Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6Sa-2-2022.pdf
PDF · 110.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/2/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. novembra 2021 č. 660 806 6267 0, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 04. novembra 2021 č. 660 806 6267 0 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. augusta 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) dňa 16.06.2021 požiadal o invalidný dôchodok.
Na základe predmetnej žiadosti bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad vypracovaný Odborný posudok o invalidite zo dňa 09.06.2021.
Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Posudok bol vypracovaný na základe tam uvedených odborných nálezov a prepúšťacích správ, konkrétne prepúšťacej správy z Nemocnice Poprad a. s., neurologického oddelenia zo dňa 03.07.2020, Lekárskej správy z DDS s.r.o. Kežmarok zo dňa 22.09.2020, lekárskej správy z neurologickej ambulancie F. G. E. z 23.09.2020, lekárskej správy z internej ambulancie F. F. H. s. r. o. zo dňa 17.01.2020 a z 25.02.2020, z diabetologickej ambulancie DIAMO s. r. o. Kežmarok zo dňa 28.09.2020, lekárskej správy ortopedickej ambulancie Nemocnice Poprad, a. s. zo dňa 13.08.2020 a 03.09.2020.
Ako zistené choroby boli uvedené Benígna primárna artériová hypertenzia, bez hypertenznej krízy, Mozgový infarkt, bližšie neurčený, Diabetes melitus 2. typu: bez komplikácií, kompenzovaný a Syndróm
manžety rotátorov. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené ochorenie uvedené v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Kapitole IX – choroby obehovej sústavy, oddiel A – srdcové choroby, položka 10 – hypertenzia, písm. b – hypertenzia II. – ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia II, proteinúria, vzostup sériového kreatinínu) (15-25%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 25 % bez potreby navýšenia percentuálnej miery.
Z posudku vyplynulo, že žalobca trpí artériovou hypertenziou II. stupňa, prekonal ischemickú cievnu mozgovú príhodu potvrdenú MR vyšetrením s ľavostrannou symptomatológiou, ataxiou a prechodnou poruchou reči. Po neurologickej a rehabilitačnej liečbe došlo k zlepšeniu, reč sa upravila, prítomná je ľahká ľavostranná symptomatológia.
Na základe odborného lekárskeho posudku z 09.06.2021 vydal prvostupňový správny orgán dňa 05.08.2021 rozhodnutie č. 660 806 6267 0, ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 09.06.2021 zamietnutá s poukazom na to, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie dňa 22.09.2021 v ktorom uviedol, že s posúdením zdravotného stavu nesúhlasí, po mozgovej príhode sa nemôže nikde zamestnať, ani v chránenej dielni, keďže nie je invalidný. Mozgová príhoda mu spôsobila čiastočné ochrnutie ľavej ruky aj nohy, pričom je ľavák. Má veľké problémy pri chôdzi, motorike aj pri používaní ľavej ruky, trpí stratou krátkodobej pamäte a ďalšími zdravotnými problémami. Prílohou k odvolaniu predložil správu z kontrolného vyšetrenia u F. F. H., internistky zo dňa 17.09.2021, výsledkový list zo SIMEDI s.r.o., laboratória klinickej biochémie a hematológie Kežmarok zo dňa 07.09.2021, 09.09.2021 a 14.09.2021, správu z vyšetrenia u všeobecného lekára zo dňa 09.09.2021, správu z urologického vyšetrenia v UROCENTRUM Kežmarok, s.r.o. zo dňa 07.09.2021 a 10.09.2021.
Zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený odborným lekárskym posudkom zo dňa 30.09.2021 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.
Žalobca bol posúdený v neprítomnosti na základe odborných nálezov a to na základe lekárskych správ a nálezov uvedených v bode 4 a 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Okrem zistených chorôb uvedených v pôvodnom posudku zo dňa 09.06.2021 bola v novom posudku doplnená aj benígna hypertrofia prostaty. Napriek tomu posudkový lekár zotrval na záveroch ohľadne rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu uvedeného v posudku z 09.06.2021, ako aj na stanovenej 25%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Lekárskym posudkom zo dňa 14.10.2021 vyhotoveným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorý vychádzal z totožných lekárskych správ a nálezov ako predošlé posudky bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie kategorizované podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v Kapitole VI – Choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, položka 9 – stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmeno a-ľahké formy (5-15%). Na základe iných zdravotných postihnutí, medzi ktoré posudkový lekár zaradil benígnu primárnu artériovú hypertenziu, bez hypertenznej krízy, diabetes mellitus 2. typu bez komplikácií a kompenzovaný a syndróm manžety rotátorov bola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %.
