Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/49/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EURO - BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: „Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky", Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 106.868,80 eur s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -63 zo dňa 27.2.2014 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 106.868,80 eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106.868,80 eur odo dňa 11.5.2012 do 26.11.2012 spolu vo výške 10.633,45 eur a nahradiť trovy konania vo výške 6.412,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.998,40 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, že medzi objednávateľom Krajským školským úradom v Prešove a žalobcom ako zhotoviteľom diela bola dňa 19.8.2011 uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia a modernizácia Spojenej školy v Poprade. Podľa Článku IV. bolo miesto vykonania diela určené Spojená škola, Ulica Mládeže 2350/7, 058 01 Poprad. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. a fakturácia a platobné podmienky boli určené v Článku VI. uzatvorenej zmluvy. Podľa Článku VI. bod 6.5 lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určuje na 90 dní a začne plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany v uzatvorenej zmluve o dielo určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr, môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z neuhradenej sumy čiastočnej faktúry za príslušný mesiac, a to za každý aj začatý deň omeškania. Zo strany žalobcu bola žalovanému vystavená faktúra č. 200200010, s dátumom splatnosti 10.5.2012 na celkovú sumu 106.868,80 eur. Upomienkou zo dňa 9.5.2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa výpisu z účtu mal súd za preukázané, že dlžná suma istiny vo výške 106.868,80 eur bola žalovaným žalobcovi zaplatená prevodom na účet dňa 26.11.2012. Žalovaný v prvom rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Súd s argumentáciou, že v tomto prípade je na strane žalovaného nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nesúhlasil. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva, alebo povinností, či je tiež účastník konania vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, dáva Občiansky

zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( ). Krajský školský úrad v Prešove bol objednávateľom diela v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 19.8.2011. Podľa o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve účinného do 31.12.2012 bol rozpočtovou organizáciou štátu. V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo, bol v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený Krajský školský úrad ako samostatná právnická osoba, s vlastnou právnou subjektivitou (subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilý byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že počnúc dňom 1.1.2013 došlo ex lege k zrušeniu tohto orgánu, nemôže byť vytýkaná v neprospech účastníka konania. V tomto prípade došlo k univerzálnej sukcesii, ktorá predstavuje vstup do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou. V prípade zániku právnickej osoby dochádza k univerzálnej sukcesii, všetky jej práva a povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok procesné nástupníctvo, súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým z účastníkov uplatnená. O tejto skutočnosti súd nerozhoduje a nevydáva osobitné uznesenie. Súd prvého stupňa zaujal názor, že žalovaný označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase doručenia tohto návrhu na súd rozpočtovou organizáciou štátu, samostatnou právnickou osobou, s vlastnou právnou subjektivitou. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na o rozpočtových pravidlách verejnej správy , podľa ktorého rozpočtové organizácie štátu môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a brať na seba povinnosti odo dňa svojho zriadenia, pričom tento subjekt vo vlastnom mene podpísal zmluvu o dielo ako objednávateľ diela dňa 19.8.2011. Z tohto dôvodu súd námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Zaplatením faktúry v priebehu konania došlo k zániku dlhu, na základe čoho vzal žalobca svoj návrh v tejto časti späť a navrhol priznať uplatnené úroky z omeškania ako aj náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd v zmysle konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 106.868,80 eur zastavil.

Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení a sú stanovené percentom z dlhu, z ktorého je dlžník v omeškaní. Omeškanie dlžníka splnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práva veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami, omeškanie teda nastáva zo zákona a zároveň dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu.

Súd neuznal ani obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že požadovanie úrokov z omeškania je v rozpore s , a to so zásadou poctivého obchodného styku.

Z ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom, ak ho dlžník preukáže je, že omeškanie dlžníka so splnením jeho záväzku je v dôsledku omeškania veriteľa. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege, bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si nemusia dohodnúť úrok z omeškania a nárok na úrok z omeškania vzniká aj v tomto prípade priamo zo zákona. S argumentom o porušení zásady poctivého obchodného styku nemožno súhlasiť, ale práve naopak, ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzatvorenú zmluvu, nakoľko nárok na úrok z omeškania vznikol iba z dôvodu omeškania žalovaného.

