Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu G.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, H., právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 257/19, Revúca, proti žalovanému COSMOS TRADING s.r.o., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 678 271, právne zast. JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL. M., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Při zastávke 940/1, Kežmarok, v konaní o odstránenie vád predmetu kúpy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -168 zo dňa 10. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť vady na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Yeti, označenie vozidla Yeti Activ 77/1.2 6MG, farba zelená Malachite metalíza Onyx, VIN: S vo vlastníctve žalobcu spočívajúce v prehrdzavení karosérie, a to konkrétne nachádzajúce sa na pravej strane vozidla z miesta pohľadu vodiča sediaceho v aute na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I., výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.); p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku (výrok III.) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť vady na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Yeti, označenie vozidla Yeti Activ 77/1.2 6MG, farba zelená Malachite metalíza Onyx, VIN: S vo vlastníctve žalobcu (ďalej v texte aj „motorové vozidlo“), spočívajúce v prehrdzavení karosérie, a to konkrétne nachádzajúce sa na pravej strane vozidla z miesta pohľadu vodiča sediaceho v aute na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázanú čiastočnú dôvodnosť podanej žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal odstránenia vád na jeho motorovom vozidle, spočívajúce v prehrdzavení karosérie motorového vozidla v záručnej dobe. Žalobca nárok opieral o ustanovenie o zodpovednosti žalovaného ako predávajúceho za vady na predanej veci. Vzťah žalobcu a žalovaného je podľa okresného súdu vzťahom spotrebiteľským a súvisí so spotrebiteľskou kúpnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom.

3. Okresný súd sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorú však vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený nedostatok pasívnej legitimácie videl žalovaný v tom, že nie je predajcom motorového vozidla, ako aj z toho dôvodu, že síce je právnym nástupcom pôvodného predajcu v dôsledku zlúčenia, avšak ešte pred samotným zlúčením jeho právny predchodca predal časť podniku, ktorá výlučne súvisela s predajom automobilov značky ŠKODA tretej osobe, a to spoločnosti AUTO PARK BREZNO s. r. o.. Okresný súd však dospel k záveru, že žalovaný sa nemôže odvolávať na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie titulom uvedeného predaja podniku a v zmysle údajov zapísaných v obchodnom registri je nutné vychádzať z toho, že žalovaný je právnym nástupcom pôvodného predávajúceho motorového vozidla žalobcu, spoločnosti AUTO TRADE, s. r. o. na základe zlúčenia, teda univerzálnou sukcesiou, v dôsledku čoho žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného predávajúceho. Naviac okresný súd doplnil, že žalovaným predložená zmluva o predaji podniku (jeho časti) neobsahovala osvedčené podpisy zmluvných strán, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy pre nedostatok formy.

4. Okresný súd vyhodnotil ako nesprávnu interpretáciu žalovaného vo vzťahu k ust. , spočívajúcu v tom, že ak žalobca využil oprávnenie uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy (t. j. záručný servis), tak tento podnikateľ preberá aj zodpovednosť za vady kúpenej veci namiesto predajcu. Takýto výklad sa podľa okresného súdu prieči účelu zákona, podľa ktorého za vady predanej veci zodpovedá vždy predávajúci. Ustanovenie ustanovuje, resp. určuje len miesto, kde treba práva zo zodpovednosti za vady uplatniť. A týmto miestom je okrem predajcu aj iný podnikateľ určený na opravu veci v záručnom liste. Naviac, zo samotného vyhlásenia o záruke v servisnej knihe vyplýva, že záruku 12 rokov na to, že neprehrdzavie karoséria vozidla kupujúceho poskytuje práve predávajúci.

