Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/316/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Bioplyn Budča spol. s. r. o., so sídlom Elektrárenská 1,831 04 Bratislava, IČO: 46 685 472, právne zast. AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti odporcovi 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 a odporcovi 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Súd odporcovi 1/ a odporcovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16. 07. 2015, doplneným podaním doručeným súdu dňa 17. 07. 2015 a následne i podaním doručeným dňa 19. 08. 2015, domáhal aby súd odporcovi 1/ uložil povinnosť uhrádzať navrhovateľovi doplatok vo výške 90,065 Eur/MWh, vyplývajúci z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2223/2014/E-OZ zo dňa 16. 04. 2014, v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej v zariadení označenom ako Zber a zhodnocovanie BRO Budča - Klinovisko s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, umiestnenom na adrese Budča - Kalinovo, nachádzajúcom sa v k. ú. Budča na pozemku s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/ X v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015. Navrhovateľ sa predmetným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zároveň domáha, aby súd odporcovi 2/ uložil povinnosť odoberať od navrhovateľa elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú tento vyrobil na zariadení výrobcu elektriny označenom ako Zber a zhodnocovanie BRO Budča

- Klinovisko s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, umiestnenom na adrese Budča - Kalinovo, nachádzajúcom sa v k.ú. Budča na pozemku s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 za cenu elektriny na straty vo výške 44.0150 Eur/MWh, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení označenom ako Zber a zhodnocovanie BRO Budča - Klinovisko s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, umiestnenom na adrese Budča - Kalinovo, nachádzajúcom sa v k.ú. Budča na pozemku s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X C. XXX/X (ďalej aj ako „Zdroj“), ktoré bolo uvedené do prevádzky dňa 27. 12. 2013, teda pred nadobudnutím účinnosti (pred 01. 01. 2014).

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Zdroji vyrába elektrinu s právom na podporu podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o podpore“) a v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ďalej aj ako „URSO“). Podpora trvajúca do roku 2028 spočíva v:

a) prednostnom pripojení zariadenia výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej aj ako „OZE“) do regionálnej distribučnej sústavy, prednostnom prístupe do sústavy, prednostnom prenose elektriny, distribúciou a dodávkou elektriny, b) odbere elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (ďalej aj ako „PDS“), do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatku a d) prevzatí zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

Uvedená podpora je poskytovaná prostredníctvom prevádzkovateľov regionálnych distribučných sietí, ktorým je pre navrhovateľa odporca 1/. Na základe toho navrhovateľ uzatvára na každý kalendárny rok zmluvy (t. j. zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát), v ktorých je vyššie uvedená podpora bližšie upravená (ďalej aj ako „Zmluvy“). Prílohou uvedených Zmlúv je vždy aj rozhodnutie URSO, ktorým je stanovená cena elektriny, za ktorú sa má od navrhovateľa vykupovať, pričom v prípade navrhovateľa je to Rozhodnutie URSO č. 2223/2014/E-OZ zo dňa 16. 04. 2014 (ďalej aj ako „Cenové rozhodnutie“), z ktorého vyplýva aj predpokladané množstvo elektriny vyrobené zo Zdroja v roku 2015 a 2016, keďže toto cenové rozhodnutie platí aj pre roky 2015 a 2016.

Cenovým rozhodnutím URSO schválilo pre navrhovateľa na roky 2014 až 2016 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 Eur/MWh (táto suma je uvedená bez DPH). Cenové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia URSO uviedlo, že „pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v roku 2014 uplatní doplatok, vychádzal z údajov pre rok 2014 predložených regulovaným subjektom, ktoré boli súčasťou jeho žiadosti, a to: 1. predpokladaná ročná výroba elektriny 8000 MWh/rok; 2. technologická vlastná spotreba elektriny 300 MWh/rok; 3. predpokladané ročné množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok 7700 MWh/rok“.

Keďže cenové rozhodnutie je aj rozhodnutím pre roky 2015 a 2016, podľa navrhovateľa je samozrejmé, že uvedené údaje sú údajmi aj pre tieto roky. Vychádzajúc z uvedeného cenového rozhodnutia má navrhovateľ za to, že nárok na podporu pre roky 2014 až 2016 bol riadne uplatnený a z vyššie uvedených Zmlúv, ktorých prílohou je aj cenové rozhodnutie, podľa navrhovateľa vyplýva, že toto uplatnenie nároku na podporu bolo uplatnené aj na rok 2015 aj voči Odporcovi 1, ktorému zároveň aj oznámil predpokladané množstvo vyrobenej elektriny nielen pre rok 2015 ale aj pre rok 2016.