Súd mal za preukázané, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela boli splnené všetky predpoklady k riadnemu plneniu žalovanému ako objednávateľovi. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že ich výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, táto výška úrokov z omeškania bola presne stanovená v Článku VII. bod 7.2 podpísanej písomnej zmluvy o dielo, pričom súd nezistil, aby takáto výška úrokov z omeškania bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Výška úrokov z omeškania dohodnutá v zmluve o dielo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 18,25 %, čo je približne dvojnásobok zákonnej sadzby úrokov z omeškania platnej v čase omeškania, teda ju nie je možné považovať za neprimeranú resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Pokiaľ ide o argumenty žalovaného, že bod 5.6. uzatvorenej zmluvy o dielo, čo sa týka úhrady faktúr obsahuje odkladacie, ako aj rozväzovacie podmienky, nakoľko úhrada jednotlivých faktúr má byť priamo závislá na finančných zdrojoch z nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu, z ktorého bude predmetná investičná akcia financovaná, s týmto argumentom nie je možné súhlasiť, nakoľko z ustanovení bodu 5.6. a 11.3 zmluvy o dielo nevyplýva uzavretie riadnej a zrozumiteľnej odkladacej a rozväzovacej podmienky, na ktoré poukázal žalovaný vo svojich prednesoch. Jeho výklad týchto ustanovení vychádzajúci z okolností predchádzajúcich porušeniu platobnej povinnosti, závislej na inom právnom vzťahu (zmluve) uzavretom medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku nie je možné posúdiť ako dohoda zmluvných strán o uvedených podmienkach. Žalobca nebol účastníkom súvisiaceho financujúceho zmluvného vzťahu, ani zaplatenie ceny diela nebolo v zmluve o dielo podmieňované poskytnutím, resp. preplatením žiadosti o platbu riadiacim orgánom. Preto žalobca nemôže niesť zodpovednosť za neefektívne, resp. oneskorené plnenie si povinnosti účastníkov iného zmluvného vzťahu, ktorý nemohol ani ovplyvniť. Ako aj sám žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, samotný návrh zmluvy bol koncipovaný žalovaným, zmluvné podmienky boli žalovaným dané a takto aj vysúťažené vo verejnom obstarávaní.

Preto súd po čiastočnom zastavení konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 106.868,80 eur za každý deň omeškania odo dňa splatnosti faktúry, t.j. odo dňa 11.05.2012 do dňa 26.11.2012 v celkovej výške 10.633,45 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 6.412,- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia predstavujúce sumu 2.998,40 eur.

Proti tomuto rozsudku v časti trov konania včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s názorom súdu, pokiaľ ide o odmenu za úkon právnej služby - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11.12.2012, za ktorý súd priznal odmenu len z hodnoty príslušenstva. Keďže ide o podanie týkajúce sa veci samej a až po tomto úkone predmetom konania zostalo už len príslušenstvo pohľadávky, súd mal priznať za toto podanie odmenu z hodnoty celej pohľadávky. Namieta taktiež nepriznanie náhrady za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 4.2.2014, nakoľko týmto podaním žalobca zhodnotil vykonané dokazovanie a poukázal na právnu stránku veci. Išlo o nové skutočnosti, ktorými vyvrátil námietku žalovaného vo vzťahu k vecnej legitimácii. Má za to, že toto vyjadrenie bolo pripravené účelne na uplatňovanie práva proti žalovanému. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu v časti, ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania v sume 6412 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok je zmätočné. Žalobca síce pôvodne uhradil súdny poplatok v sume 6412 eur, ale vzhľadom na späťvzatie návrhu zostalo predmetom konania už len príslušenstvo pohľadávky v sume 10.633,45 eur, pričom vo vyjadrení zo dňa 4.2.2014 žalobca požiadal súd, aby rozhodol o vrátení súdneho poplatku v súlade s príslušnými ustanoveniami . Napriek tomu súd postupoval inak a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. Súd tým, že nerozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, postupoval v rozpore s ustanoveniami . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti trov právneho zastúpenia zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 4.2.2014, ako aj náhradu za úkon právnej služby - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11.12.2012 z pôvodne uplatnenej pohľadávky. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku len z priznaného príslušenstva - sumy 10.633,45 eur a v zostávajúcej časti rozhodne o vrátení súdneho poplatku podľa .

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie aj žalovaný. Poukazuje na to, že z právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo právo na zaplatenie majetkovej sankcie priamo nevzniklo. Čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo pre prípad omeškania s platením faktúr dáva možnosť zhotoviteľa uplatniť si u objednávateľa zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške. V tejto zmluve je teda úhrada úrokov z omeškania uvedená ako fakultatívna možnosť a túto možnosť zhotoviteľ nevyužil, teda na úhradu týchto úrokov z omeškania mu nevzniklo právo. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej strany v spore. Aj keď právny predchodca žalovaného (krajský školský úrad) a aj priamo žalovaný sú právnickými osobami, sú len správcami majetku štátu, a teda vo vlastnom mene nie sú nositeľmi práv a povinností. Tieto má len Slovenská republika, ako to vyplýva z ust. o správe majetku štátu. Krajský školský úrad v minulosti a teraz ani Ministerstvo vnútra

SR nemajú samostatnú procesnú spôsobilosť byť žalovanou stranou v spore. Konajú len v mene štátu a z ich právnych úkonov vzniká právo, resp. záväzok pre štát. V úvodnej časti napadnutého rozsudku prvostupňový súd označil žalovaného ako SR - Ministerstvo vnútra SR, aj keď pôvodne žalovaným bol len Krajský školský úrad a následne Ministerstvo vnútra SR. K zámene, resp. zmene označenia žalovaného v priebehu konania nedošlo.

