Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sas/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX E. E., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Kovalová, advokátka, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 762 031 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.04.2021, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ani trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa si žiadosťou o materské, doručenou Sociálnej poisťovni 31.12.2020 uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 23.12.2020.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.01.2021, bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., Panenská cesta 39, 851 04 Bratislava, vo výške 31,30815 Eur za deň od 23. decembra 2020 do zániku nároku na materské. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa, zastúpená advokátkou, v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala výšku priznaného materského. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobkyňa v roku 2019 pracovala do 14. marca 2019, následne od 15. marca 2019 do 21. mája 2019 bola dočasne práceneschopná, od 22. mája 2019 do 15. januára 2020 nastúpila na prvú materskú dovolenku a od 16. januára 2020 do 22. decembra 2020 na rodičovskú dovolenku a následne od 23. decembra 2020 je na druhej materskej dovolenke. Rozhodnutím pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 10. júna 2019 bol žalobkyni priznaný nárok na prvé materské od 22. mája 2019 vo výške 47,04660000 EUR za deň. V odvolaní s poukázaním na § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa namietala, že v jej prípade ide o tzv. reťazový pôrod, kedy ďalšia dávka materského nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka, resp. materské pri reťazových pôrodoch nesmie byť určené z nižšieho pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ako pri predchádzajúcom materskom z toho istého nemocenského poistenia. Namietala, že nakoľko prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo žiadne odôvodnenie, nebolo možné zistiť, akým spôsobom bolo vypočítané materské len vo výške 31,30815000 EUR za deň. Žiadala preto rozhodnutie pobočky zmeniť tak, že jej bude nárok na materské priznaný vo výške 47,04660000

EUR za deň od 23. decembra 2020, alternatívne žiadala prvostupňové rozhodnutie pobočky zrušiť a vec vrátiť pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.04.2021 odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa si nárok na materské uplatnila od 23. decembra 2020, čo zodpovedá začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX. S poukazom na znenie , jeho v znení a v znení bolo konštatované, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. dňa 07.01.2014, z ktorého poistenia bolo žalobkyni poskytované predchádzajúce materské za obdobie od 22.05.2019 do 14.01.2020. Následne v období od 15.01.2020 do 22.12.2020 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a v období od 15.03.2019 do 21.05.2019 (pred nástupom na predchádzajúcu materskú dovolenku) bola žalobkyňa dočasne práceneschopná. Žalobkyňa spĺňala k 23.12.2020 podmienky nároku na materské a tento nárok jej k tomuto dňu vznikol.

5. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná odôvodnila, ako bola vypočítaná výška materského. Podľa žalovanej rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s v znení obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019. Z tohto rozhodujúceho obdobia bolo potrebné vylúčiť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.03.2019 do 21.05.2019 a taktiež obdobie poskytovania materského od 22.05.2019 do 31.12.2019. Pri výpočte výšky materského bolo potrebné vychádzať z vymeriavacích základov, ktoré žalobkyňa dosiahla u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. v období od 01.01.2019 do 14.03.2019. Žalobkyňa z pracovného pomeru v roku 2019 získala úhrny vymeriavacích základov v sume 3 047,32 Eur. Denný vymeriavací základ bol vypočítaný podľa ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2019, t. j. sumy 3 047,32 Eur a počtu dní 73, t. j. denný vymeriavací základ je po zaokrúhlení 41,7442 Eur. Výška materského z takto určeného denného vymeriavacieho základu predstavuje sumu 31,30815000 Eur za deň (75 % denného vymeriavacieho základu). K odvolacej námietke žalobkyne, aby výška materského bola zvýšená na sumu predchádzajúceho materského, keďže u nej išlo o tzv. reťazový pôrod, žalovaná uviedla, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím priznaný nárok na materské za obdobie od 22.05.2019 do zániku nároku na materské vo výške 47,04660000 Eur za deň a že porovnanie a zvýšenie materského pri reťazových pôrodoch zakotvené v upravuje výnimku pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pričom výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného vymeriavacieho základu len vtedy, ak ju nemožno určiť z denného vymeriavacieho základu. V prípade žalobkyne bolo možné materské určiť z vymeriavacieho základu, pretože mala vymeriavací základ na platenie nemocenského poistenia v rozhodnom období. Preto na prípad žalobkyne v znení účinnom od 01.01.2019 nemožno aplikovať.