5. Spornou v konaní bola tiež otázka, či na motorovom vozidle žalobcu došlo k prehrdzaveniu karosérie, a teda k takým vadám, na ktoré sa poskytnutá 12 ročná záruka vzťahuje. Sporným bol tiež prípadný rozsah prehrdzavenia karosérie vozidla žalobcu a nakoniec aj to, či toto prípadné prehrdzavenie nevzniklo z dôvodov na strane samotného žalobcu. Okresný súd v tejto súvislosti považoval za vhodné aplikovať správnu interpretáciu pojmov prehrdzavenie, prípadne prekorodovanie, hrdzavenie, či korózia, vychádzajúc z verejne prístupného výkladu v časopise Kultúra slova vydaného Jazykovedným Ľudovíta Štúra SAV, ktorý v odôvodnení rozhodnutia aj odcitoval. Uvedenú správnu interpretáciu vyššie uvedených pojmov okresný súd vyhodnotil aj v súvislosti s výsluchom samotného znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 14. 09. 2020, ako znalec z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel G.. G.. O. O., ( ďalej v texte „znalec“ ) č. 65/2020 ( ďalej v texte „znalecký posudok“ ), ktorý uviedol, že : „za prehrdzavenie považuje taký stav, kedy materiál je v štádiu úplného úbytku, teda ako by bola v materiáli diera, došlo k úplnému úbytku materiálu, čiže k diere. Ak ide o prehrdzavenie, resp. prekorodovanie, musí tam byť diera, ak však ide len o hrdzavenie vtedy nie“. K prekorodovaniu, resp. prehrdzaveniu, došlo len na jednom mieste a to tak, ako to vyplýva z fotografií znalca v znaleckom posudku na obrázku č. 11, 12, teda len na pravej strane vozidla z miesta pohľadu vodiča sediaceho v aute na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla. V ostatných miestach poškodenia karosérie došlo v zmysle znaleckého posudku len k hrdzaveniu vozidla, čo je síce proces nezvratný a smerujúci k prehrdzaveniu, no nemožno určiť kedy k tomu aj dôjde. Znalec tiež v znaleckom posudku konštatoval, že vznik ložísk korózie je výlučne dôsledkom nedostatočne protikorózne ošetreného plechu karosérie, a preto okresný súd vychádzal aj z toho, že na miestach s kvalitne vykonanou protikoróznou ochranou takéto ložiská korózie nevznikajú. Okresný súd nemohol opomenúť ani záver znaleckého posudku, že majiteľ, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla nemá žiadny vplyv na takto vznikajúcu koróziu a korózia nie je následkom mechanického poškodenia laku (čím reagoval na námietku samotného žalovaného).

6. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania mal preto okresný súd za preukázané, že na motorovom vozidle žalobcu došlo k prehrdzaveniu karosérie, teda k úplnému úbytku materiálu, v dôsledku nedostatočného protikorózneho ošetrenia vozidla, na ktoré sa vzťahuje predlžená 12 ročná záruka poskytnutá predajcom, teda došlo k tomu v rámci uvedenej doby záruky, avšak len na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla. Na ostatných miestach, kde sa vady vyskytli, ide len o hrdzavenie/ koróziu, na ktoré sa uvedená predlžená 12 ročná záruka nevzťahuje. Nakoľko sa v zmysle skutkových tvrdení žalobcu drobná korózia začala na motorovom vozidle žalobcu objavovať v roku 2019, a motorové vozidlo bolo kupované v roku 2012, nemohla by sa na uvedené vady vzťahovať ani predlžená 3 ročná záruka na nedostatky laku vozidla.

7. Okresný súd zároveň poukázal i na výpoveď znalca smerujúcu k tomu, že v prípade prehrdzavenia dverí je nutná ich výmena, preto je irelevantné, že na inom mieste dverí, na ktorých došlo aj k prehrdzaveniu, a ktoré tak majú byť vymenené ako celok, sa nachádza tiež ložisko korózie menšej intenzity. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že v znaleckom posudku sa znalec síce vyjadroval aj k právnym otázkam, keď konštatoval, že záruka sa na zistené vady vzťahuje, a takéto konštatovanie do kompetencií znalca nepatrí, okresný súd však na uvedené závery neprihliadal a vychádzal zo záverov posudku len vo vzťahu k odborným zisteniam znalca o rozsahu poškodenia vozidla žalobcu a jeho príčinách.

8. Okresný súd mal tiež za to, že vady motorového vozidla boli žalobcom uplatnené riadne a včas. Aj v zmysle odbornej literatúry je pre posúdenie včasnosti reklamácie, resp. včasnosti uplatnenia zodpovednosti za vady rozhodujúca samotná dĺžka záručnej doby. Zákon síce ukladá kupujúcemu povinnosť právo uplatniť najskôr u predávajúceho v lehote označenej ako „bez zbytočného odkladu“, avšak z právnej úpravy je zrejmé, že takto označená lehota je lehotou poriadkovou. Vzhľadom na charakter vád, teda vznikajúcej korózie mal tiež okresný súd za to, že uplatnenie práva pri najbližšej servisnej prehliadke, teda menej ako 1 rok, možno jednoznačne považovať za uplatnenie vád bez zbytočného odkladu, bez ohľadu len na poriadkový charakter uvedenej lehoty.

9. Sumarizujúc vyššie uvedené, okresný súd považoval žalobu za dôvodnú v časti, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia vád karosérie na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, vychádzal z toho, že dvere karosérie, ako samostatný diel karosérie sú samostatne opraviteľné a je tak logické, že ak k prehrdzaveniu došlo len na jedných dverách, nie je nutné vykonať opravu aj ostatných častí, napríklad strechy karosérie, ktorá nie je nijako poškodená. Zároveň žalobcovi ešte stále plynie záruka proti prehrdzaveniu karosérie, a preto rozhodnutie v tejto veci nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci pre prípad, že by došlo v budúcnosti v rámci záručnej doby k prehrdzaveniu aj iných častí karosérie motorového vozidla a žalobca by sa ich odstránenia mohol súdnou cestou domáhať.

