Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-31-2022.pdf
PDF · 148.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ I. U., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, T., 2/ RNDr. P. R., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, T., 3a/ Mgr. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. - A., 3b/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. - A., 3c/ RNDr. E. J., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. - A. (žalobcovia 3a/ až 3c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 3/ RNDr. D. J., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. XXX/XX, T. - A., zomr. XX. XX. XXXX), žalobcovia 1/, 3a/ až 3c/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - žalobkyňou 2/, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 8C/17/2018-944 zo dňa 23. 06. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 10 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 28 z. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 489 OZ, § 70 ods. 1, 2 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), § 139, § 140, § 144, § 145 ods. 2 CSP konanie o žalobe žalobkyne 1/ o zaplatenie sumy 825 480,- eur titulom nemajetkovej ujmy zastavil (I.), konanie o žalobe žalobkyne 2/ o zaplatenie sumy 825 480,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy zastavil (II.), konanie žalobcov 3a/ až 3c/ o zaplatenie sumy 825 480,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy zastavil (III.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (IV.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (V.). Vychádzal z toho, že žalobcovia sa žalobou podanou 25. 01. 2016 domáhali náhrady škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnymi úradnými postupmi orgánov štátu, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu a k strate nehnuteľností po ich právnej predchodkyni - poručiteľke T. J., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá bola od počiatku po jej úmrtí vedená ako nezistený vlastník, vo vzťahu ku ktorej sú žalobcovia popri ďalších právnymi nástupcami. Dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. D/35/1993. Prvé pojednávanie po T. J. bolo až tri roky po jej úmrtí a stále nebol výpis z majetku. Po prerušení dedičského konania (ktoré bolo prerušené od roku 1995 do roku 2007) bolo prvé dedičské pojednávanie až v roku 2007, až vtedy zaslala notárka zoznam, ktorý však už bol skreslený. K právoplatnému skončeniu konania došlo až 14. 02. 2013, avšak v dedičstve nebol zahrnutý všetok majetok po poručiteľke, teda v takom rozsahu, ako ho ku dňu svojho úmrtia
vlastnila, ale len podľa evidencie vedenej v katastri nehnuteľností v roku 2011, kedy bolo dedičské rozhodnutie vydané. Napriek tomu je rozhodnutie nezapísateľné, s odmietnutím spätnej identifikácie alebo akejkoľvek opravy chýb vzniknutých pred ROEP-om a v čase ROEP-u, či po ňom. Zbytkový zoznam pozostalosti je vedený na listoch vlastníctva na poručiteľku ako nezisteného vlastníka, bez rodného čísla a poslednej adresy bydliska. Nesprávny úradný postup videli žalobcovia najmä v tom, že aj napriek tomu, že sa v dedičskom spise, i v rámci identifikácie parciel zo dňa 17. 02. 1995 (ktorá bola po viacnásobných urgenciách notárky urobená až po štyroch rokoch od úmrtia poručiteľky), nachádza identifikácia nehnuteľnosti poschodového rodinného domu v P. F. E. na T. ulici súp. č. XXX/ XXX, postaveného na parcele KN 83, zap. na LV XXXX, kat. úz. P. F. E., ktoré mali byť predmetom dedenia, avšak súdna komisárka túto nehnuteľnosť do dedičstva nezahrnula, nakoľko Správa katastra Kysucké Nové Mesto uvedené vlastníctvo už neviedla. Prvého pochybenia a následnej nečinnosti sa mala dopustiť Správa katastra Čadca už v roku 1981 v dedičskom konaní po R. Q. T., zomrelom XX. XX. XXXX, vo veci D 630/81, v ktorom poručiteľku žalobcov chybne zapísala na dom s popisným číslom XXX "stav neidentický, platí údaj z pozemkovej knihy", a to napriek tomu, že identifikácia domu už od mája 1978 existovala. Tento chybný zápis sa prenášal z jedného dedičského konania na druhé. Povinnosťou správy katastra pritom bolo už od roku 1963 podávať notárom identifikáciu nehnuteľností, pokiaľ existovala, a preto všetky chyby vzniknuté nesprávnou identifikáciou sú chybami správy katastra, v dôsledku ktorých došlo k registrácii jedného domu na šiestich listoch vlastníctva. Správa katastra Kysucké Nové Mesto počas dedičského konania nevykonala ani jeden relevantný úkon, ktorým by došlo k zápisu poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní v evidencii nehnuteľností, ktorá by ich vlastníctvo ochránila. Svojím nesprávnym úradným postupom spôsobila, že pozostalosť je už vyše 29 rokov bez súpisu a zabezpečenia na katastri. Nesprávny úradný postup a nečinnosť orgánov verejnej moci videli i v neposkytnutí potrebnej súčinnosti notárke na účely zistenia poručiteľkinho majetku, nedodaním existujúcej identifikácie, a to nielen ku dedičskému konaniu sp. zn. D 35/1993, ale aj ku konaniu po E. T., matke poručiteľky, D 364/93 a po Q. R. T., bratovi poručiteľky, D 630/81, voči notárke i žalobcom tiež v neinformovaní o dedičskej mase, v neoznámení o povolení pozemkových úprav, projekte ROEP, či o vyvlastňovacích konaniach, v dôsledku