Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-35-2013.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci navrhovateľa: EURO - BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti odporcovi : Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie 106.868,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 106.868,80 eur z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 106.868,80 eur odo dňa 11. 05. 2012 do 26.11.2012 spolu vo výške 10.633,45 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 6.412 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.998,40 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2012 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 106 868,80 eur, ako aj nahradiť trovy konania.
-2- 18Cb/35/2013
Ako v návrhu uviedol dňa 19.08.2011 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok rekonštrukcia a modernizácia spojenej školy v Poprade. V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy, navrhovateľ vykonal pre odporcu stavebné práce, za ktoré dňa 07.02.2012 vystavil faktúru č. 200200010 za realizáciu prác v hodnote 108.868,80 eura. Faktúra bola odporcovi doručená dňa 10.02.2012. Splatnosť bola podľa čl. 6.5. zmluvy dohodnutá na 90 dní od doručenia, čiže nastala dňom 10.05.2012. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.
Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k 18Rob/131/2012-19 zo dňa 10.12.2012 súd uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 108.868,80 eura, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na tunajšom súde.
Dňa 17.12.2012 bolo zo strany navrhovateľa tunajšiemu súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby, čo do uplatnenej istiny, z dôvodu zaplatenia sumy 108.868,80 eura odporcom po podaní návrhu, dňa 26.11.2012 k čomu bola pripojená kópia výpisu z účtu navrhovateľa.
Dňa 15.01.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie Obvodného úradu Prešov, odboru školstva, v ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a zároveň uviedol, že pohľadávka navrhovateľa zanikla jej zaplatením dňa 26.11.2012.
Dňa 25.01.2013 bol tunajšiemu súdu doručený odpor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odvolávajúc sa na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 345/2002 Z.z. v zmysle ktorého majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe Krajské školské úrady k 31.decembru 2012 prechádzajú od 1.1.2013 do správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V danom prípade Krajský školský úrad v Prešove financoval predmetný projekt čerpaním nenávratného finančného príspevku podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá je uzatvorená medzi prijímateľom Krajským školským úradom a poskytovateľom Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Od 1.1.2013 sa prijímateľom nenávratného finančného príspevku stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Spôsob financovania je v predmetnej zmluve určený formou zálohových platieb v kombinácii s refundáciou, čo znamená, že prijímateľ získava finančné prostriedky na základe prepočtu celkovej sumy diela koeficientom. Výška zálohovej platby sa nezhoduje s výškou faktúr za vykonané stavebné práce. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako riadiaci orgán pre regionálny operačný program oznámilo listom zo dňa 28.05.2012 schválenie prvej zálohovej platby vo výške 209.392,82 eura, ktorá však nestačila pokryť všetky predložené faktúry. Po zaplatení faktúr predkladá Krajský školský úrad v Prešove faktúry, ktoré uhradil z pridelenej zálohovej platby Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na zúčtovanie. Až po zúčtovaní 1. zálohovej platby mohol prijímateľ nenávratného finančného príspevku Krajský školský úrad v Prešove žiadať o 2. zálohovú platbu, ktorá podliehala procesu schvaľovania. Druhá zálohová platba bola schválená koncom novembra 2012 a súčasne dňa 26.11.2012 zaplatená na účet navrhovateľa. V danom prípade k omeškaniu s úhradou faktúr došlo z úvodu neskorého poskytnutia zálohových platieb z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a preto je jednoznačné, že porušenie platobnej povinnosti nebolo zapríčinené zo strany odporcu, preto s -3- 18Cb/35/2013-64
poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka navrhol úrok z omeškania za nesplnenie platobnej povinnosti nepriznať a návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporcu, oboznámením návrhu, Zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2011, upomienky č.1, faktúry č.200200010, zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, rekapituláciou súpisov vykonaných prác a dodávok, krycím listom čerpania, výpisov z účtu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.08.2011 bola medzi objednávateľom Krajský školský úrad v Prešove a navrhovateľom ako zhotoviteľom diela uzatvorená zmluva o dielo predmetom ktorej bola rekonštrukcia a modernizácia Spojenej školy v Poprade. Zhotoviteľ sa zaviazal uvedené dielo vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zároveň podľa Článku IV. bolo miesto vykonania diela určené Spojená škola, ulica Mládeže 2350/7, 058 01 Poprad. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. uzatvorenej zmluvy o dielo. Podľa Článku VI. bod 6.5 uzatvorenej zmluvy lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určila na 90 dní a mala začať plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2. si strany určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr, môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z neuhradenej sumy čiastočnej faktúry za príslušný mesiac a to za každý začatý deň omeškania.
