Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-259-2013.pdf
PDF · 194.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/259/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: J. P., B. XX.X.XXXX, X.: B.Ž. XXX/XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Z.Q. B. C. C. U. V., U. U. B.. I. X, L., N.: XX XXX XXX, Z. H.: Y.. H. T., U. U. B.. U. X, U., N.: XX XXX XXX, o zaplatenie 557,17 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
III. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 214,18 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.6.2013 doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 557,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 70,60 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 19.12.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa uzavreli dňa 1.12.2004 Zmluvu č. 283859500, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Poukazoval na to, že predmetná zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 620,49 eur, ktorá pozostávala z istiny 582,17 eur a úroku z omeškania 38,32 eur. Sumu 38,32 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ sa po postúpení pohľadávky snažil s odporkyňou na úhrade predmetnej pohľadávky dohodnúť, výsledkom čoho bola dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou. V tejto dohode si je odporkyňa vedomá svojho záväzku, tento uznala a zároveň sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na úhrade dlhu v splátkach. Navrhovateľ má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, tento právny úkon nemôže byť vyhodnotený
ako neprijateľná zmluvná podmienka alebo nekalá obchodná praktika. Odporkyňa zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje. Nakoľko k postupnému uhrádzaniu dlhu podľa dohody nedošlo, navrhovateľ bol nútený obrátiť sa na súd. V konaní si uplatňuje tiež úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 20.12.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporkyňa odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila dňa 27.8.2012 sumu 5 eur, dňa 25.9.2012 sumu 5 eur, dňa 25.9.2012 sumu 5 eur, dňa 2.10.2012 sumu -5 eur, dňa 26.11.2012 sumu 5 eur, dňa 28.1.2013 sumu 5 eur, dňa 30.4.2013 sumu 5 eur. Dlžná suma ku dňu podania návrhu predstavuje 557,17 eur. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania: 9% zo sumy 582,17 eur od 20.12.2011 do 27.8.2012 vo výške 36,17 eur, 9% zo sumy 577,17 eur od 28.8.2012 do 25.9.2012 vo výške 4,13 eur, 9% zo sumy 567,17 eur od 26.9.2012 do 2.10.2012 vo výške 0,98 eur, 9% zo sumy 572,17 eur od 3.10.2012 do 26.11.2012 vo výške 7,76 eur, 9% zo sumy 567,17 eur od 27.11.2012 do 28.1.2013 vo výške 8,81 eur, 9% zo sumy 562,17 eur od 29.1.2013 do dňa 30.4.2013 vo výške 12,75 eur, 9% zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do zaplatenia.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 16Ro/131/2013-23 zo dňa 15.7.2013, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Odporkyňa v podanom odpore uviedla, že nie je pravda, že povinnosť splácať pohľadávku navrhovateľa neplní, úver spláca po 5 eur, o čom má doklady, rada by naďalej úver splácala po 5 eur, uviedla, že nemá sumu 557,17 eur, aby ju do 15 dní uhradila, je rozvedená matka s jedným dieťaťom, je na invalidnom dôchodku, ktorý má vo výške 250 eur, a z ktorého je vedená exekúcia. Obaja so synom sú astmatici, syn má rakovinový nádor na hlavičke, odporkyňa mu musí zabezpečiť lieky, nemá ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zároveň odporkyňa uviedla, že odmieta platiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia.
Podaním doručeným súdu dňa 16.8.2013 oznámilo svoj vstup do konania Z. B. C. C. U. V., U. U. B.. I. Č.. X, L., ako vedľajší účastník na podporu a ochranu práv odporkyne.
Pretože navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd uznesením č. k. 17C/259/2013-82 zo dňa 9.4.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo Z. B. C. C. U. V. v konaní na strane odporkyne je prípustné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2015.
Podaním zo dňa 14.9.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 10 eur späť, nakoľko po podaní návrhu odporkyňa dňa 22.11.2013 uhradila sumu 10 eur, preto navrhovateľ uviedol, že sa ďalej v konaní domáha zaplatenia sumy 547,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 70,60 eur, ročného úroku z omeškania 9 % zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do 22.11.2013 vo výške 28,16 eur a ročného úroku z omeškania 9 % zo sumy 547,17 eur od 23.11.2013 do zaplatenia.
