Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, sudkyňou JUDr. Janou Novotnou, v právnej veci žalobkyne: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 4, XXX XX R. R., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Kovalovou, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 7. apríla 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 7. apríla 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-H../XXXX zo dňa 11. januára 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Žalobkyňa si žiadosťou o materské, doručenou sociálnej poisťovni 31.12.2020 uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 23.12.2020.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňové administratívne rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 11. januára 2021 rozhodla tak, že žalobkyňa má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., Panenská cesta 39, 851 04 Bratislava, a to AUTOCENTRUM AAA AUTO vo výške 31,30815 Eur za deň od 23. decembra 2020 do zániku nárok na materské, najdlhšie do a) 34. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo b) 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak ku koncu obdobia uvedeného v písm. a) preukáže, že je osamelá a táto osamelosť bude trvať po celú dobu predĺženého nároku na materské, alebo c) 33. týždňa a porodila zároveň 2 alebo viac detí a ku dňu obdobia uvedeného v písm. a) sa bude aspoň o 2 z narodených detí starať, pričom táto podmienka musí byť splnená po celú dobu predĺženého nároku.

3. Nárok na výplatu materského po uplynutí očakávaného dňa pôrodu určeného lekárom je v prípade poistenca - cudzieho štátneho príslušníka alebo v prípade, ak narodené dieťa nie je zapísané do matriky v Slovenskej republike, podmienený oznámením dátumu narodenia dieťaťa, alebo ak má pridelené v SR rodného čísla dieťaťa Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. Rozhodnutie bolo odôvodnené s

poukazom na v znení tak, že odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v celom rozsahu.

Druhostupňové administratívneho rozhodnutie.

4. Na základe odvolania žalobkyne Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol tak že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od 23. decembra 2020, čo zodpovedá začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Dieťa sa narodilo 26. januára 2021. S poukazom na znenie , v znení , v znení , bolo konštatované, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. dňa 7. januára 2014, z ktorého poistenia bolo žalobkyni poskytované predchádzajúce materské za obdobie od 22. mája 2019 do 14. januára 2020, následne v období od 15. januára 2020 do 22. decembra 2020 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Ďalej, že v období od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 (pred nástupom na predchádzajúcu materskú dovolenku) bola žalobkyňa dočasne práceneschopná. Žalobkyňa spĺňala k 23. decembru 2020 podmienky nároku na materské a tento nárok jej k tomuto dňu vznikol.

5. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnila, ako bola vypočítaná výška materského. Podľa žalovanej rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s v znení obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019. Z tohto rozhodujúceho obdobia bolo potrebné vylúčiť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 a taktiež obdobie poskytovania materského od 22. mája 2019 do 31. decembra 2019. Pri výpočte výšky materského bolo potrebné vychádzať z vymeriavacích základov, ktoré žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. v období od 1. januára 2019 do 14. marca 2019. Žalobkyňa z pracovného pomeru v roku 2019 získala úhrny vymeriavacích základov v sume 3 047,32 Eur. Denný vymeriavací základ bol vypočítaný podľa ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2019, t. j. sumy 3 047,32 Eur a počtu dní 73, t. j. denný vymeriavací základ po zaokrúhlení 41,7442 Eur. Výška materského z takto určeného denné vymeriavacieho základu predstavuje sumu 31,30815 Eur za deň (75% denné vymeriavacieho základu). Žalovaná k odvolacej námietke, aby výška materského bola zvýšená na sumu predchádzajúceho materského, keďže u nej išlo o tzv. reťazový pôrod, uviedla, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím priznaný nárok za materské za obdobie od 22. mája 2019 do zániku nároku na materské vo výške 47,0466 Eur za deň. Žalovaná k odvolacej námietke uviedla, že porovnanie a zvýšenie materského pri reťazových pôrodoch zakotvené v upravuje výnimku pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. V prípade žalobkyne bolo možné materské určiť z vymeriavacieho základu, pretože mala vymeriavací základ na platenie nemocenského poistného v rozhodnom období. Preto na prípad navrhovateľky v znení účinnom od 1. januára 2019 nemožno aplikovať.