Cenové rozhodnutie bolo podľa tvrdenia navrhovateľa vydané na základe jeho žiadosti doručenej URSO dňa 17. 09. 2013, ktorou navrhovateľ požiadal URSO o schválenie ním navrhovanej ceny elektriny určujúcej pre stanovenie výšky doplatku za elektrinu vyrobenú výrobcom elektriny z v rokoch 2014 až 2025. Súčasťou tejto žiadosti bolo predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období týchto rokov. Zároveň navrhovateľ listom zo dňa 07. 07. 2014 oznámil URSO a listom zo dňa 02. 07. 2014 aj odporcovi 1/, že si uplatňuje nárok na podporu aj na rok 2015 a zároveň im oznámil aj predpokladané množstvo elektriny vyrobenej v roku 2015.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, teda napriek tomu, že si navrhovateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, a to tým, že: a) pred vydaním vyššie označeného Cenového rozhodnutia URSO poskytol všetky potrebné doklady, vrátene dokladov o predpokladanej výrobe v nasledujúcich rokoch, b) odporcovi 1/ poskytol doklady požadované pre uzavretie Zmlúv, medzi ktorými boli aj doklady, ktorými si navrhovateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, vrátane Cenového rozhodnutia, ako aj ostatné povinnosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore, odporca 1/ navrhovateľovi listom zo dňa 17. 12. 2014 oznámil, že navrhovateľ nemá nárok na podporu podľa Zákona o podpore z dôvodu, že porušil Zákonom o podpore (§ 4 ods. 2) uložené povinnosti, a to bez toho, aby toto svoje tvrdenie konkretizoval (keďže neuviedol, aká povinnosť/povinnosti mali byť navrhovateľom porušené

a kedy) a preukázal akýmkoľvek dokladom, dôkazom, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Podľa názoru navrhovateľa sa teda jedná len o ničím nepodložené tvrdenia osoby, ktorá ani nie je samotným poskytovateľom podpory podľa Zákona o podpore, nakoľko Odporca 1/ je len prostredníkom medzi štátom (poskytovateľom podpory) a navrhovateľom.

Vychádzajúc z uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca 1/ ani nie je oprávnený rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi podpora podľa Zákona o podpore patrí alebo nie, keďže mu žiadny právny predpis takého postavenie/oprávnenie nepriznal. Odporca 1/ nie je podľa názoru navrhovateľa správnym ani súdnym orgánom, ktorému by toto oprávnenie prináležalo.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca 1/ odignoroval skutočnosť, že strata podpory podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení účinnom od 01. 01. 2014 sa na navrhovateľa nevzťahuje, keďže ten uviedol Zdroj do prevádzky pred 01. 01. 2014 a podľa prechodných ustanovení Zákona o podpore sa podmienky pre týchto prevádzkovateľov ani po 01. 01. 2014 nemenia, teda ani nie je možné ich postihnúť sankciou popísanou v § 4 ods. 3 Zákona o podpore (§ 18e ods. 1 Zákona o podpore).

Okrem vyššie uvedeného listu odporcu 1/ navrhovateľ poukázal aj na vyjadrenie odporcu 2/, ktoré sa mu neskôr dostalo do dispozície, pričom toto vyjadrenie bolo adresované odporcovi 1/, kde v bode 1 tohto vyjadrenia odporca 1/ poveruje s účinnosťou od 01. 01. 2015 až do odvolania odporcu 2/ zabezpečovaním odberu elektriny podľa Zákona o podpore za cenu elektriny na straty podľa Zákona o podpore. Na základe tohto poverenia má odporca 2/ oprávnenie uzatvárať s výrobcami elektriny z zmluvy o dodávke elektriny. Predmetné poverenie nebolo súčasťou tohto vyjadrenia a o jeho reálnej existencii sa navrhovateľ podľa svojich tvrdení nemal možnosť fyzicky presvedčiť a jeho existenciu tak len možno predpokladať.

V súlade s vyššie uvedeným tak počínajúc dátumom 01. 01. 2015 uzatvára zmluvy o dodávke elektriny, t.j. zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát odporca 2/, ktorý zároveň výrobcom elektriny z vypláca cenu elektriny na straty za odobranú elektrinu, a teda im poskytuje podporu podľa ust. Zákona o podpore. So zreteľom k tejto skutočnosti navrhovateľov návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje okrem odporcu 1/, ktorý má primárne povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z a ktorý po poverení odporcu 2/ odberom elektriny za cenu elektriny na stratu poskytuje len podporu vo forme doplatku, aj voči odporcovi 2/. V tomto smere považuje navrhovateľ za relevantné poukázať na spriaznenosť odporcu 1/ a odporcu 2/, kedy odporca 2/ je jediným, stopercentným akcionárom odporcu 1/.

