Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-79-2022.pdf
PDF · 111.2 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/79/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zast.: Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 196,57 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 142,58 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.3.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2022 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 196,57 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od 31.10.2019 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP a na základe skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štandardnými európskymi informáciami, zmluvou o poskytovaní služieb, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 27.04.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8049811208 v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením výšky úveru a kúpnej ceny 402,58 EUR, počtu splátok 23, výšky splátky 20 EUR, celkovej čiastky 460 EUR, RPMN a fixnej ročnej úrokovej sadzby 15,07 %, priemernej hodnoty RPMN 13,76 %, výšky odplaty 15,07 %, najvyššej prípustnej výšky odplaty 19,22 %, výšky celkových nákladov spotrebiteľa 57,42 EUR, termínu konečnej splatnosti úveru 20.03.2020, termínov splatnosti jednotlivých splátok vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca a splatnosti prvej splátky dňa 20.05.2018. Súčasťou zmluvy bolo v článku XVI. aj splátkový kalendár s uvedením termínov splatnosti jednotlivých splátok, vrátane ich výšky a rozlíšenia na splátku istiny a splátku úroku. Podľa bodu 10.2 zmluvy banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ust. v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa bodu 13.2 zmluvy banka doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania, alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom banke predo dňom odovzdania písomností na poštovú prepravu zo strany banky. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 22.08.2019 oznámil žalovanej nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60 EUR s upozornením, že ak do 05.10.2019 nedôjde k úhrade nedoplatku, bude veriteľ oprávnený úver predčasne zosplatniť. Žalovaná predžalobnú upomienku prevzala dňa 26.08.2019. Podaním zo dňa 25.10.2019 oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s výzvou na úhradu sumy 196,60 EUR, ktorého doručenie v súlade s článkom 13 zmluvy preukázané nebolo. Podľa predloženého prehľadu splátok žalovaná realizovala úhrady v celkovej výške 260 EUR, ktorá bola započítaná na úhradu splátok splatných od 20.05.2018 do 20.05.2019. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia nezaplatených splátok úveru splatných do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru 6/2019-9/2019 vo výške 4x20 EUR, ako aj zosplatnenej istiny vo výške 116,57 EUR. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 19 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.04.2018, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 27.04.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve s uvedením výšky úveru, kúpnej ceny, počtu splátok, výšky splátky, celkovej čiastky a celkových nákladov spotrebiteľa, RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN, fixnej ročnej úrokovej sadzby, výšky odplaty, ako aj najvyššej prípustnej výšky odplaty, termínu konečnej splatnosti úveru, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár s uvedením termínom splatnosti jednotlivých splátok vrátane ich rozlíšenia na splátku istiny a splátku úveru. Súd I. inštancie podaním zo dňa 08.06.2022 vyzval žalobcu na predloženie listín preukazujúcich splnenie povinnosti odbornej starostlivosti podľa § ods. 1, 19-42 zák. č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ut. § 11 ods. 2 citovaného zákona súlade s opatrením NBS č. 10/2017. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že vo vzťahu k overeniu bonity žalovanej poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné rizikové podmienky. Podpisom danej zmluvy klient prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku svojho mesačného príjmu a na druhej strane aj výšku mesačných výdavkov. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú údaje o rodinnom stave žalovanej, počte nezaopatrených detí, ďalej údaje o jej zamestnávateľovi, ako aj výške čistého mesačného príjmu v sume 400 EUR. Z ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Vychádzajúc z cit. zák. ust. (§ 7 zák. č. 129/2010 Z. z.) je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Veriteľ v zmysle ust. § 7 a 11 zák. č. 129/2010 Z. z. je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).
Žalobca napriek výzve súdu nepredložil listinu o overení deklarovaného príjmu žalovanej, vrátane jej úveryschopnosti z verejne dostupných registrov.
V danom prípade, súd I. inštancie dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.
Ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/53/2019, 22Co/107/2018, 7Co/126/2016 a 12Co/107/2019).
Keďže žalobca v súvislosti s overením bonity žalovanej nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške jej príjmu, ako aj výške celkového objemu jej výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorého je potrebné konanie žalobcu posúdiť ako hrubé porušenie jeho povinnosti podľa § 7 ods. 1, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca zároveň súdu nepreukázal, že si splnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané ust. § 7 ods.19, 20 a 21 zák. č.129/2010 Z.z. pri určení ukazovateľa schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Z ust. § 7 ods. 19 a 20 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy pritom vyplýva, že veriteľ je povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti príjmu. Na výpočet uvedeného ukazovateľa sa má pritom vychádzať z čistého príjmu spotrebiteľa, nákladov na zabezpečenie základných potrieb spotrebiteľa s prihliadnutím na výšku splátky spotrebiteľského úveru a ďalšie peňažné záväzky znižujúci príjem spotrebiteľa.
Súčasne z ust. § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že banka je povinná limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa, neprevyšoval hodnotu položky čistého mesačného príjmu.
Národná banka Slovenska dňa 14.11.2017 vydala opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z ust. § 2 ods.5 uvedeného opatrenia pritom vyplýva, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods.2 citovaného zákona sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa a životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimum spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
Pokiaľ žalobca ako veriteľ si neoveril informáciu o výške čistého mesačného príjmu žalovanej ako aj výšku jej záväzkov z úverových vzťahov z verejne dostupných registrov potom nedisponoval relevantnou informáciou pre účely splnenia si povinnosti odbornej starostlivosti predpokladanej ustanovením § 7 ods. 19-21 zák. č. 129/2010 Z.z. pre určenie ukazovateľa schopnosti splácať úver spotrebiteľom za účelom posúdenia, či žalovaná spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie predmetného úveru. Na základe uvedeného je potom možné konštatovať, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej si nesplnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané ust. § 7 ods. 1, ods. 19-21 zák. č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (viď § 11 ods. 2) považuje aj porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 19-21 citovaného zákona, potom je nutné posúdiť predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť.
Keďže žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 402,58 EUR a táto titulom splátok úveru realizovala úhrady v celkovej výške 260 EUR, potom nesplatená časť úveru predstavuje sumu 142,58 EUR.
Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 142,58 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.03.2020 do zaplatenia. Keďže žalobca nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, potom mu nárok na zaplatenie úroku z omeškania určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol až deň nasledujúci po dátume konečnej splatnosti úveru.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v 71 % z hodnoty sporu a neúspešný v 29 % z hodnoty sporu bol priznaný nárok na pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 42 %.
Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie 196,57 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31.10.2019 v jeho kapitalizovanej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej v sume 29,40 EUR, teda v celkovej výške 225,97 EUR.
Súd I. inštancie priznal žalobcovi nárok vo výške 142,58 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.03.2020 v jeho kapitalizovanej výške ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej v sume 18,55 EUR, teda vo výške 161,13 EUR, čo predstavuje 71 % z celkovej hodnoty predmetu sporu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.