Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej LL.M., v právnej veci žalobcu: MCPM s. r. o., Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 48 000 841, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, P.O. BOX 5, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100179893/2019 zo dňa 15.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane”) vykonal v obchodnej spoločnosti MCPM s. r. o., Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 48 000 841 (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo aj ako „žalobca“), daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2016. 2. Dňa 20.06.2017 správca dane vyhotovil čiastkový protokol č. 101383020/2017, v zmysle ktorého priznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej sume XXX,XX eura z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou H. Q., Q..J..H.., predmetom ktorých boli telefónne poplatky a z dodávateľskej faktúry č. 10160597 vystavenej spoločnosťou K., Q..J..H.. dňa 28.09.2016 za kúpu notebooku. Časť nadmerného odpočtu v sume XXX,XX eura bola žalobcovi vrátená v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „4 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o DPH“). 3. Správca dane pokračoval v daňovej kontrole. 4. O výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 101719559/2017 zo dňa 08.08.2017 (ďalej len ako „protokol”), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 15.08.2017. 5. Dňom doručenia protokolu bola daňová kontrola, t. j. dňa 15.08.2017 v zmysle Daňového poriadku ukončená. 6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote dňa 24.08.2017 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

7. Dňa 13.03.2018 správca dane so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokoval pripomienky a dôkazy predložené vo vyjadrení k protokolu, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100542109/2018. 8. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. 100602690/2018 zo dňa 21.03.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie I“), ktorým v zmysle ust. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok”) a ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2016 zo sumy XX XXX,XX eura na sumu XXX,XX eura, t.j. určil rozdiel v sume XX XXX,XX eura. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa podľa ust. zákona o DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou X. M., Q..J..H.. č. OF2016/014, č. OF2016/015, č. OF2016/029 a č. OF2016/030, nakoľko posúdením dokladov a vykonaným šetrením dospel k záveru, že žalobca si odpočítal daň viažúcu sa k tovaru (nehnuteľnosti - byty), ktorý nenadobudol ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stal platiteľom a nenadobudol ho ani po registrácii za platiteľa dane a ani nikdy nenadobudne, nakoľko všetky práva viažúce sa k nadobudnutiu tohto tovaru (nehnuteľnosti) previedol na tretie osoby. Pri dodávateľskej faktúre č. OF2016/067, predmetom ktorej bola fakturácia odplaty za administratívne úkony spojené s postúpením práv a povinností na tretiu osobu, správca dane dospel k záveru, že prijatú službu žalobca nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Mal za to, že uplatnením práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr žalobca porušil ust. v nadväznosti na ust. zákona o DPH. 9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu I - č. 100602690/2018 zo dňa 21.03.2018, odvolanie. 10. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), rozhodnutím č. 101308479/2018 zo dňa 09.07.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie I”) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie I - č. 100602690/2018 zo dňa 21.03.2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že záver správcu dane deklarovaný v čiastkovom protokole a v napadnutom rozhodnutí týkajúci sa priznania práva na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa z prijatých faktúr od dodávateľa H. Q., Q..J..H.. bol nesprávny a v rozpore s ust. a zákona o DPH. Zároveň žalovaný zistil, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia nekorešpondoval s jeho odôvodnením. 11. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, v rámci ktorého vykonal ďalšie dokazovanie a v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vytýkané nedostatky odstránil. 12. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) na základe výsledkov doplneného dokazovania vydal dňa 05.10.2018 rozhodnutie č. 101981377/2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie II“), ktorým v zmysle ust. Daňového poriadku znížil žalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2016 zo sumy XX XXX,XX eura na sumu XXX,XX eura, t.j. určil rozdiel v sume XX XXX,XX eura s tým, že tento pozostával opätovne z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 a č. OF2016/067 vystavených spoločnosťou X. M., Q..J..H.. a z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr int. č. 161100001 - 161100007 vystavených spoločnosťou H. Q., Q..J..H... Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr žalobcovi nepriznal, nakoľko v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania zistil, že žalobca si odpočítal daň pri registrácii platiteľa podľa ust. zákona o DPH viažúcu sa k tovaru, ktorý nenadobudol ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stal platiteľom, nenadobudol ho ani po registrácii za platiteľa a ani ho nikdy nenadobudne, nakoľko všetky práva viažuce sa k nadobudnutiu tohto tovaru previedol na tretie osoby, resp. si odpočítal daň zo služieb, ktoré nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Nakoľko si žalobca z predmetných faktúr uplatnil právo na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa, správca dane dospel k záveru, že porušil ust. a v nadväznosti na ust. zákona o DPH. 13. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu II - č. 101981377/2018 zo dňa 05.10.2018, odvolanie. 14. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), rozhodnutím č. 100179893/2019 zo dňa 15.01.2019 (ďalej aj ako druhostupňové rozhodnutie II“), odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie II - č. 101981377/2018 dňa 05.10.2018 ako vecne správne potvrdil. Druhostupňový orgán sa podrobne zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu a v rozhodnutí sa plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý vychádzal z ust. zákona o DPH v zmysle ktorého, zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia

okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý' nadobudla pred dňom. keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom: platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnom jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa ust. § 55 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa ust. § 49 až 51. Podľa ust. § 49 ods. 2 o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že platiteľ dane je oprávnený pri registrácii platiteľa odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal pred dňom, keď sa stal platiteľom, ale len v tom prípade, ak nadobudnuté alebo prijaté tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Druhostupňový orgán dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v preddavkových platbách viažucim sa k nehnuteľnostiam (tovaru) tvoriacim predmet prevodu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 11.08 a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 11.09 zo dňa 20.03.2016 (ďalej aj ako „Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“) z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 a č. OF2016/067 vystavených spoločnosťou X. M., Q.. J.. H.. z dôvodu, že žalobca k daným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol vlastnícke právo, čím nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovenej v ust. § 55 ods. 1 a 2 zákona o DPH, na ktorej splnenie sa nárok na počítanie dane bezpodmienečne viaže.

K uplatneniu odpočtu dane žalobcom z dodávateľských faktúr (interné č. 161100001 - 161100007), vystavených spoločnosťou H. Q., Q..J..H.., ktorými boli fakturované telefónne poplatky za poskytnutie telekomunikačných služieb s dátumom dodania 09.02.2016, 09.03.2016, 08.04.2016, 09.05.2016, 09.06.2016, 08.07.2016 a 08.08.2016, druhostupňový orgán uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca je ako daňový subjekt registrovaný na DPH od 05.09.2016 a že predmetný odpočet DPH si uplatnil u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH v celkovej výške XX,XX eura z vyššie uvedených dodávateľských faktúr. Mal za to, že ani v tomto prípade si žalobca ako daňový subjekt nesplnil podmienku stanovenú v ust. § 55 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože prijaté telekomunikačné služby nepoužil, ani nemohol použiť na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nakoľko v čase, keď sa stal platiteľom, už boli predmetné služby spotrebované. Zároveň druhostupňový orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej obchodnou spoločnosťou H. Q., Q..J..H.., predmetom ktorej bola fakturácia odplaty za administratívne úkony spojených s postúpením práv a povinností na tretiu osobu, z dôvodu, že žalobca si uplatnil odpočet DPH u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH a z ktorého vyplýva, že platiteľ dane je oprávnený pri registrácii platiteľa odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal pred dňom, keď sa stal platiteľom, ale len vtedy ak, nadobudnuté alebo prijaté tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V danom prípade však žalobca túto skutočnosť pri plneniach deklarovaných na dodávateľskej faktúre č. OF2016/067 zo dňa 23.08.2018 vystavenej obchodnou spoločnosťou H. Q., Q..J..H.. nepreukázal.

I.

Žaloba

15. Včas podanou správnou žalobou, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 21.03.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100179893/2019 zo dňa 15.01.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie”), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101981377/2018 zo dňa 05.10.2018. 16. Žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

17. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný v danej veci rozhodol v rozpore so zákonom o DPH ako aj v rozpore s Daňovým poriadkom a preto považoval rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za nezákonné ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. 18. Žalobca v čl. IV žaloby podrobne opísal skutkový stav až do podania správnej žaloby a v čl. V. zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu v žalobe v jednotlivých žalobných bodoch. 19. Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 14.06.2019 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 21. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 22. Žalovaný nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu a trval na svojom závere a argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. 23. K žalobným dôvodom vymedzeným v čl. V žaloby žalovaný uviedol, že sú obsahov a vecne identické s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, v mnohých častiach ide takmer o doslovný opis odvolania. 24. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by závery daňových orgánov spochybňovali alebo vyvracali. 25. Žalovaný dôvodil, že k identickým námietkam uvedeným v žalobe aj v odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci odvolacieho konania a na tomto stanovisku v plnej miere zotrvával. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe jeho právnu argumentáciu podloženú jednotlivými ustanoveniami zákona o DPH, Daňového poriadku ako aj vnútroštátnou a európskou legislatívou žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil a zhodne s podaným odvolaním uvádzal len svoje domnienky a subjektívne presvedčenie, že rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 26. Uviedol, že následne si žalobca v zmysle ust. § 55 ods. 1 zákona o DPH v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie september 2016 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške XX XXX,XX eura z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 vystavených obchodnou spoločnosťou X. M., Q..J..H.. k prijatým preddavkovým platbám od žalobcu podľa Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 11.08 a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 11.09 zo dňa 20.03.2016 (ďalej aj ako „Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“) na základe ktorých, sa po splnení dohodnutých podmienok mali uzatvoriť medzi obchodnou spoločnosťou X. M., Q..J..H.. a žalobcom kúpne zmluvy na konkrétne nehnuteľnosti (byty), ktoré boli v zmluvách špecifikované. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených k preddavkovým platbám, ktoré sa viazali ku konkrétnym nehnuteľnostiam, t.j. k tovaru a nie k službe, ako to tvrdí žalobca. 27. Žalovaný zastával názor, že správca dane postupoval správne a zákonne, keď žalobcovi nárok na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v preddavkových platbách viažucim sa k nehnuteľnostiam (tovaru) tvoriacim predmet prevodu Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nepriznal z dôvodu, že žalobca vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, čím nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane stanovenej v ust. § 55 ods. 1 a 2 zákona o DPH, na ktorej splnenie sa nárok na počítanie dane bezpodmienečne viaže.

V.

Replika žalobcu

28. Žalobca v replike zo dňa 17.05.2017, doručenej správnemu súdu dňa 19.05.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.06.2019, zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami.

VI.

Právne posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, na pojednávaní konanom dňa 27.10.2022 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100179893/2019 zo dňa 15.01.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie”), ktorý zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 101981377/2018 zo dňa 05.10.2018. 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

33. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

40. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

41. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

44. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

47. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/ Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená

a) dňom doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

49. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

50. Podľa , predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

51. Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

52. Podľa , dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

53. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

54. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

55. Podľa ods. l , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, c) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, d) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

57. Podľa , zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je

účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

58. Podľa , platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa až 51.

59. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

60. Správny súd primárne posudzoval, či žalobca má právo na nadmerný odpočet DPH, ktorý si uplatnil u správcu dane za prvé zdaňovacie obdobie september 2016 z dodáva-teľských faktúr a teda, či splnil všetky zákonné hmotnoprávne podmienky na jeho uplatnenie uvedené v ust. § 55 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 49 ods.1, 2 zákona o DPH.

61. Zároveň správny súd v kontexte na uvedené námietky žalobcom v žalobe skúmal, či napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, či skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a či došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom, verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

62. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

63. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

64. Daňový poriadok zakotvuje v ust § 3 základné zásady daňového konania a jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Správca dane postupuje v konaní podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v . Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Rovnako je potrebné poukázať na podmienky v ust. , a v ust. , zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt ako platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil s tým, že pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ.

65. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že obchodná spoločnosť - X. M., Q.. J.. H.. ako budúci predávajúci a žalobca (daňový subjekt) - spoločnosť MCPM s. r. o., ako budúci kupujúci, uzatvorili dňa 20.03.2016 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve číslo 11.08 a Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve číslo 11.09 v ktorých v preambule sa uvádza, že budúci kupujúci (žalobca), prejavil záujem nadobudnúť od