Podstatou tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je snaha navrhovateľa o dočasnú ochranu jeho práv, ktoré sú porušené/ohrozené konaním Odporcu 1/, ktorý navrhovateľovi svojvoľne/ bez akéhokoľvek oprávnenia oznámil, že navrhovateľ nemá nárok na podporu podľa Zákona o podpore pre rok 2015, keďže si nesplnil povinnosti stanovené Zákonom o podpore, a to napriek tomu, že: a) podľa dokladov priložených k tomuto návrhu, si navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia svoje povinnosti splnil riadne a včas - hlavne povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore; b) povinnosť, ktorej porušenie je navrhovateľovi kladené za vinu, nemôže byť vo vzťahu k navrhovateľovi sankcionované stratou podpory, keďže Zdroj bol do prevádzky uvedený pred 01. 01. 2014.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že výroba elektrickej energie z je moderným, ekologickejším spôsobom výroby elektriny. Ide však zároveň o spôsob, ktorý je pomerne finančne náročný a vyžaduje si značné vstupné, ale aj prevádzkové, výrobné náklady. Z uvedeného dôvodu, aby podnikanie v tejto oblasti bolo realizovateľné a rentabilné, štát v súlade so svojimi záväzkami plynúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/s z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30 prostredníctvom Zákona o podpore upravil poskytovanie podpory výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, výrobcom elektrickej energie vysoko účinnou kombinovanou výrobou a výrobcom biometánu. Zvlášť dôležitými formami podpory, zavedenými týmto zákonom, je podpora vo forme odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty a podpora vo forme doplatku. Na týchto dvoch „peňažných“ formách podpory sú výrobcovia elektriny z , teda aj navrhovateľ finančne závislí. Bez ich poskytnutia, čo len na obdobie jedného roka, nemôže navrhovateľ svoje podnikanie finančne utiahnuť, nie to ešte dosiahnuť zisk. Výlučne na základe poskytovania podpory je podľa tvrdenia navrhovateľa podnikanie v tejto oblasti realizovateľné.

Pre určenie konkrétnej výšky doplatku a ceny elektriny na straty sú určujúce rozhodnutia URSO, ktorý úrad je v tejto oblasti regulujúcim subjektom.

Zákon o podpore zároveň upravuje aj podmienky podpory výroby elektriny, ktorých splnenie je pre možnosť nadobudnúť právo na podporu, možnosť si ho uplatňovať, pre jeho obsah a zachovanie nevyhnutné. Navrhovateľ ďalej uviedol, že týmito podmienkami sa všeobecne rozumejú všetky podmienky rozhodujúce pre vznik, obsah a trvanie nároku na podporu, a teda podmienky vzniku nároku na podporu, podmienky formulujúce obsah práva na podporu (t.j. napr. rozsah podporovanej elektriny, výšku ceny elektriny na stanovenie doplatku a pod.), podmienky zániku práva na podporu, a to aj dočasného (ako je tomu v posudzovanom prípade).

Zákon o podpore uvádza viaceré povinnosti, ktoré je navrhovateľ ako výrobca elektriny z povinný splniť na to, aby mal nárok na podporu podľa uvedeného zákona. Tieto povinnosti sú upravené najmä v Zákona o podpore, a to:

a) povinnosť predložiť PDS potvrdenie o pôvode elektriny z alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, čo navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia splnil, b) oznámiť PDS, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku PDS, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, čo sa na navrhovateľa nevzťahuje, keďže výkon Zdroja nie je väčší ako 1 MW, c) oznámiť URSO a PDS uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, čo navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia splnil spôsobom popísaným vyššie a zároveň aj 1. uplatnením si nároku na podporu pri podávaní žiadosti o vydanie Cenového rozhodnutia na URSO a 2. uplatnením si nároku na podporu a poskytnutie predpokladaného množstva vyrobenej elektriny v roku 2015 pri uzatváraní Zmlúv s odporcom 1/ na rok 2014.

Napriek tomu, že odporca 1/ presne neuviedol, ktorá povinnosť mala byť zo strany navrhovateľa porušená, vychádzajúc z medializovaných informácií, by sa podľa názoru navrhovateľa pravdepodobne malo jednať o porušenie povinnosti uvedenej v tomto bode. Zákon o podpore pritom nešpecifikuje, resp. nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu splnenia tejto oznamovacej povinnosti, ani bližšie neohraničuje lehotu, v ktorej je možné najskôr túto povinnosť splniť.

d) vrátiť PDS sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa Zákona o podpore, čo sa na navrhovateľa rovnako nevzťahuje, keďže takýto doplatok neprijal.

Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti navrhovateľ poukázal na to, že medzi uvedené podmienky poskytnutia podpory až do 01. 01. 2014 nepatrilo to, že by v prípade, ak sa nesplnia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) a d) Zákona o podpore osoba, ktorá povinnosť porušila, stráca nárok na podporu. Navrhovateľ považuje za potrebné skonštatovať, že takáto podmienka poskytovania podpory neexistovala v čase, kedy navrhovateľ uviedol svoj Zdroj do prevádzky. Až novelou Zákona o podpore () účinnou odo dňa 01. 01. 2014 došlo k zmene znenia tohto zákona, kedy do tohto zákona bola doplnená sankcia straty možnosti uplatniť si na elektrinu vyrobenú z právo podľa a Zákona o podpore (t.j. právo na odber elektriny za cenu na straty, právo na doplatok) a to na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. V zmysle tejto novej právnej úpravy si tak výrobcovia elektriny, ktorí si nesplnia vyššie opísanú povinnosť v predpísanej lehote, nemôžu uplatňovať právo na štátom (nie odporcom 1/) poskytovanú podporu za obdobie celého nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň však bolo predmetnou novelou do Zákona o podpore doplnené aj ust. , v zmysle ktorého platí, že „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že v súlade s platnou právnou teóriou, ako aj s nálezmi ústavného súdu platí, že má byť za každých okolností zachovaná právna istota a je neprípustná retroaktivita v právnych vzťahoch (minimálne retroaktivita pravá). Z uvedeného princípu vychádza aj označená novela, ktorá doplnila Zákon o podpore o ust. § 18e, z ktorého je zrejmé, že akékoľvek nové podmienky, ktoré boli do Zákona o podpore doplnené s účinnosťou od 01. 01. 2014, sa nevzťahujú na Zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 01. 01. 2014, čo je aj prípad navrhovateľa a jeho Zdroja.

Vo vzťahu k vyššie opísaným skutočnostiam navrhovateľ zároveň zdôraznil, že odporca 1/ nie je osobou oprávnenou rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku na podporu podľa Zákona o podpore. Odporca nie je ani správnym a ani súdnym orgánom a ani právnickou osobou, ktorej by podľa právnych predpisov patrilo právo rozhodovať a právach a povinnostiach fyzických alebo právnických. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navrhovateľ má za to, že neposkytnutie podpory predstavuje svojvoľné a protiprávne konanie zo strany odporcov.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že hlavným dôvodom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutná potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania pre rok 2015, keďže odporcom 1/ oznámená strata podpory sa zatiaľ vzťahuje len na rok 2015. Ide o potrebu naliehavú, pretože bez vydania autoritatívneho, dočasného rozhodnutia súdu, odporca 1/, ktorý zotrváva na svojom stanovisku, neposkytne navrhovateľovi podporu podľa Zákona o podpore, čo môže pre navrhovateľa znamenať koniec jeho faktickej existencie.

Navrhovateľ zdôraznil, že výroba a predaj elektriny zo Zdroja je jediným zdrojom jeho príjmov. Navrhovateľ sa rozhodol pre túto formu podnikania na základe podrobných ekonomických kalkulácií, ktoré dôsledne analyzoval, vyhodnotil všetky možné riziká a zohľadnil všetky predpoklady a podmienky tohto podnikania, ako aj potrebné vstupné, výrobné a prevádzkové náklady. Zhodnotením týchto všetkých faktorov pri zohľadnení možnosti uplatňovať si na elektrickú energiu vyrobenú z podporu podľa Zákona o podpore navrhovateľ dospel k záveru, že bude schopný podnikať a zároveň splatiť finančné prostriedky, ktoré si bude musieť na vybudovanie energetického zariadenia požičať a dosahovať zisk. Bez existencie podpory by podnikanie v tak finančne náročnom obore výroby elektrickej energie z bolo finančne viac ako len stratové. Navrhovateľ ako aj všetci ostatní výrobcovia sú v tomto smere plne závislí na poskytovaní podpory, bez nej nie je možné túto formu podnikania finančne utiahnuť, nie to ešte dosiahnuť zisk. Výlučne na základe poskytovania podpory je podnikanie v tejto oblasti realizovateľné.

Za súčasného stavu veci, kedy odporca 1/ navrhovateľovi doručil list, ktorým mu oznámil, že navrhovateľ porušil povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o podpore, a teda si nemôže uplatňovať právo na poskytnutie podpory v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na rok 2015, odporca 1/ a odporca 2/ navrhovateľovi túto podporu neposkytnú, t. j. nebudú od navrhovateľa odoberať a odkupovať ním vyrobenú elektrinu za cenu schválenú Cenovým rozhodnutím. Preto sa navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia dostal bez vlastného pričinenia do bezvýchodiskovej a likvidačnej situácie. A to napriek skutočnosti, že si Zákonom o podpore uložené povinnosti podľa svojho názoru splnil riadne a včas a napriek skutočnosti, že znenie Zákona o podpore, resp. sankcia doplnená do tohto ustanovenia, sa na navrhovateľa nevzťahuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je podobne ako prakticky všetci výrobcovia elektriny z , závislý práve na poskytovaní tejto podpory, bez ktorej nedokáže plniť všetky svoje záväzky a zároveň dosiahnuť aspoň minimálne zisky z podnikania. V prípade neposkytnutia podpory navrhovateľovi, u ktorého je výroba elektriny z jediným predmetom jeho činnosti, dochádza k likvidácii jeho podnikania.

Navrhovateľ zároveň upozornil aj na to, že Zdroj vybudoval za určitých podmienok stanovených zákonom, so zvážením rizík s tým spojených a s použitím požičaných peňažných prostriedkov. Splatenie týchto prostriedkov je zabezpečené záložným právom viaznucim práve na Zdroji, ktoré bude v prípade ich nesplácania realizované. Splátky poskytnutého úveru predstavujú ročne čiastku 242.000,- Eur.