Správna žaloba, žalobné body 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a zrušenia tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe uviedla, že v jej prípade sa jedná o tzv. reťazový pôrod, kedy ustanovenie § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení stanovuje, že ďalší nárok na materské nesmie byť nižší ako najvyšší vymeriavací základ, z ktorého bola určená suma predchádzajúceho materského z toho istého nemocenského poistenia. Pojem reťazový pôrod v zákone o sociálnom poistení nie je definovaný. Ide však o situácie, kedy zamestnankyňa, ktorej trvá pracovný pomer, plynule prechádza z materskej na rodičovskú dovolenku a následne s ďalším dieťaťom na materskú dovolenku. Ak zamestnaná žena porodí a stará sa po sebe o viaceré deti bez toho, aby sa vrátila do práce, každá ďalšia dávka materského, ktorú jej Sociálna poisťovňa prizná, nemôže byť nižšia ako predchádzajúca dávka. Ďalej žalobkyňa namietla, že pri ďalšom dieťati nemá poistenkyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného. Výška dávky sa preto vypočíta z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý určuje zamestnávateľ. Ak ho určí nižší ako vymeriavací základ pri skorších materských, Sociálna poisťovňa dávku vypočíta z vymeriavacieho základu tak, ako pri predchádzajúcom materskom a materské tak nikdy nebude nižšie. Podľa žalobkyne, v jej prípade

bolo potrebné vychádzať z predpokladaného denného vymeriavacieho základu a nie z denného vymeriavacieho základu, ako to urobila žalovaná.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe 7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Argumentovala tým, že zo systematiky zákona o sociálnom poistení vyplýva, že výška nemocenskej dávky sa primárne určuje z denného vymeriavacieho základu v zmysle ust. § 55 v spojení s § 54 a až pokiaľ nemožno aplikovať tieto ustanovenia, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu podľa ust. § 57. V § 57 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú taxatívne vymedzené predpoklady, za splnenia ktorých dochádza k určeniu výšky nemocenskej dávky z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pre prípad nemocenského poistenia zamestnanca možno aplikovať len prvé dva predpoklady - ustanovené v § 57 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení. Buď poistenec (t.j. aj zamestnanec) v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Žalobkyňa nespĺňa ani jeden z uvedených predpokladov. V prípade žalobkyne bolo aplikované ustanovenie § 55 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j. výška materského bola určená z denného vymeriavacieho základu, vychádzajúc z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. V prípade žalobkyne bol pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu aplikovaný v spojení s zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca dňa 07.01.2014. Predchádzajúce materské jej bolo poskytované za obdobie od 22.05.2019 do 14.01.2020. Následne v období od 15.01.2020 do 22.12.2020 bolo toto poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (). V období od 15.03.2019 do 21.05.2019 (pred nástupom na predchádzajúcu materskú dovolenku) bola žalobkyňa dočasne práceneschopná. Hoci žalobkyni, aplikujúc zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021, vznikom prerušenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky povinné nemocenské poistenie zamestnanca zaniklo (trvalo do 14.01.2020 a opätovne vzniklo, resp. obnovilo sa 23.12.2020), pri určení rozhodujúceho obdobia je potrebné aplikovať zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021, podľa ktorého sa nepoužije. Z tohto dôvodu pri určení rozhodujúceho obdobia sa vychádzalo z toho, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. trvalo nepretržite od 07.01.2014 a preto bolo aplikované ustanovenie zákona o sociálnom poistení a nie uvedeného zákona a rozhodujúce obdobie bolo určené ako obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019. Z rozhodujúceho obdobia bolo podľa zákona o sociálnom poistení vylúčené obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.03.2019 do 21.05.2019 a obdobie poskytovania materského od 22.05.2019 do 31.12.2019 a pri výpočte výšky materského sa vychádzalo z vymeriavacích základov žalobkyňou dosiahnutých v období od 01.01.2019 do 14.03.2019, t. j. zo sumy 3 047,32 Eur za 73 dní. Aplikácii zákona o sociálnom poistení, ako to žiadala žalobkyňa, podľa žalovanej bránila skutočnosť, že žalobkyňa v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (v roku 2019) mala vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie. Nebol teda vôbec splnený predpoklad na aplikáciu zákona o sociálnom poistení a teda ani na aplikáciu jeho odseku 4.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 8. V replike žalobkyňa uviedla, že sa s právnym názorom žalovanej nestotožňuje. Poukázala na to, že jej obdobie nemocenského poistenia v roku 2019 bolo len 73 dní z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky. Pokiaľ žalovaná poukazuje na § 54 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, nepoužije § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení (§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021), podľa žalobkyne by aplikáciou tohto ustanovenia na jej prípad došlo k uplatneniu neprimeranej tvrdosti zákona. V prípade reťazového pôrodu, čo je prípad žalobkyne, práve § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení stanovuje, že ďalší nárok na materské nesmie byť nižší ako najvyšší vymeriavací základ, z ktorého bola určená suma predchádzajúceho materského z toho istého nemocenského poistenia. Neaplikovaním tohto ustanovenia na prípad žalobkyne by došlo k veľkej nespravodlivosti vo vzťahu k žalobkyni, ktorej je priznané nižšie materské.