Podľa § 96 ods.1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, spočívajúci v späťvzatí podaného návrhu, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením, prvým bodom výroku tohto rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10 eur od 23.11.2013 do zaplatenia zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko odporkyne k späťvzatiu návrhu, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
Predmetom konania tak zostal ďalej nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 547,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 70,60 eur, ročného úroku z omeškania 9 % zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do 22.11.2013 vo výške 28,16 eur a ročného úroku z omeškania 9 % zo sumy 547,17 eur od 23.11.2013 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom splnomocnenca navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom zo dňa 24.6.2013, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 15.10.2013, zo dňa 9.3.2015 a zo dňa 18.5.2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 11.2.2014, zo dňa 17.3.2015 a zo dňa 5.5.2015, vyjadrením odporkyne zo dňa 23.5.2014 a zo dňa 9.9.2015, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 1.12.2004, Dodatkom č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 1.12.2004, Obchodnými podmienkami pre kreditné karty, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.7.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1627/2011/CE zo dňa 19.12.2011, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1627/2011/CE zo dňa 19.12.2011- pasíva, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 27.12.2011, kópiou poštového podacieho hárku, pokusom o zmier zo dňa 7.5.2013, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.2.2015, platobnou históriou účtu odporkyne, výzvou Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 25.11.2008, žiadosťou o splátkový kalendár zo dňa 22.2.2012, ako aj oboznámením sa s ostatnými listinnými dokladmi a obsahom celého spisového materiálu, keď v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 15.10.2013 uviedol, že konečná splatnosť kartového rámca bola dohodnutá na deň 30.11.2005, čo vyplýva z dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, preto vznáša námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa, pretože návrh bol podaný na súd dňa 27.6.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Uviedol, že je oprávnený na vznesenie námietky premlčania, nakoľko je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník a žiadal tiež, aby súd odporkyňu vyzval, či súhlasí so vznesenou námietkou premlčania. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, táto dohoda je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode sa neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach v bode 3, pričom malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je neprijateľná zmluvná podmienka, je absolútne neplatná. Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, rozhodcovskej doložky a ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Iniciatíva na uzatvorenie takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve pracovníka a dlžníkovi je predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Nemožno poskytnúť ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Na základe uvedeného vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal, aby súd podaný návrh zamietol.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 11.2.2014 uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, preto na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú. Súd by na ňu nemal prihliadať, pretože ju uplatnila neoprávnená osoba. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky, prísľub
dlžníka dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Preto sa odporca nemôže brániť námietkou premlčania. Právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Nie je vylúčené, že odporca vedomý si svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť, avšak vzhľadom na svoju zlú situáciu ho nemôže uhradiť naraz v plnej výške, preto sa rozhodne slobodne uzavrieť s navrhovateľom dohodu o splátkach. Vedľajší účastník svojím účelovým postupom, ktorého cieľom je priznanie neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia, znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, odporca dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si dohodu v pokoji prečítať, podpísať ju, resp. odmietnuť a nepodpísať ju. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Premlčacia doba pre novo dohodnuté splátky začína plynúť od splatnosti jednotlivých splátok. Navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy, na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dohoda je prejavom slobodnej vôle odporcu, ktorý si je vedomý svojho záväzku. Ku skutočnosti, že v predmetnej dohode nie je presne uvedená výška splátky navrhovateľ uviedol, že sa s odporcom dohodli, že dlh bude splácať podľa svojich finančných možností. Tvrdenie, že dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve pracovníka je nepreukázané. Rovnako tvrdenie, že iniciatíva k uzatvoreniu dohody nevychádza od spotrebiteľa je absolútne nepravdivé. Odporca potom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom nútený, uzatvorením predmetnej dohody nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, naopak navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok v splátkach. Tvrdenia vedľajšieho účastníka, že dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a ide o nekalú obchodnú praktiku považuje navrhovateľ za účelové a nepodložené. Dohoda nie je dodatkom ku spotrebiteľskej zmluve, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku, a preto na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ preto žiada, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.5.2014 uviedla, že súhlasí s pôsobením vedľajšieho účastníka v konaní ako aj s jeho právnou argumentáciou, zároveň sa pripája k vznesenej námietke premlčania. Pokiaľ ide o okolnosti podpísania Dohody, túto podpísala, keď za ňou prišiel nejaký pán z EOS-u, stretnutie prebehlo rýchlo, keď ten pán jej povedal, že odporkyňa má dlh a keď nechce mať problémy a exekúciu, má to podpísať. Odporkyňa sa ho pýtala, čo to je za papier, na čo jej on odpovedal, že je to splátková dohoda, že to má odporkyňa splácať v splátkach koľko bude môcť. Keďže je odporkyňa v zlej finančnej situácii a nechcela ďalšie problémy, tak splátky podpísala. Odporkyňa navrhovala, aby súd návrh zamietol.