Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14C-272-2015.pdf
PDF · 115.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/272/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. rad XXX, XXX XX H., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie sumy 3.729,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.946,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.946,56 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 223,50 Eur, keď súd žalovanému na zaplatenie povoľuje splátky v sume 100,- Eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 60,53 Eur z a s t a v u j e.
V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 03.10.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 09.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.729,98 Eur z titulu istiny úveru, sumy 1.029,61 Eur z titulu úrokov z úveru, sumy 402,50 Eur z titulu sankčných poplatkov, sumy 60,53 Eur z titulu poplatkov za upomienky s úrokom z úveru 17,30 % ročne z istiny od 03.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny a nezaplatených úrokov od 03.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.12.2011 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. DPBZ49/258/11 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.500,- Eur na žalovaným určený účet č. 9746718001/5600. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.05.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 13.06.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 05.07.2013. Napriek jeho výzve, jeho pohľadávka voči žalovanému do dnešného dňa nebola uhradená. Jeho pohľadávka voči žalovanému prestavuje sumu 5.222,62 Eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 3.729,98 Eur, úrokmi vo výške 1.029,61 Eur, sankčnými poplatkami vo výške 402,50 Eur, tiež poplatkami za upomienky vo výške 60,53 Eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 06.07.2013 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úroky vo výške 1.029,61 Eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle úverovej zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia v zmysle úverovej zmluvy predstavuje dohodnutý úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka.
Podaním zo dňa 20.08.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.08.2015 žalobca vzal žalobu v časti späť o zaplatenia sumy 60,53 Eur z titulu poplatkov za upomienky.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 prvá veta O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 60,53 Eur z titulu poplatkov za upomienky späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. a podľa § 96 ods. 3 prvá veta O.s.p..
Súd vo veci nariadil pojednávanie na prejednanie žaloby na deň 22.09.2015, ktorého sa žalobca nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 14.08.2015 (čl. 34 spisu), tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 20.08.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.08.2015 (čl. 45 spisu), nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, žalovaný bol na toto pojednávanie tiež predvolaný riadne a včas dňa 14.08.2015 (čl. 34 spisu), pojednávania sa osobne zúčastnil, keď potom za týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a v prítomnosti žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako účastníka konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 08.12.2011 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom banky uzatvorená Úverová zmluva č. 49/258/11 (ďalej len „úverová zmluva“). Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako veriteľ, žalovaný ako dlžník. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto úverovej zmluvy a to podľa článku 1. bod 1.1. žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach DEXIA banky Slovensko, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Podľa tohto istého článku bod 1.2. úverovej zmluvy úroková sadzba pri poskytnutí úveru až do jeho splatnosti bola dojednaná ako fixná, a to 17,3 % ročne. Z bodu 1.1. tohto článku úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.500,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 20,73 %, tak ako to vyplýva z článku 1. bod 1.3. úverovej zmluvy. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť na vrátenie úveru a celkových nákladov spojených s úverom bola vyčíslená na sumu 7.182,15 Eur, tak ako to vyplýva z článku 1. bod 1.4., tejto úverovej zmluvy, priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,29 % čo vyplýva z tohto istého článku bod 1.5. úverovej zmluvy. Z článku 4. bod 4.2. úverovej zmluvy vyplýva, že banka inkasuje mesačne z účtu poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur. V článku 5. úverovej zmluvy boli dojednané podmienky splácania úveru. V bode 5.1. tohto článku úverovej zmluvy žalovaný sa zaviazal splácať úver v celkom 65 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 107,12 Eur zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny aj úroku. Splátky boli splatné v 13. deň kalendárneho mesiaca, prvá splátka úveru mala byť vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý tak ako to vyplýva z tohto článku bod 5.2.. Ďalšie povinnosti žalovaného ako dlžníka boli upravené v článku 6. úverovej zmluvy, v článku 7. úverovej zmluvy boli dojednané rôzne sankcie za porušenie povinností žalovaného vyplývajúcich z úverovej zmluvy. V článku 9. bod 9.11. úverovej zmluvy bolo dojednané, že právne pomery v tejto zmluve výslovne neupravené sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalobca do súdneho konania dokladal Úverovú zmluvu č. 49/258/11 zo dňa 08.12.2011, ďalej Všeobecné obchodné podmienky DEXIA banky Slovensko a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 01.12.2011, ďalej Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 20.05.2014, a ďalej Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 30.05.2014.