Navrhovateľ dňa 07.12.2011 vystavil odporcovi faktúru č. 200200010, ktorá bola splatná dňa 10.05.2012 na celkovú sumu 106.868,80 eur za vykonané práce v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2011 v mesiaci január 2012.
Upomienkou zo dňa 9.5.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Dňa 31.1.2012 bol spísaný zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach v celkovej sume fakturovanej do konca mesiaca 106.868,80 eura a súčasne za obdobie od 01. do 31.01.2012 bol vystavený krycí list čerpania prostriedkov.
V priebehu konania sporné strany predložili súdu výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že odporca dňa 26.11.2012 poukázal navrhovateľovi dlžnú sumu istiny vo výške 106.868,80 eura.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2013 poukázal na to, že aké finančné zdroje na úhradu faktúr vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy o dielo používa odporca, nemôže byť pre navrhovateľa podstatné. Rovnako mal za to, že odporca sa nemôže dovolávať zásad poctivého obchodného styku, keď sám porušil svoje povinností, vyplývajúce z poctivého obchodného styku.
Odporca vo svojich písomných prednesoch namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie byť účastníkom tohto konania, rovnako poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru vystavená faktúra navrhovateľom je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nezodpovedá právnemu poriadku Slovenskej republiky, zároveň poukázal na to, že zmluva o dielo obsahovala na zaplatenie dlžných súm odkladacie, ako aj rozväzovacie podmienky.
-4- 18Cb/35/2013
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľov zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
-5- 18Cb/35/2013-65
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.08.2011 uzatvorená písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej podľa Článku II. bod 2.1 bola rekonštrukcia a modernizácia Spojenej školy v Poprade. Objednávateľom bol Krajský školský úrad v Prešove a zhotoviteľom diela bol navrhovateľ v tomto konaní. Miesto a termín zhotovenia diela bolo určené podľa Článku IV. bod 4.1 a to Spojená škola, ulica Mládeže 2350/7, 058 01 Poprad. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. a fakturácia a platobné podmienky boli určené v Článku VI. uzatvorenej zmluvy. Podľa Článku VI. bod 6.5 lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určuje na 90 dní a začne plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany v uzatvorenej zmluve o dielo určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr, môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy čiastočnej faktúry za príslušný mesiac a to za každý aj začatý deň omeškania. Súčasne mal súd preukázané vystavenie predmetnej faktúry, zaslanie upomienky, ako aj vykonanej úhrady, tak ako je to vyššie uvedené. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.
Odporca v prvom rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Podľa § 1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, zrušujú sa: a) krajské školské úrady, b) krajské stavebné úrady, c) územné vojenské správy, d) krajské úrady životného prostredia, e) krajské pozemkové úrady, f) krajské lesné úrady, g) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, h) katastrálne úrady.
Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v krajskom školskom úrade, krajskom stavebnom úrade a územnej vojenskej správe, prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Podľa § 2 ods. 6 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe krajský školský úrad, krajský stavebný úrad a územná vojenská správa k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 Z.z. účinného ku dňu 31.12.2012 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, na výkon miestnej štátnej správy v školstve sa zriaďujú -6- 18Cb/35/2013
krajské školské úrady. Krajské školské úrady sú rozpočtové organizácie štátu. Krajské školské úrady sú finančnými vzťahmi zapojené na rozpočet ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa.
Krajský školský úrad bol počnúc do 01.01.2013, kedy došlo k zrušeniu Krajských školských úradov, samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu.
V súvislosti s uvedenými právnymi predpismi je potrebné zdôrazniť a rozlišovať medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania.
Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva, alebo povinností, či je tiež účastník konania vecne legitimovaný ( aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
dáva Občiansky zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnická osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Krajský školský úrad v Prešove bol objednávateľom diela v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2011.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve účinného do 31.12.2012 bol rozpočtovou organizáciou štátu.