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2015 uviedol, že uplatnenie obrany proti žalobe (námietka premlčania) je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, pomocou obrany proti žalobe možno uplatňovať rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy. Súd musí posúdiť samotný úkon účastníka, či je tento v prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje alebo tento úkon odporuje jeho záujmom. V spotrebiteľských konaniach, priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Vedľajší účastník je oprávnený vznášať námietky v konaní hmotnoprávneho charakteru, napr. námietku neplatnosti právneho
úkonu, preto niet dôvodu nepripustiť za rovnakých okolností možnosť vznesenia námietky premlčania. Vedľajší účastník v tomto podaní poukázal tiež na existujúcu judikatúru súdov SR k problematike vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Poukázal na to, že odporkyňa navyše vyslovila súhlas s pôsobením vedľajšieho účastníka ako aj so vznesenou námietkou premlčania. Odporkyňa uviedla, že Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpisovala po vynútenej návšteve pracovníka navrhovateľa a narýchlo, bolo jej vysvetlené, že ide o dohodu o splátkach a keď nechce problémy, má to podpísať. Táto formulárová dohoda je neplatná, pri jej podpise došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike. Začiatok plynutia premlčacej doby vedľajší účastník odvodzuje od 30.11.2005, pretože navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal iný koniec kartového rámca.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 17.3.2015 uviedol, že dňa 1.12.2004 uzatvoril pôvodný veriteľ s odporkyňou Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej odporkyni poskytol úverový rámec 331,94 eur, zmluvný úrok bol dohodnutý vo výške 17,50 % (čl. II. dodatku), dohodnutá úroková sadzba pre úrok z omeškania bola 26,40 % (čl. III. bod 10. dodatku). Dňa 19.12.2011 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa pohľadávku v celkovej výške 620,49 eur, ktorá pozostávala z istiny 582,17 eur a úroku z omeškania vo výške 38,32 eur, ktorý úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaná suma 557,17 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Debetné operácie predstavuje 1. výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 735,23 eur, 2. poplatky vo výške 130,32 eur - pozostávajú z poplatku za vedenie účtu, za vyhotovenie výpisu a z poplatku za kartovú operáciu, 3. debetné úroky vo výške 435,03 eur, 4. zmluvné úroky z omeškania vo výške 61,86 eur. Kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške 780,27 eur. Súčet debetných operácií na účte odporkyne predstavuje sumu vo výške 1.362,44 eur a súčet kreditných operácií na účte odporkyne predstavuje sumu 780,27 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje žalovanú sumu 582,17 eur, pričom po postúpení pohľadávky odporkyňa uhradila sumu vo výške 25 eur, dlžný zostatok je tak 557,17 eur.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2015 uviedol, že odmieta vyjadrenia vedľajšieho účastníka, že dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby navrhovateľa a po vypísaní dohody touto osobou je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach. Navrhovateľ uzavrel dohodu o uzavretí splátkového kalendára s odporkyňou na základe písomných a telefonických žiadostí odporkyne o možnosti uhradiť pohľadávku v splátkach. Odporkyňa dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si dohodu v pokoji prečítať, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasí. Nemožno mať pochybnosti o platnosti uznania predmetného záväzku odporcom, alebo o jeho súlade s dobrými mravmi, odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Uzatvorením predmetnej dohody nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ale navrhovateľ umožnil odporkyni plniť existujúci splatný záväzok v splátkach. Vedľajší účastník nepreukázal, že navrhovateľ neprijateľným spôsobom podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku, ani úmysel navrhovateľa tak urobiť. Navrhovateľ poukázal na to, že vedľajší účastník zastúpený svojím právnym zástupcom účelovo vstupuje do súdnych konaní na strane odporcu spotrebiteľa, za účelom za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, aby mu tak mohli byť priznané trovy právneho zastúpenia, takéto konanie vedľajšieho účastníka je neprijateľné, nakoľko dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a neúčelnému navyšovaniu trov konania.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 18.5.2015 uviedol, že z Oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.2.2015 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 28.1.2009 odstúpila od úverovej zmluvy, po odstúpení od zmluvy je preto potrebné vzťah medzi účastníkmi posudzovať v právnom režime bezdôvodného obohatenia a aplikovať na premlčanie dvojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.6.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ale aj všeobecnej trojročnej premlčacej doby, preto je celá pohľadávka navrhovateľa premlčaná.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2015 uviedla, že zotrváva na vznesenej námietke premlčania, dohodu o splátkach považuje za neplatnú, a preto žiada, aby súd návrh zamietol.
