Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-201-2015.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí N. I., G.. XX.X.XXXX a G. I., G.. X.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov: B. I., G.. XX.XX.XXXX, A.;O. XXX/XX, I., t.č. v Ú. Q. Z. C., Y. XX, a N. Y., G.. XX.XX.XXXX, L. XXX, I., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloletú N. I., G.. XX.X.XXXX a maloletú G. I., G.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v účinnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v účinnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
Matka sa domáhala návrhom doručeným súdu dňa 7.7.2015 úpravy rodičovských práv a povinností z dôvodu, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú na výchove detí, nakoľko menovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 7T/33/2014-177 zo dňa 9.10.2014 za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, prečin porušovania domovej slobody, prečin výtržníctva a prečin nebezpečného vyhrážania. Navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 40€ na maloletú N. a 30€ na maloletú G..
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhovateľka býva s maloletými deťmi, svojou matkou a plnoletou dcérou M.P. L., G.. X.X.XXXX v rodinnom dome v obci I.. Domácnosť je riadne zariadená a udržiavaná, hygiena na požadovanej úrovni. Navrhovateľka je nezamestnaná a evidovaná ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zdrojom príjmu je peňažný príspevok na opatrovanie dcéry M. vo výške 220,52€ a prídavky na dve deti XX,XX € mesačne.
Maloletá Eva v septembri 2015 nastúpila do 2.ročníka a maloletá G. do 1.ročníka základnej školy.
Z oznámenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 26.8.2015 bolo zistené, že odsúdený B.L. I., G.. XX.XX.XXXX, je od 20.1.2015 pracovne zaradený na pracovisku vo vnútri ústavu. Jeho čistá pracovná odmena bola v mesiaci 1/2015 XX,XX€, v mesiaci 2/2015 XX,XX €, v mesiaci 3/2015 XX,XX €, v mesiaci 4/2015 XX,XX €, v mesiaci 5/2015 XX,XX €, v mesiaci 6/2015 XX,XX€ a v mesiaci 7/2015 XX,XX€.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že nemá záujem o obnovu spolužitia s odporcom po jeho prepustení.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživného zodpovedajúce jeho príjmových a majetkovým pomerom.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú. Na osobnej starostlivosti o deti sa podieľa len matka, nakoľko otec je toho času vo výkone trestu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd v zmysle citovaného § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril deti do osobnej starostlivosti matky. V zmysle § 65 ods. 1 v spojení s § 62 Zákona o rodine súd vzhľadom na aktuálny príjem otca určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.