čoho im bolo odňaté právo zúčastniť sa týchto konaní v postavení potenciálnych dedičov, podávať námietky, dostať za vyvlastnené pozemky náhradu a pod., keďže Okresný úrad Kysucké Nové Mesto ich nikdy nepovažoval za oprávnené osoby. Až po opakovaných výzvach bolo notárke oznámené, že ňou požadované parcely zanikli pri výstavbe mesta a nie je možné ich vydať. Schválenie nových vlastníckych vzťahov cez ROEP a ZRPS spôsobilo zmenšenie nielen rozlohy jednotlivých parciel, ale aj podielov v nich. Dokonca ich právna predchodkyňa E. T., rod. H. je naďalej evidovaná ako neznáma a k pozmeneniu údajov došlo aj u pôvodného žalobcu 3/, ktorá bol predtým vedený s plnou adresou aj s rodným číslom. Zo známych vlastníkov sa stali neznámi pre bezproblémové a finančne výhodnejšie vyvlastnenie. Doposiaľ neúspešne žiadajú prehľad prechodu dedených parciel z PKN vložiek XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedených na ich poručiteľku, i jej poručiteľov - brata R. a D. T. a matku E. T. i otcovu matku E. E. - T.. Nesprávny postup tiež videli v rozdelení spoločnej nehnuteľnosti - dvora na dve polovice bez ich upovedomenia, tvrdiac, že to bolo v čase ROEP-u. Jedna polovica je podľa PKN vložky XX a 362/a na LV XXXX a LV XXXX a druhá polovica PKN vložky XXX a XXXX už nie je vedená, zanikla v katastri a s ňou i vlastnícke právo poručiteľky, ktorý dôvod zániku im Okresný úrad Kysucké Nové Mesto nevysvetlil. So zánikom spoločnej nehnuteľnosti dvora zaniklo vlastníctvo spoločných častí hospodárskych budov, ktoré si privlastnil a zbúral nadobúdateľ MAXIMO STYLE, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 08. 2004, a to bez upovedomenia žalobcov ako dedičov. Ďalej uviedli konkrétne parcely, u ktorých došlo k zmenšeniu predmetu dedičstva. Nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom dedenia, sú v súčasnosti užívané ako zastavané alebo vydržané, vedené v novom registri "C" na iných vlastníkov, pričom celková rozloha pozemkov, ktoré by mala ich poručiteľka vlastniť predstavuje rozlohu 25916 m2 po zaokrúhlení 30000 m2, teda 3 hektáre pôdy. Tieto nehnuteľnosti nemohli využívať 23 rokov, čo predstavuje pri ročnom prenájme 2,- € za 1 m2 sumu 25 916 x 2 x 23 = 1 192 136,- eur, ktorú sumu si nárokujú ako ušlý zisk. Nesprávny úradný postup videli aj v nečinnosti samotného Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý má na úseku katastra nehnuteľností okrem iného kontrolovať katastrálne odbory okresných úradov, vykonávať inšpekciu nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra nehnuteľností, avšak žiadnou sťažnosťou sa nezapodieval, len ju rovno postúpil na vybavenie späť orgánu, na ktorý sa sťažovali (Okresný úrad, katastrálny odbor, Kysucké Nové Mesto). Škoda ďalej zahŕňa pozemkové vlastníctvo, ktoré nebolo prededené v dedičskom konaní, teda rodinný dom súp. č. XXX/XXX s príslušenstvom, ktorý ohodnotili na 220 000,- eur, opravy na ňom počas 30 rokov 150 000,- eur, škoda vzniknutá konateľom Mariánom Chabrečkom, ktorú nedokázali odvrátiť a nemôžu na súde ako nevlastníci preukázať, vo výške 135 000,- eur, zbúrané časti hospodárskych budov na rozlohe 100
m2 na 80 000,- eur, podiely na lesoch a pasienkoch, ktoré či už boli v dedičskom uznesení alebo aj tie, ktoré z neho vypadli a tiež výnosy za 30 rokov z urbariátu aj z poľnohospodárskeho družstva. Súčasťou je aj škoda na zmenšenom pozemku o 100 m2, z pôvodných 366 m2, evidovaného na LV XXXX na ulici T. v P. F. E. č. XXX, pričom došlo k znehodnoteniu záhradky a samotného rodinného domu z dôvodu zástavby v susedstve, ktorá škoda predstavuje 73 200,- eur. Z majetkovej podstaty pozemkovej knihy sa dá zistiť, že poručiteľka ku dňu smrti vlastnila 32088 m2, pričom zo zvyškov parciel v dedičskom rozhodnutí sa dá dedukovať, že pôvodné EKN parcely prešli do CKN, a to do zástavby P. F. E. a tvoria reálnu škodu na dedičstve, pričom podľa potvrdení realitných kancelárií určili cenu týchto stavebných pozemkov v P. F. E.: 32088 m2 x 70 €/m2 = 2 246 160,- eur, spolu 2 780 936,- eur. Súčasne sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy ako ujmy psychickej, ktorá im bola spôsobená tým, že dedičské konanie trvalo 22 rokov, pričom majetok poručiteľky nemohol byť prejednaný z vyššie uvedených dôvodov, a toho, ktorý prejednaný bol, sa nemohli domôcť, pretože dedičské rozhodnutie pre evidenciu poručiteľky ako neznámej, je nezapísateľný. Nemajetkovú ujmu pôvodne vypočítali na 777 480,- eur za pozemky (25 916 m2 x 30,- eur) a 73 000,- eur za lukratívnu parcelu, spolu 850 480,- eur. Nemajetkovú ujmu si uplatnili z dôvodu, že sa nedokázali vysporiadať s myšlienkou ako sa rozkradol majetok niekoľkých generácií, poukazujúc na neúnavný bezúspešný boj o zachovanie každého m2. Nedokázali sa zbaviť pocitov úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku prechádzajúc sa po miestach, kde boli vysadené ovocné stromy ich predkov v súčasnosti vyrúbané a zastavané poschodovými vilami, keď dedičstvo predstavovalo celoživotné úspory ich predkov z viacerých generácií, za ktoré boli mnohokrát perzekvovaní, ako aj odsúdení a následne rehabilitovaní. Podaním zo dňa 28. 02. 