9. Žalovaná v duplike uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe. Podľa žalovanej žalobkyňa žiada, aby jej povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. nebolo považované za nepretržite trvajúce od 07.01.2014, ale aby bolo považované za vzniknuté dňa 23.12.2020 (deň obnovenia nemocenského poistenia po skončení jeho prerušenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, vzhľadom na nástup na materskú dovolenku a uplatnenie nároku na materské). Ak by žalovaná postupovala tak ako to žiada žalobkyňa, malo by to za následok, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu by sa neurčovalo podľa , ale podľa zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie by bolo rovnako obdobím od 01.01.2019 do 31.12.2019, v ktorom žalobkyni okrem nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s. trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AUTO DISKONT s. r. o. (na základe dohody o pracovnej činnosti) a to od 01.01.2019 (vznik poistenia 01.03.2018) do 28.02.2019 (59 dní) a od 01.03.2019 do 31.03.2019 (31 dní), t. j. spolu 90 dní. Celé toto obdobie (od 01.01.2019 do 31.03.2019) je obdobím, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Žalobkyňa bola síce uznaná za dočasne práceneschopnú od 15.03.2019 do 21.05.2019, ale iba z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s., preto mala vylúčenú povinnosť platiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení iba z tohto poistného vzťahu. Zamestnávateľ AUTO DISKONT s. r. o. vykázal u žalobkyne za marec 2019 vymeriavací základ 20 Eur za 31 dní, rovnako ako za predchádzajúce mesiace (20 Eur za 28 dní mesiaca február 2019 a 20 Eur za 31 dní mesiaca január 2019). To znamená, že by došlo k aplikácii ust. zákona o sociálnom poistení a pri určení výšky materského by sa znova vychádzalo z denného vymeriavacieho základu, tentokrát však určeného z vymeriavacích základov dosiahnutých žalobkyňou v roku 2019 u zamestnávateľa AUTO DISKONT s. r. o., ktoré boli vo výške 20 Eur mesačne. Ak by aj bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú aj z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AUTO DISKONT s. r. o., nesplnila by podmienku najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie ustanovenú v druhej časti zákona o sociálnom poistení, síce by sa vychádzalo pri určení výšky materského aplikujúc zákona o sociálnom poistení z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, stále by však nebolo možné aplikovať ust. zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že na žalobkyňu sa nevzťahovala výnimka pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu obsiahnutá v prvej časti zákona o sociálnom poistení. Táto sa totiž vzťahuje len na toho zamestnanca, ktorý nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodov taxatívne vymedzených – z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, z dôvodu poberania materského, z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa však má v rozhodujúcom období v roku 2019 evidované aj obdobie dosahovania vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ by tak bol určený z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu aplikujúc zákona o sociálnom poistení a teda žalobkyňou navrhovaný postup by mal za následok materské ešte v nižšej výške, než aké mala žalobkyňa priznané v prvostupňovom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.01.2021 v spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 07.04.2021.

