Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-74-2024.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Subarea
28P/74/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. X., nar. XX.XX.XXXX a D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: W.. Y. X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. X, Z., t.č. bytom Q. XX, Z., zastúpená: ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., skrátený názov: AGAK s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, a otca: W.. (J.) L. X., B.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. X, Z., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloletú R. X., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne a maloletého D. X., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2024, sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z detí sumou 300,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/71/2024-25 zo dňa 27.05.2024 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/71/2024 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/74/2024.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec matke od decembra 2023 nehradí žiadne výživné, preto je potrebné túto otázku upraviť v predmetnom konaní. Na jeseň roku 2023 otec zamedzil matke prístup ku akýmkoľvek spoločným finančným prostriedkom. Jediným príjmom matky je príjem z jej S. M., odkiaľ poberá mesačný plat vo výške 300 EUR, na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Matka otcov čistý mesačný príjem nepozná, nakoľko otec všetky svoje príjmy už dlhodobo pred ňou tají. Vzhľadom na životný štýl otca a na jeho príjmy z minulosti, sa matka domnieva, že mesačný príjem otca sa môže pohybovať rádovo v tisícoch eurách. Otcove príjmy v minulosti dosahovali mesačne sumu okolo 8000
- 10 000 EUR a dôvodne sa predpokladá táto výška príjmu otca aj v súčasnosti. Priemerné mesačné náklady na maloletú R. sú vo výške približne 985 EUR, z čoho približne 600 EUR tvoria poplatky za školské a mimoškolské aktivity. Priemerné mesačné náklady maloletého D. sú vo výške približne 1050 EUR, z čoho približne 720 EUR predstavujú poplatky za školské a mimoškolské aktivity. Tieto náklady
maloletých detí otec nerozporoval a obaja rodičia na pojednávaní vo veci samej dňa 11.04.2024 zhodne uviedli, že matkou vyčíslené náklady na maloleté deti zodpovedajú realite. Z tohto dôvodu táto otázka medzi rodičmi nie sporná. Otec sa žiadnym spôsobom nikdy nepodieľal na starostlivosti o maloleté deti, avšak uhrádzal náklady spojené s výchovou (vzdelávaním) maloletých detí, a to najmä poplatky za školu navštevovanú maloletou R., poplatky za škôlku navštevovanú maloletým D., a za krúžky, ktoré maloleté deti navštevujú, pričom sa otec jednoznačne vyjadril, že ak sa matka „opováži“ odsťahovať sa z ich spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi, tak zo strany otca „matka už neuvidí ani jeden eurocent“. Aktuálne otec uhrádza iba poplatky spojené s návštevou súkromnej základnej školy maloletej R. vo výške 300 Eur. Poplatky spojené s návštevou súkromnej materskej školy vo výške 471 Eur, ktorú navštevuje mal. D., otec nehradí. Dňa 13.05.2024 otec bez vedomia a súhlasu matky podal prihlášku do štátnej škôlky: Materská škôlka na L. XX, E. M. W. H., Z. pravdepodobne z dôvodu, aby sa nemusel podieľať na úhradách nákladov v súkromnej materskej škole. Otec prestal obom maloletým deťom hradiť aj poplatky za zdravotnú starostlivosť v ProCare bez toho, aby o tom matku informoval. Matka sa o tom dozvedela, až keď prišla s deťmi na prehliadku dňa 10.04.2024. Aj napriek tomu, že otec pozná odôvodnené potreby maloletých detí, od decembra 2023 matke neprispieva žiadnym výživným na deti. Uvedená situácia je pre matku z dlhodobého hľadiska neúnosná. Otec sa na pojednávaní vo veci samej na otázku právnej zástupkyne matky, prečo si neplní svoje rodičovské povinnosti vyjadril tak, že mu táto povinnosť nebola uložená súdom, a preto nie je povinný hradiť matke výživné. Otec si vyše šiestich mesiacov vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť a matka nemá inú možnosť, ako sa domôcť určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom inak než súdnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že od decembra 2023, t.j. od odchodu matky zo spoločnej domácnosti, otec neplatí žiadne výživné a matka nemá prístup k žiadnym spoločným účtom, neostáva jej v tomto momente iná možnosť, ako sa obrátiť na súd. Zároveň poukázala na to, že daňový bonus na maloleté deti si uplatňuje otec a rovnako tak otec poberá rodičovské príspevky na maloleté deti. Aj napriek tomu, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva matka, ktorá hradí všetky náklady maloletých, otec si výšku sumy daňového bonusu a rodičovských príspevkov ponecháva. Vzhľadom k tomu, že otec matke dobrovoľne na výživu maloletých detí neprispieva vyše šiestich mesiacov a matkina finančná situácia jej neumožňuje z dlhodobého hľadiska uhrádzať všetky náklady na maloleté deti výlučne zo svojich prostriedkov, je nevyhnutné upraviť neodkladným opatrením aj túto otázku tak, aby mohli byť zabezpečené tie najnevyhnutnejšie potreby maloletých detí, a aby neboli ohrozené na ich základnej výžive a na základných potrebách, najmä čo sa týka navštevovania predškolských a školských zariadení, ako aj mimoškolské aktivity.
4. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu mail potvrdzujúci prihlásenie maloletého dieťaťa do materskej školy a rozpis pravidelných mesačných a ročných nákladov na maloleté deti.
5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky ( bez vyzvania súdu, nakoľko ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ) poukázal na to, že na tunajšom súde sú vedené viaceré súdne konania, pričom v každom z nich matka žiada o určenie inej výšky výživného na maloleté deti, pričom tieto návrhy matky vyznievajú nie ako racionálne návrhy, ktoré by reflektovali potreby maloletých detí a finančné možnosti otca, ale ako dražobné licitovanie. Matka otázku určenia výživného zneužíva na ďalší útok voči otcovi. Matka vo svojom návrhu uvádza, že jej jediným príjmom je mesačný plat plynúci z estetického salónu v sume 300,- €. Na pojednávaní vo veci rozvodu, konanom dňa 23.05.2024, matka uviedla, že jej príjem zo salónu je cca. 700,- € brutto, teda asi 500,- € netto. Informácie uvedená v návrhu nie je preto zjavne pravdivá. Rovnako má otec za to, že tento príjem nie je jediným príjmom matky, ale rovnako jej plynie príjem (mzda) zo spoločnosti G.-W. M..L..T.. (R.: XX XXX XXX), kde je matka zamestnaná. Výška príjmu otcovi nie je známa. Spoločnosť G.-W. M..L..T.. je obchodnou spoločnosťou, v ktorej spoločníkom do decembra 2023 bola spoločnosť matky. Matka obchodný podiel v hodnote cca. 100.000,- € previedla, avšak otec nemá informáciu za akú hodnotu a akým spôsobom bola cena za prevod obchodného podielu uhradená. Matka tvrdí, že na jeseň roku 2023 otec zamedzil matke prístup ku akýmkoľvek spoločným finančným prostriedkom. Napriek tomuto tvrdeniu matky, matka dňa 13.05.2024 previedla z osobného účtu otca na svoj účet sumu 5.650,- Eur (celý zostatok na účte). Na pojednávaní dňa 23.05.2024 matka tvrdila, že peniaze použila na sporenie pre deti. Toto tvrdenie o sporení detí je účelové, matka ho nijakým spôsobom nepreukázala. V prípade, ak matka nemá finančné prostriedky na pokrytie výdavkov detí tak, ako tvrdí, mala prevedené finančné prostriedky prioritne použiť na pokrytie výživného pre maloleté deti. Tvrdenie o tom, že finančné prostriedky použila na sporenie pre deti vyznieva iracionálne aj z toho dôvodu, že matka pred časom vybrala z ČSOB investičného sporenia maloletej dcéry všetky finančné prostriedky. Akým spôsobom boli tieto finančné prostriedky použité, nie je otcovi známe. Tvrdenia matky ohľadne jej skutočného príjmu a o tom, že nemá prístup k žiadnym
spoločným účtom, sú teda zavádzajúce. Na pojednávaní dňa 11.04.2024 konajúci súd konštatoval, že náklady na maloleté deti sú oboma rodičmi vyčíslené porovnateľne. Avšak k tomuto otec uviedol, že mnoho vecí je otec nútený deťom zabezpečovať duplicitne, a to len z toho dôvodu, že matka všetky osobné veci detí odniesla pri svojom odchode z domácnosti, a nie je ochotná ich deťom poskytnúť na využitie počas času tráveného s otcom. Ako príklad uviedol lyžiarsku výstroj, ktorá predstavuje pomerne nákladnú položku a ktorú musel otec zabezpečiť napriek tomu, že deti kompletnú lyžiarsku výstroj majú. K položke „dovolenka“ uviedol, že dovolenku by mal finančne zabezpečovať ten z rodičov, ktorý ju s deťmi absolvuje. Matka by aj uvedenú povinnosť chcela preniesť na otca. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka pri ňou deklarovanom príjme 300,- € mesačne plánuje dovolenku s deťmi koncom júna 2024. Aj uvedené preukazuje, že matka ohľadne svojich finančných možností neuvádza skutočnosti v súlade so skutočným stavom. Otec poprel, že by mal aktuálne taký príjem, ako sa matka domnieva na základe jeho príjmov z minulosti. Uvedená dedukcia matky nie je v súlade so skutočným stavom. Matka dokonca otca ukrátila na príjme zo spoločností, z ktorých ho v čase podania návrhu na rozvod v rozpore so zákonom vylúčila ako spoločníka (konanie matky je predmetom samostatných konaní). Príjmy, ktoré zo spoločností dovtedy poberal otec, sú v súčasnosti príjmami matky. Ohľadne zápisu maloletého syna do štátnej materskej školy otec uviedol, že uvedenému pristúpil v snahe eliminovať náklady, ktoré nie sú nevyhnutné tak, aby ich bolo možné pokrývať zo súčasných príjmov oboch rodičov. Otec aj napriek situácii, v ktorej sa s matkou nachádzajú, zo svojich úspor mesačne hradí splátku hypotéky v sume 973,63 €, ktorou bolo financované aj podnikanie matky a tiež splátku spotrebného úveru v sume 318,14 € mesačne. Matka sa na týchto