Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19CoP-17-2015.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/17/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: Mgr. V. S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., M. XX/B, proti odporcovi: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., M. XX/B, za účasti maloletej M. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/174/2013-172 zo dňa 23.03.2015 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov konania a výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania Mgr. V. S. a H. S.. Na čas po rozvode zveril mal. M. S. do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky. Otcovi určil povinnosť prispievať na mal. M. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Styk s mal. M. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý pondelok, utorok a štvrtok od 13:00 hod. do 17:30 hod., každú stredu od 13:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod., každý párny týždeň od piatku od 13:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Určil, že otec je oprávnený prevziať si maloletú každý pondelok, utorok, stredu, štvrtok a piatok pred školou maloletej a matke ju odovzdať v určený čas pred jej bydliskom a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Navrhovateľka návrhom žiadala rozviesť jej manželstvo s odporcom a zveriť mal. M. do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné vo výške 130 eur mesačne. Navrhla tiež upraviť styk otca s maloletou. Odporca pôvodne s návrhom na rozvod nesúhlasil, v priebehu konania zmenil názor a s rozvodom súhlasil a žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti a zo strany matky určiť výživné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením so správou opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a vo veci podaným znaleckým posudkom znalkyne z odboru Klinickej psychológie detí Mgr. N. N. č. 89/2014 a citujúc ust. § 18, § 22, § 23, ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zák. o rodine s poukazom na § 113 ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že mal za preukázané, že vzťah účastníkov je vážne rozvrátený a ani jeden z nich nejaví snahu o sanáciu tohto vzťahu a prípadné obnovenie spolužitia. Preto je namieste návrhu na rozvod vyhovieť, hoci odporca spočiatku s rozvodom nesúhlasil, ale pre záchranu vzťahu neurobil nič.
Znalkyňa po vyšetrení dospela k záveru, že vzájomný vzťah maloletej s oboma rodičmi je silný a pozitívny. Prístup oboch rodičov k výchove maloletej je rozdielny, to ale neznamená, že niektorý z týchto prístupov je zlý, alebo horší. Otec sa javí prísnejším, matka benevolentnejším rodičom. Obaja rodičia sú podľa znalkyne intelektovo aj osobnostne na takej úrovni, aby časom po odznení najintenzívnejších pocitov okolo rozvodu boli schopní efektívne kooperovať. Vo vzťahu k striedavej starostlivosti znalkyňa uviedla, že maloletá sa k nej vyjadrila nejednoznačne, ale túto možnosť neodmietla. Znalkyňa v prípade nariadenia striedavej starostlivosti navrhla pomer jedna k jednej. Maloletá si na vyšetrení u znalkyne nevedela dosť dobre predstaviť čo znamená striedavá starostlivosť. Uviedla, že by chcela byť s oboma rodičmi, ale s mamkou trocha viac.
Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka pracuje v Slovenskej sporiteľni, a.s. s príjmom priemerne 1.290 eur mesačne, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 23 eur a výživné od odporcu vo výške 50 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej výdavkami sú náklady na splátky hypotéky vo výške 175 eur, poplatok za byt vo výške 159 eur, splátka úveru zo stavebného sporenia vo výške 30 eur, poistné vo výške 20 eur, mobil vo výške 30 eur, cestovné vo výške 30 eur, a 5 eur lieky. Maloletej uhrádza stravné vo výške 21 eur, školský klub 12 eur, brejk kartu 5 eur, mobilný telefón 10 eur, jazdu na koni 20 eur a lieky 10 eur. Financovala tiež maloletej výlet do F. 61 eur, dovolenku v F. 1.000 eur, detskú univerzitu 50 eur, prímestský tábor v lanovom centre 70 eur, zariadenie do detskej izby 960 eur, pobyt na U. T. 200 eur, rehabilitačné pomôcky 20 eur, dioptrické okuliare 105 eur a šaty na prvé sväté prijímanie 70 eur.
Odporca od januára 2014 pracuje ako obsluha čerpacej stanice s príjmom mesačne 515 eur. Maloletej platí základnú umeleckú školu výtvarný odbor vo výške 8 eur mesačne + 4 eur darovací príspevok. Má splátku spoločného úveru 200 eur, dcére platí jazdenie na koni mesačne od 22 do 27,50 eur. Platí si mobilný telefón 11,30 eur, internet 16,50, vodné 4,34 eur a za elektrinu 40 eur mesačne. Občas maloletej zakúpi pomôcky alebo ošatenie podľa potreby. Odporca obýva štvorizbový rodinný dom, ktorý je v spoločnom vlastníctve účastníkov.