10. O trovách konania rozhodol okresný súd aplikujúc ust. ( ďalej len „CSP“ ) v spojení s ust. a . Poukázal na to, že žalobca bol v základe svojho nároku (v nároku na odstránenie vád veci) v plnej miere úspešný a „výška“ jeho nároku (rozsah zodpovednosti žalovaného) závisela v tomto konaní od znaleckého posudku. Poukázal i na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ ) sp. zn. . Zdôraznil, že pri nároku, ktorého výška závisí od úvahy súdu, resp. od znaleckého posudku, nemožno považovať žalobcu za neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti .

11. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa , , ako aj v zmysle ust. . Má za to, že žaloba ani po úprave žalobného petitu zo dňa 31. 10. 2021 nie je dôvodná, nakoľko z listinných dôkazov vyplýva, že výrobca automobilov značky ŠKODA garantuje, že v období 12 rokov nedôjde k prehrdzaveniu karosérie, čiže laicky povedané, na karosérii nebudú diery. Podľa neho zo žiadneho listinného dôkazu, ani znaleckého posudku nevyplýva, že by žalobca reklamoval v autorizovanom servise prehrdzavenie karosérie. Nevyplýva ani to, že by karoséria bola prehrdzavená, resp. že by znalec vôbec riešil to, či došlo k prehrdzaveniu karosérie. Namietal, že znalec sa v znaleckom posudku zaoberal výlučne prípisom spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko s. r. o. zo dňa 15. 07. 2021, ktorá tvrdila, že ku korózii na karosérii došlo výlučne v dôsledku mechanického poškodenia laku, pričom aj znalec mal v znaleckom posudku uviesť len to, či oprava karosérie motorového vozidla z dôvodu jej korózie je krytá zárukou výrobcu. Znalec na uvedený dotaz odpovedal, keď uviedol, že usudzuje, že korózia vozidla, resp. jej oprava je zárukou výrobcu krytá, z čoho vyplýva, že podľa znaleckého posudku je zárukou výrobcu kryté už zakorodovanie (zahrdzavenie) karosérie. Toto tvrdenie znalca však považuje za nepravdivé, keďže podľa napadnutého rozhodnutia zárukou výrobcu je kryté výlučne len prehrdzavenie karosérie a nie zahrdzavenie. Čiže výskyt korózie na karosérii samo o sebe nie je dôvodom na úspešnú reklamáciu v zmysle reklamačných podmienok výrobcu spoločnosti ŠKODA. Samotné vypracovanie znaleckého posudku je nesprávne, t. j. že už samotné zahrdzavenie karosérie je kryté zárukou. Naviac, znalec na pojednávaní uviedol, že ak ide o prehrdzavenie, prekorodovanie, musí byť diera, ak ide len o hrdzavenie,

vtedy nie. V nadväznosti na tvrdenie znalca preto navrhol ako dôkaz ohliadku motorového vozidla, keďže z obrázku č. 11, 12, nie je vôbec zrejmé, že by na tomto mieste došlo k prehrdzaveniu karosérie, t. j. že by tam bola diera, napriek tomu jeho návrh v zápisnici zaznamenaný nie je.

12. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola okolnosť, že aj samotný znalec sa vyjadril veľmi neurčito, či skutočne na zadných pravých dverách v dolnej časti vozidla došlo k prehrdzaveniu karosérie, keď poukázal na str. 19 a str. 20 znaleckého posudku. S ohľadom na uvedené mal okresný súd vykonať ohliadku vozidla, t. j. sa vizuálne bezprostredne presvedčiť, či skutočne na zadných pravých dverách v dolnej časti vozidla došlo k prehrdzaveniu karosérie, a nie sa výlučne len uspokojiť s výpoveďou znalca na pojednávaní. To, či došlo, alebo nedošlo k prehrdzaveniu karosérie sa dá zistiť vizuálne, a to aj laikom, nie je potrebné k tomu dávať vypracovať znalecký posudok.

13. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalovaný v tom, že nie je predávajúcim, je len právnym nástupcom predávajúceho, ktorým bola spoločnosť AUTO TRADE, s. r. o., ktorá zanikla zlúčením a ktorá ako autorizovaný predajca prevádzkovala autosalón ŠKODA v Brezne. Spoločnosť AUTO PARK BREZNO, s. r. o. sa stala autorizovaným predajcom automobilov značky ŠKODA. Zdôraznil, že ak žalobca uplatnil vadu u podnikateľa určeného na opravu veci, ktorý má taktiež zákonnú povinnosť túto opravu veci vykonať, tak potom pasívna legitimácia svedčí práve tomuto podnikateľovi, ktorý predmetnú vec neodstránil napriek tomu, že tak bol povinný učiniť.