Na pojednávaní dňa 16.9.2015, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, navrhovateľ požaduje zaplatenie sumy 547,17 eur spolu s príslušenstvom, ako je vyčíslené v čiastočnom späťvzatí. K námietke premlčania navrhovateľ uvádza, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože odporkyňa si sama vyžiadala splátky, na základe čoho s ňou bola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári, čím v súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala znova plynúť premlčacia doba. Pokiaľ ide o platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie dlhu, dohoda je platná, pretože odporkyňa ju podpísala dobrovoľne, dohoda má všetky náležitosti, nie je rozsiahla, takže odporkyňa si ju mohla preštudovať. V prípade úspechu si navrhovateľ uplatňuje náhradu trov konania a žiada, aby na jej náhradu bola zaviazaná odporkyňa spolu s vedľajším účastníkom.
Zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty vyplýva, že dňa 1.12.2004 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a odporkyňou uzavretá predmetná zmluva, na základe ktorej banka poskytla odporkyni platobnú kartu: SPOROnákup k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. V rovnaký deň bol medzi bankou a odporkyňou uzavretý Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, podľa ktorého bola odporkyni poskytnutá výška kartového/ úverového rámca 10.000 Sk, t. j. 331,56 eur, s premenlivou úrokovou sadzbou 17,50 % ročne, s poplatkom za správu kartového rámca 0,25% z kartového rámca mesačne a konečnou splatnosťou kartového rámca 30.11.2005. V bode III. tohto dodatku sa zmluvné strany dohodli, že banka poskytne odporkyni peňažné prostriedky vo výške kartového rámca za podmienok stanovených zmluvou, kartový rámec je držiteľ karty oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom hotovosti v Obchodnom mieste, držiteľ karty je povinný pravidelne mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5 % z kartového rámca , t. j. 500 Sk/16,60 eur, a to až do splatenia pohľadávky. V bode V. tohto dodatku je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami; doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne do dosiahnutia 65. roku veku držiteľa karty.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 1.12.2004 boli Obchodné podmienky pre kreditné karty, ktoré v bode 5.9. obsahujú ustanovenie, podľa ktorého v prípade omeškania klienta so splnením akejkoľvek povinnosti voči banke, najmä so zaplatením minimálnej splátky, je banka oprávnená ... požadovať zaplatenie celej pohľadávky v lehote určenej bankou, t. j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a prípadne tiež vypovedať zmluvu o kreditnej karte.
Dňa 23.7.2012 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde je v bode 2. Uznanie záväzku uvedené, že dlžník - odporkyňa uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 283859500 s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 582,17 eur, z nákladov na inkasné konanie vo výške 93,07 eur a z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 582,17 eur od 19.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V bode 3. Forma splatenia záväzku sa dlžník - odporkyňa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, ktorých výška v dohode nie je uvedená, vždy k 25. dňu v mesiaci a dátumom prvej splátky 25.8.2012. V tomto bode je zároveň uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 4. dohody, je potom uzatvorená rozhodcovská doložka.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1627/2011/CE zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., došlo podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka k postúpeniu pohľadávok špecifikovaných v Prílohe č. 1 k zmluve.
V zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1627/2011/CE zo dňa 19.12.2011 - pasíva, predmetom postúpenia bola pohľadávka z účtu č. XXXXXXXXX voči dlžníkovi J. P., zo SPOROnákup karty, v celkovej výške ku dňu postúpenia 620,49 eur, z čoho istina bola 582,17 eur, úroky boli celkom 38,32 eur, počet dní omeškania bol 1266, dátum poslednej úhrady bol 20.8.2009.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 vyplýva, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa a.s.) oznámila odporkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 19.12.2011, postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 620,49 eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Podľa pripojenej kópie poštového podacieho hárku, predmetné oznámenie bolo odporkyni zaslané dňa 24.1.2012.