Žalobné body

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a zrušenia tak napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že v jej prípade sa jedná o tzv. reťazový pôrod, kedy § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení stanovuje, že ďalší nárok na materské nesmie byť nižšie ako Najvyšší vymeriavací základ z ktorého bola určená sumu predchádzajúceho materského z toho istého nemocenského poistenia. Pojem reťazový pôrod v zákone o sociálnom poistení nie je definovaný. Ide však o situácie, kedy zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer, plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku. Ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materského, ktorú jej sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že pri ďalšom dieťati nemá poistenkyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného. Výška dávky sa preto vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší, ako vymeriavací základ pri skorších materských, Sociálna poisťovňa dávku vypočíta z vymeriavacieho

základu tak, ako pri prechádzajúcom materskom a materské tak nikdy nebude nižšie. Podľa žalobkyne, v jej prípade bolo potrebné vychádzať z predpokladaného denného vymeriavacieho základu a nie z denného vymeriavacieho základu, ako to urobila žalovaná.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Argumentovala tým, že zo systematiky zákona o sociálnom poistení vyplýva, že výška nemocenskej dávky sa primárne určuje z denné vymeriavacieho základu (ustanovenie § 55 v spojení s § 54) a až pokiaľ nemožno aplikovať tieto ustanovenia, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denné vymeriavacieho základu (ustanovenie § 57). V § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú taxatívne vymedzené predpoklady, za splnenia ktorých dochádza k určeniu výšky nemocenskej dávky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. pre prípad nemocenského poistenia zamestnanca mal možnosť aplikovať len prvé dva predpoklady - ustanovenie v § 57 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení. Buď poistenec to je aj zamestnanec (v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Žalobkyňa nespĺňa ani jeden z uvedených predpokladov. V prípade žalobkyne bolo aplikované ustanovenie § 55 ods. 1 v spojení s § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j. výška materského bola určená z denné vymeriavacieho základu, vychádzajúc z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Spôsob určenia výšky materského bol podrobne a zrozumiteľne uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

9. V prípade žalobkyne bol pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denné vymeriavacieho základu aplikovaný v spojení s zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. marca 2021. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca dňa 7. januára 2014. Predchádzajúce materské jej bolo poskytované za obdobie od 22. mája 2019 do 14. januára 2020. Následne v období od 15. januára 2020 do 22. decembra 2020 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (). V období od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 (pred nástupom na predchádzajúcu materskú dovolenku) bola žalobkyňa dočasne práceneschopná. Hoci žalobkyni, aplikujúc zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. marca 2021, vznikom prerušenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky povinné nemocenské poistenie zamestnanca zaniklo (trvalo do 14. januára 2020 a opätovne vzniklo, resp. obnovilo sa 23. decembra 2020, pri určení rozhodujúceho obdobia je potrebné aplikovať zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. marca 2021, podľa ktorého sa nepoužije. Z tohto dôvodu pri určení rozhodujúceho obdobia sa vychádzalo z toho, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. trvalo nepretržite od 7. januára 2014, a preto bolo aplikované ustanovenie zákona o sociálnom poistení a nie zákona a rozhodujúce obdobie bolo určené ako obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019. Z rozhodujúceho obdobia bolo podľa zákona o sociálnom poistení vylúčené obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 a obdobie poskytovania materského od 22. mája 2019 do 31. decembra 2019, a pri výpočte výšky materského sa vychádzalo z vymeriavacích základov žalobkyňou dosiahnutých v období od 1. januára 2019 do 14. marca 2019, t. j. zo sumy 3 047,32 Eur za 73 dní.