14. Na záver žalovaný v odvolaní namietal i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, keď vytkol okresnému súdu, že nepostupoval v zmysle ust. . Uvedené vyvodil z toho, že žalobca sa žalobou domáhal, aby mu žalovaný odstránil vady na karosérii motorového vozidla, ktoré spočívali výlučne v korózii tejto karosérie, a nie v jej prekorodovaní, pričom ani zo samotného znaleckého posudku nevyplýva, že by vôbec došlo k prekorodovaniu - prehrdzaveniu karosérie. Naviac, z celkového počtu približne 13 ložísk korózie, ktorých sa žalobca domáhal odstrániť, je žalovaný povinný odstrániť len jedno ložisko korózie. Keďže žalobca nikdy neuplatňoval zodpovednosť za vady u žalovaného, ale u podnikateľa určeného na opravu veci, potom podľa neho žalobca ani nemal možnosť tieto vady odstrániť. Znalecký posudok bol vypracovaný len ako odpoveď na prípis spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o., podľa ktorého 12 ročná záruka sa vzťahuje aj na začínajúcu koróziu, čo nie je pravdou. Vzhľadom na to mal okresný súd rozhodnúť o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu, a nepriznať žalobcovi plnú náhradu trov konania.

15. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s jeho odvolaním nesúhlasí, nakoľko rozhodnutie okresného súdu považuje za riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, v ktorom sa okresný súd riadne vysporiadal so všetkými, pre danú vec podstatnými námietkami žalovaného a správne aplikoval aj právne predpisy. Vo vzťahu k námietke žalovaného v odvolaní o nevykonaní dôkazu, a to ohliadky motorového vozidla poukázal na to, že žalovaný vykonanie takéhoto dôkazu vôbec nenavrhol, čo vyplýva aj z opravenej časti zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo v tejto veci dňa 10. novembra 2021. Táto skutočnosť vyplýva aj zo str. 3 opravenej zápisnice z pojednávania. Zdôraznil, že spolu s podanou žalobou predložil okresnému súdu znalecký posudok s tým, že k tomuto znaleckému posudku sa mal možnosť vyjadriť aj znalec v rámci svojho výsluchu na pojednávaní, ktorý navyše okrem iného v rámci svojho výsluchu uviedol, že asi mesiac pred vykonaním jeho výsluchu motorové vozidlo vizuálne skontroloval, a teda mal možnosť si prezrieť toto vozidlo a následne sa vyjadroval k stavu tohto vozidla z hľadiska jeho prekorodovania. Vykonanie ohliadky ako dôkazu by bolo preto v tomto smere neúčelné a nehospodárne.

17. Žalobca sa nestotožňuje ani s vyjadreniami žalovaného v odvolaní o význame pojmov : hrdzavenie, prehrdzavenie, korodovanie, prekorodovanie, keď na viacerých miestach žalovaný hovorí o zahrdzavení karosérie a tento pojem porovnáva s pojmom prehrdzavenie karosérie. Pritom znalec jednoznačne, predovšetkým v rámci svojho výsluchu ozrejmil, čo možno pod prehrdzavením, resp. prekorodovaním karosérie rozumieť a riadne označil časti na motorovom vozidle, ktoré bolo možné považovať za prehrdzavené ( prekorodované ). Akékoľvek polemiky žalovaného o rozsahu prehrdzavenia preto nepovažuje za dôvodné.

18. Vo vzťahu k nesprávnemu označeniu žalovaného v spore a jeho námietkou pasívnej vecnej legitimácie sa okresný súd, podľa žalobcu, zaoberal a dôsledne ju odôvodnil v písomne vyhotovenom rozhodnutí.

19. Za vecne správne považuje žalobca i rozhodnutie okresného súdu o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol okresný súd v súlade s ustálenou súdnou praxou (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , ). Na záver uviedol, že nie je pravdou, že by nikdy neuplatňoval zodpovednosť za vady u žalovaného, keď už v predžalobnej výzve adresovanej žalovanému požiadal o zaslanie stanoviska v čo najkratšej lehote, najneskôr do 10 dní od prevzatia výzvy, pričom za účelom objektívneho posúdenia vzniknutej vady na motorovom vozidle navrhol ohliadku motorového vozidla zodpovedným zamestnancom spoločnosti žalovaného, na ktorú sa na základe výzvy žalovaného mal záujem dostaviť. Žalovaný však vôbec nereagoval na predžalobnú výzvu, preto mu neostávalo iné, len domáhať sa svojich nárokov podaním žaloby na súd. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, a to len v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z obsahu jeho odvolania vyplýva, že ho podal proti výroku I. ( príp. II. ) a IV. napadnutého rozsudku. Uznal, že zároveň uviedol, že odvolaním napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, preto vzal odvolanie v časti, čo do výroku III. napadnutého rozsudku späť. Zdôraznil, že napáda výlučne výrok I. (zrejme len chybou v písaní aj výrok II. ) a výrok IV. rozsudku okresného súdu. Následne v tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že po tom, ako mu bol doručený rozsudok okresného súdu, vyzval žalobcu, resp. mu oznámil, že motorové vozidlo dá v zmysle napadnutého rozsudku opraviť, avšak z dôvodu, že ide o opravu motorového vozidla v rámci záručnej doby, tak uvedená oprava bude musieť byť vykonaná v autorizovanom servise a zároveň náklady na opravu tohto motorového vozidla pôjdu k ťarche spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o.. Z opatrnosti podal proti rozsudku i odvolanie, aby mal zabezpečenú refundáciu týchto nákladov.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 01.03.2022 vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov konania tvrdil, že žalobca bol v konaní úspešný ohľadne opravy motorového vozidla len vo vzťahu k pravým zadným dverám v ich dolnej časti, teda bol úspešný len v jednom z jeho šiestich nárokov, čiže jeho úspešnosť vo veci samej bola len v rozsahu 1/6, t. j. j v rozsahu 16,66 %, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nebol úspešný v rozsahu 5/6, t. j. v rozsahu 83,34 %. Trval preto na tom, že okresný súd mal pri rozhodovaní aplikovať ust. §-u 255 ods. 2 a namietal, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. sa na daný prípad nevzťahuje.