Podľa listiny - pokus o zmier zo dňa 7.5.2013, navrhovateľ odporkyni oznámil, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Pohľadávka pozostáva z položiek: neuhradený úver 557,17 eur, úrok 71,56 eur, zmluvný úrok 38,32 eur. Zároveň navrhovateľ vyzval odporkyňu o uhradenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru v sume spolu 667,05 eur najneskôr do 14.5.2013.
Podľa oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.2.2015, Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od zmluvy vzniknutej zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 1.12.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom ku dňu 28.1.2009. Pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy a ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom navrhovateľovi ako postupníkovi dňa 19.12.2011. Súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu odovzdala Slovenská sporiteľňa a.s. postupníkovi.
Podľa výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 25.11.2008, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky zo SPOROnákup karty, číslo úveru XXXXXXXXX odporkyni oznámila, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2008 vo výške 10.851,30 Sk, t. j. 360,20 eur s príslušenstvom. Slovenská sporiteľňa odporkyňu žiada, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade veriteľ zverí vymáhanie pohľadávky tretej osobe.
Podľa listu - Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 22.2.2012, odporkyňa žiada p. P. o splátkový kalendár, chce sa mimosúdne dohodnúť, žiada o upresnenie zostatku dlžnej sumy.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 547,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 70,60 eur, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do 22.11.2013 vo výške 28,16 eur a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 547,17 eur od 23.11.2013 do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (t. j. ku dňu 1.12.2004) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") (1). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (4). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (t. j. 19.12.2011), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (t. j. ku dňu 23.7.2012), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 7 ods. 1, 2 písm. a) a b) . č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nekalé obchodné praktiky sú zakázané (1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako banka/veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 1.12.2004 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorej zmluvy obchodná spoločnosť U. U., H..U.., N. XX XXX XXX, U. U. U. T. X, X. poskytla odporkyni platobnú kartu SPOROnákup k jej účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. V rovnaký deň (t. j. 1.12.2004) bol medzi uvedenými subjektmi uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorého banka poskytla odporkyni kartový rámec vo výške 10.000 Sk, t. j. 331,94 eur, s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 17,50 % ročne. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že odporkyňa realizovala výbery predmetnou bankovou platobnou kartou, na základe čoho bola potom povinná poukazovať peňažné prostriedky na kartový účet. Odporkyňa svoju povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne neplnila. Dňa 19.12.2011 uzavreli obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1627/2011CE, predmetom ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 620,49 eur voči odporkyni zo SPOROnákup karty k účtu č. XXXXXXXXX. Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni postúpenie pohľadávky oznámila listom zo dňa 27.12.2011. Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd, odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy listom - Pokus o zmier zo dňa 7.5.2013. Napriek tomu odporkyňa pohľadávku navrhovateľa v celom rozsahu neuhradila.
Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a zároveň obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO 00 151653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet jej podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na posudzovaný právny vzťah účastníkov sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej Zmluvy (zo dňa 1.12.2004), zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadala. Z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/ EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 5.2.2013). Zmluva o úvere je preto vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
Navrhovateľ svoj nárok v konaní opieral predovšetkým o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa 23.7.2012. Odporkyňa namietala neplatnosť tejto dohody. Vedľajší účastník na strane odporkyne poukazoval na to, že dohoda je vopred pripraveným formulárom a nezodpovedá vôli dlžníka, v dohode chýba údaj o výške splátky, prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach v bode 3, rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je neprijateľná zmluvná podmienka, je absolútne neplatná, uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, podpisom dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, dohoda je ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.
V predmetnej Dohode je v bode 2. Uznanie záväzku uvedené, že dlžník - odporkyňa uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 283859500 s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 582,17 eur, z nákladov na inkasné konanie vo výške 93,07 eur a z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 582,17 eur od 19.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V bode 3. Forma splatenia záväzku sa dlžník - odporkyňa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, ktorých výška v dohode nie je uvedená, vždy k 25. dňu v mesiaci a dátumom prvej splátky 25.8.2012. V tomto bode je zároveň uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 4. dohody, je potom uzatvorená rozhodcovská doložka.