10. Žalobkyňa žiadala aplikovať § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému ale bránila skutočnosť, že žalobkyňa v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu ( v roku 2019) mala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. V prípade žalobkyne nebol splnený predpoklad na aplikáciu ustanovení § 57 zákona o sociálnom poistení vôbec, a teda ani na aplikáciu vyššie citovaného § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že sa s právnym názorom žalovanej nestotožňuje. Podstatné je, že žalobkyňa v roku 2019 pracovala od 1.1.2019 do 14.3.2019. V období od 15.3.2019 do 21.5.2019 bola dočasne práceneschopná a následne od 22.5.2019 do 15.1.2020 nastúpila na prvú materskú dovolenku. Po ukončení materskej dovolenky od 16.1.2020 do 22.12.2020 nastúpila na rodičovskú dovolenku a napokon od 23.12.2020 na druhú materskú dovolenku. Obdobie nemocenského poistenia žalobkyne v roku 2019 bolo len 73 dní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti žalobkyne,

čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky. Pokiaľ žalovaná poukazuje na o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, nepoužije zákona ( Z:z. v znení účinnom do 31.03.2021) žalobkyňa uviedla, že aplikáciou tohto ustanovenia () na prípad žalobkyne by došlo k uplatneniu neprimeranej tvrdosti zákona. V prípade reťazového pôrodu, čo je prípad žalobkyne, práve stanovuje, že ďalší nárok na materské nesmie byť nižší ako najvyšší vymeriavací základ, z ktorého bola určená suma predchádzajúceho materského z toho istého nemocenského poistenia. Neaplikovaním tohto ustanovenia na prípad žalobkyne by došlo k veľkej nespravodlivosti vo vzťahu k žalobkyni, ktorej je priznané nižšie materské.

12. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe. Podľa žalovanej žalobkyňa žiada, aby jej povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. nebolo považované za nepretržite trvajúce od 7. januára 2014, ale aby bolo považované za vzniknuté 23. decembra 2020. Ak by žalovaná postupovala tak ako to žalobkyňa navrhuje, malo by to za následok nasledovné: Rozhodujúce obdobie na zistenie denné vymeriavacieho základu by sa neurčovalo podľa , ale podľa zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denné vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie by bolo (rovnako) obdobím od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, v ktorom navrhovateľke okrem nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTODISKONT, s.r.o. (na základe dohody o pracovnej činnosti), a to od 1. januára 2019 (vznik poistenie 1. marca 2018) do 28. februára 2019 (59 dní) a od 1. marca 2019 do 31. marca 2019 (31 dní), t.j. spolu 90 dní. Celé toto nemocenské poistenie. Žalobkyňa síce bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 15. marca 2019 do 21. mája 2019, ale iba z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., preto mala vylúčenú povinnosť platiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení iba z tohto poistného vzťahu. Zamestnávateľ AUTODISKONT, s.r.o. vykázal u navrhovateľky za marec 2019 vymeriavací základ 20,- Eur za 31 dní, rovnako ako za predchádzajúce mesiace (20,- Eur za 2á dní mesiaca február 2019 a 20,- Eur za 31 dní mesiaca január 2019). To znamená, že ak by došlo k aplikácii zákona o sociálnom poistení, pri určení výšky materského by sa znovu vychádzalo z denného vymeriavacieho základu tentokrát však určeného z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou v roku 2019 u zamestnávateľa AUTODISKONT, s.r.o., ktoré boli vo výške 20,- Eur mesačne. Pre úplnosť treba dodať, že ak by aj bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú aj z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AUTODISKONT, s.r.o. , t.j. nesplnila by podmienku najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ustanovenú v druhej časti zákona o sociálnom poistení, síce by sa vychádzalo pri určení výšky materského (aplikujúc zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, stále by však nebolo možné aplikovať ustanovenie zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že na žalobkyňu by sa nevzťahovala výnimka pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu obsiahnutá v prvej časti zákona o sociálnom poistení, na ktorú nadväzuje druhá časť tohto ustanovenia týkajúca sa tzv. reťazových pôrodov. Táto sa vzťahuje len na toho zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodov taxatívne vymedzených - z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, z dôvodu poberania materského, z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca, z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa má však v rozhodujúcom období v roku 2019 evidované okrem obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti a obdobia poberania materského aj obdobie dosahovania vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ by bol určený z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, aplikujúc ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Žalovaná konštatovala, že

