Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/34/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ján Slovinský, advokát, so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ E. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D., 2./ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zdržanie sa preskakovania plota, ničenia rastlín a okrasných drevín na pozemku žalobkyne, telefonického obťažovania, ničenia hnuteľného a nehnuteľného majetku a púšťania chovných zvierat na pozemok žalobkyne, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -158 z 20. septembra 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1./ a 2./ rade majú voči žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.10.2020 žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa preskakovania jej plota, ničiť rastliny a okrasné dreviny na jej pozemku, telefonicky ju obťažovať, ničiť jej hnuteľný a nehnuteľný majetok a púšťať chovné zvieratá na jej pozemok na tom skutkovom základe, že odkedy sa žalovaní v roku 2004 prisťahovali do jej susedstva, dochádza k pravidelným nezhodám a narúšaniu susedských vzťahov. Žalovaní v minulosti na svojom pozemku chovali väčšie množstvo mačiek, ktoré sústavne prenikali na jej pozemok, tento znečisťovali a keď sa na to sťažovala, dochádzalo zo strany žalovaných k nadávkam a vyhrážkam fyzickou likvidáciou. Žalovaných opakovane vyzývala k dodržiavaniu dobrých susedských vzťahov (listami zo 14. decembra 2007 a 13. augusta 2009), avšak situácia sa nezmenila a v rokoch 2010 a 2011 dochádzalo zo strany žalovanej v 2. rade k obťažujúcim telefonátom, čo oznámila na Obvodnom oddelení Policajného zboru. Konanie žalovaných bolo vyhodnotené tak, že nebol spáchaný priestupok a vec bola odložená. Žalovaní 2. augusta 2013 usporiadali grilovačku a na druhý deň vo výsypke popola svojho komína našla kosti a iný odpad, ktorý žalovaní v nočných hodinách vhodili do jej komína, ktorý je napojený na plynový kotol. Žalovaní neustále preskakujú jej plot za účelom polievania rastlín a okrasných drevín neznámou žieravinou, následkom čoho sú tieto rastliny poškodené a poškodzujú aj jej hnuteľný majetok tak, že

vytrhávajú izolačnú penu z pivničných okien, či polievajú pivničnú stenu domu, následkom čoho opadáva omietka a stena je konštantne vlhká. Opakovane ústne oznámila na Obvodnom oddelení Policajného zboru v D. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, avšak bezúspešne. Žije sama, má pokročilý vek a zdravotné problémy. V dôsledku konania žalovaných utrpela mozgovú príhodu. Má za to, že k útokom voči nej dochádza zo strany žalovaných z dôvodu národnostnej nenávisti, nakoľko je príslušníčkou rómskej menšiny. Žalovaná v 2. rade ju opakovane nazýva invektívami s rasovou tematikou (,,cigánska kurva“). S poukazom na ustanovenie (ďalej len „“) žiadala žalobe vyhovieť.

2. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že do danej lokality sa prisťahovali v roku 2001 a dom nadobudli kúpou od pani G. a jej rodiny. Predávajúca mu povedala, že so žalobkyňou mali nejaké susedské spory. Žalobkyňa im od samého začiatku rôznymi invektívami, či v slovnej alebo v písomnej forme sťažovala prestavbu domu. Z jeho strany voči žalobkyni nikdy nedošlo ani len k zvýšeniu hlasu, nie to ešte k veciam, ktoré spomína žalobkyňa a z ktorých ho obviňuje. Sám však niekoľkokrát zažil asi polhodinové oplzlé nadávanie zo strany žalobkyne a kričanie len tak do ulice. Počul ako žalobkyňa jeho manželku hrubo urážala a narážala na jej pôvod slovami „maďarská kurva a sviňa“, hoci jeho manželka nie je ani maďarskej národnosti, len pochádza z A.. Za absurdné a nepredstaviteľné považoval tvrdenia žalobkyne ohľadom hádzania rôznych vecí v noci do komína žalobkyne, či vytrhávania izolačnej peny, ničenia stromčekov a zelene neznámou žieravinou a polievania pivničnej steny. Predložil fotografie tují žalobkyne a ich tují, z ktorých je zrejmé, že ich tuje vyschli a tuje žalobkyne rastú. Aj keď majú rodinný dom, nikde nemali a nechovali chovné zvieratá. Posledných asi desať rokov nemali u v dome ani mačku, mali iba malého psíka G. A., ktorý bol tichý a bol doma a ešte jedného kríženca (najdúcha). Oba psíky už uhynuli. V súčasnosti majú doma jednu sterilizovanú mačku, ktorá má dve mačatá a v podstate je len v dome, čo na rodinný dom nie je žiadny nadštandard. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa niekoľkokrát privolala mestskú alebo štátnu políciu, ale vždy bolo konštatované, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu nedošlo. Majú len jednu mačku a dve mačatá, ktoré sú doma a nemajú možnosť ísť mimo domu. H., ktoré sa po mestskej časti C. potulujú a potulovali nikdy neboli ich. Ona ani jej manžel nikdy nepreskakovali plot žalobkyne a nepoškodzovali jej hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Má 58 rokov a manžel 57 rokov. Už aj vzhľadom na vek je to nezmysel. Nikdy nevedela telefónne číslo žalobkyne, ani v súčasnosti ho nepozná. Už pred nasťahovaním sa do danej lokality boli s manželom upozornení na zvláštne správanie sa žalobkyne k susedom, pričom žalobkyňa má problémy aj s ďalšími susedmi.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaní radikálne odmietajú a popierajú v konaní preukázané neboli. Naviac v prevažnej miere malo ísť o údajné zásahy do vlastníctva žalobkyne spred mnohých rokov, avšak ani tieto preukázané neboli. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. Ani z čestného prehlásenia H. I. nevyplýva, že by žalovaní udupali trávu na pozemku žalobkyne, prípadne zohli pletivový plot stúpaním po ňom. Rovnako nebolo preukázané, aby žalovanými boli do komína žalobkyne vhodené kosti a iné predmety, aby polievali zeleň na pozemku žalobkyne nejakou žieravinou, aby vytrhávali izolačnú penu z pivničných okien žalobkyne, či polievali pivničnú stenu domu žalobkyne, v dôsledku čoho jej má na dome opadávať omietka. Naviac, ak by aj k žalobkyňou uvádzaným skutočnostiam boli produkované relevantné dôkazy, muselo by byť preukázané aj to, že sa daných konaní dopustili práve žalovaní. Preto žalobkyňa v konaní nemohla byť úspešná tak ako nebola úspešná ani pri svojich trestných oznámeniach a oznámeniach priestupkov nahlasovaných na Obvodnom oddelení Policajného zboru v D., ktorých sa podľa týchto oznámení mali voči nej dopustiť žalovaní. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na , , . Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. , , (ďalej len „“).

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že konštatovanie súdu, že jej tvrdenia neboli preukázané, sa nezakladá na pravde, lebo svoje tvrdenia preukázala priamymi dôkazmi (výsluchom svedka G. H. A., D., výsluchom svedkyne E. D. a nepriamymi dôkazmi (fotografia zachytávajúca prehodenú hadicu na jej dvor z dvora žalovaných, podnet G. H. A., D. a čestné prehlásenie H. I.). Žalovaní nepodložili svoje tvrdenia žiadnym dôkazom. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že veľké množstvo mačiek a potýčka medzi ňou a žalovanou v 2. rade, ktorá do nej chcela hodiť dlažobnú kocku sú „mnoho rokov staré záležitosti“ a „môžeme sa baviť o slovných potýčkach“, potvrdilo ich pravdivosť.

Súd prvej inštancie síce vyhovel jej návrhu na vyžiadanie si správy z úradu splnomocnenca pre rómske komunity a požiadal o predloženie dôkazu, avšak tento dôkaz už nezabezpečil, čím ju pripravil o možnosť preukázať svoje tvrdenia ďalším dôkazom. Výrok II. napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V doterajšej rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky sú ako dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané dôvody ako napríklad vysoký vek účastníka konania, spôsob chovania účastníka, ktorý svojím správaním nezadal dôvod vzniku sporu, oslobodenie od súdnych poplatkov a jeho zlá sociálna situácia a iné. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, eventuálne aby vo veci sám rozhodol tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

5. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že fotka mačky s miskou, ktorú urobil G. H. A., D. v minulosti pri ich dome, preukazuje iba to, že ich mačka žrala z misky na dvore, čo podľa neho nie je nič nezvyčajné. G. A. ho nikdy nekontaktoval a nikdy ho ani nevidel. Svedkyňa D. vo svojej výpovedi hovorila o prehadzovaní odpadkov na ich dvor, ale on toto nikdy nerobil a je preňho nepredstaviteľné, aby to robil. Medzi jeho manželkou a žalobkyňou nikdy nedošlo k vzájomnému fyzickému kontaktu. Na fotografii, ktorú predložila súdu žalobkyňa a ktorá zobrazuje hadicu prehodenú cez plot, je hadica prehodená cez plot ich záhrady a predzáhradky, nie cez ich plot žalobkyne. Uviedol, že cieľom takéhoto konania žalobkyne je, aby sa odsťahovali. Žalovaná v 2. rade k odvolaniu žalobkyne uviedla v podstate to isté, čo žalovaný v 1. rade.

6. K vyjadreniu žalovaných podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že žalovaní potvrdili ňou uvádzané skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby. Žalovaní ju neustále slovne napádajú a dopúšťajú sa konania, ktoré obmedzuje jej právo na súkromie, právo na obydlie a právo na dôstojný život. Súdu predložila fotografie, ktoré urobil jej zať na jeseň 2021, ktorými preukazujú ničenie drevín a opätovne pošliapanú trávu pri jej plote.

7. K odvolacej replike žalobkyne podal žalovaný v 1. rade odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení nepotvrdil slová žalobkyne ani ňou uvádzané „skutočnosti“. Práve naopak absolútne poprel klamstvá na jeho osobu. Uviedol, že žalobkyňa, že sa neustálym obťažovaním snaží znovu a znovu vyprovokovať nevraživosť. Žalobkyňu nikto slovne nenapáda, nijako ju neobmedzuje, nikto nebehá, ani nedupe po jej trávniku.

8. Žalovaná v 2. rade podala k odvolacej replike žalobkyne odvolaciu dupliku, v ktorej zopakovala argumenty uvádzané vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) osobou oprávnenou podať odvolanie ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.10.2022 ( ). Odvolací súd dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie z prostriedkov procesného útoku a obrany, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú z týchto skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov, ku ktorým dospel. Zaoberal sa tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi, tieto správne v ich jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, a dospel tak k presvedčivému právnemu

záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie ( ).

11. Dokazovanie je základný inštitút civilného procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci je zavedený princíp formálnej pravdy, pričom formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri svojom rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu strany sporu poskytnú svoje tvrdenia a ako ich preukážu relevantnými dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor, o spor v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských vecí, ani antidiskriminačný či individuálny pracovný spor kedy môže výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v rámci princípov na ktorých je založený , a preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody pre ktoré zamietol podanú žalobu a to práve s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, ktorú zaťažuje takáto povinnosť v sporovom konaní, pod následkom ťarchy zamietnutia žaloby.

12. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa ().

13. Odvolací súd, rovnako ako prvoinštančný súd, nepovažoval dôkaz navrhnutý žalobkyňou (predloženie správy z úradu splnomocnenca pre rómske komunity) za dôkaz, ktorý by mal zásadný vplyv na posúdenie skutkového stavu v prejednávanej veci. Nepreukazoval medzi stranami sporu takú spornú skutkovú okolnosť, ktorá by bola pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, čím nebolo žalobkyni znemožnené uskutočňovať jej procesné práva, v takej miere, aby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Predmetná správa bola vypracovaná jednostranne iba na základe tvrdení žalobkyne, ktorá aj v konaní vypovedala a G. A., ktorý osobne kontaktoval žalobkyňu a pripravil túto správu bol v konaní ako svedok taktiež vypočutý. Rovnako, ak by aj súdu prvej inštancie bola predložená táto správa, mohla obsahovať iba stav v čase, keď G. A. navštívil žalobkyňu, nie stav, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je rozhodujúci pre rozhodnutie o tejto žalobe.

14. V súvislosti s namietaným porušením zásady nevykonania navrhovaného dôkazu odvolací súd zároveň, uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania. Súd hodnotí predložené dôkazy na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku, tak ako to prvostupňový súd v tejto veci aj realizoval.

15. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že svoje tvrdenia preukázala jednak priamymi dôkazmi, nepriamymi dôkazmi. Z výsluchu svedka G. A. napr. vyplynulo, že tento urobil fotografiu, ktorú aj ukázal na súde a ktorá zachytáva mačku pri miske so žrádlom na pozemku žalovaných. Túto skutočnosť žalovaní nerozporovali a táto skutočnosť ani nezakladá žiadne protizákonné konanie žalovaných. Z výsluchu svedkyne E. D. vyplynulo, že žalovaní chovali veľké množstvo mačiek, ktoré behali kade- tade, pričom ale samotná svedkyňa uviedla, že to bolo niekedy v roku 2005 a trvalo to asi 2 – 3 roky. Taktiež táto svedkyňa uviedla, že asi v roku 2006 bola svedkom slovnej potýčky žalobkyne so žalovanou v 2. rade, ktorá mala zobrať dlažobnú kocku a chcela ju hodiť do žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na to, že sa jedná o konania cca 15 rokov spätne, nie konanie ktorého by sa žalovaní mali dopúšťať v súčasnosti, a preto postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ na tieto skutočnosti pri rozhodnutí veci neprihliadal

16. V súvislosti s fotografiou, ktorá zobrazuje prehodenú hadicu na dvor žalobkyne, žalovaný v 1. rade jednoznačne uviedol, že sa jedná o plot, ktorý je na jeho pozemku, medzi dvorom a záhradou a nejedná

sa o plot žalobkyne. Žalobkyňa k tomuto jeho tvrdeniu neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, preto sa opätovne jedná o účinné popretie tvrdení žalobkyne.

17. Z čestného prehlásenia H. I. vyplýva, že pri plote žalobkyne mala byť udupaná tráva (čo z predložených fotografií ani nie je úplne zrejmé), ako aj to, že na plote mali byť preliačiny, pričom tento dôkaz, podľa žalobkyne, nebol namietaný žalovanými. To ale nie je pravda, pretože žalovaní aj toto tvrdenie popreli. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti správne uviedol, že aj keby malo byť toto tvrdenie žalobkyne pravdivé, nijakým spôsobom nepreukázala, že práve žalovaní mali udupať trávu, resp. spôsobiť preliačiny na plote.

18. Viaceré tvrdenia žalobkyne sa javia až ako absurdné, napr., že žalovaní mali vhodiť kosti a iné predmety do komína žalobkyne, polievať zeleň žieravinou, vytrhávať izolačnú penu. Žalovaní tieto tvrdenia jednoznačne popreli a žalobkyňa ich žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Zároveň je z predložených fotografií zrejmé, že rodinný dom žalobkyne má už určitý vek a pokiaľ na ňom nie je vykonávaná pravidelná údržba, môže dochádzať napr. k opadaniu omietky, resp. iným následkom, ktoré súvisia s bežným opotrebením rodinného domu.

19. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaní na každé z tvrdení žalobkyne reagovali, teda vyslovene popreli skutkové tvrdenia žalobkyne. S poukazom na ust. ich popreli účinne, keďže žalobkyňa už následne nepodala k týmto skutkovým popretiam žalovaných žiadne vysvetlenie, resp. neuviedla nové skutkové tvrdenia.

20. Žalobkyňa jednak vo všeobecnosti nepreukázala svoje tvrdenia a vôbec nepreukázala, že práve žalovaní sa mali dopustiť konania, v dôsledku ktorého malo dôjsť k škodám na jej majetku, resp. ku konaniu, zdržaniu ktorého sa domáha. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že pokiaľ by teoreticky bolo došlo k preukázaniu tvrdení žalobkyne, prvoinštančný súd nemôže rozhodovať o skutkoch, resp. konaniach, ktoré sa mali udiať v dávnej minulosti, ale musí posudzovať skutkový stav ustálený ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že žalovaná v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

21. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej nesprávnosti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že žalobkyňa síce teoreticky poukázala na dôvody hodné osobitné zreteľa, ktoré by bolo možné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, ale tieto vo vzťahu k jej osobe, resp. predmetu sporu žiadnym spôsobom nekonkretizovala, ani nepreukázala.

22. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. V odvolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná. Naopak plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ). Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).