Navrhovateľ uviedol, že medzi jeho ďalšie pravidelné náklady patria nasledovné položky:

- platba poistného = 9.558,- Eur/ ročne,

- úhrada nákladov za administratívnu a strážnu službu = 7.800,- Eur/ ročne,

- úhrada mzdových nákladov = 110.693,- Eur/ ročne

- platba za rezervovanú kapacitu vyplácaná spoločnosti SSE, a.s. = 17.389,- Eur/ ročne,

- platba za odobratú elektrinu = 21.600,- Eur/ ročne,

- úhrada dane z nehnuteľnosti = 1.305,- Eur/ ročne,

- platba za servisné práce na zariadení = 15.960,- Eur/ ročne.

Spolu ide teda o sumu 426.305 Eur/ ročne, pričom táto suma zodpovedá trvalým, pravidelným záväzkom navrhovateľa a nezahŕňa iné nepredvídané/príležitostné záväzky. Navrhovateľ zdôraznil, že bez poskytnutia podpory nebude reálne, priamo a bezprostredne schopný plniť svoje finančné záväzky. Tak vysoký finančný výpadok nebude môcť navrhovateľ nijako pokryť. Vzhľadom na svoj vysoký finančný záväzok zo zmluvy o úvere, ktorý je zabezpečený záložným právom viaznucim na energetickom zariadení navrhovateľa, nebude v navrhovateľových možnostiach získať potrebné peňažné prostriedky prostredníctvom inej pôžičky/úveru. Bezprostredným dôsledkom takéhoto vysokého finančného výpadku bude likvidácia navrhovateľa, ktorý bude nútený prepustiť svojich zamestnancov, zastaviť fungovanie energetického zariadenia, s čím sú spojené ďalšie nemalé finančné náklady. Navrhovateľ ďalej nebude schopný splácať poskytnutý úver, čo povedie k realizácii záložného práva na jeho energetické zariadenie, o ktoré takto príde, čo samo o sebe de facto spôsobí zánik jeho podnikania. Svoje vyššie opísané pravidelné výdavky, ale aj ostatné výdavky nebude môcť v dôsledku vzniknutej platobnej neschopnosti splácať, čo nevyhnutne povedie k súdnym a exekučným konaniam, následnému konkurzu a likvidácii navrhovateľa.

Navrhovateľ taktiež zdôraznil, že samotné odstavenie bioplynovej elektrárne ani nie je možné zo dňa na deň, nakoľko samotná výroba dobieha aj niekoľko dní, čo znamená, že odstavenie takejto elektrárne - Zdroja by mohlo mať za následok aj ekologické škody,

Vzhľadom k uvedenej výške pravidelných nákladov navrhovateľa, predmetné následky podľa názoru navrhovateľa nehrozia len v teoretickej rovine, ale hrozia priamo a bezprostredne. V tejto dobe môže navrhovateľ osvedčiť uvedené skutočnosti len nepriamo, no pri neposkytnutí podpory na základe predbežného opatrenia bude mať reálne nespochybniteľné dôkazy v podobe zániku jeho podnikania, kedy však bez nariadenia predbežného opatrenia, rozhodnutie o veci samej nebude mať pre navrhovateľa význam.

Keďže navrhovateľ má za to, že nič neporušil, že mu podpora na rok 2015 patrí, podáva tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Samotné súdne konanie, vrátane prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže trvať roky. Ako je však uvedené vyššie, výpadok finančných prostriedkov v roku 2015, ktoré navrhovateľovi patria z titulu podpory, navrhovateľ nie je schopný nahradiť. Bez predbežnej ochrany navrhovateľa bude mať samotné rozhodnutie vo veci možno len akademický, nie však praktický význam pre navrhovateľa, keďže navrhovateľ „skrachuje“. Navrhovateľ v tejto súvislosti zároveň uviedol, že pre neho platí povinnosť, že ak sa dostane do predĺženia, je podľa platnej právnej úpravy povinný podať v stanovenej lehote (do 30 dní od zistenia predĺženia) návrh na vyhlásenie konkurzu, inak sa vystavuje riziku finančnej sankcie, ako aj nároku na náhradu škody. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti môže zároveň dôjsť k vyhláseniu konkurzu na majetok navrhovateľa, práve v dôsledku jeho platobnej neschopnosti, ktorá u navrhovateľa v prípade neposkytnutia podpory pre rok 2015 voči jeho veriteľom nastane. Konkurzné konanie je pritom konaním, ktoré takmer s istotou končí zánikom spoločnosti, pričom tomuto je možné predísť len tým, že súd dočasne upraví vzťahy medzi účastníkmi predbežným opatrením. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru navrhovateľa tu vyplýva nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Navrhovateľ je toho názoru, že nariedením predbežného opatrenia, je možné zachovanie jeho právnej existencie a tým i jeho podnikania. Navrhovateľ má zároveň za to, že nariadením predbežného opatrenia nehrozí vznik škody na strane odporcu 1/, nakoľko v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona o podpore platí, že „výrobca elektriny s právom na podporu je povinný vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona“. A teda v prípade, že by bol navrhovateľ v súdnom konaní neúspešný, v dôsledku čoho by mu poskytnuté prostriedky zo strany odporcu 1/ neboli vyplatené v súlade so zákonom o podpore, bol by v zmysle citovaného ustanovenia takto vyplatené prostriedky povinný odporcovi 1/ vrátiť. Okrem toho prichádza do úvahy aj ustanovenie , podľa ktorého ujmu spôsobenú nariadeným predbežným opatrením znáša ten, kto predbežné opatrenie navrhol. Ďalšou zárukou toho, že odporca 1/, ani odporca 2/ neutrpí nariadením navrhovaného predbežného opatrenia žiadnu škodu, je samotný mechanizmus financovania poskytovanej podpory, kedy štátom garantovanú podporu