Prvé rozhodnutie správneho súdu 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd rozsudkom č. k. -64 zo dňa 27.10.2022 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 07.04.2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 11.01.2021 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania a zaplatiť ich lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška, pričom výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.

11. V odôvodnení konštatoval, že medzi účastníkmi neboli sporné žiadne skutkové okolnosti. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozhodnutia a z vyjadrení žalovanej zistil, že žalovaná vychádzala z doslovného gramatického výkladu § 57 zákona o sociálnom poistení, keď dospela k záveru, že je možné aplikovať len v prípade, keď sú splnené podmienky podľa alebo b), teda ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ vôbec. Poukázal na dôvodovú správu k , ktorý novelizoval zákona o sociálnom poistení, z ktorej textu podľa názoru správneho súdu vyplývalo, že účelom novelizácie tohto ustanovenia bolo zabezpečiť,

aby poistenkyňa, ktorá po prvej materskej, resp. po vzniku nároku na prvé materské získala obdobie nemocenského poistenia len z toho dôvodu, že poberala toto materské a následne rodičovské, resp. bola na rodičovskej dovolenke, nemala ďalšiu materskú nižšiu ako prvú materskú. Podľa dôvodovej správy bolo účelom práve eliminovať také prípady, ako bol prípad žalobkyne, kedy zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri jej ďalšom dieťati bol nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Preto bolo potrebné toto ustanovenie vykladať v súlade s jeho účelom. Mal za to, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila a preto preskúmavané aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom 12. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Žalovaná v prípade žalobkyne nemá zákonný priestor na určenie výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a na zvýšenie materského na výšku predchádzajúceho materského, pretože k aplikovaniu § 57 zákona o sociálnom poistení sa vôbec nedostane. Naopak, má zákonnú povinnosť výšku materského určiť z denného vymeriavacieho základu podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z reálne dosiahnutých vymeriavacích základov u zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 1 cit. zákona. Iba pri určení výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 existuje zákonný predpoklad na porovnávanie výšky materského (pri reťazovom pôrode) a jej zvýšenie na výšku predchádzajúceho materského. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 11.01.2023. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom správneho súdu. Podľa nej názor žalovanej, že nemá zákonný priestor na určenie výšky materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a na zvýšenie materského na výšku predchádzajúceho materského, nemá žiadne opodstatnenie a považovala ho za rozporný so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.04.2024 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -64 zo dňa 27.10.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

15. V uvedenom rozsudku sa kasačný súd stotožnil s názorom žalovanej, že v prípade, ak je možné v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vypočítať denný vymeriavací základ ako všeobecnú kategóriu rozhodnú pre výpočet dávky, nie je možné aplikovať ust. § 57 o výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktoré sa aplikuje len v taxatívne stanovených situáciách. To, že ustanovenie § 57 predstavuje k všeobecným ustanoveniam o výpočte vymeriavacieho základu len výnimku, vyplýva aj z právnej normy § 57 ods. 1 písm. a), podľa ktorého výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (okrem iného) vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Ak teda v rozhodujúcom období v zmysle § 54 tento vymeriavací základ na platenie poistného dosiahol, nie je potom už možné aplikovať ust. § 57 a to ani jeho odsek 4.