V posudku poukázal posudkový lekár ústredia na skutočnosť, že žalobca trpí dobre kompenzovanou cukrovkou 2. typu, pre vertebrogenné ťažkosti a bolesti ľavého ramena bol v decembri 2019 hospitalizovaný na Neurologickom oddelení Nemocnice Poprad. Od 25.06.2020 do 03.07.2020 bol opätovne hospitalizovaný pre ischemickú cievnu mozgovú príhodu, pričom po prepustení z hospitalizácie
bol jeho stav zlepšený, reč zrozumiteľne artikulovaná, s ľahkou ľavostrannou symptomatológiou. Stabilizáciu stavu potvrdzujú aj kontrolné neurologické a interné vyšetrenia. Ďalšie zistené onemocnenia by samostatne nepodmieňovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, pričom posudkovému lekárovi neboli predložené žiadne nové lekárske nálezy dokumentujúce zhoršenie zdravotného stavu, preto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 25%.
Na základe uvedeného lekárskeho posudku žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.11.2021 tak, že jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný stručne rekapituloval doterajší priebeh konania, zhrnul podstatné odvolacie námietky žalobcu a citoval dotknuté právne predpisy, najmä § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1-9, č. 461/2003 Z. z. a poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok, keďže nie je invalidný.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne citoval obsah lekárskeho posudku zo 14.10.2021 a konštatoval, že skutkový stav bol v konaní zistený náležitým spôsobom a posúdený v súlade s platnými predpismi o sociálnom poistení. Žalobca v rámci odvolania nepreukázal také skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následne aj rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2021.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe a vyjadrenia účastníkov konania
Žalobca včas podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, a to dňa 23.12.2021 na Okresnom súde Kežmarok. Okresný súd postúpil vec Krajskému súdu v Prešove, ktorému bola doručená dňa 21.01.2022.
V laicky formulovanej správnej žalobe žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu, pričom uviedol v zásade rovnaké skutočnosti ako v už citovanom obsahu svojho odvolania.
Prílohou k správnej žalobe predložil lekársku správu z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 18.11.2021, lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 08.10.2021 a 29.11.2021, lekársku správu z interného vyšetrenia zo dňa 15.12.2021, správu z natívneho MR vyšetrenia mozgu a intrakrania zo dňa 20.11.2021.
Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe podaním zo dňa 25.02.2022, v ktorom v podstatnom zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Poukázal na skutočnosť, že pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotného stavu nie sú relevantné, keďže ide iba o subjektívne presvedčenie žalobcu. Poukázal na znenie § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poistenec povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
K zdravotnej dokumentácii predloženej žalobcom poukázal žalovaný na to, že táto nebola predložená v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, pričom žalobca má možnosť kedykoľvek opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Žalobu navrhol žalovaný v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 14.03.2022, v ktorej uviedol, že jeho zdravotný stav sa zhoršil. Už po prvej cievnej mozgovej príhode mu bolo oznámené, že krvná zrazenina je na takom mieste v záhlaví, že sa s tým nedá nič robiť a prirodzená pohyblivosť končatín sa ťažko obnoví. Kým nie je invalidný, nezamestnajú ho ani v chránenej dielni. Po roku dostal opätovne cievnu mozgovú príhodu a dostal sa aj na psychiatriu. V januári roka 2022 mu bola zistená aj astma. E. mu ku chôdzi nepomôžu, neudrží ich. Prílohou predložil prepúšťaciu správu z neurológie po hospitalizácii od 28.02.2022 do 04.03.2022, správu o prvovyšetrení z pneumológie zo dňa 02.02.2022 a 10.03.2022, lekársku správu z pyschologického vyšetrenia zo dňa 18.11.2021, lekársku správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 17.01.2022, 14.02.2022.
Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 03.05.2022, žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
Podaním zo dňa 30.06.2022 žalobca predložil správu z kardiológie zo dňa 27.04.2022, 13.04.2022, 16.03.2022, 18.05.2022, správu z neurologickej ambulancie zo dňa 28.03.2022, 27.06.2022, lekársku správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 11.05.2022, lekársku správu z ambulancie hematológie a transfuziológie zo dňa 21.03.2022, správu z kontrolného vyšetrenia z pneumologickej ambulancie zo dňa 21.04.2022.
VII.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní dňa 27.10.2022.
Pojednávania sa zúčastnil žalobca osobne a žalovaný prostredníctvom poverenej zástupkyne. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal na svoj naďalej sa zhoršujúci zdravotný stav odôvodňujúci priznanie nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a písomných vyjadreniach doručených správnemu súdu.
Podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení Správneho súdneho poriadku správny súd preskúmal podanú správnu žalobu a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj aj prvostupňového správneho orgánu v zmysle zásady neformálnosti, teda komplexne a v celom rozsahu, pričom ustálil, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 660 806 6267 0 zo dňa 04.11.2021 z dôvodu, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne a komplexne a jeho žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok malo byť vyhovené.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
Správny súd v tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval (napr. rozsudok sp. zn. 7Sžsk/25/2019 zo dňa 12.03.2021), že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
V súvislosti s dokazovaním v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010 (R 112/2011) uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom konania podľa V. časti druhej hlavy OSP (teraz podľa SSP- pozn.), lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 135 ods. 1 SSP – pozn.). Uvedené platí aj pre konanie v sociálnych veciach, keďže toto nie je súčasťou výnimiek upravených v § 135 ods. 2 SSP. Z uvedených dôvodov správny súd nemohol pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzať zo žalobcom predkladanej zdravotnej dokumentácie z obdobia po 10. novembri 2021, kedy nadobudlo rozhodnutie žalovaného právoplatnosť.
S prihliadnutím na možnosť danú žalobcovi ako fyzickej osobe ustanovením § 203 SSP rozšíriť a doplniť správnu žalobu v konaní pred krajským súdom a neviazanosť správneho súdu žalobnými bodmi, ako aj na možnosť správneho súdu doplniť i bez návrhu dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy podľa § 204 SSP spolu s neformálnym posudzovaním správnej žaloby fyzickej osoby (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a zohľadňovaním špecifických potrieb žalobcu vychádzajúcich z jeho zdravotného stavu a sociálneho postavenia (§ 199 ods. 2 SSP) zároveň správny súd konštatuje, že z citovanej judikatúry vyplýva a contrario povinnosť správneho súdu prihliadnuť na tie podstatné skutkové okolnosti a skutočnosti, ktoré nastali a boli zistené už pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia, a ktoré vyplývajú z obsahu správnej žaloby resp. jej príloh a majú význam vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu.
V danom prípade správny súd takúto významnú skutočnosť zistil z obsahu lekárskej správy F. G. E., Neurologická ambulancia Poprad (ďalej len „lekárska správa z neurologického vyšetrenia“) zo dňa 08.10.2021, ktorú žalobca predložil súdu ako jednu z príloh správnej žaloby. Z jej záverov vyplýva, že žalobca okrem iných tam uvedených diagnóz už v tom čase trpel aj organickým psychosyndrómom, ťažkou depresívnou poruchou, pričom význam tohto lekárskeho nálezu vo vzťahu k subjektívnym právam žalobcu vyplýva z toho, že toto ochorenie by mohlo viesť k inému hodnoteniu miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
Správny súd s ohľadom na absenciu vlastného medicínskeho vzdelania nemá ambíciu v tomto smere akokoľvek prejudikovať výsledky následného medicínskeho hodnotenia uvedenej diagnózy posudkovým lekárom, avšak uvedenú skutočnosť, ktorá svedčí o prítomnosti ťažkej depresívnej poruchy u žalobcu už pred vydaním napadnutého rozhodnutia (potvrdenej aj neskoršími, s ohľadom
na už citované ustanovenie § 134 ods. 1 SSP súdom nehodnotenými lekárskymi správami neurológa a psychiatra predloženými žalobcom) považoval za natoľko významnú, že skutkový stav zistený žalovaným vyhodnotil ako zistený nedostatočne.