Pretože základný právny vzťah (Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty vrátane Dodatku), na ktorý sa dohoda o uznaní záväzku vzťahuje je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je treba tieto ustanovenia aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právne úkony uznania záväzku. Súd dospel k záveru, že pri uzatváraní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporkyni vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku síce má v prvom momente pôsobiť ako jednotlivý právny úkon, avšak napriek tomuto vonkajšiemu zdaniu ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa ako obchodnú praktiku pri vymáhaní svojich pohľadávok vo vzťahu k neurčenému počtu dlžníkov, a v ktorom sa menia iba údaje individualizujúce dlžníka, výšku pohľadávky, právny úkon z ktorého je pohľadávka uplatňovaná a výška splátok. Účelom tohto právneho úkonu je vo vzťahu k dlžníkom, ktorí si neplnia záväzky zo zmluvy o úvere dosiahnuť uznanie dlhu bez toho, aby pohľadávka navrhovateľa bola podrobená súdnej kontrole prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere a zároveň dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, vzdať sa vopred súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko by si takto významne zhoršil svoje postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, ako aj ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že navrhovateľ nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že odporkyňa nemala žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohla žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Odporkyňa sama uviedla, že Dohodu podpísala, keď za ňou prišiel pán z EOS-u, stretnutie prebehlo rýchlo, pričom ten pán jej mal povedať, že ak odporkyňa nechce mať problémy a exekúciu, má to podpísať. Na otázku odporkyne, jej bolo povedané, že ide o splátkovú dohodu, a pretože bola odporkyňa v zlej finančnej situácii, splátky podpísala. Navrhovateľ v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uznania záväzku, a to najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. Zároveň je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho následkoch do poslednej vety v rámci textu o forme splatenia záväzku, čím sa táto veta stráca v rámci iného ustanovenia a javí sa ako nepodstatná. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je z vyjadrenia odporkyne nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporkyni podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstate narušil ekonomické správanie odporkyne ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila odporkyňa rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ neurobila. Navrhovateľ síce poukazoval na to, že o uzavretie splátkového kalendára ho žiadala sama odporkyňa, avšak súd má za to, že ak by boli odporkyni poskytnuté všetky podstatné informácie zo strany navrhovateľa, nie je dôvodné pochybovať o tom, že by uvedenú dohodu nepodpísala, nakoľko táto okrem dohody o splátkach (ktorých výška nakoniec v dohode ani nie je, hoci to mal byť hlavný účel uzavretia predmetnej Dohody), obsahuje aj uznanie záväzku, vyjadrenie o vedomosti premlčania dlhu a uzavretie rozhodcovskej doložky. Odporkyňa tak podpísala formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ a ktorého obsah jej nebol úplne zrejmý, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia zo dňa 23.5.2014, pričom navrhovateľ opak nepreukázal. Celé vyššie uvedené konanie navrhovateľa vrátane zabezpečenia uznania záväzku nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si exekučný titul, keď z obsahu dohody je zrejmé, že jej jediným zmyslom bolo uľahčenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa bez toho, aby podpísanie dohody malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľa.
Právny úkon Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísaná odporkyňou dňa 23.7.2012 je tak neplatná v zmysle ustanovenia § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ak navrhovateľ uplatňuje svoje právo z takto uzatvorenej dohody, realizuje tým výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože uplatňuje nároky dosiahnuté nekalou obchodnou praktikou voči slabšej zmluvnej strane - spotrebiteľovi, preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu
ochranu. Zároveň je tento právny úkon absolútne neplatný, pretože pri jeho uzatváraní absentovala slobodná, vážna a určitá vôľa spotrebiteľa - odporkyne súčasne s dosiahnutím splátok uznať nároky navrhovateľa, ktoré sú uplatnené v rozpore so zákonom, predĺžiť plynutie premlčacej doby a súhlasiť s rozhodcovským konaním. Pretože predmetný právny úkon svojím obsahom i účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniu § 7 ods. 1 a 2 Z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto na tento dokument, ako listinný dôkaz vo veci nemohol prihliadať, k platnému uznaniu záväzku odporkyňou teda v danom prípade nedošlo. Súd preto ďalej skúmal existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
V súdenom prípade navrhovateľ - nebankový subjekt, uzavrel dňa 19.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1627/2011/CE s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151653, so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava - bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, môže banka, teda postupca v prejednávanej veci, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda odporkyni, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
V konaní bolo na základe predloženej výzvy Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 25.11.2008 (č.l.79 spisu) preukázané, že pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011, vyzval právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. - banka, písomne odporkyňu na zaplatenie sumy 360,20 eur s príslušenstvom, ktorá suma mala predstavovať sumu splatnej pohľadávky banky ku dňu 31.10.2008. Pretože príslušenstvo nebolo v predmetnej výzve konkrétne vyčíslené, banka preukázateľne pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi, vyzvala odporkyňu písomne na zaplatenie splatnej sumy iba vo výške 360,20 eur. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 z. z. o bankách, môže byť predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu len pohľadávka, alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými, navyše ak tomuto postúpeniu predchádzala písomná výzva banky na splnenie omeškanej peňažnej pohľadávky. Súdu napriek poučeniu navrhovateľa podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy preukazujúce inú výzvu banky dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky, pred postúpením pohľadávky banky na navrhovateľa zmluvou zo dňa 19.12.2011.
Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči odporkyni len v časti sumy 360,20 eur a vo zvyšnej časti je postúpenie pohľadávky až do sumy 620,49 eur neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je omeškanie dlžníka so splnením záväzku, ako aj existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Navrhovateľ je tak voči odporkyni aktívne vecne legitimovaný len v časti o zaplatenie sumy 360,20 eur. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba
ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako navrhovateľ. O takýto prípad čiastočne išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo čiastočne neplatné, a to v časti postúpenia pohľadávky v sume 260,29 eur (620,49 eur - 360,20 eur). Navrhovateľ si v konaní z postúpenej pohľadávky uplatňuje iba zaplatenie sumy 547,17 eur s príslušenstvom, preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v časti uplatnenej sumy 186,97 eur (547,17 eur -360,20 eur) aj s príslušenstvom, súd v tejto časti návrh navrhovateľa ako neopodstatnený pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Súd tak ďalej skúmal oprávnenosť nároku na zaplatenie sumy 360,20 eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania.
Odporkyňa ako aj vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesli v konaní námietku premlčania nároku navrhovateľa.
V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, je aj orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporkyňa, premlčania nedovolá. Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či pohľadávka navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 360,20 eur s príslušenstvom nie je premlčaná. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu pritom dopadá právna úprava občianskeho práva.
V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu preto dopadá právna úprava občianskeho práva.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri
skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre odporkyňu ako spotrebiteľku. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy.
Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (premlčania), je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba.
V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 18.2.015 (č. l. 70 spisu) Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty č. XXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 1.12.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom ku dňu 28.1.2009. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy, sú si účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je treba vykladať tak, že v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila s tým, že momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia zmluvy ako sú bezdôvodné obohatenie (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol), pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré právo sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade došlo bankou k odstúpeniu od zmluvy ku dňu 28.1.2009, týmto dňom sa veriteľ zároveň dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 29.1.2009 a uplynula dňa 30.1.2011 (pondelok), nakoľko posledný deň premlčacej doby, teda deň 29.1.2011 je sobota a preto je jej posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň. V súdenom prípade si navrhovateľ svoj nárok voči odporkyni uplatnil návrhom na začatie konania podanom na súde dňa 27.6.2013, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 360,20 eur, vo vzťahu ku ktorej preukázal svoju aktívnu legitimáciu je teda premlčaný. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Nakoľko súd dospel k záveru, že tento nárok je premlčaný, uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie, bližšie neskúmal
ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa, keďže premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať, v dôsledku zániku vynútiteľnosti subjektívneho práva.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 547,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 70,60 eur, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 557,17 eur od 1.5.2013 do 22.11.2013 vo výške 28,16 eur a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 547,17 eur od 23.11.2013 do zaplatenia, ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania odporkyne rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, a tiež z dôvodu, že podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy konania nevznikli.
Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnej odporkyne. Súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení) po 36,52 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 15.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 36,52 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 9.3.2015 (§13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 36,52 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 18.5.2015 (§13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 36,52 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 178,48 eur, k tomu 20% DPH vo výške 35,70 eur, teda spolu 214,18 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ v konaní namietal, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol účelový, s cieľom získať trovy právneho zastúpenia. Súd však v danom prípade dospel k záveru, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom bolo účelné a rovnako jeho písomné vyjadrenia vo veci zo dňa zo dňa 15.10.2013, zo dňa 9.3.2015 a zo dňa 18.5.2015 boli konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad, nešlo len o všeobecné hromadné podania. Vedľajší účastník v nich reagoval na konkrétne argumenty navrhovateľa, účinne bránil odporkyňu, vzniesol úspešne námietku premlčania ako aj účinne poukázal na neplatnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súd preto nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa o nadbytočnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pretože bola odporkyňa v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.