22. V ďalšom vyjadrení zo dňa 14.03.2022 žalobca k vyjadreniu žalovaného vyslovil s čiastočným späťvzatím odvolania žalovaným súhlas. Doplnil, že výrok III. napadnutého rozsudku okresného súdu bol v jeho neprospech, a nie v neprospech žalovaného, preto ho v tomto rozsahu žiadal odmietnuť, a to aj z dôvodu, že motorové vozidlo bolo žalovaným po rozsudku okresného súdu opravené ( žalovaný splnil v rozsudku uloženú povinnosť ), čím odpadol predmet sporu.

23. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca na záver tohto vyjadrenia uviedol, že aj v tejto časti považuje odvolanie za nedôvodné. V tejto veci si podanou žalobou uplatnil len jeden svoj nárok, a to odstránenie vád na motorovom vozidle. Rozsah týchto vád bola skutková otázka, ktorá podliehala znaleckému dokazovaniu a až znalec na podklade znaleckého posudku a predovšetkým svojou výpoveďou na pojednávaní v tejto veci, jednoznačne ustálil rozsah vád, ktoré podliehali záruke poskytovanej žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. Znalec skúmal nie len príčinu, ale i miesta kde došlo k tzv. prehrdzaveniu, resp. prekorodovaniu plechu na jeho vozidle, a taktiež objasňoval aj príčiny vzniku tohto prehrdzavenia. Zdôraznil, že vznik týchto vád nemohol nijako on ako vlastník ovplyvniť, čo potvrdil i znalec. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 10. 12. 2019, podľa ktorého povinnosť pôvodcu nemajetkovej ujmy vzniká z deliktu samotného, a nie až z rozhodnutia súdu, teda v takom prípade nejde o rozhodnutie konštitutívne. Zdôraznil, že si splnil všetky svoje povinnosti, najmä v zmysle ako obozretný spotrebiteľ a so svojim nárokom bol nútený obrátiť sa až na konajúci súd, ktorý až na poslednom pojednávaní v tejto veci po výsluchu znalca skonštatoval, že jeho nárok je dôvodným. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov konania.

24. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia

pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť vady na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Yeti, označenie vozidla Yeti Activ 77/1.2 6MG, farba zelená Malachite metalíza Onyx, VIN: S vo vlastníctve žalobcu spočívajúce v prehrdzavení karosérie, a to konkrétne nachádzajúce sa na pravej strane vozidla z miesta pohľadu vodiča sediaceho v aute na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I., výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.), ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) zostáva rozsudok okresného súdu, ktorý nebol v tomto rozsahu odvolaním napadnutý nedotknutý.

25. Prioritne odvolací súd poukazuje na ust. , na základe ktorého môže odvolací súd prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, nakoľko odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súčasne je nevyhnutné zdôrazniť, že odvolanie je podaním vo veci samej, ktoré sa v zmysle ust. posudzuje podľa obsahu. Žalovaný v podanom odvolaní síce uviedol, že toto podáva „v celom rozsahu“, z jeho obsahu však nevyplýva, že by napadol i samotný výrok, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Z odvolania vyplýva, že namietal všetky skutkové a právne závery okresného súdu smerujúce k tomu, že mu bola uložená povinnosť odstrániť vady motorového vozidla, a nie vo vzťahu k tej časti, v ktorej žalobe nevyhovel. Vo zvyšku, teda vo výroku III., ktorým mu táto povinnosť uložená nebola, a teda v rozsahu, v ktorom bola žaloba voči žalovanému zamietnutá, odvolanie neobsahovalo žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by namietal, že na iných miestach karosérie motorového vozidla , ako na pravých zadných dverách v dolnej časti, došlo k prehrdzaveniu karosérie. Uvedené by odporovalo aj logike a zmyslu argumentácie odvolateľa, ktorý tvrdil, že k prehrdzaveniu na motorovom vozidle vôbec nedošlo. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca po podaní odvolania vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2022 čiastočne zobral späť odvolanie čo do výroku III. napadnutého rozsudku okresného súdu. Tým len potvrdil, že odvolaním mienil napadnúť len výrok I. (a zrejme chybou v písaní aj výrok II.) a výrok IV. napadnutého rozsudku.

26. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dopĺňa, že neprihliadal ani na tzv. späťvzatie odvolacích dôvodov zo strany žalobcu v zmysle ust. a , nakoľko z ust. vyplýva, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pod pojmom „rozširovať a meniť“ je nutné poňať i tzv. „späťvzatie“ odvolacích dôvodov ako tomu bolo i v prípade žalobcu v jeho podaní - vyjadrení zo dňa 01. 03. 2022, teda podaní po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani odmietnutie odvolania, ktoré navrhol žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 14. 03. 2022 z dôvodu, že zanikol záväzok, ak bolo po rozhodnutí okresného súdu motorové vozidlo opravené, neobstojí, nakoľko pre okresný súd bol rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia, a odmietnutie odvolania odvolacím súdom je možné len v zmysle taxatívne uvedených dôvodov v ust. §-u 386 .

27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi vznesenými v konaní, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

30. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia sa v súlade s ust. následne zaoberá aj podstatnými vyjadreniami strán uvedenými v odvolaní nasledovne:

31. Ako okresný, tak aj odvolací súd sa prioritne zaoberal žalovaným vznesenom námietkou nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný videl nedostatok svojej vecnej legitimácie v tom, že nie je predajcom motorového vozidla a tiež v tom, že napriek tomu, že je právnym nástupcom pôvodného predajcu v dôsledku zlúčenia, ešte pred samotným zlúčením právny predchodca žalovaného predal časť podniku, ktorá výlučne súvisela s predajom automobilov značky Škoda tretej osobe, a to spoločnosti AUTO PARK BREZNO, s. r. o.. Okresný súd dôsledne v tomto smere vykonal dokazovanie a dospel k skutkovému a právnemu záveru, že žalovaný je právnym nástupcom pôvodného predávajúceho motorového vozidla, teda spoločnosti AUTO TRADE, s. r. o. na základe zlúčenia, teda univerzálnou sukcesiou, čím vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného predávajúceho. Ani odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v prípade, ak žalobca využil oprávnenie uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy, t. j. záručný servis (AUTONOVA, s. r. o. ), potom tento podnikateľ preberá aj zodpovednosť za vady kúpenej veci namiesto predajcu, nakoľko by išlo o výklad v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia . Tento podnikateľ určený na opravu je síce v zmysle §-u 625 povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim, neprechádza naň však zodpovednosť za vady, za ktoré zodpovedá predávajúci. V tomto smere preto odvolací súd zdôrazňuje a opakuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bode 34., v ktorom okresný súd dôvodne vyslovil, že ustanovenie nie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k zodpovednosti z vád predanej veci podľa a neupravuje ani prechod zodpovednosti za vady veci z predávajúceho na iného podnikateľa. Toto ustanovenie určuje len miesto, kde treba právo zo zodpovednosti za vady uplatniť, a týmto miestom je okrem predajcu aj iný podnikateľ určený na opravu veci v záručnom liste. Aj zo samotného vyhlásenia o záruke v servisnej knihe v tomto konaní vyplýva, že záruku 12 rokov na to, že neprehrdzavie karoséria vozidla kupujúceho, poskytuje predávajúci.

