadnuc od toho, že ani ich doručenie účastníkovi nebolo preukázané), vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 43 ods.12 zákona o elektronických komunikáciách, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Faktúra nemôže byť výzvou podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení (§ 43 ods. 12) osobitne uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny služieb a následne hneď v nasledujúcom ustanovení (§ 43 ods. 13) povinnosť samostatnej písomnej výzvy pred postúpením, tak je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v § 43 ods.13 nemala žiaden zmysel a bola by zbytočná. Rovnako tak za výzvu nemožno považovať žalobcom predloženú upomienku, ktorou právny predchodca žalobcu „pripomínal“ neuhradenú čiastku po lehote splatnosti. Navyše judikatúra už v súvislosti s výzvami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedla, aké náležitosti by taká výzva mala obsahovať, pričom tieto závery sú analogicky aplikovateľné aj na obdobne normovanú výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, keď uviedla (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , bod 10. odôvodnenia), že taká výzva má obsahovať poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, čo faktúra, upomienka nespĺňajú.

25. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa . Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa alebo podľa špeciálnych predpisov (v tomto prípade aj zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. 04. 2020, sp. zn. ). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie , keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.

26. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo 07. 05. 2020, sp. zn. z 26. 05. 2020, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 01. 06. 2020, sp. zn. zo 07. 10. 2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. z 30. 07. 2020 a pod.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa a , keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa Základných princípov nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. 02. 2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.