16. Kasačný súd ďalej uviedol, že správny súd svoj právny názor založil výlučne na výklade dôvodovej správy k bodu 19 k , ktorý novelizoval zákona o sociálnom poistení. Nie je však možné opomenúť, že aj v dôvodovej správe sa uvádza, že sa jedná o poistenkyňu, ktorá nemá vymeriavací základ, pričom dôvod, prečo ho nemá, bol touto novelou v prvej vete odseku 4 rozšírený okrem obdobia poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky aj na dočasnú pracovnú neschopnosť. Aj časť dôvodovej správy, ktorá vysvetľuje druhú vetu tohto ustanovenia, operuje s termínom pravdepodobný denný vymeriavací základ (pri ďalšom dieťati). Dôvodová správa rieši situáciu, kedy by zamestnávateľ prípadne mohol nahlásiť vymeriavací základ pri určovaní materského pri ďalšom dieťati (tzv. predpokladaný príjem) nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské, čomu chce nová právna úprava zabrániť. Teda išlo by o zisťovanie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje práve z predpokladaného príjmu nahláseného zamestnávateľom. Teda ani dôvodová správa nemala na mysli týmto ustanovením regulovať prípady, keď poistenec mal v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa cit. zákona, ale len prípady, keď je nutné určiť pravdepodobný vymeriavací základ. Kasačný súd teda konštatuje, že

text právnej úpravy je jasne formulovaný a ani dôvodová správa s ním nie je v logickom či gramatickom rozpore.

Postup po vrátení veci a relevantná právna úprava 17. Po vrátení veci Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) ako vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec preskúmal postupom podľa bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní veci podľa a nasl. , pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa zamietnuť.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.07.2024.

19. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

22. Podľa ) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Podľa , o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.04.2021, t. j. ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“): (1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. (2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

25. Podľa ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

26. Podľa pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa nepoužije.

27. Podľa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

28. Podľa denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

29. Podľa a výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie.

30. Podľa pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa , nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 31. Medzi účastníkmi konania neboli sporné žiadne skutkové okolnosti, nebolo sporné ani to, že nárok na materské žalobkyni vznikol. Sporným bolo len určenie výšky materského, pričom základnou resp. jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo právne posúdenie, či v prípade žalobkyne bolo zákonné vypočítať denný vymeriavací základ na určenie výšky materského v zmysle § 55 zákona o sociálnom poistení alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa § 57 tohto zákona.

32. Správny súd v súlade so záväzným právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že v prípade, ak je možné v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vypočítať denný vymeriavací základ ako všeobecnú kategóriu rozhodnú pre výpočet dávky, nie je možné aplikovať ust. § 57 o výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktoré sa aplikuje len v taxatívne stanovených situáciách. Ustanovenie § 57 predstavuje k všeobecným ustanoveniam o výpočte vymeriavacieho základu len výnimku, avšak ak v rozhodujúcom období v zmysle § 54 poistenec vymeriavací základ na platenie poistného dosiahol, nie je potom už možné aplikovať ust. § 57 zákona o sociálnom poistení a teda ani jeho ods. 4.

33. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom kasačného súdu v tejto veci vyjadreným v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 30.04.2024 a poukazuje na jeho odôvodnenie, v zmysle ktorého: „Pre prípad žalobkyne to znamená, že ak bolo možné určiť denný vymeriavací základ v zmysle § 55 zák. o soc. poistení, nebol dôvod na určovanie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a teda ani na porovnávanie súm materského priznaného v roku 2019 a tu preskúmavaným rozhodnutím priznaného materského. Žalobkyňa požiadala o v poradí druhé materské dňa 23.12.2020. Nemocenské poistenie zamestnávateľa AUTOCENTRUM AAA auto, a. s. trvalo od roku 2014 nepretržite do 23.12.2020. Nepretržitosť nemocenského poistenia nenarušuje ani obdobie, kedy v roku 2019 bola

