Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2732-2013.pdf
PDF · 76.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2732/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Banskobystrický pivovar, a.s., so sídlom Sládkovičova 37, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 352 802, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36839132, proti povinnému T. X., N.. XX.XX. XXXX, K. D. F. XX.XX. XXXX, N. A. B. XXXX/XX, A. A., Š. Y. B., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.837,28 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou so sídlom Exekútorského úradu Senica, Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica, pod spis. zn. EX 1669/2013, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,58 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.837,28 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica - rozsudku číslo konania 60Cb 38/2012-73 zo dňa 01.03. 2013.
Poverením č. 5601 101452 zo dňa 10.09. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Blanku Ružekovú.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 28.11. 2014, súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného.
Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 25D/466/2014-64, Dnot 148/2014 zo dňa 13. 10. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2014, mal preukázané, že povinný dňa 20. 07. 2014 zomrel. Súd konanie o dedičstve po nebohom v zmysle § 175h ods. 2 OSP zastavil.
Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučné konanie bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté dňa 27.08. 2013, dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, preto súd postupoval podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31. októbra 2013.
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30. 05. 2011).
Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinný v priebehu exekučného konania zomrel. V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo pre nedostatok majetku zastavené, preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 94,64 eura. Z toho odmenu vo výške 36,52 eura. Náhradu hotových výdavkov vo výške 42,35 eura za poštovné + 20 % DPH vo výške 15,77 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 36,52 eura za 11 úkonov exekučnej činnosti: za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x, za doručenie exekučného príkazu 2x, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky z poštovej prepravy. Jedná sa najmä o doručovanie Príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov a oznámení. Exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie predmetných písomností. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Toto doručenie preukázané nebolo.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 09,80 eura v zmysle § 22 vyhlášky za poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - Obvodný úrad, za doručenie príkazu na začatie exekúcie - bývalý zamestnávateľ povinného, za doručenie exekučného príkazu oprávnenému a bývalému zamestnávateľovi povinného.
Súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 55,58 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 36,52 eura, hotové výdavky predstavujú 09,80 eura a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 46,32 eura) predstavuje 9,26 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).