Je pravdou, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 nebola súčasťou podkladov na rozhodnutie predložených žalobcom žalovanému v rámci odvolacieho konania. Správny súd však do kontrastu s touto skutočnosťou dáva zásadu materiálnej pravdy a zároveň špecifické okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Zo zásady materiálnej pravdy, ktorou sa riadi aj konanie o nároku na invalidný dôchodok vyplýva povinnosť organizačných zložiek sociálnej poisťovne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj dôkazy účastníkom nenavrhnuté. Rozhodnutie pritom podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. musí vychádzať zo skutočného stavu veci, ktorý bol spoľahlivo zistený. V danom prípade skutočný stav posudzovanej veci, teda skutočný zdravotný stav žalobcu bol poznačený aj z posudkového hľadiska potenciálne významným ochorením, ktoré nebolo v posudkoch posudkových lekárov zohľadnené, a ktorého existencia vyplýva z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021.
Špecifickou okolnosťou, ktorú vzal správny súd pri rozhodovaní do úvahy bola skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu žalovaným a pobočkou sociálnej poisťovne došlo počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, počas ktorej Sociálna poisťovňa v podstate bezvýnimočne využívala zákonom aprobovanú možnosť posudzovať zdravotný stav poistenca v jeho neprítomnosti, a to aj v prípadoch, ak o osobnú prítomnosť účastník konania požiadal (§ 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za tejto situácie bol žalobca prakticky úplne pozbavený možnosti osobnej účasti pri posudzovacom a aj následnom rozhodovacom procese. Celé konanie, vrátane posúdenia zdravotného stavu žalobcu, sa tak vylúčením ústneho pojednávania zameraného na posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti poistenca stalo konaním výlučne písomným a žalobca ako poistenec nemal reálnu možnosť bezprostredne a osobne informovať posudkového lekára o svojom zdravotnom stave z hľadiska subjektívne vnímaných ťažkostí a zdravotných obmedzení, prípadne predložiť na takomto ústnom pojednávaní ďalšie existujúce lekárske správy významné z hľadiska objektívneho posúdenia jeho zdravotného stavu.
V dôsledku zákonom dovoleného neprizvania žalobcu na ústne pojednávanie konané za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu žalobca tiež nebol informovaný o tom, kedy bude jeho zdravotný stav posudzovaný na základe nim podaného odvolania posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, a teda mu nebol známy ani konečný termín, do ktorého ešte môže predkladať aktuálne lekárske správy. Žalobca bol informovaný iba o skutočnosti, že posudkový spis bol na základe nevyhovenia odvolaniu predložený na rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie, a to prípisom doručeným mu dňa 11.10.2021, pričom už dňa 14.10.2021 bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia. Súbeh uvedených okolností nemôže správny súd spravodlivo vyhodnotiť v neprospech žalobcu a to aj s ohľadom na to, že hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.
Správny súd teda uzatvára, že keďže v čase rozhodovania žalovaného o odvolaní žalobcu tento už celkom nepochybne trpel ďalším ochorením, ktoré už bolo zistené a dokumentované lekárskou správou z neurologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021, no nebolo zohľadnené v napadnutom rozhodnutí a lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, je možné skutkový stav zistený žalovaným považovať za nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
S ohľadom na to, že všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci bolo možné zistiť z obsahu administratívneho spisu a listín predložených žalobcom, ako aj s ohľadom na § 134 ods. 1
SSP správny súd nevidel dôvod vyhovieť návrhu žalobcu zo dňa 14.03.2022 na nariadenie znaleckého dokazovania ohľadne jeho aktuálneho zdravotného stavu.
Správny súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že s ohľadom na žalobcom predložené lekárske správy z obdobia po 10. novembri 2021 sa jeho zdravotný stav javí ako podstatne zmenený a v novom rozhodnutí bude potrebné komplexne reflektovať aj aktuálny vývoj zdravotného stavu žalobcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).