32. Žalovaný ďalej v odvolaní napáda postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že nevykonal navrhnutý dôkaz, a to ohliadku motorového vozidla. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 11. 2021 (č. l. 165 a nasl. spisu) vyplýva, že právny zástupca žalovaného uviedol, že „by asi bolo dobré prerušiť konanie a vykonať ohliadku“. Na opakovanú otázku súdu, či tým prednáša návrh na vykonanie dôkazu, právny zástupca žalovaného jednoznačne neodpovedal, o čom svedčí i zvukový záznam z uvedeného pojednávania. Bez ohľadu na skutočnosť, že je možné polemizovať, či žalovaný žiadal alebo nie vykonanie ohliadky motorového vozidla pred rozhodnutím vo veci samej, je však nutné uviesť, že v prejednávanej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a k znaleckému posudku sa mali možnosť vyjadriť strany sporu, ako aj sám znalec priamo na pojednávaní dňa 10. 11. 2021, ktorý v rámci svojho výsluchu uviedol, že asi mesiac pred vykonaním jeho výsluchu motorové vozidlo vizuálne skontroloval, a teda mal možnosť si prezrieť motorové vozidlo a následne sa vyjadrovať k stavu tohto motorového vozidla z hľadiska jeho prekorodovania. Naviac, žalovaný tvrdí, že navrhol ohliadku motorového vozidla z dôvodu, že z obrázku č. 11, 12 znaleckého posudku nie je zrejmé, že by na tomto mieste došlo k prehrdzaveniu karosérie, t. j., že by tam bola diera. Mal za to, že znalec sa vyjadril veľmi neurčito, či skutočne na zadných pravých dverách v dolnej časti vozidla došlo k prehrdzaveniu karosérie. Ohliadku motorového vozidla preto považoval za nevyhnutnú, aby sa vizuálne bezprostredne presvedčil, či skutočne na zadných pravých dverách v dolnej časti vozidla došlo k prehrdzaveniu karosérie a uvedené by bolo možné zistiť i vizuálne bez potreby znaleckého posudku. Znalec však na pojednávaní dňa 10. 11. 2021 výslovne uviedol, že potom, ako motorové vozidlo vizuálne skontroloval, zásadný rozdiel, resp. výrazný progres na miestach poškodeniach podľa neho nevznikol. Zotrval preto na záveroch znaleckého posudku a zdôraznil, že k prekorodovaniu, resp. prehrdzaveniu v zmysle definície tohto pojmu, ako ju uvádzal úvodom svojho výsluchu, došlo len na jednom mieste, a to práve tak ako to bolo nafotené v jeho znaleckom posudku na obrázku č. 11 a 12, na ktorom boli zobrazené zadné pravé dvere. Za prehrdzavenie považoval znalec taký stav, kedy materiál je v štádiu úplného úbytku, teda ako by bola v materiáli diera, stav, že v mieste korózie došlo k úplnému úbytku materiálu, čiže k diere. K takémuto prehrdzaveniu v zmysle definície tohto pojmu ako ju uviedol vyššie, došlo len na jednom mieste, a to na pravých zadných dverách v ich dolnej časti. V ostatných miestach poškodenia karosérie došlo podľa znalca len k hrdzaveniu vozidla, čo je síce proces nezvratný a smerujúci k prehrdzaveniu, no nemožno určiť kedy k tomu aj dôjde. S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že pokiaľ by i odvolací súd pripustil, že žalovaný v konaní navrhol vykonanie dôkazu ( čo z obsahu zápisnice o pojednávaní ani zvukového záznamu z pojednávania nevyplýva ), a to ohliadku motorového vozidla, išlo by o dôkaz nadbytočný a nehospodárny. Okresný súd preto v súlade so závermi znaleckého posudku ako aj výsluchom znalca na pojednávaní a v spojení s listinnými dôkazmi správne uzavrel,

že na motorovom vozidle žalobcu došlo k prehrdzaveniu karosérie, teda k úplnému úbytku materiálu v dôsledku nedostatočného protikorózneho ošetrenia vozidla, na ktoré sa vzťahuje predĺžená 12-ročná záruka poskytnutá predajcom, avšak len na pravých zadných dverách v dolnej časti vozidla, v ktorom rozsahu žalobe i vyhovel. Výslovne poukázal na to, že na ostatných miestach, kde sa vady vyskytli, ide len o koróziu, na ktoré sa uvedená predĺžená 12-ročná záruka nevzťahuje s tým, že na vznik korózie na karosérii vozidla ani jej konečného štádia - prehrdzavenia, nemal žiaden vplyv žalobca a nebolo preukázané ani to, že by k nej došlo v dôsledku mechanického poškodenia laku. Pre úplnosť okresný súd sa vysporiadal i s námietkou žalovaného, že i keď sa znalec v znaleckom posudku vyjadroval aj k právnym otázkam, okresný súd na uvedené závery neprihliadal a vychádzal zo záverov posudku len vo vzťahu k odborným zisteniam znalca o rozsahu poškodenia motorového vozidla a jeho príčinách.

33. Žalovaný tak v odvolaní len polemizoval s významom pojmu prehrdzavenie karosérie, prípadne jej zahrdzavenie, či korózia a jej intenzita, či rozsah, avšak závery znaleckého posudku ničím nespochybnil. Naviac, z posledných vyjadrení žalobcu i žalovaného po tom ako okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 10.11.2021 došlo k vykonaniu opravy motorového vozidla, a to výmenou pravých zadných dverí motorového vozidla. Návrh na vykonanie dôkazu ohliadkou motorového vozidla v odvolacom konaní, resp. námietka, že mal byť okresným súdom vykonaný, je tak bezpredmetná. Žalovaný sám po rozhodnutí okresného súdu potvrdil, že bolo rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne, ak uznal skutočnosť, že pravé zadné dvere v dolnej časti motorového vozidla boli prehrdzavené, a tieto vymenil.