žalobkyňou navrhovaný postup pri určení výšky materského by mal za následok materské v nižšej výške ako jej bolo priznané napadnutým rozhodnutím.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozsudku 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec preskúmal postupom podľa bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

14. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo na úradnej tabuli súdu zverejnené 19. septembra 2022 po dobu 14 dní. Rozsudok bol verejne vyhlásený 27.10.2022 vyvesením skráteného znenia na úradnej tabuli súdu a webovom sídle 27. októbra 2022 po dobu 14 dní.

15. Podľa a v znení účinnom pre preskúmavanú vec (ďalej len alebo zákon o sociálnom poistení). (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. (2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu 45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu 36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

17. Podľa až 4 Z .z. (1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa , alebo d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

18. Medzi účastníkmi neboli sporné žiadne skutkové okolnosti. Žalobkyňa v období dvoch rokov pred pôrodom, teda v období pred 26. januárom 2021 získala 270 dní nemocenského poistenia z dôvodu, že sa do takéhoto obdobia započítava aj obdobie poberania materského a obdobie rodičovskej dovolenky, teda aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa § 49a zákona o sociálnom poistení, nakoľko v tomto rozhodnom období dvoch rokov pracovala len do 14. marca 2019, následne od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 bola dočasne práceneschopná a od 22. mája 2019 do 15. januára 2020 nastúpila na prvú materskú dovolenku a od 16. januára 2020 do 22. decembra 2020 na rodičovskú dovolenku a následne od 23. decembra 2020 je na druhej materskej dovolenke.

19. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z vyššie zhrnutých vyjadrení žalovanej zistil, že žalovaná vychádzala z doslovného gramatického výkladu § 57 zákona o sociálnom poistení, keď dospela k záveru, že § 57 ods. 4 je možné aplikovať len v prípade, kedy sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. a) alebo b), teda ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec. Právny predpis je potrebné vykladať nielen podľa jeho doslovného gramatického znenia, ale vždy je potrebné, aby tento výklad bol v súlade so zmyslom a účelom , ktorý v čl. I zmenil a doplnil , konkrétne v bode 19 nasledovne: V sa za slová "poistenie z dôvodu" vkladajú slová "dočasnej pracovnej neschopnosti," a na konci sa pripája táto veta: "Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa , nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyne má vymeriavací základ nielen z dôvodu poberania materského, alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúci na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby“. Z uvedeného textu dôvodovej správy k návrhu zmeny , ktorá bola prijatá tak ako bola predkladateľom navrhnutá, vyplýva, že dôvodová správa explicitne vyjadrila účel zmeny zavedenej poslednou vetou tohto ustanovenia. Z uvedeného textu dôvodovej správy vyplýva, že účelom druhá veta je zabezpečiť, aby poistenkyňa, ktorá po prvej materskej, resp. po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala toto materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu materskú nižšiu ako prvú materskú. Podľa dôvodovej správy bolo účelom práve eliminovať také prípady ako bol prípad žalobkyne, kedy zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri jej ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. V takých prípadoch sa podľa prijatej zmeny ďalšie materské určí z vymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť nižší ako ten, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Dané predpisy je potrebné vykladať nielen doslovne gramaticky, ale aj v súlade s ich účelom . Pri doslovnom výklade predmetného textu zákona by takýto účel nemohol byť dosiahnutý, a preto bolo potrebné toto ustanovenie zákona vykladať ako ustanovenie špeciálne aj k a aplikovať ho na prípad žalobkyne.

20. Na základe uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zrušil podľa § 190 ods. 1 písm. c) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej znovu o žiadosti žalobkyne rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu.

21. O trovách bolo rozhodnuté podľa výsledku sporu. Žalobkyňa bolo úspešná plne, preto jej správny súd priznal úplnú náhradu trov konania. Podľa o výške náhrady trov rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.