Zmluvné strany si v zmluve o dielo v bode 5.6 dohodli odkladaciu podmienku spočívajúcu v tom, že úhrada jednotlivých faktúr bude závislá od prísunu finančných prostriedkov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zaplatenie ceny diela bolo podmienené prísunom finančných prostriedkov od riadiaceho orgánu ROP. Ak v čase splatnosti faktúry objednávateľ nemal v držbe finančné prostriedky na jej uhradenie, faktúru nebol oprávnený uhradiť z iných zdrojov, resp. účelovo určených na iný účel. Z tohto pohľadu išlo zo strany objednávateľa o nemožnosť plnenia. Uzavretá zmluva o dielo obsahuje v bode 11.3 rozväzovaciu podmienku spočívajúcu v tom, že v prípade neudržania finančných prostriedkov potrebných pre realizáciu diela bude táto zmluva o dielo ukončená bez finančných nárokov ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Pretože zmluva o dielo stratila platnosť, nie je možné podľa nej si uplatňovať sankcie z neexistujúceho právneho úkonu. V čase splatnosti vystavenej faktúry žalovaný nemal k dispozícii finančné prostriedky potrebné na jej úhradu, preto platí nevyvrátiteľná právna domnienka o skončení splatnosti zmluvy o dielo. Odvolateľ zotrváva aj na svojom písomnom stanovisku zo dňa 10.1.2013 a 10.2.2014. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi trovy konania nepriznať.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že samotnú zmluvu koncipoval žalovaný. Žalobca pristúpil k tejto zmluve a súhlasil s žalovaným navrhovanými zmluvnými podmienkami. Poukazuje na znenie čl. VII bod 7.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorej si zmluvné strany dojednali výšku úrokov z omeškania v prípade omeškania žalovaného s úhradou faktúry. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vznikol bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege. Úrok z omeškania má plniť zabezpečovaciu, kompenzačnú a sankčnú funkciu. Nesúhlasí s námietkami žalovaného voči pasívnej vecnej legitimácii. Krajský školský úrad ako samostatná právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou bol spôsobilým subjektom byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Krajské školské úrady boli zrušené a podľa o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe krajské školské úrady prešli do správy ministerstva. Došlo preto k univerzálnej sukcesii, teda k prechodu práv a povinností z právneho predchodcu na právneho nástupcu. Z ust. vyplýva, že účastníkom konania v tomto prípade má byť Slovenská republika zastúpená príslušným štátnym orgánom - Ministerstvom vnútra SR. O takejto zmene označenia účastníka konania súd nemusí vydávať uznesenie. Určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonané dielo je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zmluvné strany si dohodou dojednali, že cena za vykonané práce v priebehu realizácie sa bude uhrádzať na základe čiastkových faktúr vystavených podľa zmluvy spolu s DPH na vykonané a vyfakturované práce. Pre toto konanie nie je relevantná obrana žalovaného o tom, že vyplácanie prostriedkov bolo závislé od prísunu finančných prostriedkov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Stav omeškania bol nespochybniteľný a neobstojí ani obrana, či to bolo z objektívnych príčin, ktoré žalovaný nevedel, alebo nemohol ovplyvniť. Nemožno akceptovať ani námietku žalovaného spočívajúcu v aplikácii rozväzovacej podmienky upravenej v .3 Zmluvy o dielo, keďže neboli splnené podmienky pre vznik jej platnosti. Žalobca preto navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal podané odvolania bez nariadenia pojednávania ( ). Odvolaniami nebol napadnutý výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie 106.868,80 eur, preto nadobudol právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú spôsobilé privodiť zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Pred vecným prejednaním podaných odvolaní odvolací súd zodpovedajúco ust. skúmal podmienky konania.

Z písomne vyhotoveného rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva okrem iného označenie žalovaného „Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“.

Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že podľa podania doručeného súdu 16.5.2012 žalobca podal žalobu proti žalovanému „Krajský školský úrad v Prešove, IČO: 37 938 126“.