Mal. M. je v súčasnosti žiačkou tretieho ročníka základnej školy, je zdravé dieťa. Navštevuje Základnú umeleckú školu, výtvarný odbor a jazdeckú školu. Stretáva sa s odporcom každý deň po škole a každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu.
Keďže z manželstva účastníkov pochádza maloleté dieťa, upravil pomery k nemu na čas po rozvode. Konštatoval, že hoci obaja rodičia sú vzhľadom na vykonané dokazovanie spôsobilí vychovávať dieťa, pri súčasnej úrovni ich komunikácie, resp. dá sa povedať nekomunikácie, by zverenie maloletej do striedavej starostlivosti nebolo v jej najlepšom záujme, ale podľa súdu by bolo pre maloletú skôr traumatizujúce. Napriek tomu, že konanie o rozvod manželstva prebiehalo takmer 2 roky a účastníci neviedli spoločnú domácnosť a napriek tomu, že znalkyňa zistila, že u obidvoch by mali byť inteligenčné predpoklady pre to, aby dokázali spolu vzájomne kooperovať v záujme maloletej, súd zistil, že ani odlúčenie, a teda opustenie denného konfliktného prostredia neotupilo ich spory a konflikty. Obaja účastníci sú naďalej zacyklení vo vzájomnom obviňovaní a potrvá ešte určitú dobu, kým sa situácia upokojí. Každý z účastníkov si však má uvedomiť, že s tým druhým musí spolupracovať, viesť dialóg a nepresadzovať za každú cenu svoje riešenie ako jedine správne.
Súd uviedol, že počas konania nevidel skutočnú snahu ani na jednej strane zlepšiť vzájomnú komunikáciu kvôli povinnosti k maloletej dcére pri výchove, výžive a starostlivosti o ňu. Z toho dôvodu súd nevyhovel návrhu odporcu na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, ale zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a zároveň širším spôsobom upravil styk otca s maloletou, keďže stretávanie sa otca s maloletou je pre ňu dôležité a potrebné. Súd upravil stretávanie sa cez pracovný týždeň zo stredy na štvrtok aj cez noc, aby mohla maloletá s otcom tráviť čas nie len relaxačne, ale aj prípravou do školy na štvrtok.
Podľa súdu prvého stupňa jasná úprava vzájomných vzťahov v súčasnosti zastabilizuje situáciu v rodine a pomôže tak rodičom, ako aj maloletej, upraviť si režim počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendov a postupne to môže v rodine nastoliť stav, kedy maloletá sama prejaví záujem o striedavú starostlivosť.
Bolo určené výživné zo strany otca a to vzhľadom na sumu, ktorú tento na maloletú platil (50 eur + 12 eur + 27 eur) a vzhľadom na jeho príjem a výdavky a potreby maloletej ako zdravej žiačky tretieho ročníka ZŠ stanovil výživné vo výške 100 eur.
Proti uvedenému rozsudku a to čo do výroku o zverení mal. M. S. do osobnej starostlivosti matky a povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že výška určeného výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a potrebám dieťaťa. Otec má príjem do 500 eur, znáša náklady na rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Spláca hypotéku a prispieva dcére, keď potrebuje. Navrhol uvedené skutočnosti zohľadniť a výšku výživného znížiť na 50 eur. Uviedol, že sa o dieťa od narodenia doposiaľ stará zodpovedne a s láskou. Dieťa v rodine netrpelo. Každý z rodičov sa primerane o dieťa staral, trávil s ním čas a snažil sa mu dať to, čo je pre neho najvhodnejšie a najdôležitejšie. Poukázal na to, že znalkyňa v znaleckom posudku vyslovila záver, že obaja rodičia sú duševne zdraví a bez toho, aby zistila nejaké známky závažnej osobnostnej psychopatológie, ktorá by mohla negatívnym spôsobom dávať do súvisu s realizáciou rodičovskej role. Psychologické kritériá odporcu hodnotila znalkyňa ako emočne na primeranej úrovni. Vzťah mal. M. k matke a k otcovi je rovnako silný a pozitívny. Znalkyňa zistila, že otec sa vie plnohodnotne o dcéru postarať. V znaleckom posudku bolo konštatované, že osobnosti obidvoch rodičov sú zdravé a rodičovsky kompetentné. Konajúci súd však nezveril dieťa do striedavej starostlivosti s odôvodnením, že rodičia nevedia komunikovať, aj keď majú inteligenčné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti z dôvodu ich súčasnej komunikácie, resp. nekomunikácie. Odporca má však záujem komunikovať s navrhovateľkou čo sa týka dieťaťa, no táto sa tomu vyhýba. Aj keď rodičia spolu nekomunikujú riadne, nemá to zlý vplyv na dieťa. Mal. M. nie je ukrátená a jej potreby sú zabezpečené. Matka len nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti a preto robí prieky. Rodičia majú dieťa rovnako radi a sú ochotní spolu aj v budúcnosti viesť komunikáciu vo vzťahu k potrebám a záujmom dieťaťa. Je teraz čas na to, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti. Otec má dcéru veľmi rád a neurobí nič, čo by dieťaťu mohlo čo i len znepríjemňovať pobyt u neho. S matkou sa vie dohodnúť vecne a v záujme potrieb dieťaťa.
Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevykonal žiadne dokazovanie, aby zistil, ako rodičia mienia v budúcnosti realizovať potreby a záujmy dieťaťa. Znalkyňa sa kladne vyjadrila vo vzťahu k striedavej starostlivosti. Ak súdu nepostačoval tento dôkaz, mal vykonať ďalšie dokazovanie, vypočuť znalkyňu a oboch rodičov. Otec sa cíti ukrátený na svojich rodičovských právach, keď existujú predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti a súd bez jednoznačného preukázania, že neexistujú predpoklady pre takýto záver, rozhodol v jeho neprospech. Záver súdu, že dieťa nemožno zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol preto rozsudok zrušiť a vrátiť na doplnenie dokazovania.
Ďalším podaním poukázal na to, ž v konaní o úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. M. po výsluchu znalkyne dospel súd k záveru, že existujú podmienky na zverenie dcéry do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. V predmetnom konaní súd predčasne zveril dcéru do výlučnej starostlivosti matky. Pripojil rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 30P//201/2014-83 zo dňa 22.06.2015, ktorým bola mal. M. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Matka maloletej navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že vynesenému rozhodnutiu predchádzalo zdĺhavé a komplexné preskúmanie skutkového stavu, preto nesúhlasí s tvrdením, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie na zistenie, ako rodičia mienia v budúcnosti realizovať potreby a záujmy dieťaťa. Uviedla, že ak účastníci konania boli v priebehu celého konania vypočutí, na každom pojednávaní im bol daný nadštandardný priestor na tlmočenie názorov a postojov. Prvostupňový súd mal možnosť preskúmať ich postoje a takmer nulový posun vo vzájomnej komunikácii. Na pojednávaní odporca veľmi negatívne sa vyjadroval na jej adresu, znevažoval spôsob trávenia voľného času s maloletou a stretávanie sa s jej príbuznými. Vzhľadom na takýto postoj odporcu voči nej nie je schopná adekvátne komunikovať. Jeho tvrdenia o možnej komunikácii sú účelové. Poukázala tiež na to, že na RPPS sa uskutočnilo 7 sedení, bolo vykonané aj znalecké dokazovanie. V ďalšom uviedla, že odporca užíva majetok patriaci do ich BSM. Poukázala na to, že odporca má veľmi rozšírený styk s maloletou, ktorý ani v plnej miere nevyužíva. Neupravil svoju pracovnú dobu v záujme dcéry tak, ako to na pojednávaní tlmočil. Dcéra sa opakovane od odporcu vrátila v zlom stave a to aj špinavá. Predpokladom striedavej starostlivosti je vzájomná komunikácia u rodičov ohľadom veci týkajúcich sa maloletej. Ich komunikácia je veľmi zlá, nevedia sa zhodnúť na ničom, čo sa týka maloletej. Napríklad
dcéra má vybavené doučovanie anglického jazyka, na ktoré odporca maloletú pustí iba sporadicky. Poukázala na to, že odporca maloletú vyzdvihol počas T. detskej univerziády bez jej vedomia a vedomia organizátorov, čo narobilo veľa zmätku a nevedelo sa, kde dcéra je. Riešila to aj polícia. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá má tendenciu expandovať do prostredia, je nutné, aby výchovné prostredie bolo jednotné, dvojkoľajnosť výchovy by tento typ osobnosti rušil.
K odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník s poukazom na závery znaleckého dokazovania a skutočnosť, že je potrebný čas na spracovanie rozvodu a po odznení najintenzívnejších porozvodových pocitov by rodičia mali byť schopní efektívne komunikovať. Navrhol tak rozsudok potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca maloletej - odporcu je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania nebol výrok rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode účastníkov konania a výrok, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol, lebo proti uvedeným výrok odvolanie nebolo podané. S poukazom na ust. § 206 ods. 2 prvá veta O.s.p. preto suspenzívny účinok v uvedenej časti rozhodnutia nenastal a preto odvolacím súdom neboli uvedené výroky podrobené preskúmaniu.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dhohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.).
