Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_12CoP-47-2024.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Subarea
12CoP/47/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Táne Šefčíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, a C. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe trvale bytom u matky, obe zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. E. B. F., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom G. H. X, I., zastúpená splnomocnenkyňou: ANIKO GOGH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava a otca: D.. (J.) K. B., L., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom G. H. X, I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/163/2023-39 zo dňa 26. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výrokom II. začal konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi, výrokom III. určil, že do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 28P/152/2023 je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., a určil, že miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, v nedeľu v párnom týždni a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom a predškolskom zariadení, je miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí miesto ich bydliska, a výrokom IV. určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne dôvodil, že účelom neodkladného opatrenia je zabránenie nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad úplnosťou zistenia skutkových zistení s poukazom na jeho dočasný charakter. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné poskytnúť ochranu ich právam ešte pred ich porušením či ohrozením. Súd je povinný prioritne chrániť záujmy maloletých detí a vytvoriť rovnováhu medzi záujmami rodičov, pričom prihliada najmä na záujmy maloletých detí a ktoré môžu mať prednosť pred záujmami rodiča neumožňuje rodičom vynútiť si také opatrení, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Dočasný charakter má byť prostriedkom ochrany práv maloletých detí až do doby, keď súd rozhodne vo veci samej v situáciách, keď je vyžadovaný okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by došlo k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených
záujmov maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu, a preto jeho návrh zamietol. Uviedol, že na Mestskom súde Bratislava II sa v súčasnosti vedie konanie o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a súd až po vykonaní riadneho dokazovania môže rozhodnúť, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme maloletých detí. Mal za to, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti je špecifický model, osobnej starostlivosti, a bez dôkladnejšieho preskúmania v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia nemal za preukázané, že takýto spôsob starostlivosti o maloleté deti je v ich najlepšom záujme. Po zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery v časti úpravy styku, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, neuzavreli dohodu o úprave styku s maloletými deťmi a realizácia styku je problematická. Vzhľadom na uvedené, mal súd prvej inštancie za potrebné určiť presný režim stretávania sa otca s maloletými deťmi. Je v záujme maloletých, aby bol styk s otcom dočasne upravený, a maloleté deti tak nestratili citovú väzbu k otcovi a ich vzťah sa nenarušoval. Súd prvej inštancie preto sám začal v rámci konania o neodkladnom opatrení konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko vzhliadol za potrebné do právoplatného skončenia veci samej upraviť styk otca s maloletými deťmi. Styk otca s maloletými deťmi upravil súd v rozsahu zodpovedajúcom charakteru neodkladného opatrenia a zároveň vychádzal čiastočne aj z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovala pre otca úprava styku každý nepárny týždeň od soboty od 13:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., keďže matka nemala výhrady voči prespávaniu maloletých detí u otca. Súd prvej inštancie upravil styk otca širšie ako navrhovala matka vo svojom návrhu a to preto, že nevzhliadol dôvod na to, aby deti nemohli byť u otca celý víkend ako aj preto, že preberanie maloletých detí v predškolskom a školskom zariadení eliminuje prípadné konflikty medzi rodičmi. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Dôvodil, že v danom prípade existujú objektívne skutočnosti na úpravu styku otca s maloletými deťmi v rozsahu striedavej starostlivosti. Matka využíva svoj čas na ovplyvňovanie detí, vyvoláva v nich zmätočné pocity voči otcovi, manipuluje ich názor a eskaluje stresové situácie. Otec sa snaží hľadať racionálne riešenie tak, aby zmena uskutočňovaná v rodinnom živote, čo najmenej zasahovala do života detí. Matka odmieta deti pripraviť na čas strávený s otcom, odmieta mu vydať veci a vybavenie patriace deťom, vymýšľa si dôvody, pre ktoré deti nechce odovzdať otcovi a odovzdania detí otcovi prebiehajú stresujúco. Nerešpektuje čas, ktorý má otec určený na stretávanie s deťmi ruší priebeh styku s deťmi, a všetky pobyty detí u otca sa snažila zmariť, alebo znehodnotiť. Po stretnutí na Mestskom súde Bratislava II dňa 23. januára 2024 bolo dohodou rodičov určené, že deti budú v starostlivosti otca v nepárnom kalendárnom týždni, a nie v párnom kalendárnom týždni ako je uvedené v rozhodnutí. Dodal, že pre pokoj detí je lepšie upraviť dlhší časový úsek, v ktorom majú byť deti v starostlivosti otca a nie „to drobiť“ na kratšie časové úseky. Pre stabilitu denného režimu detí je vhodnejšie, aby styk prebiehal od štvrtku 16:00 hod. do pondelka 8:00 hod., pričom otec deti vyzdvihne a odovzdá v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, čím sa minimalizuje stretávanie rodičov pri odovzdávaní, avšak uviedol, že primárne má záujem o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhol, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je oprávnený mať deti v osobnej starostlivosti v každom nepárnom týždni od pondelka 8:00 hod., keď vyzdvihne deti v ich školskom zariadení po vyučovaní a predškolskom zariadení po vyučovaní, a počas neprítomností detí v školských a predškolských zariadeniach v dočasnom bydlisku matky, do 08.00 hod. nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa, pričom ich privedie do školských zariadení, resp. počas prázdnin, sviatkov a neprítomností detí v školských a predškolských zariadeniach si ich vyzdvihne matka v bydlisku otca. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil vo výroku III. tak, že otec je do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovského práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom Mestským súdom Bratislava II, pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do pondelka 08.00 hod. nasledujúceho párneho týždňa. Miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, inak bydlisko otca.