žalobkyňa dočasne práceneschopná (15.3.2019 - 21.5.2019), ani obdobie, v ktorom poberala materské (od 22.5.2019 až do 14.1.2020), ani obdobie od 15.1.2020 do 22.12.2020, kedy bolo poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Pri čerpaní dočasnej práceneschopnosti sa totiž povinné nemocenské poistenie neprerušuje, rovnako tak ani pri čerpaní nemocenskej dávky materského. Čo sa týka obdobia čerpania rodičovskej dovolenky, v tom čase síce povinné nemocenské poistenie bolo prerušené, avšak na účely určenia rozhodujúceho obdobia sa toto prerušenie za zánik poistenia nepovažuje (§ 54 ods. 9 v spojení s § 26 ods. 6 cit. zákona). Keďže teda povinné nemocenské poistenie žalobkyni nepretržite trvalo od 1.1.2019 až do 23.12.2020, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol rok 2019. Z neho sa v zmysle § 54 ods. 10 cit. zákona vylúčili obdobia jej dočasnej pracovnej neschopnosti od 15.3.2019 do 21.5.2019 a obdobie poskytovania materského od 22.5.2019 do 31.12.2019. Žalovaná tak postupovala správne, keď denný vymeriavací základ vypočítala ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v období od 1.1.2019 do 14.3.2019 a počtu dní 73. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na to, že denný vymeriavací základ v zmysle § 55 zákona o soc. poistení bolo možné na účely výpočtu dávky materského riadne vyčísliť, nebolo možné postupovať podľa § 57 cit. zákona, pretože nebola splnená podmienka § 57 ods. 1, že žalobkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného, resp. že nedosiahla v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3, 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Ods. 4 nadväzuje na ostatné časti tohto ustanovenia. Rovnako vychádza z pojmu „pravdepodobný denný vymeriavací základ“. V druhej vete odseku 4 ide o určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu stanoveného podľa prvej vety odseku 4, teda pre zamestnancov alebo povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ. Žalobkynina situácia je však odlišná. Táto v rozhodujúcom období vymeriavací základ dosiahla. Nebola teda splnená hypotéza právnej normy uvedená v prvej vete odseku 4, že nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ, aj to len z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského či čerpania rodičovskej dovolenky. Je pravda, že v roku 2019 žalobkyňa takéto obdobia dosiahla, teda bola dočasne práceneschopná a aj poberala materské. Avšak v tomto období existuje aj obdobie, v ktorom mala vymeriavací základ ako zamestnankyňa (1.1.2019 - 14.3.2019). Toto obdobie nie je možné obísť ani opomenúť a preto nespĺňa podmienky na stanovenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 veta prvá zák. o soc. poistení. Tým viac nespĺňa ani podmienky stanovené v druhej vete tohto ustanovenia, keďže táto k podmienkam uvedených v prvej vete pridáva podmienku, že pokiaľ ide o materské, na ktoré vznikne poistencovi ďalší nárok (ďalšie materské), poistenec mohol získať po vzniku predchádzajúceho nároku na materské obdobia nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo sa jedná o obdobie čerpania rodičovskej dovolenky (§ 49a). Žalobkyňa síce túto časť podmienok splnila, keď po vzniku predchádzajúceho nároku na materské (22.5.2019) získala práve takéto obdobia nemocenského poistenia, avšak nebola splnená prvá časť tejto vety, teda že pred vznikom ďalšieho nároku na materské nedosiahla v rozhodujúcom období vymeriavací základ zo svojho zamestnania. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti apelovala na účel a zmysel zákona, kasačný súd naopak uvádza, že zmysel zákona je naplnený práve pri takej aplikácii zákonných noriem, ako ich aplikovala žalovaná. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, príp. za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou na sociálnoprávnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka materského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Pokiaľ bola v roku 2019 žalobkyni priznaná dávka materského z iného rozhodného obdobia a z iných vymeriavacích základov, ako tomu bolo v tu preskúmavanej veci a z toho dôvodu jej vznikol nárok na vyššie materské, nič to nemení na tom, že pre posudzovanie jej druhej žiadosti o materské zo dňa 23.12.2020 bolo ako rozhodné obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu zobraný rok 2019, v ktorom taktiež žalobkyňa dosiahla vymeriavacie základy pre platenie odvodov. Ako už bolo vyššie uvedené výška nemocenskej dávky materského sa odvíja od jej príjmov, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi zákona o soc. poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky materského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenkyne v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti, na ktorom je poisťovací systém postavený. Zásluhovosť systému nemocenského poistenia totiž nie len zásluhovosťou v prospech