Je nepochybné, že k zániku tejto právnickej osoby došlo ex lege v zmysle .

Po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalobca písomným podaním zo 7.6.2013 označil žalovaného: Ministerstvo vnútra SR , IČO 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava.

Ďalším podaním zo 4.2.2014 (doručeným prvostupňovému súdu 6.2.2014) uvádza, že „v súčasnosti má byť odporca označený ako Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO : 00 151 866.“

V zmysle ust. , žalobca podanou žalobou identifikuje nielen právo, ktorého sa v súdnom konaní domáha, ale aj subjekt, proti ktorému tento nárok uplatňuje. Bez splnenia zákonných podmienok na zmenu, či zámenu účastníka konania postupom podľa - 4 , či bez splnenia zákonných podmienok na pokračovanie v konaní so zaniknutou právnickou osobou ( ) nemôže súd v civilnom sporovom konaní konať s iným subjektom, ako tým, ktorý takéto podmienky účastníka spĺňa.

Vzhľadom na obsah podaní žalobcu zo 7.6.2013 a zo 6.2.2014 odvolací súd žalobcu vyzval, aby ich obsah upresnil, aby uviedol, či okrem ex lege nástupníctva zaniknutej právnickej osoby (Krajského školského úradu) mal týmito podaniami úmysel žiadať aj o zmenu alebo zámenu žalovaného podľa ust. 92 ods. 2, 3 , resp. s tým, že ak áno, kto by mal podľa týchto jeho procesných úkonov vystupovať v konaní ako žalovaný, a aby uviedol aj dôvod rozdielneho označenia žalovaného v označených podaniach a konkretizoval, kto podľa neho je procesnou žalovanou stranou, teda ten, proti komu sa uplatňuje nárok v konaní.

Dňa 4.6.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Upresnenie obsahu podania zo dňa 4.2.2014“ v ktorom uviedol, že podaním z 4.2.2014 okrem ex lege nástupníctva zaniknutej právnickej osoby - Krajského školského úradu nemal v úmysle žiadať o zmenu ani zámenu účastníka na strane žalovaného z toho dôvodu, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu označil vecne legitimovaný subjekt konania - Krajský školský úrad v Prešove, preto nebolo potrebné uplatňovať niektorý z inštitútov slúžiacich na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od začiatku konania, teda už v čase začatia konania, a to buď zámenu účastníkov alebo vstup ďalšieho účastníka do konania. Keďže k zmene účastníctva na strane žalovaného došlo priamo zo zákona počas konania, nebolo potrebné z jeho strany uplatniť návrh na zmenu účastníka, keďže o nej rozhoduje súd z úradnej povinnosti bez toho, aby o tom vydal uznesenie. Uviedol, že nie je sporné, že v súlade s je v oblasti majetku štátu, pohľadávok a záväzkov právnym nástupcom krajského školského úradu Ministerstvo vnútra SR, ktoré je samostatným subjektom práva a je spôsobilé mať práva a povinnosti v zmysle a nasl. Obč.zák.. Poukázal na to, že z ust. vyplýva, že účastníkom konania v tomto prípade má byť Slovenská republika zastúpená príslušným štátnym orgánom - Ministerstvom vnútra SR. Preto postup súdu prvého stupňa, ktorý označil žalovaného ako Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR považuje za správny.

Následne odvolací súd výzvu adresovanú žalobcovi zo dňa 19.5.2015 i žalobcovu reakciu na túto výzvu podaniami z 1.6.2015 zaslal žalovanému a vyzval ho, aby k týmto skutočnostiam zaujal stanovisko.

Žalovaný vo svojom stanovisku z 29.7.2015 zotrval na námietke nedostatku pasívnej legitimácie byť žalovanou stranou v tomto spore. Skutočnosť, že súd v napadnutom rozsudku svojvoľne upravil označenie žalovaného na Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR považuje za svojvoľné a v rozpore s právnym poriadkom SR, nakoľko správne označenie žalovaného je povinnosťou žalobcu a

žalobca v prvostupňovom konaní trval na označení žalovaného ako Krajský školský úrad v Prešove a odmietol toto označenie zmeniť, až do 6.2.2014. Konštatoval, že ak žalobca pôvodne označil žalovaného ako Krajský školský úrad v Prešove a po jeho zrušení Ministerstvo vnútra SR, vzhľadom k sukcesii by to bolo v poriadku, ale ak úmyslom žalobcu bolo zmeniť označenie na Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, v tomto prípade by už išlo o zámenu účastníkov v zmysle , pričom túto zámenu by musel odobriť súd, ale k takejto zámene nedošlo.