3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že sa stotožňuje s výrokmi napadnutého rozhodnutia. Má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti za súčasnej situácie
medzi rodičmi nie je pre maloleté deti zárukou stability a lepšieho zaistenia ich potrieb. Otec doposiaľ neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, keď otec sa týmto spôsobom len snaží vyhnúť plneniu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Daný návrh tiež zasahuje už do stabilného režimu detí. Dodala, že otcovi nebráni v styku s maloletými deťmi, od vydania neodkladného opatrenia sa styk nerealizoval len raz, keď boli deti choré, za čo mu poskytla náhradný termín. Otec využíva právo na styk s maloletými len počas víkendov, počas nepárneho týždňa od stredy do štvrtka sa s maloletými deťmi nestretáva. Matka aj napriek vykonateľnému neodkladnému opatreniu pustila deti na lyžovačku s otcom v čase, keď mali byť s ňou. Odmieta tvrdenie, že ruší priebeh styku otca s deťmi, aj keď potvrdila, že sa zúčastnila oslavy, kde sa nachádzal otec s maloletou. Tvrdí, že maloleté deti sa pred ňou vyjadrili, že chcú s otcom tráviť menej času. Otec neprejavuje iniciatívu tráviť s maloletými deťmi viac času, keď sa nezúčastňuje všetkých stretnutí s maloletými v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Odmieta tvrdenia otca, že manipuluje s maloletými a tvrdí, že otec neuprednostňuje najlepšie záujmy maloletých pred svojimi. Namietala, že striedavá osobná starostlivosť je možná len v prípade, ak sú zabezpečené vhodné bytové podmienky pre maloleté deti a nesmie byť využívaná za účelom vyhnúť sa určeniu výživného na maloleté deti. Pri striedavej starostlivosti je dôležitá komunikácia rodičov a ich vzájomný rešpekt, pričom nepriateľské prostredie vylučuje predpoklad vzájomnej spolupráce rodičov. Súhlasí s rozsahom styku maloletých detí upraveným neodkladným opatrením, a má za to, že takýto rozsah je vyhovujúci. Súdom upravený styk je dostatočný a ona nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, alternatívne aby zmenil výrok III. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom Mestským súdom Bratislava II, pod sp. zn. 28P/152/2023, každý párny kalendárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je bydlisko matky.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
6. Predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II, sp. zn. 28P/163/2023 je návrh otca maloletých detí, na nariadenie neodkladné opatrenia, ktorým by boli maloleté deti C. a A. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
7. Predmetom odvolacie konania je prieskum napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nielen vzhľadom na argumenty predostreté otcom v odvolacom konaní, ale v celom rozsahu, teda bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol, a sám autoritatívne upravil rozsah styku otca s maloletými deťmi.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie (nielen v zmysle rozsahu, obsahu a dôvodov uvedených v odvolaní otcom) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť so spôsobom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia o zamietnutí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadení neodkladného opatrenia upravujúceho rozsah styku otca s maloletými deťmi. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nižšie uvedené.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Zmyslom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia (ktorý je inštitútom procesného práva) plní funkciu preventívnej ochrany do doby, keď o výchove detí i iných ich právach, ktoré sú inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
19. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
20. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom
je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
21. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli, ich názory sú diametrálne odlišné, ich komunikácia ohľadom úpravy styku komplikovaná. Rodičia sa dňa 23. januára 2024 na informatívnom stretnutí predbežne dohodli na úprave styku v najbližších týždňoch.
22. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu podaného otcom splnené neboli. Osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí ohrozený alebo narušený, a že je daní naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Dôvody na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti ako špecifického modelu osobnej starostlivosti neboli, ako správne dôvodil v odseku 24 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie preukázané. Najmä nebolo preukázané, že takáto forma starostlivosti o maloleté deti je v ich najlepšom záujme. je potrebné dôsledne preskúmať vzťahové väzby oboch maloletých detí a rodičov, čo v rámci skráteného konania (viď v odseku 15 citovaný § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku) nie je dôkladne možné. Z obsahu spisu ale napokon ani nevyplýva, že by výchovné prostredie maloletých detí, toho času u matky akýmkoľvek spôsobom ohrozovalo ich zdravý vývin. Práve stabilizácia výchovného prostredia vzhľadom na vek maloletého C. (4 roky) a maloletej A. (8 rokov) sa za súčasného stavu javí byť prioritnou. Súd prvej inštancie správne usúdil, že na nariadenie striedavej starostlivosti, a to najmä v situácii kde rodičia nie sú spôsobilí dohody, je potrebné vykonať riadne dokazovanie, v rámci konania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, že je dôvodné autoritatívne rozhodnúť neodkladným opatrením o úprave styku maloletých detí s otcom. Absencia dohody rodičov je spôsobilá ohroziť záujem maloletých detí, závažným spôsobom narušiť vzťah otca s maloletými deťmi, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu úpravy styku otca s maloletými deťmi.
23. K alternatívnemu odvolaciemu návrhu otca na zmenu, rozšírenie styku s maloletými deťmi odvolací súd uvádza, že rozsah styku upravený v napadnutom rozhodnutí považuje za adekvátny, primeraný dennému režimu i veku maloletých detí. Takto stanovený rozsah styku je spôsobilý dostatočne vytvárať, reparovať rodinné väzby. Neodkladné opatrenie je predbežným opatrením, neprejudikujú sa ním práva účastníkov, nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nič nebráni rodičom, aby sa dohodli na inej úprave styku. Ingerencia súdu nie je nevyhnutná. Navyše realizácia styku otca s maloletými deťmi je jeho právom a nie povinnosťou.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ani jednu z odvolacích námietok otca (koncipovaných príliš všeobecne) nepovažoval za dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v otcom navrhovanom rozsahu a teda pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).