výrobcom elektriny z poskytuje odporca 1/, (resp. odporca 2/) nie z vlastných zdrojov, ale z platieb pozostávajúcich s distribučných poplatkov a tarify za prevádzkovanie systému (ďalej aj ako „TPS“) vyzbieraných od konečných odberateľov, ktorých výšku určuje svojim rozhodnutím URSO, pričom URSO pri stanovení súm/sadzieb distribučných poplatkov a tarify TPS vychádza z informácii, ktoré boli poskytnuté výrobcami elektriny z v rámci plnenia oznamovacej povinnosti voči nemu.

Navrhovateľ poukázal na to, že svoju oznamovaciu povinnosť voči odporcovi 1/ splnil listom zo dňa 02. 07. 2014 a voči URSO zo dňa 07. 07. 2014.

Z uvedených skutočností tak podľa navrhovateľa vyplýva, že URSO pri stanovovaní sumy distribučných poplatkov a tarify TPS počítal aj so zariadením navrhovateľa a v kalkuláciách týchto súm je počítané s poskytovaním podpory aj navrhovateľovi. Uvedenú skutočnosť ako aj dostatočnosť finančných prostriedkov (finančného krytia odporcov) umocňuje aj fakt, že pre rok 2015 sa sadzby distribučných poplatkov a tarify TPS, z ktorých je podpora financovaná takmer nezmenili. Sadzba distribučného poplatku sa zmenila z hodnoty 11,55 Eur/MWh (rok 2014) na 10,57 Eur/MWh (rok 2015) a sadzba tarify TPS sa dokonca zvýšila z hodnoty 19,82 Eur/MWh (rok 2014) na hodnotu 21,82 Eur/MWh (rok 2015), pričom do systému podpory nepribudli nové subjekty, resp. ich počet je nepatrný. Navrhovateľ ďalej uviedol, že aj v prípade, že by zariadenie navrhovateľa nebolo započítané v kalkulácii zdrojov financovania podpory a odporca 1/ by z týchto zdrojov nemal finančné prostriedky pre navrhovateľa a v dôsledku nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by uhradil navrhovateľovi podporu z vlastných ziskov/zdrojov, takéto vyplatenie podpory navrhovateľovi by nijako neohrozilo jeho platobnú schopnosť a rozhodne ho nedostalo do finančných problémov. Navrhovateľ dospel k tomuto záveru z verejne dostupných informácií podľa ktorých:

- odporca 1/ v roku 2014 vykázal po zdanení zisk 41.128.000,- Eur,

- odporca 2/ v roku 2014 vykázal po zdanení zisk 51.791.000,- Eur, v roku 2013 po zdanení zisk 23,3 milióna Eur a v roku 2012 to bolo dokonca viac ako 80 miliónov Eur/MWh,

- jediný akcionár odporcu 1/, odporca 2/ je jediným spoločníkom spoločnosti SSE-Solar, s.r.o., so sídlom: Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 45 506 418, ktorá prevádzkuje v okresoch Lučenec a Poltár sedem solárnych elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 10 MW a v minulom roku vykázala po zdanení zisk 1,6 mil. Eur/MWh.

Konaním a postupom odporcu 1/ (v nadväznosti na vyššie opísané poverenie aj odporcu 2/), ktorý odmieta navrhovateľovi poskytnúť podporu pre rok 2015, napriek splneniu všetkých povinností podľa Zákona o podpore na strane navrhovateľa, považuje navrhovateľ vo svetle všetkých vyššie opísaných skutočností toto konanie za vážny zásah do svojich práv a oprávnených záujmov, a to konkrétne do práva na poskytovanie podpory podľa Zákona o podpore a s tým súvisiaceho práva na vykonávanie podnikateľskej činnosti.