poistenca, teda jeho právom dosahovať čo najvyššie dávky, ak je to preňho výhodné. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období.“ 34. Správny súd na záver zhrňuje, ako to už vyplynulo aj z vyššie uvedeného, že výška materského sa primárne určuje z denného vymeriavacieho základu v zmysle v spojení s zákona o sociálnom poistení a až pokiaľ nemožno aplikovať tieto ustanovenia, určí sa výška materského z pravdepodobného vymeriavacieho základu podľa zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie je vo vzťahu k jeho výnimkou a uplatní sa len v taxatívne uvedených prípadoch, pričom ani jeden z nich nie je prípadom žalobkyne.

35. Pre prípad nemocenského poistenia zamestnanca možno aplikovať len prvé dva predpoklady ustanovené v § 57 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení. Buď poistenec (t. j. aj zamestnanec) v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie vôbec, alebo zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie.

36. Prvý z uvedených predpokladov (podľa ) žalobkyňa nespĺňa z dôvodu, že v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (v roku 2019) mala vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie (vymeriavací základ zo zamestnania v období od 01.01.2019 do 14.03.2019).

37. Druhý z predpokladov (podľa ) žalobkyňa tiež nespĺňala, pretože v zmysle pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa zákona o sociálnom poistení nepoužije, teda pokiaľ ide o obdobie čerpania rodičovskej dovolenky, povinné nemocenské poistenie bolo síce v tom čase prerušené, avšak na účely určenia rozhodujúceho obdobia a zistenie 90 dní nemocenského poistenia sa toto prerušenie za zánik poistenia nepovažuje. Na účely posúdenia splnenia predpokladu podľa zákona o sociálnom poistení sa tak nepočíta len 73 dní, kedy žalobkyňa dosahovala vymeriavací základ zo svojho zamestnania, ale aj uvedené obdobie prerušenia.

38. Len pri určovaní výšky materského sa už potom zohľadnilo len uvedených 73 dní, kedy žalobkyňa dosahovala vymeriavací základ a úhrn vymeriavacích základov v nich dosiahnutých, t. j. suma 3 047,32 Eur. Denný vymeriavací základ žalobkyne tak potom predstavoval po zaokrúhlení 41,7442 Eur a výška materského z takto určeného denného vymeriavacieho základu predstavovala sumu 31,30815000 Eur za deň (75 % denného vymeriavacieho základu).

39. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v rozhodujúcom období v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného a bolo teda u nej možné v rozhodujúcom období vypočítať denný vymeriavací základ, nebolo už možné aplikovať ustanovenie § 57 zákona o sociálnom poistení o výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a teda ani jeho ods. 4. Uvedený odsek 4 totiž nadväzuje na ostatné časti tohto ustanovenia. Rovnako vychádza z pojmu „pravdepodobný denný vymeriavací základ“. V druhej vete odseku 4 ide o určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu stanoveného podľa prvej vety odseku 4, teda pre zamestnancov alebo povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ, čo však nebol prípad žalobkyne v tejto prejednávanej veci.

40. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa správnu žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.).

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.). Podľa (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil. Súčasne správny

súd nepriznal účastníkom konania z rovnakých dôvodov ani právo na náhradu trov kasačného konania, o ktorých bol povinný rozhodnúť v zmysle zrušujúceho rozhodnutia kasačného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).