budúceho predávajúceho vlastnícke právo k predmetu prevodu - bytom a že zmluvné strany sa dohodli na podmienkach a spôsobe uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal byť predmet prevodu odplatne prevedený budúcim predávajúcim na budúceho kupujúceho. Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu zistené, že dňa 21.03.2016 a dňa 16.05.2016 obchodná spoločnosť X. M., Q.. J.. H.., vystavila pre daňový subjekt (žalobcu) faktúry č. OF2016/014, č. OF2016/015, č. GF2016/029 a č. OF2016/030 na prijaté platby (jednalo sa o úhradu 1. a 2. splátky kúpnej ceny za nehnuteľnosti podľa čl. 7 zmlúv o budúcej kúpnej zmluve), z ktorých v súlade s ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH odviedla daň. Zároveň mal správny súd zistené v konaní, že dňa 05.09.2016 žalobca ako daňový subjekt bol zaregistrovaný ako platiteľ DPH. Taktiež mal správny súd zistené, že dňa 16.11.2016 a 17.11.2016 daňový subjekt ako budúci predávajúci (žalobca) uzatvoril dve dohody o rezervácii nehnuteľností - bytov s fyzickými osobami ako budúcimi kupujúcimi, nakoľko ako budúci predávajúci bol z titulu Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, oprávnený postúpiť práva a povinnosti z predmetných zmlúv na tretie osoby. V predmetných dohodách sa zmluvné strany zaviazali, že najneskôr do 15.12.2016 uzatvoria Zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve a Zmluvu o finančnom vyrovnaní k predmetu prevodu. Následne obchodná spoločnosť X. M., Q.. J.. H.. daňový subjekt ako odstupujúca strana a každá fyzická osoba ako pristupujúca zmluvná strana uzatvorili Zmluvu o prevode práv a povinností zo Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Odstupujúca a pristupujúca zmluvná strana podpísala zmluvu dňa 21.12.2016 (byt 11.08), resp. 05.12.2016 (byt 11.09) a obchodná spoločnosť X. M., Q.. J.. H.. dňa 12.01.2017, resp. dňa 05.12.2016. Ďalej mal správny súd v konaní z administratívneho spisu zistené, že dňa 21.12.2016 a dňa 05.12.2016 uzatvoril daňový subjekt s každou fyzickou osobou Zmluvu o finančnom vyrovnaní, účelom ktorej bolo finančné vyrovnanie uhradenej kúpnej ceny podľa jednotlivých Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve (t.j. prvé dve splátky uhradené daňovým subjektom za jednotlivé byty) a odplaty za postúpenie práv a povinností odstupujúcej zmluvnej strany na pristupujúcu zmluvnú stranu na základe Zmluvy o prevode práv a povinností. Postúpenie práv daňový subjekt vyfakturoval fyzickým osobám a správcovi dane odviedol daň. Daňový subjekt si uplatnil v zmysle ust. § 55 ods. 1 zákona o DPH v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie september 2016 odpočítanie dane v celkovej výške XX XXX,XX eura z dodávateľských faktúr č. OF2016/014, č. OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030 vystavených obchodnou spoločnosťou X. M., Q.. J.. H.. k prijatým preddavkovým platbám od žalobcu ako daňového subjektu podľa Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve na základe ktorých, sa po splnení dohodnutých podmienok mali uzatvoriť medzi obchodnou spoločnosťou X.M. M., Q.. J.. H.. a žalobcom ako daňovým subjektom, riadne kúpne zmluvy na konkrétne nehnuteľnosti (byty), ktoré boli v týchto zmluvách špecifikované. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou neuznal daňovému subjektu odpočítanie DPH v sume XX XXX,XX eura a to z prijatých faktúr od dodávateľa - obchodnej spoločnosti X. M., Q.. J.. H.. vo vyrubovacom konaní - č. OF2016/014 (interné č. 16PP00001), č. OF2016/015 (interné č. 16PP00002), č. OF2016/029 (interné č. ), č. OF2016/030 (interné č. 16PP00004), č. OF2016/067 (interné č. 161100008). Taktiež mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že uznal odpočet DPH v sume XX,XX eura z dokladu vyhotoveného prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice, DKP: 9002020248538005, evidovaného v podkladoch ako ostatný záväzok (interné č. 16PK00005) od dodávateľa D. B., Q.. J.. H.., D. C. XX, XXXXX B., D.: XX XXX XXX v sume X,XX eura z prijatej faktúry od dodávateľa H. Q., Q.. J.. H.., M. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, č. 1137725402 (interné č. 161100010), v sume X eur z prijatej faktúry od dodávateľa R. C. Q.. J.. H... X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, č. 401672526 (interné č. 161100011) v sume X,XX eura z prijatých faktúr od dodávateľa K..sk Q.. J.. H.., H. XXXX/XX, XXX XX Z. F. Z. V., D.: XX XXX XXX, č. 1311605915 (interné č. 161100012), č. 1311605914 (interné č. 161100013), v sume XXX,XX eura z prijatej faktúry od dodávateľa K., Q.. J.. H.., B. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, č. 10160597 (interné č. 161100014). 66. K námietke žalobcu, že je nelogické, aby správca dane v jednej zmluve vyhodnotil predmet zmluvy (dodávky) ako tovar a pri následnom prevode toho istého predmetu zmluvy ho vyhodnotil ako službu, správny súd uvádza, že predmet prevodu definovaný v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve sa nemenil, stále sa jednalo o konkrétne nehnuteľností (presne špecifikované byty). Uzatvorením zmlúv o prevode práv a povinností medzi žalobcom a fyzickými osobami nedošlo medzi žalobcom a fyzickými osobami k prevodu predmetu zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, t.j. k prevodu nehnuteľností, pretože žalobca nebol ich vlastníkom a teda ich nemohol ani previesť. Z uvedeného vyplýva, že uzatvorením týchto zmlúv o prevode práv a povinností došlo len k zmene jednej zmluvnej strany uvedenej v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve, kde budúcim kupujúcim sa namiesto žalobcu stali fyzické (tretie) osoby. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

