Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/741/2011

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1. Mája č. 4053/24, Poprad, IČO: 30807484, proti povinnému: ALIPPOL s.r.o., so sídlom Poprad, Tatranské námestie č. 7/C, IČO: 45299901, v konaní o vymoženie sumy 100 eur s príslušenstvom vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad, Humenné, Kukorelliho č. 1505/50, takto

rozhodol:

exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške 43,18 eur , a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.11.2011 sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie sumy 100 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozhodnutia č. 800-3011171911-GC04/11 zo dňa 14.09.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 039952 * dňa 30.12.2011.

Dňa 12.11.2014 bol tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora doručený podnet na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor vykonal v priebehu exekučného konania úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, pričom elektronickou súčinnosťou so Správou katastra zistili, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ ODI vyplýva, že povinný ie je vlastníkom motorových vozidiel. Exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke exekučných konaniach , , vedených proti povinnému, no povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. V súlade so zásadou hospodárnosti v tomto exekučnom konaní nevykonával exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko vykonanie exekúcie týmto spôsobom bolo neúspešné. V odpovedi na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Sociálna poisťovňa uviedla, že povinný bol zamestnávateľom do 01.06.2010 do 31.10.2011 a v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov. Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok 7.021,41 eur. Ich exekútorský úrad vedie proti povinnému celkovo 5 exekučných konaní, pričom do dňa podania podnetu na zastavenie exekučného konania neevidujú žiadne úhrady.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého

bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcie nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny podklad.

Účelom exekúciu je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiadny majetok podliehajúci exekúcii.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu /viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20.10.2011). U povinného však za súčasnej situácie nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu tejto exekúcii.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, a výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ust. vyhlášky č. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Výšku poštovného pritom súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky a priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške pripadajúcej na predmetné exekučné konanie t.j. krátené (napriek tomu, že súdny exekútor si uplatnil nárok na poštovné v plnej výške, ako keby doručoval v každej exekučnej veci listiny samostatne).

Z titulu hotových výdavkov tak súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovného vo výške 2,79 eur a to titulom zaslania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 0,14 eur (poštovné vo výške 1,40 eur rozpočítané na 10 exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky), titulom zaslania upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 0,85 eur (poštovné vo výške 1,70 eur rozpočítané na dve exekučné konania, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky), titulom žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ ODI vo výške 0,40 eur a titulom podania návrhu na zastavenie exekučného konania v sume 1,40 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné titulom zaslania upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, nakoľko uvedené hotové výdavky z exekútorského spisu nevyplývajú (v exekútorskom spise sa nenachádza žiadna doručenka o zaslaní uvedenej písomnosti oprávnenému a o výške poštovného, ktoré mali v tejto súvislosti súdnemu exekútorovi vzniknúť).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani ním uplatnené hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti a to titulom zaslania žiadosti o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo výške 1,40 eur, oznámenie podľa § 35 ods. 3 EP vo výške 1,40 eur, a vrátenie poverenia 1,40 eur. V danom prípade ide o výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nejde o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 citovanej vyhlášky. Súd je toho názoru, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na zaužívanú prax súdnych exekútor je pravdepodobné, že odblokovanie účtov ako aj vrátenie poverení sa bude realizovať v niekoľkých exekučných konaniach avšak len jednou doporučenou zásielkou, a teda aj takto vzniknuté hotové výdavky je potrebné rozpočítať na počet jednotlivých exekučných konaní. Nakoľko tieto hotové výdavky súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.

Žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútor smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, vyžiadanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je úkonom potrebným len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, oznámenie a vrátenie poverenia sú len úkonmi, ktorými si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle ust. § 35 ods. 3 a § 60 Exekučného poriadku a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súčinnosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a vedením exekučného spisu vo výške 10 eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval. Súd je toho názoru, že aj keď súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, ktoré mu vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou (spočívajúce aj v zavedení exekučného spisu v jeho písomnej podobe) súdny exekútor má povinnosť všetky hotové výdavky náležitým a relevantným spôsobom preukázať tak, aby mohol exekučný súd dôvodnosť a ich výšku zhodnotiť. Súdu je známe, že súdny exekútor si v každej veci uplatňuje „paušálnu“ náhradu administratívnych nákladov vo výške 10 eur, pričom uvedenú výšku nezdokladuje minimálne prehľadom administratívnych nákladov na rok v podobe dokladov o zakúpení administratívnych pomôcok v tom ktorom kalendárnom roku s ich rozpočítaním na predmetný exekučný súd. Vyhláška š. neobsahuje žiadnu paušálnu náhradu hotových výdavkov, ktorú je možné

súdnym exekútorom priznať bez skúmania ich výšky, opodstatnenosti, dôvodnosti a hospodárnosti. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že uvedené výdavky nemožno súdnemu exekútorovi priznať.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 35,98 eur + 20% DPH vo výške 7,20 eur t.j. spolu 43,18 eur.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Proti druhému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napadnutý výrok sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.