úhradách nepodieľa. Otec mesačne hradí školné maloletej dcéry v sume 300,- € a obedy mesačne v sume 50,- €, čo potvrdila aj matka pred súdom počas pojednávania vo veci rozvodu. Otec teda mesačne prispieva na pokrytie nákladov maloletej dcéry v sume minimálne 350,- €. Uvedená skutočnosť opätovne preukazuje neustále nepravdivé tvrdenia matky voči otcovi, ktoré sa snažia navodiť skreslený obraz otca na súde. Okrem toho náklady otca počas času, ktorý s deťmi trávi, sú nasledovné: cca. 150 € mesačne na program s deťmi, cca. 150 € mesačne na stravu počas pobytu u otca, cca. 150 € mesačne na oblečenie a topánky (všetko oblečenie odniesla matka). Ohľadne poberania príspevkov na maloleté deti otec uviedol, že je na dohode subjektov oprávnených poberať daňový bonus na maloleté deti, kto si daňový bonus uplatní. Matka doposiaľ nežiadala otca o zmenu v uplatňovaní daňového bonusu. Otec nemá vedomosť, či matke pri jej deklarovanom príjme vzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu. V prípade, ak matka bude oprávnená daňový bonus uplatňovať, otec bude súčinný pri zmene oprávneného subjektu. Otec nesúhlasí s výškou výživného navrhovaného matkou. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia navrhoval ako nedôvodný zamietnuť.
6. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu výpisy a detaily bankových platieb ohľadne úhrady rôznych výdavkov na maloleté deti, detail výberu sumy 5650,- Eur z účtu otca zrealizovaného matkou dňa 13.05.2024, výpisy z Obchodného registra SR a z portálu Finstat.sk ohľadne obchodných spoločností, na činnosti ktorých sa matka podieľala.
7. Uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/158/2023-227 zo dňa 25.01.2024 súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia by boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec by bol zaviazaný prispievať na výživu mal. R. sumou 1000 EUR mesačne a na výživu mal. D., sumou 900 EUR mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň by súd dočasne upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň od soboty od 13:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2024.
8. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26.01.2024 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal zverenia oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň súd ex offo začal konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi R. X., nar. XX.XX.XXXX a D. X., nar. XX.XX.XXXX a nariadil, že otec je do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na súde pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. Miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté
deti navštevujú, v nedeľu v párnom týždni a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom a predškolskom zariadení, je miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí miesto ich bydliska. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním otca, o ktorom Krajský súd v Trnave svojim uznesením č.k. 12CoP/47/2024 - 111 zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2024 a vykonateľnosť dňa 29.01.2024.
9. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/152/2023 na návrh otca konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a pod sp. zn. 28P/71/2024 konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Okrem nich sa pod sp. zn. 28P/55/2024 vedie aj konanie o návrhu matky na nahradenie súhlasu otca na psychologické vyšetrenie maloletej dcéry. Tieto konania vo veci samej zatiaľ nie sú právoplatne skončené.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
17. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
21. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom pravidelne neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a prihliadal aj na možnosti povinného rodiča. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že otec uhrádza školné za maloletú R. ako aj tú skutočnosť, že u maloletého D. bola podaná prihláška do štátnej materskej školy, a je možné, že výdavky spojené s návštevou súkromnej materskej školy od 1.júla 2024 nevzniknú. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma pokryje nevyhnutné náklady maloletých detí. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 300,- eur mesačne na každé dieťa nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere. Až dokazovaním v konaní vo veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletých detí , na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.