67. K námietke žalobcu, že ak je v súlade so zákonom odvedenie DPH z titulu prevodu práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, je v rozpore so základnými právnymi zásadami sa domnievať, že nárok na odpočet DPH z titulu predtým nadobudnutých práv na uzatvorenie tých istých budúcich kúpnych zmlúv už v súlade so zákonom nie je, správny súd uvádza, že základom zmluvného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou X. M., Q.. J.. H.. a žalobcom v zmysle uzatvorených Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve nebol prevod práv, ale dodanie nehnuteľnosti. Dodávateľ obchodná spoločnosť X. M., Q.. J.. H.. v zmysle zmlúv o budúcej kúpnej zmluve neodvádzal DPH z titulu prevodu práv a povinností ako tvrdí žalobca, ale DPH odviedol správcovi dane z vystavených faktúr č. OF2016/014, č.OF2016/015, č. OF2016/029, č. OF2016/030, ktoré boli vystavené v zmysle prijatých preddavkových platieb uhrádzaných žalobcom na základe Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, pričom predmetom faktúr bol predaj dvoch mezonetových bytov v bytovom dome, ktorý vlastní obchodná spoločnosť X. M., Q.. J.. H.. (jednalo sa o prvé dve splátky z ceny nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy a ktoré v zmysle uzatvorených zmlúv uhrádzal žalobca už počas realizácie projektu, t.j. pokiaľ ešte nebol vlastníkom daných nehnuteľností).

Správny súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako budúci kupujúci nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve č. 11.08 a č. 11.09 zo dňa 20.03.2016 tak, ako to tieto zmluvy predpokladali, svoje práva, nároky, povinnosti a záväzky vyplývajúce mu z týchto zmlúv previedol na tretie osoby, čím došlo k plneniu avšak medzi dodávateľom - obchodnou spoločnosťou X. M., Q.. J.. H.. a tretími osobami.

Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane, v konaní nepreukázal existenciu všetkých podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil zákon o DPH v ust. § 55 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 49 ods. 1, 2.

Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

68. K námietke žalobcu, že pred správcom dane preukázal, že svoje právo na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy postúpil za odplatu so ziskom na tretie osoby, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nebola správcom dane v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a má za to, že z obsahu jednotlivých Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve uzatvorených medzi dodávateľom - obchodnou spoločnosťou X. M., Q..J..H.. a odberateľom - žalobcom (daňovým subjektom), vyplýva, že základom obchodného (zmluvného) vzťahu medzi zmluvnými stranami bolo dodanie nehnuteľností (tovaru) a nie poskytnutie služby. Uvedenú skutočnosť mal správny súd preukázanú zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017 č. 101204897/2017, kde na otázku správcu dane, čo bolo podmetom faktúr vystavených na základe Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, splnomocnený zástupca dodávateľa

- obchodnej spoločnosti X. M., Q..J..H.. uviedol že: „Predmetom vystavených faktúr bol predaj dvoch mezonetových bytov v nehnuteľnosti, ktorú vlastní a rekonštruuje spoločnosť X. M., Q..J..H... Faktúry boli vystavené v zmysle prijatých platieb, ktoré boli uhradené na základe uvedených zmlúv.“

Správny súd teda konštatuje, že žalobca ako daňový subjekt uzatvoril Zmluvy o prevode práv a povinností, ktorými previedol za odplatu všetky svoje práva, nároky, povinnosti a záväzky, t.j. aj právo na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy vyplývajúce zo Zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, na tretie osoby a tým stratil možnosť nadobudnúť predmet budúceho prevodu (byty). Z tohto dôvodu ani nemohol v daňovom konaní argumentovať, že ich použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Správny súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v ust. § 55 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, a preto sa nemôže legitímne dovolávať vzniku nároku na odpočítanie dane, ktorú zaplatil v preddavkových platbách v súvislosti s nadobudnutým majetkom, ktorý nikdy nenadobudol do svojho vlastníctva a ani nenadobudne.

Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

69. K uplatneniu odpočtu dane žalobcom z dodávateľských faktúr (interné č. 161100001 - 161100007), vystavených spoločnosťou H. Q., Q..J..H.., ktorými boli fakturované telefónne poplatky za poskytnutie telekomunikačných služieb s dátumom dodania 09.02.2016, 09.03.2016, 08.04.2016, 09.05.2016, 09.06.2016, 08.07.2016 a 08.08.2016 správny súd uvádza, že v konaní bolo nesporné, že žalobca je ako

daňový subjekt registrovaný na DPH od 05.09.2016 a že predmetný odpočet DPH si uplatnil u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH v celkovej výške XX,XX eur z vyššie uvedených dodávateľských faktúr. Správny súd má za to, že ani v tomto prípade si žalobca ako daňový subjekt nesplnil podmienku stanovenú v ust. § 55 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pretože prijaté telekomunikačné služby nepoužil, ani nemohol použiť na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nakoľko v čase, keď sa stal platiteľom, už boli predmetné služby spotrebované. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

70. Ďalej k uplatneniu odpočtu dane žalobcom z dodávateľskej faktúry vystavenej H. Q., Q..J..H.. č. OF2016/067 zo dňa 23.08.2018, predmetom ktorej bola fakturácia odplaty za administratívne úkony spojené s postúpením práv a povinností na tretie osoby, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si predmetný odpočet DPH uplatnil u správcu dane pri registrácii platiteľa v prvom zdaňovacom období september 2016 podľa ust. § 55 zákona o DPH. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že platiteľ dane je oprávnený pri registrácii platiteľa odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal pred dňom, keď sa stal platiteľom, ale len vtedy, ak nadobudnuté alebo prijaté tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V danom prípade však žalobca túto skutočnosť pri plneniach deklarovaných na faktúre č. OF2016/067 zo dňa 23.08.2018 správcovi dane v konaní nepreukázal. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 71. Na základe uvedených skutočností správny súd má za to, že žalovaný vec správne právne posúdil a že výklad právnych noriem tak procesných, ako aj hmotnoprávnych, bol zo strany žalovaného ako aj správcu dane v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, Daňového poriadku, a právnym poriadkom Spoločenstva EÚ a to, Smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH.

72. V konaní mal správny súd z administratívneho spisu preukázané, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom zistiť objektívnu pravdu ako podklad pre vydanie svojho rozhodnutia, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy nevyhnutné pre svoje rozhodnutie.

73. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách ustanovení Daňového poriadku.

74. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. uviedol, že: „ pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.

75. Zároveň správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu -44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení - dodanie tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 76. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vyvodili z výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa dane, správny právny záver, keď správca dane správne konštatoval porušenie ust. § 55 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH.

77. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dôsledne postupoval podľa Daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Daňový poriadok predstavuje tak záruku zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

78. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností vyvodil je plne v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

79. Správny súd zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH hodnoverne preukáže. 80. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie deklarovanej dodávky vo vzťahu k nemu a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo v danom prípade nebolo preukázané.

81. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

82. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (viď uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27.08.2003). 83. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. zamietol. 84. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.