So zreteľom k vyššie opísaným skutočnostiam, ako aj skutočnosti, že odporca 2/, ktorý je jediným akcionárom odporcu 1/ vlastní sedem solárnych elektrární, a je teda v konkurenčnom postavení voči navrhovateľovi, považuje navrhovateľ konanie odporcu 1/ (v nadväznosti na citované poverenie aj odporcu 2/), ktorý napriek splneniu všetkých povinností podľa Zákona o podpore bezdôvodne odmieta poskytnúť navrhovateľovi podporu v roku 2015 za nekalosúťažné konanie naplňujúce znaky konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže. S ohľadom na tieto skutočnosti mieni navrhovateľ v blízkej dobe na odporcu 1/ a na odporcu 2/ podať návrh na začatie konania, ktorým sa bude domáhať zdržania sa nekalosúťažného konania oboch odporcov spočívajúceho v neposkytovaní podpory podľa Zákona o podpore odporcami pre rok 2015. Zároveň sa navrhovateľ návrhom vo veci samej mieni domáhať odstránenia závadného stavu spôsobeného týmto nekalosúťažným konaním, ktorého odstránenie by spočívalo v:

1. uzatvorení Zmluvy o doplatku na rok 2015 medzi odporcom 1/ a navrhovateľom, na základe ktorej by bol navrhovateľovi uhrádzaný doplatok v súlade s cenovým rozhodnutím ÚRSO č. 2223/2014/E-OZ zo dňa 16. 04. 2014 vo výške 90,065 Eur/MWh (suma podľa Cenového rozhodnutia 134,08 Eur/MWh mínus cena elektriny na straty 44,0150 Eur/MWh), 2. uzatvorení Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát medzi odporom 2/ a navrhovateľom, na základe ktorej by odporca 2/ odoberal od navrhovateľa ním vyrobenú elektrinu za cenu elektriny na straty vo výške súladnej s cenovým rozhodnutím URSO č. 0015/2015/E zo dňa 28. 11. 2014, t.j. za cenu 44,0150 Eur/MWh.

Navrhovateľ sa bude návrhom vo veci samej ďalej domáhať poskytnutia náhrady peňažného plnenia, a to voči odporcovi 1/ spočívajúceho v doplatku vo výške odpovedajúcej cenovému rozhodnutiu URSO č. 2223/2014/E-OZ zo dňa 16. 04. 2014, neuhradenom navrhovateľovi za obdobie od 01. 01. 2015 do dňa podania návrhu vo veci samej a voči odporcovi 2/ spočívajúceho v cene elektriny za stratu, vo výške odpovedajúcej cenovému rozhodnutiu URSO č. 0015/2015/E zo dňa 28. 11. 2014, neuhradenej navrhovateľovi za obdobie od 01. 01. 2015 do dňa podania návrhu vo veci samej.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa a predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch sú podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v zásade rovnaké a v oboch prípadoch je ho možné nariadiť len z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, žeby mal byť tento výkon ohrozený. Zmyslom každého predbežného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou). Pritom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada. Ďalej treba uviesť, že predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Jedným z predbežných opatrení, ktoré zákonodarca vymenúva v je i predbežné opatrenie, ktorým súd môže účastníkovi nariadiť, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Pred nariadením predbežného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či dôvody na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Predbežné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe predbežného opatrenia a nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy účastníkovi. Predbežné opatrenie môže byť súdom nariadené za splnenie kumulatívnych podmienok stanovených v , a to osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana a odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je teda provizórna úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z charakteru a účelu predbežného opatrenia tak vyplýva súvislosť s vecou samou, ktorá sa prejavuje pri požiadavke splnenia prevej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku, ktorému sa navrhovaným predbežným opatrením má poskytnúť dočasná súdna ochrana.

Navrhovateľ predloženými listinami osvedčil, je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava z obnoviteľného zdroja energie, a to konkrétne spaľovaním bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou. Je vlastníkom energetického zariadenia na výrobu elektriny spaľovaním bioplynu označeného ako Zber a zhodnocovanie BRO Budča - Klinovisko, s celkovým inštalovaným výkonom 0,999 MW, nachádzajúceho sa v k. ú. Budča na pozemku s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X C. XXX/X, ktoré bolo uvedené do prevádzky dňa 27. 12. 2013, teda pred nadobudnutím účinnosti (pred 01. 01. 2014). Túto elektrickú energiu navrhovateľ vyrába v súlade s právom na podporu podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR č. 2223/2014/E-OZ zo dňa 16. 04. 2014, ktorým bola pre navrhovateľa na roky 2014 až 2016 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 Eur/MWh bez DPH. Cenové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2014. Navrhovateľ zároveň osvedčil, že pre rok 2014 s odporcom 1/ dňa 20. 05. 2014 uzatvoril Zmluvu o doplatku ako i Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát. Listom zo dňa 07. 07. 2015 navrhovateľ oznámil URSO množstvo vyrobenej elektrickej energie do konca mesiaca jún 2014 a zároveň si pre rok 2015 uplatnil podporu podľa pre odhadovanú výrobu 8000 MWh elektrickej energie. List rovnakého obsahu zo dňa 02. 07. 2014 zaslal aj odporcovi, čo preukázal predloženým podacím lístkom. Odporca 1/ následne listom zo dňa 17. 12. 2014 navrhovateľovi oznámil, že prevádzkované zariadenie navrhovateľa stratilo právo na uplatnenie podpory podľa vyššie uvedeného zákona pre kalendárny rok 2015, a to z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v Zákona o podpore a vzhľadom na túto skutočnosť mu v prípade prevádzkovania zariadenia od 01. 01. 2015 odporučil zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Podľa navrhovateľom predloženého vyjadrenia odporcu 2/ zo dňa 17. 02. 2015, odporca 2/ potvrdil, že je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory podľa vyššie uvedeného zákona uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti a navrhovateľom predložené listinné dôkazy je súd toho názoru, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.