2021 vzhľadom na limitovanie nemajetkovej ujmy zákonom č. 514/2003 Z. z. nemajetkovú ujmu znížili na 25 000,- eur pre každého, pričom majetkovú škodu pôvodne vyčíslenú na 2 780 936,- eur navýšili o 850 480,- eur pôvodne titulom škody nemajetkovej a požadovali tak majetkovú škodu vo výške 3 631 416,- eur. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnym postupom orgánov štátu: Správy katastra Čadca, Strediska geodézie Čadca, Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, no najmä Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, ktorý neposkytnutím súčinnosti, súčasným porušením povinností uložených mu zákonom č. 330/1991 Zb., z. č. 180/1995 Z. z., z. č. 162/1995 Z. z., z. č. 266/1992 Zb., z. č. 293/1992 Zb., ako aj svojou nečinnosťou, čím spôsobil, že pozostalosť žalobcov je vyše 27 rokov bez súpisu a zabezpečenia na katastri, s odmietnutím vyznačenia aspoň poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní, o tom, že sa nejedná o nezisteného vlastníka na strane poručiteľky, pretože sú tu dedičia, iné oprávnené osoby alebo minimálne domnelí vlastníci. Tým, že žalobcov nezapísal ako oprávnených domnelých vlastníkov, došlo k zmenšeniu masy dedičstva. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto pri zostavovaní registra pôvodného stavu pozemkov, či registra obnovenej evidencie pozemkov, ale ani pri vyvlastňovacích konaniach, ich nikdy nevyzval a o uvedených konaniach ich neinformoval, aj keď vedel, kto je vlastníkom alebo dedičom, či inou oprávnenou osobou, pričom až dodnes vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom len Slovenský pozemkový fond. O uvedenom neinformoval ani príslušnú notárku. Právoplatné dedičské rozhodnutie D 35/1993 zo dňa 23. 12. 2011 nie je v katastri dodnes zapísané a je vedené na poručiteľku ako zosnulého alebo nezisteného vlastníka v správe SPF, a to na 14 listoch vlastníctva. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto dokonca zrušil poznámku Z 1038/2013 týkajúcu sa právoplatného dedičského uznesenia s tým, že zápis nevykoná a zároveň zruší plombu, čím je umožnené, aby sa zápisy zmien vo vlastníctve realizovali bez ohľadu na ich právoplatný dedičský nárok. Súčasne uviedli, že civilnú žalobu podali len jednu, predmetom ktorej bol rodinný dom, ktorý má byť zapísaný na LV XXXX a XXXX, z ktorých bola poručiteľka vyškrtnutá. Vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam žalobu nepodali, keďže ťažko sa to dá žiadať každú roľu, ktorá už je niekým zastavaná. Nikdy by to nevysúdili. Bezdôvodné obohatenie znamená, že niekto obhospodaruje pôdu bez toho, že má na to nárok, ale tu to bolo odobrené správou katastra. Niekto to získal cez ROEP, niekto inak, ale užívajú to už ako vlastníci, niektorí to už prededili, niektorí vyvlastnili a podobne. V nadväznosti na úmrtie žalobcu 3/ uznesením zo dňa 30. 03. 2020 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v spore s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami 3a/ až 3c/. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia splnili podmienku pre podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to predbežné prerokovanie ich nároku u príslušného orgánu - žalovaného, ktorý bol správne ako pasívne legitimovaný v spore označený. Ďalej mal za to, že na priznanie nároku musia byť splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti, kedy sa nemožno zodpovednosti za škodu zbaviť, a to nesprávny úradný postup, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Vychádzal z toho, že už na predbežnom prejednaní sporu 26. 06. 2020 poukázal na potrebu doplnenia skutkového stavu vo vzťahu k týmto predpokladom predovšetkým konkretizáciu a vymedzenia jednotlivých časových úsekov nečinnosti správnych orgánov a konkrétne ktorého, za ktoré má niesť žalovaný zodpovednosť. Vo vzťahu k týmto
časovým úsekom i na potrebu konkrétneho označenia konkrétneho predmetu dedičstva, či už tvrdeného rodinného domu alebo parciel, či podielov v nich, ktoré či už boli podľa tvrdení žalobcov vyvlastnené, vydržané alebo v rámci ROEP-u zapísané v prospech tretej osoby a akej. Vo vzťahu ku každému takémuto konkrétnemu tvrdeniu bolo potrebné konkretizovať aj následok. Rovnako tak bolo potrebné postupovať aj pri nesprávnom úradnom postupe. Až potom bolo možné hodnotiť jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Po predbežnom prejednaní sporu, v rámci koncentračnej lehoty, ktorá im bola aj predĺžená v podaní zo dňa 16. 11. 2020 v rámci vymedzenia rozhodného obdobia, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu a nečinnosti orgánov verejnej moci dôjsť, vymedzili obdobie od 26. 10. 1991 do roku 1993 na úseku katastra nehnuteľností a následne ďalšiu nečinnosť, nesprávny úradný postup pri spolupráci so žalobcami a súdnou komisárkou v dedičskom konaní D 35/1993 a tiež doplnili, že predmetom dedenia po ich poručiteľke, ktoré boli dotknuté postupom správnych orgánov, boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Hoci k svojim podaniam a tvrdeniam pripojili množstvo listinných dôkazov, súd sa nimi bližšie nezaoberal a nehodnotil ich práve v nadväznosti na absenciu dostatočne konkrétnych rozhodujúcich skutkových tvrdení a k nim pripojených (a jednoznačne označených) listinných dôkazov potrebných k vymedzeniu nároku na náhradu škody, a to najmä vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Bolo potrebné i v nadväznosti na právne posúdenie vyslovené pri predbežnom prejednaní sporu, aby žalobcovia jednoznačne vymedzili jednotlivé časové úseky a v nich jednotlivé, konkrétne, či už konanie, opomenutia konania, teda nečinnosť alebo iný chybný postup a označenie, ktorého konkrétneho orgánu sa týkal, ktorého sa mal dopustiť a vo vzťahu k nemu potom uviesť i konkrétny následok (napr. konkrétny zápis na konkrétnom LV). Tvrdenia žalobcov sa však týkali de facto dedičského konania po ich poručiteľke ako celku, pričom v ňom nezohľadňovali obdobie prerušeného konania a závery ústavného súdu, ktorý im pre ich ústavnú sťažnosť priznal i primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy spôsobené súdom (III. ÚS 202/06). Teda už i v nadväznosti na túto samotnú skutočnosť nebolo možné bez pochýb celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov, pokiaľ nejaká vznikla, pripísať výlučne na ťarchu žalovaného, keďže ústavný súd prijal jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní D 35/93 minimálne počas troch rokov a deväť mesiacov, počas ktorého mohlo dôjsť k zmenám na listoch vlastníctva zasahujúcich do prípadnej dedičskej masy. Hoci bolo v danom spore možné konštatovať neunesenie bremena tvrdenia a dôkazu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ako ani k samotnej výške, ktorá vychádzala len z úvah žalobcov, súd prijal záver i o ďalšom podstatnom dôvode, majúcom vplyv na jeden zo samostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotný vznik škody, pre ktorý žalobu v zostávajúcej časti, po čiastočnom zastavení konania napokon musel zamietnuť. Nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Ak nastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že medzi poškodeným a inou osobou existujú práva a povinnosti, ktoré nie sú plnené, vzniká odškodniteľná ujma až vtedy, ak v právnom vzťahu týchto osôb nie je možné dosiahnuť plnenie. Iba v prípade, že pohľadávku poškodeného (oprávneného) nemožno ako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková ujma (škoda) spočívajúca v strate majetku. Nárok na náhradu škody voči štátu z titulu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci možno uplatniť iba vtedy, ak tento nárok nie je možné uspokojiť inak, napríklad z titulu bezdôvodného obohatenia v relutárnej podobe, keď úvahy spochybňujúce úspešnosť určovacích žalôb možno označiť za hypotetické, keďže súdy k jednotlivým súdnym sporom pristupujú individuálne. Inak by sa inštitút určovacej žaloby, ktorým by sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam (§ 137 CSP), stal nepoužiteľným. Pokiaľ došlo na listoch vlastníctva k zmenšeniu výmery, zníženiu výšky podielov k nehnuteľnostiam, či k ich zániku v neprospech predchodcu žalobcov a tieto zmeny boli vykonané v prospech tretích osôb alebo sa žalobcovia tiež vyjadrili, že za vyvlastnené pozemky dostal náhradu Slovenský pozemkový fond, keďže boli pod jeho správou (z dôvodu, že ich právna predchodkyňa bola vedená ako nezistený, teda neznámy vlastník), došlo u týchto tretích osôb k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov ako právnych nástupcov na LV zapísaného vlastníka. Preto sa môžu voči nim domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia si však doposiaľ žiadne nároky, okrem žaloby o určenie, že ich poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou rodinného domu v P. F.
E. (Okresný súd v Žiline, sp. zn. 7C 136/95), neuplatnili. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tom, že je to časovo i finančne náročné a aj tak sa ničoho nedomôžu, nie je vzhľadom na vyššie ustálenú súdnu prax relevantná. Nakoľko si žalobcovia svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnili voči osobám/subjektom, ktoré sa na ich (resp. na úkor ich právnej predchodkyne) úkor bezdôvodne obohatili, hoci ich pohľadávky možno týmto spôsobom ako priamy nárok uspokojiť, dospel súd k záveru, že žalobcom doposiaľ škoda nevznikla a žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody voči štátu predčasne. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. Pri ďalších predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu poukázal na to, že medzi konkrétnym nesprávnym úradným postupom, vymedzeným ku konkrétnemu časovému okamihu, resp. obdobiu a vzniknutou škodou, ktorú treba konkretizovať v podobe následku, vrátane výšky a jej vymedzenia, nie je možné ustáliť alebo prijať záver o existencii príčinnej súvislosti (ktorá je priamo väzbou javov, z ktorých jeden jav vyvoláva druhý, teda príčina a následok), pokiaľ absentujú základné rozhodujúce skutkové tvrdenia s označením konkrétnych dôkazov k nim. V tomto smere žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že strana žalobcu ich nie je ani schopná uviesť, nakoľko žalobcovia sami presne nevedia, kedy im ktorý pozemok zobrali, resp. kedy ktorý pozemok bol zmenšený. Tým, že niektoré sú pod správou SPF, stále nevedia, či sa napríklad nestavia i cez pozemky poručiteľky napríklad diaľnica a podobne. V danom prípade by bolo potrebné hodnotiť teda i časovú následnosť úkonov, ktoré boli nesprávnym úradným postupom, resp. i nečinnosťou, čo je pre určenie príčiny a následku determinujúce. Časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je tiež priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, teda bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho, keď vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Čo sa týka zmeny žaloby týkajúcej sa rozšírenia majetkovej ujmy a s tým spojeného čiastočného späťvzatia žaloby v časti ujmy nemajetkovej (ktorú žalobcovia učinili v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného ohľadom zákonného limitu nemajetkovej ujmy), túto pripustil, keďže sa týkala de facto len výšky jednotlivých škôd a rozhodujúce skutkové tvrdenia i nárok sám zostali nezmenené. A pokiaľ ide o zastavenie konania, ktorému zodpovedajú prvé tri výroky, ktoré bolo následkom čiastočného späťvzatia žaloby v časti nemajetkovej ujmy, považoval zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie za splnené, a preto rozhodol v súlade s procesným podaním žalobcov. V nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby (neunesenie bremena samotného tvrdenia k základným predpokladom zodpovednosti za škodu) žalobcami navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nevykonal. Na podanie žalobcov označené ako doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov zo dňa 15. 06. 2021, ktoré je zväzkom listinných dôkazov, ktoré bolo podané na súde dňa 18. 06. 2021 neprihliadal, pretože boli produkované po koncentračnej lehote bez akejkoľvek výzvy súdu a preukázania zo strany žalobcov, že ich nemohli bez svojej viny predložiť skôr. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu v spore, ktorý mal v danom prípade žalovaný, do ktorého započítal pri analogickom použití § 256 ods. 1 CSP i procesné zavinenie žalobcov na čiastočnom zastavení konania, avšak ktorý si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a tomuto žiadne trovy ani nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázali na to, že žalobu na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou a nesprávnymi úradnými postupmi orgánov štátu, ktoré nielen neposkytnutím súčinnosti, ale najmä porušením povinností uložených mu zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, ust. § 10 ods. 1, 2 zákona č. 265/1995 Z. z. o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, či poznámky, ust. § 18 ods. 1, 2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností, zákona č. 162/1995 Z. z. a zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckeho práva, ako aj svojou nečinnosťou spôsobili, že ich pozostalosť je dnes skoro 30 rokov bez zápisu a zabezpečenia na katastri s odmietnutím vyznačenia aspoň poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní a o tom, že sa nejedná o nezisteného vlastníka na strane poručiteľky, pretože sú tu dedičia, iné oprávnené osoby alebo minimálne domnelí vlastníci. Súd neriešil, že Správa katastra Kysucké Nové Mesto počas dedičského konania a v čase začatia pozemkových úprav a zápisov vlastníckych práv a iných vecných práv k nehnuteľnostiam nevykonala žiaden relevantný úkon, ktorým by došlo k zápisu poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní v evidencii nehnuteľností, ktorá by ich ochránila. Tým, že ich nezapísala ako oprávnených domnelých vlastníkov, došlo k zmenšeniu masy dedičstva, teda k vzniku škody. Nesprávnym úradným postupom, odmietnutím urobenia aspoň
poznámky, že právny vzťah má byť určený súdom, o ktorú ju žiadali a potvrdeniami súdu a notárky dokladali podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 265/1995 Z. z., či poznámky o začatom konaní, ako aj o právnych vzťahoch, ktoré musia byť určené súdom alebo osvedčené notárom podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností alebo poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní a že sa teda nejedná o nezisteného vlastníka, že sú tu dedičia, že je tu iná oprávnená osoba alebo že je tu domnelý vlastník podľa § 38 a § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. neumožnila im načas usporiadať a zapísať si všetky právne a vlastnícke vzťahy do listov vlastníctva. Hoci prenotačný charakter poznámky zabezpečoval len informáciu o určitých skutočnostiach týkajúcich sa vlastníka nehnuteľností alebo samotnej nehnuteľnosti, dodnes nie sú v katastri ako iné oprávnené osoby a ďalej im nepodáva žiadne informácie a neposkytuje potrebnú súčinnosť. Pritom podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 330/1991 Zb. účastníkmi pozemkových úprav sú aj fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté, okrem vlastníkov, užívateľov a nájomcov pozemkov a podľa § 6 ods. 2 ak sa nepreukáže opak, účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že spĺňa predpoklady uvedené v odseku 1 písm. a/ až d/. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto pri zostavovaní registra pôvodného stavu pozemkov, či registra obnovenej evidencie pozemkov, ale ani pri vyvlastňovacích konaniach nikdy ich nezapísal v poznámke a o uvedených konaniach ich neinformoval, aj keď vedel, kto je vlastníkom alebo dedičom, či inou oprávnenou osobou. Až dodnes vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom len Slovenský pozemkový fond. O uvedenom Okresný úrad Kysucké Nové Mesto neinformoval ani príslušnú notárku. Právoplatné dedičské rozhodnutie D 35/1993 zo dňa 23. 12. 2011 nie je v katastri dodnes zapísané a nehnuteľnosť je vedená na poručiteľku ako zosnulého alebo nezisteného vlastníka v správe SPF, a to na 14 listoch vlastníctva. Toto všetko dokladovali v chronologicky usporiadaných a očíslovaných dôkazoch. Žalovaný veľmi dobre vie, že samotné bezprávne odňatie nehnuteľnosti alebo jej nedôvodné zastavanie dostatočne neindikuje druh škody, ani príčinnú súvislosť, s ktorou sa spája jej vznik. Je potrebné poznať a zistiť aj ďalšie okolnosti, s ktorými sa spája jej vznik a ktoré odôvodňujú druh škody, a preto sa bráni neposkytnutím súčinnosti v dedičskom konaní, ale i po ňom až do súčasnosti. Jeho obrana, že nevidí priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, je účelová, keďže ho odmieta preukázať samotný žalovaný ako jediný spravovateľ nehnuteľností v k.ú. P. F. E.. Podľa § 132 ods. 3 CSP súd nemôže žiadať preukázať dôkazy, ktoré sú žalobcom nedostupné. Aj keď v žalobe a na pojednávaní jednoznačne uviedli dôvod, na základe ktorého si uplatňujú nárok na náhradu škody, t. j. nesprávny úradný postup, súd v odôvodnení nesprávne ustálil právnu kvalifikáciu nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktoré však neexistuje, a preto nemôže vychádzať ani z nálezov ústavného súdu o nárokoch na bezdôvodné obohatenie určené pre nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže nepredvolal navrhnutého súdneho znalca, ktorý by potvrdil a objasnil praktiky úradného postupu, ktorými žalovaný porušoval zákon, neakceptujúc tvrdenie súdu, že jednal v záujme hospodárnosti, keďže sa jedná o taký podstatný dôkaz opakovaného porušovania zákona žalovaným, ktorý vedie k priamej bezprostrednej škode na ich strane, ale odklonil sa do roviny nezákonného rozhodnutia. Pritom hneď vychádzal z možného neunesenia bremena tvrdenia a dôkazu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ako ani k samotnej výške, ktorá vychádzala z ich úvah porovnávaním cien realitných kancelárií. Taktiež žiadali vyžiadať na nazretie spis schvaľovacieho procesu ROEP-u t. j. rozhodnutie AO1/05356-001 zo dňa 13. 06. 2001 pre poručiteľku, ktorým by mali preukázané, na akých predkladaných listinách boli prevedené zmeny jej vlastníctva, aj keď ich mali dostať priamo pred odsúhlasením pred ROEP-om v roku 2001. Ako nezapísaným dedičom v katastri, ani notárke, či geodetom ich však Správa katastra Kysucké Nové Mesto, ani katastrálny odbor Okresného úradu Kysucké Nové Mesto neposkytol ani k nahliadnutiu a bez nich a bez spätnej identifikácie nehnuteľnosti poručiteľky, ich matky E. T., rod. H. a jej brata Q. (R.) T. ku dňu jej smrti, ktorú spätnú identifikáciu vydáva OÚ Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor len na požiadanie súdu, sa im nedala a ani nikomu nedá konkretizovať škoda, ani vymedzovať jednotlivé časové úseky v nečinnosti a nesprávnych postupov správnych orgánov. Tohto si je vedomý žalovaný, a preto napriek ich žiadostiam a sťažnostiam k náprave nič nepodnikol a naopak zakrýva chyby správneho orgánu. Súčasne si vyžiadali od žalovaného kópie listín, na základe ktorých boli vykonané zmeny a vyškrtnuté podiely poručiteľky a ostatných spoluvlastníkov poschodového rodinného domu v P. F. E., keď ako príbuzní majú nárok na kópie listín, ale Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor im ich nechce preukázať. Sú to pritom dôležité dôkazy nielen k určovacej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do pozostalosti poručiteľky, ktorú im žalovaný odporúča na riešenie ich škody namiesto tejto žaloby, ale je to aj dôkaz jeho nesprávneho úradného postupu, ktorý vedie priamo bezprostredne ku vzniku škody následkom nedodania podkladov k dedičskému konaniu aj určovacej žalobe, k čomu predložili dôkazy. Preto súdom zistený skutkový stav neobstojí a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalovaného,
že neposkytnutie súčinnosti v dedičskom konaní nemožno považovať za priamu a bezprostrednú príčinu vzniku škody, považovali za alibistické, keďže dedičské konanie prebiehalo v čase rokov 1991 - 2013 a preukázali aj v listinách, že neposkytnutie súčinnosti Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor k nim pretrváva a spôsobuje ďalšie škody v súdnych konaniach pri nevymožiteľnosti určovacej žaloby a žaloby o náhradu škody, k čomu predložili doklady. Ku konštatovaniu súdu, že v nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby (neunesenia bremena samotného tvrdenia k základným predpokladom zodpovednosti za škodu) na ich podanie označené ako doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov z 15. 06. 2021 neprihliadol, pretože boli produkované po koncentračnej lehote bez akejkoľvek výzvy a bez preukázania z ich strany, že ich nemohli predložiť skôr, poukázali na to, že dostali upovedomenie, že pojednávanie sa odročuje na nový termín s upozornením okrem iného aj na to, aby na toto pojednávanie priniesli listiny, ktoré sa na vec vzťahujú a nie sú v prvopise na súde, a preto súd nemôže tvrdiť, že ich nemôže zobrať do úvahy, lebo boli zaslané podľa výzvy načas a nie produkované po koncentračnej lehote. Dodatočne zaslané listiny sú prehľadné, lebo svojím chronologickým očíslovaním dopĺňajú vypadnuté, nepriložené doklady, ktoré dodatočne našli a patria do zoznamu prikladaných dôkazov a zmienka o nich sa už nachádza v dokumente Oprava vád žaloby, ako aj v jednotlivých obálkach A, B, C.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu je nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody, keďže zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Je to pritom žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Žalobcovia skutkovo nevymedzili dostatočne svoj nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorým je však súd viazaný pri vymedzení ich nároku. Žalobcovia musia skutkovo vymedziť, akým konkrétnym rozhodnutím alebo akým konkrétnym postupom im bola škoda spôsobená, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností je spolu so samotným žalobným petitom, návrhom, ktorým je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, čo znamená, že im nemôže ani priznať požadované plnenie z iného skutkového základu (skutku), než ktorý bol predmetom konania. CSP ukladá žalobcovi povinnosť uviesť už v žalobe rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval, pričom navrhovateľ ho nemusí právne vyhodnotiť a odôvodniť, keďže to je vecou súdu (iura novit curia). Nie je prípustné, aby súd na základe žalobcami veľmi všeobecným spôsobom označeného postupu, resp. rozhodovania orgánov verejnej moci vyhľadával za nich eventuálny nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, pretože ak by postupoval inak, došlo by k porušeniu princípu rovnosti strán v civilnom sporovom konaní. Súd správne v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že nie je jeho povinnosťou zostavovať skutkové tvrdenia z pripojených listinných dôkazov namiesto žalobcov, resp. pripájať si listinné dôkazy k jednotlivým tvrdeniam, pričom žalobcom uložil lehotu 60 dní na produkovanie tvrdení a dôkazov, a to aj v nadväznosti na doplnenie skutkového stavu. Žalobcovia preto mali v žalobe, resp. v jej doplnení, prípadne vo svojich vyjadreniach presne označiť orgán verejnej moci a tiež presne označiť jeho rozhodnutie alebo jeho postup, ktorým mala byť spôsobená škoda, bez čoho nebolo možné pristúpiť k posudzovaniu splnenia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že v úplnom rozsahu, tak ako boli informovaní žalovaným - katastrálnym orgánom veľmi presne špecifikovali nesprávny postup, ktorým im bola spôsobená škoda Správou katastra, aj Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor už vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a takisto aj v podanej žalobe, pričom aj v oprave žaloby zadefinovali, v čom vidia nesprávny postup a každému dôkazu, o ktorý sa opierali, určili číslo listu v spise. Je zrejmé, že môžu vychádzať len z informácií a z dokumentov, ktoré dostali od žalovaného ako orgánu katastra, a preto sa od ich nedostatočnosti, nepresnosti a nekonkrétnosti plne dištancujú. Pokiaľ súd vo svojom odôvodnení rozsudku poukázal na potrebu doplnenia skutkového stavu vo vzťahu k predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu predovšetkým konkretizáciu a vymedzenie jednotlivých časových úsekov nečinnosti správnych orgánov a konkrétne ktorého, za ktoré má žalovaný niesť zodpovednosť, môže tieto informácie preukázať len žalovaný Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, ktorý im ich odmietol vydať, aby neboli preukázané základné chyby jeho nesprávneho postupu v dedičskom konaní, ktoré namietajú.
Nedodaním identifikácie pred prerušením dedičského konania, aby mohla byť vyznačená dedičská masa, ktorú vlastnila poručiteľka a potom aktuálny stav ku dňu prerušenia konania na 12 rokov, vznikli problémy s preukázaním spätnej identifikácie, ktorú dodnes nechce vyhotoviť, hoci ju potrebujú len pre potreby súdu. Preto predložili 2,5 kg dokumentov, ktoré chronologicky usporiadali, a tým najlepšie ako sa dalo, konkretizovali jednotlivé časové úseky nečinnosti a nesprávneho postupu orgánov katastra, ktoré nedodržaním zákonov bezprostredne spôsobovali existenciu škody. Týmto ich postupom na nehnuteľnostiach došlo k zmenám a nekorešponduje stav zapísaný v katastrálnom operáte so stavom uvádzaným v uznesení o dedičstve. Bezprostrednou príčinou škody je každý zápis, ktorý orgán katastra schválil a odsúhlasil a vykonal počas dedičského konania na dedičskej mase poručiteľky, pričom žalovaný je jediný orgán, ktorý spravuje a eviduje na Slovensku zmeny, ktoré postihujú objekt dedenej masy, teda predmet konania, pričom Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor odmieta vydať doklady potrebné pre určovaciu žalobu (spätnú identifikáciu), keďže podľa neho sa pre nehnuteľnosti postihnuté ROEP-om nevydáva, čo však zákon netvrdí. Avšak aj bez presnej špecifikácie, kedy, kde, na akej dedenej nehnuteľnosti zasiahol zápisom katastrálny orgán do dedených pozemkov, táto skutočnosť zmenenej, zmenšenej rozlohy dedenej masy, je postačujúcim presvedčivým dôkazom vzniknutej škody v preukázaní nezapísateľného dedičského uznesenia do katastra. Skutočnosť, že za 31 rokov od úmrtia poručiteľky nezískali žiadnu dedenú, či už zmenšenú alebo nezmenšenú nehnuteľnosť, ktorá by im bola zapísaná v katastri, je dôkazom, že zaniklo ich právo k predmetným dedeným pozemkom, čím bol preukázaný vznik škody, ktorou je ujma v ich majetkovej sfére objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na predchádzajúcom vyjadrení.
6. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ďalej uviedli, že nikto nespochybnil žiadnu nimi tvrdenú skutočnosť, a preto im mala byť poskytnutá súdna ochrana bez toho, aby súd bezdôvodne zbavil štátny orgán zodpovednosti za škodu, ktorú skutočne spôsobil. Samotný žalovaný porušuje rovnosť strán, keď zneužíva svoju právomoc, nedodržuje zákon ako v minulosti, tak aj teraz a prevádzal v utajení pred dedičmi záznamy a zmeny na dedených nehnuteľnostiach v katastri a teraz si nárokuje informácie a konkretizáciu jeho vlastných zatajovaných zmien, ktoré žiada z ich strany. Doteraz sa opieral o nesprávne zápisy a odmietal urobiť akúkoľvek ich opravu, a tým i zápis právoplatného dedičského uznesenia D 35/1993, čím znemožnil možnosť, ktorá je obsahom vlastníckeho práva s vecou disponovať, vec držať, užívať ju a brať z nej úžitky.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobcovia, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov krajský súd dopĺňa, že nárok na náhradu škody proti štátu, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom jeho orgánu, nie je absolútny, keďže ho možno uplatniť v občianskom súdnom konaní až vtedy, ak by žalobcovia preukázali, že sa bezúspešne domáhali uspokojenia svojich nárokov od toho, kto sa na ich úkor obohatil, prípadne aj za pričinenia štátu, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, následne až po čom vzniká základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody, tak ako to vyplýva aj z ním uvádzaných rozhodnutí (Ústavného súdu SR III. ÚS 361/2009, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 48/2010, 6Cdo 184/2018, 4Cz 110/84 a Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo 105/2004, 30Cdo 1635/2013, 28Cdo 1512/2011, 25Cdo 2091/2008, 25Cdo 1404/2004, 25Cdo 2601/2010, 25Cdo 1158/2004), a preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že súd
prvej inštancie napriek tomu, že dôvod, na základe ktorého si uplatňovali nárok na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, nesprávne ustálil právnu kvalifikáciu nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Ako vyplýva z vyjadrenia samotných žalobcov, títo si doposiaľ žiadne nároky, okrem žaloby o určenie, že ich poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou rodinného domu v P. F. E., ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, neuplatnili. Pritom neobstojí ani ich argumentácia o tom, že je to časovo i finančne náročné a aj tak sa ničoho nedomôžu aj vzhľadom k ich veku a zdravotnému stavu, keďže súdy k jednotlivým súdnym sporom pristupujú individuálne, pretože inak by inštitút určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP sa stal neaplikovateľným. Pritom podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) údaje katastra, a to aj údaj o právach k nehnuteľnostiam, sú hodnoverné a záväzné len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak, pri preukazovaní ktorého vek, resp. alzheimerické príznaky žalobcov sú nepodstatné. Samotný zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech iných osôb do katastra nehnuteľností preto nemusí nevyhnutne znamenať zánik práv žalobcov, pretože došlo k jeho zápisu bez právneho titulu alebo na základe rozhodnutí, ktoré majú iba deklaratórny charakter. Vykonaním takéhoto zápisu nemohlo dôjsť k zmene alebo zániku práv žalobcov k týmto nehnuteľnostiam
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcov, že škoda bola spôsobená nielen neposkytnutím súčinnosti príslušných orgánov štátu, ale najmä porušením ich povinností nimi uvedenými, uloženými im taktiež nimi uvedenými zákonmi, krajský súd dopĺňa, že z tvrdení samotných žalobcov vyplýva, že škoda nebola spôsobená iba postupom nimi uvedených orgánov štátu, pretože takéto ich konanie nemalo vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam, ale sa na ňom podieľali aj tretie osoby (či už pri kúpnych zmluvách, vyvlastňovaní, zostavovaní registra pôvodného stavu pozemkov, či registra obnovenej evidencie pozemkov ...), a preto nemožno ustáliť záver o existencii ďalšieho predpokladu nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, a to o existencii priamej príčinnej súvislosti, ktorá je priamou väzbou javov, z ktorých jeden jav vyvoláva druhý, teda príčinu a následok, t. j. priamej (nie sprostredkovanej) príčiny škody, čo však žalobcami nebolo ani len tvrdené, nieto preukazované, keď žalobcovia pri nimi namietanej nečinnosti a z nej nimi dôvodeného nároku na náhradu škody nezobrali do úvahy ani to, že vo svojom rozhodnutí III. ÚS 202/2006 Ústavný súd SR prijal jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní a priznal sťažovateľom aj primerané zadosťučinenie za prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. D 35/1993, Dnot 3/1993, teda už v nadväznosti na túto skutočnosť nebolo možné bez pochýb celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov, pokiaľ by nejaká vznikla, pripísať výlučne na ťarchu žalovaného, keďže ústavný súd prijal jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/ notára v dedičskom konaní minimálne počas 3 rokov a 9 mesiacov, počas ktorého mohlo dôjsť k zmenám na listoch vlastníctva zasahujúcich do prípadnej dedičskej masy.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobcov krajský súd dopĺňa, že prostriedkami procesného útoku sú skutkové tvrdenia, navrhnuté dôkazy, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, ktoré nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a na ktoré nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, súd doručí jeho vyjadrenie žalobcovi do vlastných rúk a umožní sa mu vyjadriť v určenej lehote, kedy žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, o čom boli žalobcovia poučení (§ 149, § 153 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 2, 3 CSP). Predvolanie žalobcov na pojednávanie 17. 03. 2021 nie je takouto výzvou, a preto súd prvej inštancie správne neprihliadol na ich podanie označené ako doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov z 15. 06. 2021, keďže bolo produkované po koncentračnej lehote bez preukázania zo strany žalobcov, že ho nemohli bez svojej viny predložiť skôr.
12. K ďalšej námietke žalobcov krajský súd dopĺňa, že pre nepreukázanie základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov štátu správne súd prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti.
13. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcov, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorý vznikol vzhľadom na plný úspech vo veci v plnom rozsahu žalovanému, ktorý si ho však neuplatnil a ani mu nevznikli, a preto mu ho nepriznal.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).