Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-126-2022.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/126/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: AK Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému 1/ JIMBO invest s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 749 800 a žalovanému 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. C. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 4.116,95 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/72/2020 - 157 zo dňa 21.03.2022 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/72/2020 - 157 zo dňa 21.03.2022, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/72/2020 - 196 zo dňa 8.6.2022 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozhodnutím rozhodol výrokom I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.116,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.176,97 Eur odo dňa 03.01.2020 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 2.939,98 Eur odo dňa 04.03.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať na Okresnom súde Bratislava I odôvodnený odpor. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 634,51 Eur na účet právneho zástupcu. Súd prvej inštancie riadne poučil sporové strany o možnosti podať proti platobnému rozkazu (výroku I) odpor a proti výroku o trovách konania (výrok II), ktorý sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie, odvolanie.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v časti výroku o náhrade trov konania v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“) tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalobca v odvolaní uviedol, že postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebol správny, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má žalobca v zmysle C.s.p. spolu s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Vyhláška“) právo. Žalobca si v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a predžalobná výzva vrátane 3 režijných paušálov). Zo strany žalobcu boli vykonané a uplatnené úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci a tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a Vyhlášky. K uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle § 16 vyhlášky o odmenách a náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania
je správna a dodáva, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy.
4. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky, podľa ktorého sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy a cituje z dôvodovej správy k Vyhláške. Upriamuje pozornosť na právny princíp „Lex superior derogat legi inferiori“, teda že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily. V danom prípade je však podľa jeho názoru aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko C.s,p. neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od Vyhlášky, čím sa ako už žalobca uviedol vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Žalobca má síce za to, že úkon právnej služby akým je predžalobná výzva nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ust. § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia advokátom, dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná, ostane pasívny. Žalobca je toho názoru, že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca tiež uvádza, že súd sa s tretím úkonom právnej služby vôbec nevysporiadal a neodôvodnil, prečo takýto úkon nepriznal. Zastáva názor, že bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v tejto časti je predmetné rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok určitého a presvedčivého odôvodnenia, z ktorého nie je možné zistiť prečo súd takýto úkon nepriznal. Zároveň však ďalej uvádza, že v prípade, ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, poukazuje na skutočnosť, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“, v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. V nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca poukazuje na to, že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 194,- € s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 181,26 € s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 12,74 € s DPH, resp. v zmysle ustanovenia § 389 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Zároveň podal žalobca návrh na vydanie opravného uznesenia vo vzťahu k platobnému rozkazu, nakoľko súd prvej inštancie v petite rozhodnutia opomenul zohľadniť, že v pozícii žalovaných sú dva žalované subjekty.
5. Okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 37Cb/72/2020 - 196 dňa 8.6.2022 a opravil písomné vyhotovenie platobného rozkazu č. k. 37Cb/72/2020 - 157 zo dňa 21.3.2022 tak, že zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie istiny s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.
6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti výroku č. II platobného rozkazu v spojení s opravným uznesením nie je dôvodné.
8. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Trovy súdneho konania sú teda definované v § 251 C.s.p. ako „všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Zákonná definícia trov konania predpokladá, na rozdiel od predošlej právnej úpravy, výslovný časový aspekt vynaloženia týchto nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu, preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom (kam patria nerozporne aj výdavky na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za trovy konania. Uvedený záver potvrdzuje tak súdna prax, ako aj odborná literatúra a pre komplexné posúdenie veci odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na túto odbornú literatúru ako i na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR.
11. Viaceré komentáre k Civilnému sporovému poriadku vylučujú možnosť kompenzácie nákladov na predžalobnú výzvu vo forme náhrady trov konania. Základným dôvodom je práve uvedený časový rozmer definície trov konania, ktorý tieto výdavky explicitne vylučuje. „Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu sú vždy vynaložené pred začatím konania (teda pred podaním samotnej žaloby), nemožno ich zahrnúť pod trovy konania.
12. Civilný sporový poriadok obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené kumulatívnym splnením všetkých zákonných znakov v zmysle § 251 C.s.p. Každý výdavok v konaní je zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého z týchto znakov nemôže byť jeho náhrada strane priznaná v rámci trov konania. Zákon ustanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní a teda časový interval, v rámci ktorého je možné uvažovať o trovách konania je striktne ohraničený začatím konania (§ 156 C.s.p.) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V režime C.s.p. sú z tohto dôvodu do značnej miery obmedzené podmienky aplikácie pôvodnej judikatúry k § 137 OSP, ktorá pripúšťala začleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté pred jeho začatím (bližšie Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 893).
13. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie, Bratislava, Wolters Kluwer s.r.o., 2018, s. 674).
14. V nadväznosti na uvedené viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (Uznesenie ÚS SR zo dňa 23.1.2020, sp. zn. II. ÚS 22/2020, Uznesenie ÚS SR zo dňa 28.10.2020, sp. zn. IV. ÚS 536/2020) sa vo svojich záveroch zhodujú s konštatovaním, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom (pozri sp. zn. II. US 31/2004 ). Pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok uvedených v ustanovení § 251 C.s.p. (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) možno každý výdavok zaradiť medzi trovy konania. V prípade nákladov predžalobnej výzvy súd konštatoval absenciu časovej súvislosti s konaním, teda nesplnenie posledného z uvedených predpokladov. Ústavný súd poukazuje ako na relevantnú skutočnosť, ktorú bolo pri posúdení veci
potrebné zohľadniť, že okresný súd prezentovaným výkladom citovaného ustanovenia C.s.p. stranu v konaní o možnosť uplatnenia si nákladov predžalobnej výzvy nejako neobral. Účinnú možnosť jej totiž poskytovalo ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvo pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a prostredníctvom ktorého mohol byť nárok účinne uplatnený (Uznesenie ÚS SR zo dňa 18.3.2021, sp. zn. II.ÚS 112/2021).
15. Za uvedeného stavu preto možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď nepriznal žalobcovi ako náhradu trov konania v zmysle C.s.p. vypracovanie predžalobnej výzvy. Tak ako vyplýva z vyššie uvedených záverov a ako aj sám žalobca v odvolaní uvádza, v prípade nákladov za predžalobnú výzvu vzniká možnosť uplatnenia si uvedeného nároku v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstva pohľadávky. Žalobca však v tomto konaní podal odvolanie iba voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolanie voči výroku o trovách konania), odpor voči výroku I. podaný nebol, tento nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa preto námietkami voči istine a príslušenstvu pohľadávky nezaoberal.
16. K argumentácii žalobcu, v ktorej poukazuje na § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky, podľa ktorého sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy odvolací súd uvádza, že uvedené nemôže žiadnym spôsobom zmeniť znenie zákona - Civilného sporového poriadku, keďže Vyhláška je len podzákonný právny predpis, teda právny predpis s nižšou právnou silou. Vyhláška je vykonávací predpis k zákonu o advokácii, upravuje, za akých podmienok a akým spôsobom sa určuje výška odmeny advokáta a výška náhrad za poskytnuté právne služby. Vyhláška však nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a žiadnym spôsobom nemení ani nerozširuje zákonnú definíciu trov konania. Odmenu za predžalobnú výzvu teda nemožno v znení Vyhlášky považovať za trovy súdneho konania, avšak význam zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej služby spočíva v tom, že si tieto náklady možno uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky, tak, ako odvolací súd už uviedol vyššie.
17. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 634,51 €, čo zodpovedá dvom úkonom právnej pomoci a 2x režijný paušál a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., žalovaným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).