Vo vzťahu k otázke vyplácania doplatku navrhovateľovi zo stany odporcu 1/ súd konštatuje, že podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby je odporca 1/ ako distribučná spoločnosť skutočne povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny. O splnení podmienok a zaradení, či nezaradení výrobného zariadenia navrhovateľa do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nerozhoduje odporca 1/. Z informácii dostupných na webovej stránke URSO súd zistil, že výrobné zariadenie navrhovateľa je zaradené v zozname zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa zaniklo právo na podporu na rok 2015. Medzi účastníkmi konania je sporná práve otázka, či navrhovateľ splnil povinnosti podľa uvedeného zákona, v dôsledku čoho mu zo strany odporcu 1/ nebola poskytnutá podpora. V prípade, žeby za takto spornej situácie bolo zo strany súdu nariadené predbežné opatrenie v navrhovateľom navrhovanom znení, navrhovateľ by pre rok 2015 dosiahol stav, kedy by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosti, či navrhovateľ pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, nie sú v konečnom dôsledku vyriešené a boli by predmetom veci samej. Preto by sa v prípade nariadenia predbežného opatrením dostal navrhovateľ voči odporcom do zvýhodnenej pozície, čo je podľa názoru súdu v rozpore zo zásadou rovnosti účastníkov konania.

Vo vzťahu k splneniu druhej podmienky dôležitej pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, súd jej splnenie nezistil. Navrhovateľ nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania odôvodnil hlavne tým, že bez poskytnutia podpory zo strany odporcu 1/ je ohrozená jeho ďalšia existencia ako podnikateľa, pričom mu hrozia značné finančné straty, prepustenie zamestnancov, likvidácia, prípadne i vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že výroba elektriny je jediným predmetom jeho činnosti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľ má v obchodnom registri okrem výroby a dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým výkonom do 1MW zapísané i ďalšie predmety podnikania, akými sú napr. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských

podujatí, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, prenájom nehnuteľností bez poskytovanie iných než základných služieb spojených s prenájmom, opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva atď. Súd v súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania taktiež poukazuje aj na vyjadrenie odporcu 1/ zo dňa 17. 12. 2014, v ktorom odporca 1/ navrhovateľovi odporučil zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Rovnako z vyjadrenia odporcu 2/ zo dňa 17. 02. 2015 mal súd za preukázané, že odporca 2/ potvrdil, že je pripravený s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Na základe uvedeného má súd za to, že z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva skutočnosť, že navrhovateľovi bola vytvorená možnosť, aby s odberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v zariadení navrhovateľa dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by došlo k zmierneniu negatívnych dopadov vyplývajúcich pre navrhovateľa z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených na poberanie podpory. V dôsledku uvedeného podľa názoru súdu teda nehrozia nenariadením navrhovaného predbežného opatrenia dôsledky, ktoré by mohli spôsobiť zánik podnikateľskej činnosti navrhovateľa, resp. jeho existencie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ svoje tvrdenia o negatívnych dopadoch na jeho podnikateľskú činnosť žiadnymi listinnými dôkazmi neosvedčil. Jedná sa preto podľa názoru súdu iba o domnienky navrhovateľa, ktoré nemajú v súčasnosti reálnu oporu.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil druhú podmienku dôležitú pre nariadenie predbežného opatrenia, a to potrebu naliehavej úpravy pomerov účastníkov konania. Nakoľko z ustanovenia vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmietok pre nariadenie priebežného opatrenia, súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.

Pokiaľ sa navrhovateľ svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal uloženia povinnosti odporcovi 2/ odoberať elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa, súd k tomuto tiež uvádza, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. V zmysle tohto predpokladu sa potom uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Vzhľadom na túto zásadu a skutočnosť, že elektrina je komoditou, ktorú nie je možné skladovať, má súd za to, že nariadením navrhovaného predbežného opatrenia odporcovi 2/ by sa vytvoril nenávratný stav, čo je v prípade predbežného opatrenia vylúčené.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu odporcovi 1/ a odporcovi 2/ nepriznal, hoci títo mali vo veci podľa plný úspech, avšak žiadne trovy konania im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť ( ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha..