Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-296-2014.pdf
PDF · 119.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/296/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s., IČO: 47248980, Tomášikova 23/C, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36668745, Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporcovi: O.Í. M., I.. X.X.XXXX, X. XXX, v konaní o zaplatenie 1336,23€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 393,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87,41 € od 26. 1. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 77,8 € od 18. 1. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112,28 € od 18. 2. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,04 € od 18. 3. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54,44 € od 18. 4. 2012 do zaplatenia, ktorú sumu súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 30,-- € mesačne splatných vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok čo i len jednej z nich.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom podaným na súd dňa 29.12.2014 žiadal súd, aby odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1336,23 € spolu s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telecom, a.s., IČO: 35763469, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 sa domáhal zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť istinu v celkovej výške 1336,23 € s príslušenstvom. Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľa v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dve zmluvy o pripojení. Právny predchodca navrhovateľa služby odporcovi riadne a včas poskytoval. Odporca neuhradil faktúry:
- faktúra číslo 7112479640 na sumu 109,21 €, splatná dňa 25.12.2011
- faktúra číslo 7200281023 na sumu 87,41 €, splatná dňa 25.1.2012
- faktúra číslo 7211425034 na sumu 199 €, splatná dňa 25.11.2012
- faktúra číslo 4734999593 na sumu 77,88 €, splatná dňa 17.1.2012
- faktúra číslo 1736001121 na sumu 112,28 €, splatná dňa 17.2.2012
- faktúra číslo 77736993439 na sumu 61,04 €, splatná dňa 17.3.2012
- faktúra číslo 5737985022 na sumu 54,44 €, splatná dňa 17.4.2012
- faktúra číslo 1738975145 na sumu 634,97 €, splatná dňa 18.5.2012
Dňa 21.9.2015 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil odporca, navrhovateľ svoju neúčasť vopred ospravedlnil. Odporca na pojednávaní uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty, ostatné hovorové služby je ochotný zaplatiť, avšak sumu nevie zaplatiť jednorazovo, žiada splátky po 30€. Uviedol tiež, že pokuta za nevrátenie magio boxu je vyúčtovaná vo výške 165,97€, pričom v zmluve je pokuta vo výške 150€ a túto pokutu si vyúčtoval duplicitne aj vo výške 170€. Službu si kúpil za 1€ v akcii, odkúpil zariadenie za 1€ a pokuta je neprimerane vysoká. Ostatné boli hovorové služby, iné zariadenie si nebral, takže pokutu za iné zariadenie neuznáva, zaplatí iba hovorné. Navrhovateľ ho žiadnym spôsobom nekontaktoval, nepreukázal mu postúpenie pohľadávky, nedal možnosť dohodnúť sa na splátkovo kalendári.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom, najmä so zmluvou o pripojení z 21.10.2011 s dodatkom, oznámením o postúpení pohľadávky bez doručenky, zmluvou o pripojení a nájme KZ z 11.10.2011, faktúrami č. 7112479640, 7200281023, 7211425034, 4734999593, 1736001121, 7736993439, 5737985022, 1738975145, zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2013 s prílohou, VOP, a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom.
Súd aplikoval právne predpisy v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv a pripojení:
Podľa ust. § 544 ods.1 a 2 Obč. zák.: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 100 ods. 1 občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151015>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 52 ods.1 až 4 Obč. zák.: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods.1 až 5 Obč. zák.: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods.1 a 2 Obč. zák.: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Súd ďalej aplikoval procesné normy v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu:
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 21.10.2011 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi program služieb Podľa seba 7 naj a odporca sa zaviazal uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Mobilný telefón nebol odporcovi poskytnutý.
Podľa dodatku k zmluve o pripojení z 21.10.2011 sa odporca zaviazal k viazanosti 24 mesiacov a bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 199€.