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v konaní o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2 zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
S účinnosťou od 01.07.2010 bola novelou zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zavedená striedavá osobná starostlivosť. Zákon teda umožňuje rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu. Takéto rozhodnutie však musí byť v prvom rade v prospech maloletého dieťaťa. Dieťa má totiž právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej starostlivosti do právneho poriadku preto vychádza zo znenia Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru musí byť vynaložené maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom rodičovskej starostlivosti musí byť najlepší záujem dieťaťa.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov súd musí vychádzať zo záujmov dieťaťa a skúmať, či takýmto zverením budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a to najmä či nedôjde k citovému utrpeniu dieťaťa, či jeho rozvoj bude úplný, ak by nebola mu umožnená striedavá starostlivosť.
V zmysle citovanej právnej úpravy súd pri rozhodovaní musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Z ust. § 24 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí vždy skúmať, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujmy dieťaťa, či by rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä zo strany citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí vždy zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú prípadnou striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Ak majú obidvaja rodičia záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a súčasne jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou bez toho, že by predložil súdu dôkazy, ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej osobnej starostlivosti pred dieťa, tak s vysokou pravdepodobnosťou ide o snahu pomstiť sa druhému rodičovi. Rodič, ktorý so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, má vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu.
Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov) a súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie.
Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa deti, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Aj Listina základných práv a slobôd v čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantné len vtedy, ak je založené na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovuje (pozri nález Ústavného súdu ČR z 23.02.2010, sp. zn. II.ÚS/1206/09).
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa o zverení maloletej jej matke rozhodol predčasne. Dôvodom na nevyhovenie návrhu otca na zverenie maloletej M. do striedavej starostlivosti oboch rodičov bolo predovšetkým to, že rodičia maloletej nekomunikujú spolu. Aj keď je nesporné, že pri striedavej starostlivosti je nevyhnutná komunikácia rodičov maloletého dieťaťa, prvoradou úlohou súdu je, aby vždy skúmal, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by rozvoj mal. M. bol úplný, najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by u nej nebola umožnená striedavá starostlivosť. Súd sa musí zamerať najmä na potreby dieťaťa a na to, či tieto budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Ak dôvody, pre ktoré matka mal. M. nesúhlasí so striedavou starostlivosťou oboch jej rodičov, musí preukázať také dôkazy, ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej starostlivosti pre maloletú. Iba to, že odmieta komunikovať s otcom ohľadom maloletej, nemôže byť v prospech jej postoja ohľadom nesúhlasu striedavej starostlivosti.
Odvolaciemu súdu sa javí byť nie namieste široko upravený styk otca s maloletou, ktorý ako by mal nahradiť striedavú starostlivosť, o ktorej prvostupňový súd nerozhodol s poukazom na nekomunikáciu
medzi rodičmi, keď pri tak široko upravenom styku otca s maloletou nekomunikovanie medzi rodičmi môže vo svojich dôsledkoch mať negatívny vplyv na maloletú a zabezpečovanie jej potrieb.
Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov konania a výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne dôsledne preveriť možnosti striedavej starostlivosti oboch rodičov k maloletej M. tak, aby boli zohľadnené záujmy maloletej, nie záujmy jej rodičov pri rozhodovaní. V tejto súvislosti bude vhodné okrem vykonania iných dôkazov vypočuť aj znalkyňu Mgr. N. N., ktorá vo veci podala znalecký posudok, ktorý bol východiskom aj pri rozhodovaní o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. M. vo veci Okresného súdu Prešove č.k. 30P/201/2014-83 zo dňa 22.06.2015, keď po výsluchu znalkyne súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a určil konkrétne podmienky. Ak súd prvého stupňa nezistí iné dôvody na nezverenie maloletej M. do striedavej starostlivosti okrem nesúhlasu matky, javí sa byť striedavá starostlivosť pre maloletú vhodná. Matka preto svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou musí podložiť dôvodmi spôsobilými negatívne zasiahnuť do záujmu mal. M., lebo inak nebude možné nerozhodnúť o striedavej starostlivosti len na základe jej nesúhlasu.
Čo sa týka zlej komunikácie rodičov, je možné, aby súd im uložil prípadné opatrenia na zlepšenie komunikácie, lebo samotná nekomunikácia nemôže byť dôvodom na odmietnutie striedavej starostlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.