Podľa prvého výpisu z úverového účtu DEXIA banka Slovensko a.s. - pobočka Zvolen za obdobie od 07.12.2011 do 31.12.2011 žalovanému bol poskytnutý bankou úver dňa 08.12.2011 v sume 4.500,- Eur vložením peňažných prostriedkov na úverový účet žalovaného.
Podľa Výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 08.07.2013 žalovaný z titulu úveru k tomuto dňu dlhoval banke sumu 3.792,45 Eur z titulu nezaplatenej istiny úveru (zostatok úveru), nezaplatené úroky mal k tomuto dňu vyčíslené na sumu 216,58 Eur, nezaplatené sankčné poplatky na sumu 4,78 Eur, celkom pohľadávky banky voči žalovanému k tomuto dňu činila sumu 4.013,81 Eur (čl. 5 spisu).
Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 13.06.2013 žalobca predčasne zosplatnil úver z úverovej zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky z úverovej zmluvy, ktorú vyčíslil na sumu 4.090,38 Eur s príslušenstvom najneskôr do 05.07.2013.
Žalobca ďalej do súdneho konania doložil prehľad splácania úveru zo strany žalovaného (čl. 28-31 spisu, opätovne čl. 46-53 spisu).
Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že si je vedomý dlžnej sumy a že je jeho povinnosťou dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť. Požiadal však o možnosť splácania dlhu v mesačných splátkach 100,- Eur, keďže nie je schopný dlžnú sumu vyplatiť naraz.
Žalobca s poskytnutím splátok žalovanému nesúhlasil. Poukázal na to, že žalovaný nedodržal žiadne dohody o splácaní, ktoré s ním boli telefonicky uzavreté dňa 06.11.2013, 19.12.2013, 14.01.2014, 21.01.2014, 12.02.2014. Mal za to, že poskytol žalovanému dostatočné množstvo možností splácať pohľadávku, avšak žalovaný tak neučinil a dohody nedodržal.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možno oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 08.12.2011 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom banky uzatvorená Úverová zmluva č. 49/258/11 (ďalej len „úverová zmluva“). Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako veriteľ, žalovaný ako dlžník. Úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto úverovej zmluvy a to podľa článku 1. bod 1.1. žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach DEXIA banky Slovensko, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Podľa tohto istého článku bod 1.2. úverovej zmluvy úroková sadzba pri poskytnutí úveru až do jeho splatnosti bola dojednaná ako fixná, a to 17,3 % ročne. Z bodu 1.1. tohto článku úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 4.500,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 20,73 %, tak ako to vyplýva z článku 1. bod 1.3. úverovej zmluvy. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť na vrátenie úveru a celkových nákladov spojených s úverom bola vyčíslená na sumu 7.182,15 Eur, tak ako to vyplýva z článku 1. bod 1.4., tejto úverovej zmluvy, priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu úverovej zmluvy 18,29 % čo vyplýva z tohto istého článku bod 1.5. úverovej zmluvy. Z článku 4. bod 4.2. úverovej zmluvy vyplýva, že banka inkasuje mesačne z účtu poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur. V článku 5. úverovej zmluvy boli dojednané podmienky splácania úveru. V bode 5.1. tohto článku úverovej zmluvy žalovaný sa zaviazal splácať úver v celkom 65 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 107,12 Eur zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny aj úroku. Splátky boli splatné v 13. deň kalendárneho mesiaca, prvá splátka úveru mala byť vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý tak ako to vyplýva z tohto článku bod 5.2.. Ďalšie povinnosti žalovaného ako dlžníka boli upravené v článku 6. úverovej zmluvy, v článku 7. úverovej zmluvy boli dojednané rôzne sankcie za porušenie povinností žalovaného vyplývajúcich z úverovej zmluvy. V článku 9. bod 9.11. úverovej zmluvy bolo dojednané, že právne pomery v tejto zmluve výslovne neupravené sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky DEXIA banky Slovensko a.s., ktoré nadobudli účinnosť od 01.12.2011. V danej veci súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že spor vznikol z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby, keď potom úverová zmluva svojim charakterom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú treba posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to napriek tomu, že úverová zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mala by sa považovať za tzv. „absolútny obchod“ s odkazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa však nemôže rozumieť
stav, ak súd aplikuje na právny vzťah účastníkov príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktorými zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov, ich aplikáciu, keď absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že by z pôsobnosti príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. V tomto prípade niet rozumného dôvodu, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu na skonštatovanie, že ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa, aby táto nebola aplikovaná (uznesenie ÚS SR I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013).
V tejto súvislosti treba dodať, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. V tomto ide o zásadnú zmenu. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Uvedené platí i pre daný prípad. Nič na tom nemení, že daný právny vzťah vznikol, ako aj nároky z daného právneho vzťahu pred 13. júnom 2014 (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/486/2014 zo dňa 24.06.2015).
V súdenej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny úveru v sume 3.729,98 Eur voči žalovanému z úverovej zmluvy. Vo veci je nepochybné, že na základe úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 4.500,- Eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 17,3 % ročne. Úverové prostriedky boli vyplatené na účet žalovaného, a to v sume 4.500,- Eur zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi, tak ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní a z výpisu z úverového účtu žalovaného č. 9746718001 za obdobie od 07.12.2011 do 31.12.2011, keď žalobca poukázal na tento účet úverové prostriedky žalovanému dňa 08.12.2011, pričom z výpisu z tohto účtu ďalej vyplýva, čo i žalobca preukázal a žalovaný čo nerozporoval, že tieto úverové prostriedky v sume 4.500,- Eur žalovaný vyčerpal. Žalovaný úver splácal tak, ako to doložil žalobca, žalovaný tieto skutočnosti tiež nerozporoval, porušil však zmluvné povinnosti, keď prestal úver splácať riadne a včas, hoci sa zaviazal ho splácať mesačne v sume 107,12 Eur s tým, že splatnosť mesačných splátok bola dojednaná k 13. dňu kalendárneho mesiaca, splatnosť prvej splátky úveru bola dojednaná k 13. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, keď úver bol poskytnutý v mesiaci december 2011, preto splatnosť prvej mesačnej splátky nastala dňa 13.01.2012. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v celkom 65 pravidelných mesačných anuitných splátkach zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny a úroku. V úverovej zmluve je uvedená aj RPMN 20,73 %, aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 18,29 %, pričom sú vyčíslené aj celkové náklady, resp. celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť na účel vrátenia úveru a zaplatenia celkových nákladov banky, keď táto bola vyčíslená na sumu 7.182,15 Eur. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, prestal úver splácať, čo žalovaný nerozporoval. Nakoľko žalovaný porušil zmluvné povinnosti a prestal úver splácať riadne a včas, žalobca využil dojednané oprávnenie v zmysle zmluvných dojednaní a výzvou zo dňa 13.06.2013 predčasne zosplatnil celý úver, keď vyčíslil dlžnú čiastku z úveru na sumu 4.090,38 Eur, ktorú žiadal uhradiť do 05.07.2013. Ani predčasné zosplatnenie úveru žalovaný nenamietal. Podľa výpisu z hlavnej knihy žalobcu, ku dňu 08.07.2013 na nezaplatenej istine, čo tvorí zostatok úveru, žalovaný dlhuje čiastku 3.792,45 Eur. Nakoľko žalobca listinami, ktoré predložil do súdneho spisu preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, od ktorého odvodil svoj nárok na zaplatenie zostatku úveru a nakoľko žalovaný nepreukázal v konaní, že by úver splácal riadne a včas, súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.792,45 Eur z titulu vrátenia nezaplatenej istiny (zostatku úveru) vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu.
Žalobca žalobou žiadal priznať i nezaplatené úroky z úveru, ktoré vyčíslil na sumu 1.029,61 Eur, keď tento nárok na zaplatenie úrokov z úveru vyplýva z úverovej zmluvy, kde si strany dojednali úroky z úveru v sume 17,3 % ročne. V tejto časti žalobca podal žalobu dôvodne len v časti o zaplatenie sumy 216,58 Eur, keď z výpisu z hlavnej knihy Prima banky ku dňu 08.07.2013 vyplýva, že úroku k tomuto dňu činili 216,58 Eur, nie sumu 1.029,61 Eur, pričom žalobca súdu nepreukázal vyčíslenie týchto úrokov, čo do základu, ako aj čo do výšky nad sumu 216,58 Eur, tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy Prima banky ku dňu 08.07.2013, preto súd nárok žalobcu v tejto časti ako nepreukazný zamietol, keď zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru čo do sumy 813,03 Eur, priznal nárok ako preukázaný len čo do sumy 216,58 Eur, tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy banky ku dňu, kedy bol úver predčasne zosplatnený. Navyše po zosplatnený úveru žalobca už nemá nárok na úroky z úveru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 143/98). Podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania.
Súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru) potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru (rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013).
Preto pokiaľ žalobca žalobou uplatnil po zosplatnení úveru úroky z úveru, v tejto časti nepodal žalobu dôvodne.
Žalobca žiadal priznať ďalej žalobou aj nezaplatené sankčné poplatky v sume 402,50 Eur, keď i v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nepreukázanú, žalobca riadnym spôsobom nezdôvodnil tento nárok, ani čo do základu, ani čo do výšky, a ani ohľadne tohto nároku nepredložil preukazné dôkazy. V tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol.
Žalobca ďalej žiadal priznať žalobou úrok z úveru vo výške 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.729,98 Eur od 03.10.2014 do zaplatenia, keď i v tejto časti súd nárok žalobcu zamietol a to preto, že po zosplatnení istiny žalobca už nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,3 % ročne z nezaplatenej istiny. Úroky z úveru boli priznané ku dňu zosplatnenia istiny a tieto boli priznané v čiastke 216,58 Eur tak ako to vyplýva z výpisu z hlavnej knihy Prima banky ku dňu zosplatnenia. V tejto časti žalobca podal žalobu tiež neopodstatnene.
Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov žalobcovi v sume 3.946,56 Eur (istina 3.729,98 Eur a úroky z úveru 216,58 Eur) od 03.10.2014, keď toto omeškanie trvá, preto žalobca má nárok z tejto voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne za dané obdobie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ale v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa preto riadi predpismi účinnými k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalovaný je v omeškaní s vrátením úveru, preto z prisúdenej sumy má žalobca nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 8 % ročne odo dňa 03. 10. 2014 do zaplatenia, keď v tomto období žalovaný je preukázateľne v omeškaní s vrátením istiny úveru a úrokov z úveru. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku vzniku omeškania žalovaného, čo bolo pred januárom 2013 bola 0,75 % ročne, v máji 2013 sa znižovala na 0,50 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov v prvom prípade bola 8,75 % ročne, v druhom prípade 8,50 % ročne, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len vo výške 8 % ročne, súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania v žiadanej výške, t.j. vo výške 8 % ročne. Úroky z omeškania súd priznal z nezaplatenej istiny a úrokov do zaplatenia, a to za obdobie, za ktoré žiadal žalobca tieto úroky z omeškania priznať.
Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania aj z nezaplatených úrokov vo výške 8 % ročne od 03. 10. 2014 do zaplatenia, teda zo sumy 813,03 Eur, nad sumu 216,58 Eur, ani v tejto časti súd nárok žalobcovi nepriznal, pretože žalobcovi nepriznal na úrokoch sumu 813,03 Eur, preto z tejto sumy neprináležia ani úroky z omeškania.
Na žiadosť žalovaného súd povolil žalovanému splácať dlh podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach 100,- Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia so splatnosťou vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď prihliadol na celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Žalovaný je nemajetný, žije s manželkou v byte, ktorý nevlastní, je poberateľom jedine starobného dôchodku, vyživovacie povinnosti nemá žiadne, jeho manželka je tiež dôchodkyňa. Z dôchodku sú mu vykonávané zrážky v sume 58,- Eur mesačne v rámci exekúcie. Okrem dôchodku má nepravidelný príjem, ale len v časti roka v sume približne 202,- Eur mesačne. Za týchto okolností žalovaný podľa názoru súdu nie je schopný vrátiť dlhovanú sumu jednorazovo. Výšku mesačnej splátky súd určil jednak podľa výšky mesačnej splátky, ktorú sa žalovaný zaviazal platiť na úver, zaviazal sa platiť na úver mesačné splátky v sume 107,12 Eur, keď súd tiež prihliadol v konaní na správanie sa žalovaného, ktorý na obranu vzniesol len toľko, že žiadal povoliť splácať dlh splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobcovi súd prisúdil voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, i keď žalobca nebol v súdnom konaní plne úspešný, pretože mal neúspech v nepatrnej časti voči zvyšku nároku, v ktorom súd žalobu zamietol. Žalobca navrhol priznať trovy konania, tieto vyčíslil na zaplatený súdny poplatok, tento žalobca zaplatil v sume 223,50 Eur, iné trovy konania nežiadal priznať. Súd žalobcovi tak prisúdil nárok voči žalovanému na zaplatenie trov konania v sume 223,50 Eur a to za zaplatený súdny poplatok zo žaloby. Žalovaný je tak povinný zaplatiť na trovách konania žalobcovi sumu 223,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).