Podľa § 21 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, rozpočtové organizácie štátu sú právnické osoby.
V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo, bol v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený Krajský školský úrad ako samostatná právnická osoba, s vlastnou právnou subjektivitou ( subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilý byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že počnúc dňom 01.01.2013 došlo ex lege k zrušeniu tohto orgánu, nemôže byť vytýkaná v neprospech účastníka konania. V tomto prípade došlo k univerzálnej sukcesii, ktorá predstavuje vstup do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou. V prípade zániku právnickej osoby dochádza k univerzálnej sukcesii, všetky jej práva a povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok procesné nástupníctvo, súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým z účastníkov uplatnená. O tejto skutočnosti súd nerozhoduje a nevydáva osobitné uznesenie.
Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu je preto v celom rozsahu nedôvodná a teda odporca tak ako je označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase doručenia tohto návrhu na súd rozpočtovou organizáciou štátu, samostatnou právnickou osobou, s vlastnou právnou subjektivitou.
-7- 18Cb/35/2013-66
Tento záver vyplýva aj z ustanovení zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy § 21 ods. 4 podľa ktorého rozpočtové organizácie štátu môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a brať na seba povinnosti odo dňa svojho zriadenia, pričom tento subjekt vo vlastnom mene podpísal zmluvu o dielo ako objednávateľ diela dňa 19.08.2011.
Zaplatením faktúry v priebehu konania došlo k zániku dlhu, na základe čoho vzal navrhovateľ svoj návrh v tejto časti späť. Súčasne navrhol priznať uplatnené úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v podanej žalobe ako aj náhradu trov konania.
Podľa § 96 ods. 1, O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. preto súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 106.868,80 eur zastavil.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení a sú stanovené percentom z dlhu, z ktorého je dlžník v omeškaní. Omeškanie dlžníka splnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práva veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami, omeškanie teda nastáva zo zákona a zároveň dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu.
V písomných prednesoch odporca namietal uplatnený nárok na úroky z omeškania poukazujúc na rozpor s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka a to so zásadou poctivého obchodného styku.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní s plnením peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom ak ho dlžník preukáže je, že omeškanie dlžníka so splnením jeho záväzku je v dôsledku omeškania veriteľa. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege, bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si nemusia dohodnúť úrok z omeškania a nárok na úrok z omeškania vzniká aj v tomto prípade priamo zo zákona. Podľa § 265 Obchodného zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Zásady poctivého obchodného styku sú významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad -8- 18Cb/35/2013
správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodnom vzťahu je právna úprava prísnejšia a zákonodarca tak robí v záujme zachovania právnej istoty v obchodných vzťahoch.
V danom prípade si obaja účastníci zmluvného vzťahu uzavretého v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka dohodli konkrétne podmienky na splnenie, ktorých je viazané vyplatenie odplaty, ako aj sankcia z prípadné omeškania. Odporca teda od začiatku zmluvného vzťahu vedel, že v prípade nesplnenia záväzku riadne a včas dostane sa do omeškania so splnením peňažného záväzku aj s následným zmluvným postihom. Napriek tomu sám riadnym a včasným nesplnením záväzku porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného styku. Preto v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka by prijatie záveru o takomto výkone práva nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom, výrazne narúšajúcim právnu istotu účastníkov obchodnoprávnych vzťahov, a preto ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzatvorenú zmluvu, nakoľko nárok na úrok z omeškania vznikol iba z dôvodu omeškania odporcu.
Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa diela boli splnené všetky predpoklady k riadnemu plneniu odporcovi ako objednávateľovi. Preto, keďže sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku má povinnosť navrhovateľovi dohodnuté úroky z omeškania zaplatiť. Námietku výšky úrokov z meškania pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku súd taktiež posúdil ako nedôvodnú.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky. Znamená to, že ak si účastníci pre prípad omeškania dohodli úrokovú sadzbu, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Tak isto niet pochybnosti o tom, že bolo vôľou oboch zmluvných strán dohodnúť si úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokovej sadzby pre prípad omeškania nie je úplne neobmedzená. I pre dohodu o úroku z omeškania platí ust. § 265 Obchodného zákonníka. Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právo z takejto dohody priznať ochranu. Znamená to, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by uvedeným zásadám odporovala, i keď by bola výška úrokov zmluvne dohodnutá. Je zrejmé, že úroky pre prípad omeškania možno dohodnúť v podstatne vyššej sadzbe, ako úroky z omeškania stanovené v § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Výška úrokov z omeškania dohodnutá v čl. VII. bod 7.2 podpísanej písomnej zmluvy o dielo, predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 18,25 %, čo je približne dvojnásobok zákonnej sadzby úrokov z omeškania platnej v čase omeškania a teda ju nie je možné považovať za neprimeranú, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Pokiaľ ide o argumenty odporcu tom, že bod 5.6. uzatvorenej zmluvy o dielo, čo sa týka úhrady faktúr obsahuje odkladacie, ako aj rozväzovacie podmienky, nakoľko úhrada jednotlivých faktúr má byť priamo závislá na finančných zdrojoch z nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu, z ktorého bude predmetná investičná akcia financovaná nie je možné s nimi súhlasiť.
-9- 18Cb/35/2013-67
Z ustanovení bodu 5.6. a 11.3 zmluvy dielo nevyplýva uzavretie riadnej a zrozumiteľnej odkladacej a rozväzovacej podmienky, na ktoré poukázal odporca vo svojich prednesoch. Jeho výklad týchto ustanovení vychádzajúci z okolností predchádzajúcich porušeniu platobnej povinnosti, závislej na inom právnom vzťahu ( zmluve) uzavretom medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku nie je možné posúdiť ako dohoda zmluvných strán o uvedených podmienkach. Navrhovateľ nebol účastníkom súvisiaceho financujúceho zmluvného vzťahu, ani zaplatenie ceny diela nebolo v zmluve o dielo podmieňované poskytnutím, resp. preplatením žiadosti o platbu riadiacim orgánom. Preto navrhovateľ nemôže niesť zodpovednosť za neefektívne, resp. oneskorené plnenie si povinnosti účastníkov iného zmluvného vzťahu, ktorý nemohol ani ovplyvniť. Ako aj sám navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení, samotný návrh zmluvy bol koncipovaný odporcom, zmluvné podmienky boli odporcom dané a takto aj vysúťažené vo verejnom obstarávaní.
Po vyhodnotení dokazovania preto súd po čiastočnom zastavení konania uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 106.868,80 eura, za každý deň omeškania a to odo dňa splatnosti faktúry, t.j. odo dňa 11.05.2012 do dňa 26.11.2012 v celkovej výške 10.633,45 eura.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, preto je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Právny zástupca navrhovateľa trovy konania na trovách právneho zastúpenia vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 06.02.2014, kde žiadal priznať odmenu celkov za 5 úkonov právnej pomoci, režijný paušál, v celkovej výške 3.880,54 eura, ako aj náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 6.412 eur.
Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 6.412 eura, ako aj trovy právneho zastúpenia.
O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z hodnoty sporu vo výške 108 868,80 eura, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 639,01 eura. Je však potrebné zdôrazniť, že po podaní návrhu na začatie konania došlo zo strany odporcu k zaplateniu dlžnej sumy a to dňom 26.11.2012 a predmetom tohto konania tak zostal už iba úrok z omeškania vo výške 10.633,45 eura. Súd tak po zaplatení dlžnej sumy istiny vychádzal z hodnoty sporu iba vo výške 10.633,45 eura. Právnemu zástupcovi navrhovateľa preto priznal odmenu za 2 úkony právnej služby ( príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu ) po 639,01 eura, a za 2 úkony ( čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11.12.2012,vyjadrenie k odporu ) po 270,54 eura, náhradu režijného paušálu 3 x 7,63 eura, 1 x 7,81 eura + podľa § 18 ods. 3 DPH vo výške 20 % z celkovej hodnoty úkonov právnej služby - 366,86 eura. Za úkon právnej služby ( ospravedlnenie neúčasti a vyjadrenie ) zo dňa -10- 18Cb/35/2013
4.2.2014 súd právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu nepriznal, z dôvodu jeho neúčelnosti, nakoľko v tomto podaní len zhrnul svoje doterajšie písomné prednesy z predchádzajúcich podaní.
Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 2.998,40 eura .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.