34. Otázkou rozsahu prehrdzavenia karosérie motorového vozidla žalobcu a nakoniec aj to, či toto prípadne prehrdzavenie nevzniklo z dôvodov na strane samotného žalobcu sa podrobne a dôsledne zaoberal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bodoch 37 až 40, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

35. Ak žalovaný vo vzťahu k vadám motorového vozidla namietal, že tieto neboli uplatnené riadne a včas, ani uvedené námietky neboli dôvodné. Pre posúdenie včasnosti reklamácie, resp. včasnosti uplatnenia zodpovednosti za vady je rozhodujúca samotná dĺžka záručnej doby, pričom vzhľadom na charakter vád (teda vznikajúcej korózie) mal okresný súd správne za to, že uplatnenie práva pri najbližšej servisnej prehliadke, teda menej ako jeden rok možno jednoznačne považovať za uplatnenie vád bez zbytočného odkladu, bez ohľadu len na poriadkový charakter tejto lehoty.

36. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi stotožňuje, odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné, preto rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

37. Za vecne správne považuje odvolací súd i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, ktoré okresný súd odôvodnil v bode 47 napadnutého rozhodnutia a s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že žalobca sa domáhal odstránenia 13 ložísk korózie, avšak jemu bolo uložené, aby odstránil len jedno ložisko. Následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu už tvrdil iné, a to, že zo žalobného petitu vyplýva že žalobca tvrdil, že karoséria motorového vozidla bola celkovo prehrdzavená na šiestich miestach, t. j. prehrdzavené boli všetky 4 dvere a obidva zadné blatníky. Keďže žalobca bol úspešný ohľadne opravy motorového vozidla len vo vzťahu k pravým zadným dverám v dolnej časti vozidla, žalobca bol podľa žalovaného, úspešný len v jednom z jeho šiestich nárokov, čiže jeho úspešnosť vo veci samej bola len v rozsahu 1/6, t. j. j v rozsahu 16,66 %, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nebol úspešný v rozsahu 5/6, t. j. v rozsahu 83,34 %.

38. Odvolací súd sa s vyššie uvedenou rozporuplnou argumentáciou žalovaného nestotožňuje a poukazuje na to, že žalobca sa svojou žalobou domáhal odstránenia vád veci, a to odstránenia vád na jeho motorovom vozidle. Rozsah vád, ktorých odstránenia sa žalobca domáhal, bol sporný a závisel v tomto konaní od znaleckého posudku, resp. i následne naň nadväzujúceho výsluchu znalca. V tomto smere sa preto i odvolací súd pridržiava záveru, že pri nároku, ktorého výška závisí od úvahy súdu, resp. od znaleckého posudku, nemožno považovať žalobcu za neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalovaný sám tvrdil, že znalecký posudok bol vypracovaný nesprávne, avšak žiadny dôkaz preukazujúci jeho opak, či spochybnenie jeho záverov čo i len čiastočne, nepredložil. To, či na motorovom vozidle došlo alebo nie k prehrdzaveniu karosérie,

prípadne len k zahrdzaveniu, korózii, a v akom rozsahu a intenzite, bolo zo strany žalobcu preukázané znaleckým posudkom a výsluchom znalca. Až na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, došlo k ustáleniu rozsahu vád, vo vzťahu ku ktorým bol nárok žalobcu dôvodným. Vyššie uvedené závery nespochybňuje ani to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 47, sa týkalo nemajetkovej ujmy v súvislosti s ochranou osobnosti. Závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. sa vzťahujú k predtým platnému ustanoveniu (ďalej v texte „OSP“), ktoré ustanovenie sa vzťahovalo nielen na režim úpravy nemajetkovej ujmy, ale všeobecne na konania, v ktorých rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

39. Žalobca reklamoval vady motorového vozidla riadne a včas, pričom až v konaní pred okresným súdom došlo k ustáleniu rozsahu vád na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, a to tak v súlade s vykonaným znaleckým posudkom, ako aj následne po výsluchu znalca, kedy bolo ustálené a objektívne rozhodnuté, ktorá konkrétna vada na vozidle zodpovedá rozsahu záruky poskytovanej žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom. Až znalcom vykonaný výsluch v tejto veci objasnil rozsah vád, t. j. rozsah priznaného plnenia súdom žalobcovi, z čoho možno vyvodiť záver, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho mu patrí plný nárok na náhradu trov konania, a to aj s poukazom na to, že nie všetky vady na motorovom vozidle spĺňali charakter vady spočívajúcej v prehrdzavení, resp. prekorodovaní, v dôsledku čoho následne i sám žalovaný opravu po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej vykonal. Žalobca sa domáhal odstránenia vád veci, nedomáhal sa v konaní viacerých nárokov, ktoré by boli samostatné. Len v prípade, ak by tomu tak bolo, teda, že by si žalobou uplatnil viacero samostatných nárokov, len v tom prípade by úspech žalobcu ohľadne niektorého z nich nemohol založiť právo na náhradu trov konania vo vzťahu k nárokom, ktoré vznikli v súvislosti s iným samostatným nárokom, ak bola žaloba v inom samostatnom nároku zamietnutá. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil jeden samostatný nárok, a to odstránenie vád veci a rozsah týchto vád, ich povaha a charakter , bol ustálený a závisel od znaleckého dokazovania - znaleckého posudku.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , podľa ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).