Dňa 27.7.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu z 22.7.2015 označené ako „Oznámenie“ v ktorom uvádza, že v súlade s je v oblasti majetku štátu, pohľadávok a záväzkov právnym nástupcom krajského školského úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zároveň týmto upravil označenie žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 i napriek tomu, že súd si mal sám vyriešiť a posúdiť označenie žalovaného v priebehu konania.

Žalovaný v odvolaní namieta, že mu nesvedčí vecná pasívna legitimácia, pretože táto by mala svedčiť len štátu, v mene ktorého koná príslušný správca.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť to, že zmluvu o dielo, od ktorej sa odvádzajú uplatňované nároky uzatváral Krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá mala vlastnú subjektivitu a mala oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene. Zároveň je nepochybné, že k zániku tejto právnickej osoby došlo ex lege v zmysle . V dôsledku zániku Krajského školského úradu, jeho zrušením ex lege, došlo k zániku tejto právnickej osoby, ktorej nástupca bol tiež upravený, či určený zo zákona. Pri zániku právnickej osoby nebolo potrebné aplikovať ustanovenia , , o zmene, či zámene účastníka v konaní. Súd jednoducho pokračuje v konaní s právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby a nemusí o tom vydávať ani uznesenie.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ust. , , konštatuje ex lege zrušenie pôvodného žalovaného, i to, že z dôvodu univerzálnej sukcesie prechádzajú všetky práva a povinnosti na jeho právneho nástupcu, ktorým by malo byť Ministerstvo vnútra SR. Napriek tomu v úvodnej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd označil ako žalovaného štát - Slovenskú republiku aj s pridaním organizačnej zložky, ktorá koná v mene štátu. Takéto označenie žalovaného však nezodpovedá podmienkam univerzálnej sukcesie v zmysle ustanovení .

Zo žaloby podanej na súd 16.5.2012 vyplýva, že žalobca podal žalobu proti žalovanému „Krajský školský úrad v Prešove, IČO: 37 938 126“. Je nepochybné, že k zániku tejto právnickej osoby došlo ex lege v zmysle . Po jeho zániku zrušením (podľa o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe) prešli podľa , o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe Krajský školský úrad, Krajský stavebný úrad a Územná vojenská správa k 31.12.2012 do správy ministerstva.

Z podanej žaloby, ani z iných procesných úkonov samotného žalobcu realizovaných v prvostupňovom i odvolacom konaní nevyplýva, že by na základe procesného úkonu žalobcu bolo rozhodnuté súdom o zmene, či zámene účastníka na strane žalovanej. Dôvodným tak bol len postup podľa .

V zmysle ust. štát ako spôsobilý účastník konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať právo a povinnosti vo všetkých sporoch, ktorých je zo zákona nositeľom práv a povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach zdôraznila to, že štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Od tzv. priamych (originálnych) pohľadávok a záväzkov štátu treba odlišovať pohľadávky a záväzky ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, medzi ktoré patria aj pohľadávky a záväzky zo záväzkových vzťahoch, do ktorých správca vstupuje pri výkone správy. Z týchto záväzkových vzťahov je oprávnený a povinný priamo správca (do pozornosti napr. rozsudok NS SR , alebo

rozsudok NS SR ), čo je aj tento prípad, kedy samotné Ministerstvo vnútra SR v dôsledku zániku Krajského školského úradu sa stalo jeho zákonným právnym nástupcom.

Ak dôjde v osobe niektorého účastníka k právnemu nástupníctvu podľa , právny nástupca vstupuje do práv a záväzkov doterajšieho účastníka. Súd skonštatuje, že došlo k zmene, o tejto nerozhoduje a k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov.

Prvostupňový súd bez toho, aby ex officio konštatoval právne nástupníctvo v konaní pôvodného žalovaného, ktorý v priebehu konania zanikol k 31.12.2012 a bez rozhodnutia o zmene, či zámene účastníka konania na strane žalovanej (, , ) v konaní pokračoval so štátom - Slovenskou republikou. Takýto procesný postup neodôvodňovala aplikácia ust. . Ak žalobca sám pred súdom prvého stupňa v podaniach označoval ako žalovaného aj „Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra SR“ s takýmto subjektom mohol konať a proti nemu súd rozhodnúť len za splnenia podmienok vyplývajúcich z právnej úpravy o zmene alebo zámene účastníkov (, , ). O takomto postupe však zo spisu nič nevyplýva. Preto prvostupňový súd konanie zaťažil vadou v zmysle .

Procesná vada odnímajúca účastníkovi konania možnosť konať pred súdom ( ) je aj dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo nič iné, len rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa v spojení s zrušiť a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov celého doterajšieho konania ( ).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.