Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-392-2015.pdf
PDF · 78.36 KB
No categories available
13Er/392/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Mesto Dunajská Streda, IČO: 00 305 383, so sídlom Hlavná ulica 50/16, 929 01 Dunajská Streda, zastúpený advokátkou: JUDr. Silvia Hricová so sídlom Dudvážska 37, 821 07 Bratislava, korešpondenčná adresa: Gajova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Soňa Reťkovská - PRESTIGE, IČO: 35 284 919, s miestom podnikania Poľná cesta 1138/53, 929 01 Dunajská Streda, zastúpená advokátom: Mgr. Martin Majerčík, so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. značkou EX 8247/2015, o vymoženie 10 000,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
Súd oprávnenému v konaní o námietkach n e p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia.
Súd povoľuje odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia vo veci preskúmania rozhodnutia, ktoré je vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/47/2015.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 17.06.2015 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia uloženej povinnosti na základe exekučného titulu - Rozhodnutia o správnom delikte
- uloženie pokuty, vydané dňa 16.10.2014 Mestom Dunajská Streda pod č. 21598/6230/2014/033- BGy-004. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 12.02.2015 a vykonateľnosť dňom 30.03.2015.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 25.06.2015 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného..
Povinná cestou právneho zástupcu podala na tunajší súd dňa 16.07.2015 návrh na povolenie odkladu exekúcie a na poštovú prepravu dňa 22.07.2015 podala námietky proti exekúcii. Súd konštatuje, že námietky podala oprávnená osoba a bola zachovaná zákonná lehote na podanie námietok.
Návrh na povolenie odkladu povinná odôvodnila tým, že dňa 27.02.2015 podala návrh preskúmanie zákonnosti rozhodnutia oprávneného č. V/OU-TT-OVBP2-2014/029181/2015/002146/Ve zo dňa 30.01.2015, ktorým tento správny orgán zamietol odvolanie povinnej a napadnuté rozhodnutie Mesta Dunajská Streda č. 21598/6230/2014/033-BGy-004 zo dňa 16.10.2014 potvrdil. Predmetné konanie na Krajskom súde v Trnave je vedené pod. sp.zn. 14S/47/2015. K návrhu na odklad exekúcie povinná pripojila aj Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2015, č.k. 14S/47/2015-51, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia č. V/OU-TT-OVBP2-2014/029181/2015/002146/Ve zo dňa 30.01.2015 v spojení s Rozhodnutím Mesta Dunajská Streda zo dňa 16.10.2014 č.
21598/6230/2014/033-BGy-004 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej pod sp.zn. 14S/47/2015. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2015.
Povinná námietky proti exekúcii odôvodnila tým, že dňa 27.02.2015 podala na Krajskom súde v Trnave žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré je v danej veci exekučným titulom a zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 06.07.2015 odložil vykonateľnosť predmetného exekučného titulu. S poukazom na uvedené uznesenie a vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky na pokračovanie exekučného konania, povinná navrhla aby súd preskúmal vznesené námietky a zároveň aby námietkam vyhovel a následne exekučné konanie zastavil.
K návrhu povinnej na povolenie odkladu exekúcie a k námietkam sa vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že je pravdou že Krajský súd povolil odklad vykonateľnosti exekučného titulu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, avšak do dnešného dňa (t.j. do 02.09.2015) vo veci samej meritórne nerozhodol, preto žiada aby súd námietky povinnej ako nedôvodné zamietol.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku je, že súd pozitívne posúdi, že za daných konkrétnych okolností je pravdepodobné zastavenie exekúcie. Okrem iných môže ísť o prípady, ak na súde prebieha konanie, v ktorom možno predpokladať, vzhľadom na dôkaznú situáciu, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/141/2010 zo dňa 19.01.2011). Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. V naznačenom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Je na úvahe exekučného súdu, aby po starostlivom zvážení skutočností uvádzaných povinným sám vyvodil záver o dôvodnosti očakávania zastavenia exekúcie.
Tunajší súd vykonal dokazovanie vo veci návrhu povinnej na odklad exekúcie a preskúmal Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.07.2015, č.k. 14S/47/2015-51, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia č.V/OU-TT-OVBP2-2014/029181/2015/002146/Ve zo dňa 30.01.2015 v spojení s Rozhodnutím Mesta Dunajská Streda zo dňa 16.10.2014 č. 21598/6230/2014/033-BGy-004 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej pod sp.zn. 14S/47/2015. Z obsahu uznesenia má súd jednoznačne preukázané, že povinná sa žalobou domáha na KS v Trnave preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, t.j. exekučného titulu z čoho je zrejmé, že výsledok v tomto konaní môže ovplyvniť exekúciu, prípadne môže byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 56 ods. 2 Ex. por. povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 14S/47/2015.
Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinný pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (uvedené v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia), pričom tento výpočet je taxatívny.
Exekučný súd v konaní o námietkach povinného proti exekúcii rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene alebo nie. Súd v tomto konaní skúma exekučný titul len v rozsahu, či je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnení a povinní hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal.
Súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach povinnej vykonal dokazovanie a to tým, že preskúmal obsah námietok, vyjadrenie oprávneného a Uznesenie KS v Trnave zo dňa 06.07.2015, č.k. 14S/47/2015-51 a na základe zistených skutočností súd ustálil, že tvrdenia povinnej nie sú dôvodom, ktoré vyžaduje ust. § 50 ods. 1 Ex. por., t.j. námietky povinnej neboli podané dôvodne. Súd konštatuje, že exekúcia sa začala oprávnene, nakoľko oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie formálne i materiálne vykonateľný exekučný titul, exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie a nárok oprávneného nijakým spôsobom nezanikol (dočasne odloženie vykonateľnosti neznamená definitívny zánik práva). Skutočnosti, ktoré povinná uvádza v námietkach, sú dôvodom na povolenie odkladu exekúcie, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukazujú zánik vymáhaného nároku oprávneného. Exekučný súd pri rozhodnutí o námietkach zohľadňuje skutočností preukázané v danom čase, čo ale neznamená, že v budúcnosti (najme po tom ako Krajský súd v Trnave meritórne rozhodne o veci samej) nenastanú skutočnosti odôvodňujúce pokračovanie v exekúcii, alebo opačne spôsobia zastavenie exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a povinnou namietané skutočnosti nespôsobili zánik vymáhaného nároku, ale len dočasne bránia jeho vymáhateľnosti a nie je daný iný dôvod podľa § 50 ods. 1 Ex. por., pre ktorý je exekúcia neprípustná, súd s poukazom na § 50 ods. 1 Ex. por. námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ak mal účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal zo skutočnosti, že povinný aj oprávnený boli v konaní právne zastúpení a súčasne prihliadal na to, že námietkam povinného nevyhovel. Povinný v konaní o námietkach úspech nemal preto mu náhrada trov nepatrí. Oprávnený si náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o námietkach a o odklade exekúcie neuplatnil, ale ani mu nevznikli, nakoľko k námietkam a k odkladu sa oprávnený vyjadril sám a nie cestou právneho zástupcu, t.j. oprávnenému právny zástupca neposkytol v konaní žiadnu právnu službu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o námietkach a trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Podaným odvolaním sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( § 374 ods. 4 O.s.p.)
Proti výroku o odklade je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 56 ods. 8 EP). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).