Zo zmluvy o pripojení služby a nájme KZ z 11.10.2011 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi služby Magio TV klasik a internet a poskytol do nájmu koncové zariadenie Magiobox. V danej veci súd ustálil, že ide o spor zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré účastníci konania uzatvorili, ide o zmluvy uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac majú podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. preskúmal nároky uplatnené navrhovateľom a prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry, ktoré tento neuhradil:
- faktúra číslo 7112479640 na sumu 109,21 €, splatná dňa 25.12.2011, ktorou vyfakturoval mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby
- faktúra číslo 7200281023 na sumu 87,41 €, splatná dňa 25.1.2012, ktorou vyfakturoval mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby
- faktúra číslo 7211425034 na sumu 199 €, splatná dňa 25.11.2012, ktorou vyfakturoval zmluvnú pokutu
- faktúra číslo 4734999593 na sumu 77,88 €, splatná dňa 17.1.2012, ktorou vyfakturoval poplatky za Magio a balíčky
- faktúra číslo 1736001121 na sumu 112,28 €, splatná dňa 17.2.2012, ktorou vyfakturoval mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby
- faktúra číslo 77736993439 na sumu 61,04 €, splatná dňa 17.3.2012, ktorou vyfakturoval poplatky za Magio a balíčky
- faktúra číslo 5737985022 na sumu 54,44 €, splatná dňa 17.4.2012, ktorou vyfakturoval poplatky za Magio a balíčky
- faktúra číslo 1738975145 na sumu 634,97 €, splatná dňa 18.5.2012, ktorou vyfakturoval zmluvné pokuty - pokutu Magio TV, pokutu za nevrátenie/poškodenie HAG, pokutu za MAgio box, pokutu za diaľkový ovládač, pokutu za ostatné príslušenstvo.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči odporcovi, ktorá tvorí predmet tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.
Z predložených faktúr č. 7200281023, 4734999593, 1736001121, 77736993439, 5737985022, mal súd za preukázané, že odporca neuhradil riadne a včas služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa - mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby, v celkovej výške spolu 393,05€ (74,41€+77,88€+112,28€+61,04€+54,44€). V tejto časti bol návrh podaný dôvodne a súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 393,05€ a príslušného zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka z dlžných súm od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, teda s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87,41 € od 26. 1. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 77,8 € od 18. 1. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112,28 € od 18. 2. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,04 € od 18. 3. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54,44 € od 18. 4. 2012 do zaplatenia. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil
dlh odporcovi splácať v splátkach po 30,-- € mesačne splatných vždy do 30. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok čo i len jednej z nich. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 109,21€ z faktúry č. 7112479640, ktorá bola splatná dňa 25.12.2011 súd návrhu nevyhovel, nakoľko ide o premlčaný nárok. Od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t.j. dňa 26.12.2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ doručil žalobu na súd dňa 29.12.2014, z uvedeného potom možno ustáliť, že nárok navrhovateľa bol uplatnený na súde po zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 26.12.2014. Preto súd po zvážení skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 109,21€ je premlčaný a návrh v tejto časti zamietol. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 199€, vyfakturovanej faktúrou č. 7211425034 súd zistil, že v zmysle bodu 3. dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 199€, to znamená takmer identické znenie zmluvných podmienok, o ktorých neprijateľnosti, a preto neplatnosti po ich posúdení v inom súdnom konaní už právoplatne rozhodol iný súd. Z úradnej činnosti má súd vedomosť o právoplatnom rozsudku Okresného súdu v Bardejove č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.3.2012 v konaní o návrhu predchodcu navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., kde v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorého predmetom bol nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania, uplatnený proti spotrebiteľovi zo zmluvy o pripojení a súčasne určil za neprijateľné a neplatné tie zmluvné podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uzavretom účastníkom dňa 21.6.2007 s predchodcom navrhovateľa, v konkrétnej zmluve o pripojení, v článku 1 v bode 2 posledná veta v znení: „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ a v bode 4 veta prvá v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, s odkazom na relevantnú právnu úpravu účinnú v čase uzavretia zmluvy dňa 21.6.2007 (§ 23a v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a §§ 52 a nasl. Obč. zák. v tom čase účinnom znení), prostredníctvom ktorej už v tom čase Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdom konštatovaná neprijateľnosť zmluvných podmienok o dojednaní zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve má za následok nedostatok platného písomného dojednania dohody o zmluvnej pokute a súd preto pre nedostatok právneho základu takto uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol (a to bez ohľadu na objektívne zistenie súdu, že účastník v určitom období využíval služby predchodcu navrhovateľa a v určitom období za ne neplatil). Právne dôsledky vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozsudku súdu podľa cit. ust. § 153 ods.3,4 OSP okrem premietnutia v meritórnom rozhodnutí súdu v tej konkrétnej veci, v ktorej súd neprijateľnosť zmluvných podmienok vyslovil (formou nepriznania nároku uplatneného z takýchto zmluvných podmienok), vrátane možnosti vyplývajú výslovne ďalej predovšetkým z cit. ust. § 53a ods.1 a 2 Obč. zák., vo forme zákonom uloženej povinnosti dodávateľa (vrátane jeho právneho nástupcu) zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dobré mravy (boni mores) sú starým, už od čias klasického rímskeho práva známym a v právnej praxi aplikovaným právnym inštitútom a i naše súčasné platné právo nielen v cit. ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (ale napr. i vo všeobecnej úprave o právnych úkonoch, v ust. 39 Obč. zák.) výslovne predpokladá, že súd bude sporný právny vzťah účastníkov a uplatňovanie hmotných práv z neho posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení pozitívneho platného práva, ale práve i z hľadiska všeobecne uznávaných a rešpektovaných pravidiel morálky - tzv. dobrých mravov a súladu obsahu a účelu posudzovaných hmotnoprávnych úkonov s nimi, ako prostriedku zohľadnenia princípu spravodlivosti pri aplikácii platného práva v každom konkrétnom prípade. Dobré mravy, hoci ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne definované (tzn. pojem, čo zákonodarca považuje za dobré
mravy) - v danom prípade prostredníctvom cit. ustanovenia § 3 ods.1 Obč. zák. - sú však zákonným pojmom pozitívneho práva. Odborná literatúra a judikatúra všeobecných súdov v Slovenskej republike i v zahraničí priniesla viacero takýchto definícií, z ktorých súd na ilustráciu zvoleného prístupu a prijatých záverov pri aplikácii ust. § 3 ods.1 Obč. zák. na skutkový stav v tejto veci uvádza definíciu považujúcu dobré mravy vo všeobecnosti ako „súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006)
Za významné i pre postup hodnotenia dôkazov a prijímania právnych záverov súdom v tejto veci súd považuje vyššie citované konštatovanie Najvyššieho súdu SR o potrebe posúdenia konkrétneho správania sa z hľadiska súladu s dobrými mravmi súdom osobitne v každej konkrétnej veci, na základe konkrétnych okolností prípadu. Konkrétnu morálnu normu na konkrétnu situáciu (čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi) na rozdiel od zákonných noriem sformulovaných v predpisoch hmotného práva, nie je vždy ľahké podradiť pod určitú všeobecnú morálnu normu správania sa a prislúcha preto súdu vytvoriť a formulovať takúto konkrétnu morálnu normu na konkrétny prípad (k tomu súd odkazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 21 Cdo 1484/2004-94, podľa ktorého - vo voľnom preklade do slovenského jazyka - "ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností.").
Opierajúc sa o vyššie uvedené a ďalšie definície a judikované právne názory v oblasti právneho inštitútu dobrých mravov potom súd v konkrétnej veci dospel k nasledovným záverom:
Povinnosť navrhovateľa (jeho právneho predchodcu) podľa cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. zdržať sa používania zmluvnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom, o ktorej neprijateľnosti rozhodol súd podľa § 153 ods.3,4 OSP v spojení s ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. v ostatných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi je v zmysle citovanej právnej úpravy založená na existencii právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy a preto prirodzene zaväzuje príslušného dodávateľa do budúcnosti, od okamihu takéhoto právoplatného súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie súdu, hoci vydané v jednotlivej konkrétnej veci, má však súčasne prostredníctvom právnej úpravy v ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. nevyhnutne všeobecnú pôsobnosť - i na ostatné obdobné právne vzťahy, do ktorých vstupuje konkrétny dodávateľ na základe obdobných spotrebiteľských zmlúv so všetkými ostatnými spotrebiteľmi.
V čase dojednania vyššie citovaných zmluvných podmienok v dodatku k zmluve o pripojení 21.10.2011, uzavretých predchodcom navrhovateľa s odporcom v tejto veci, nejestvovalo cit. právoplatné rozhodnutie súdu o vyslovení ich neprijateľnosti a predchodcu navrhovateľa v tom čase preto výslovne nezaväzoval zákaz ich používania podľa § 53a ods.1,2 Obč. zák. Na druhej strane návrh na začatie súdneho konania v tejto veci navrhovateľ podal už v čase nasledujúcom po takomto rozsudku súdu podľa § 153 ods.3,4 OSP, napriek tomu navrhovateľ uplatnil nárok proti odporkyni založený na tých istých zmluvných podmienkach, o ktorých neprijateľnosti a neplatnosti už rozhodol súd v konaní o návrhu jeho predchodcu, s dôsledkom zákonnej povinnosti zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom i v ostatných obdobných zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa názoru súdu, stotožňujúceho sa s podstatnými dôvodmi právneho posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v cit. rozsudkoch Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove, nie je vzhľadom na existenciu takéhoto právoplatného rozhodnutia podľa § 153 ods.3,4 OSP a účel predmetných procesných ustanovení, nadväzujúcich na hmotnoprávnu úpravu v § 53a ods.1,2 Obč. zák. dôvod na jeho opakovanie (znovu vyslovením neprijateľnosti identických
zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť už raz súd vyslovil) v každej inej obdobnej prejednávanej veci. I keď zákon v cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. výslovne dodávateľa zaväzuje zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyslovení neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom, vzhľadom na objektívnu existenciu tejto zákonnej povinnosti, zaväzujúcej navrhovateľa ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s., výkon práva navrhovateľa v konkrétnej prejednávanej veci, uplatňujúceho nárok voči spotrebiteľovi, založený na takých istých (neprijateľných) zmluvných podmienkach, hoci výslovnej zákonnej úprave v cit. ust. § 53a ods.1,2 Obč. zák. neodporuje, ani ju neobchádza, podľa názoru súdu však odporuje dobrým mravom - a to zištným vedomým uplatňovaním hmotnoprávnych nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy na základe takých zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť vyslovil súd, a ktoré už nesmie v žiadnej inej obdobnej zmluve použiť. Takýto výkon práva navrhovateľom, obzvlášť vo vzťahu k odporcovi ako spotrebiteľovi, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods.1 Obč. zák. a nepožíva preto právnu ochranu, o ktorú navrhovateľ svojim návrhom v tejto veci požiadal súd. Preto súd jeho návrh v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 199€ zamietol. Ďalej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvných pokút vyfakturovaných faktúrou č. 1738975145 v celkovej výške 634,97€ (a to: pokuta MagioTV vo výške 299 €, pokuta za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 165,97 €, pokuta za Magio Box vo výške 150,00 €, pokuta za diaľkový ovládač vo výške 10,00 €, pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 10 €). Súd zistil, že jednotlivé zmluvné pokuty sú obsiahnuté zmluve o pripojení služby a nájme KZ (pokuta v prípade nevrátenia Magio Boxu 150€, ovládača 10€, ostatného príslušenstva 10€) a v cenníku.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal zmluvné pokuty, ktoré vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi v celkovej výške 634,97 € a dospel k záveru, že takéto ustanovenia o zmluvných pokutách tak ako sú vyjadrené v zmluve a cenníku je potrebné považovať za neprijateľné. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti odporcu a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby odporca ako spotrebiteľ, čiže slabší článok záväzkového vzťahu mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť nielen obsah predmetnej zmluvy, nakoľko ide o pripravené tlačiva, ale zároveň jednotlivé zmluvné pokuty sú uvedené priamo v zmluve a cenníku, ktorých obsah odporca taktiež nemal možnosť ovplyvniť. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvné pokuty majú v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvných povinností. V danom prípade však bola dohodnutá zmluvná pokuta len pre prípad nesplnenia povinnosti odporcu, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporcu. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená odporcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty uvedené v zmluvách, ako aj v nadväzujúcom a cenníku vôbec nerozlišujú závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému porušeniu povinnosti odporcu došlo. Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci zmluvné pokuty uplatnené v celkovej výške 634,97 €, tak ako boli uvedené v zmluve a cenníku sú neprijateľnými podmienkami a preto sú podľa § 53 ods. 5 neplatné, preto súd návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 634,97€ z titulu zmluvných pokút aj spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., keď súd posúdil, že obaja účastníci konania mali čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).