Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3S-54-2014.pdf
PDF · 188.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/54/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcov 1/ Z. C., bytom A. G. N. XX, A. 2/ V. C., bytom A. G. N. XX, A., zastúpených BENČÍK&PARTNERS Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Prešove, Františkánske námestie 4, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, za účasti: 1/ Z. C., bytom A. G. baňou XX, A., 2/ L.. O. C., bytom A. G. baňou XX, A., 3/ L.. M. G., bytom A. G. baňou XX, A., zastúpeného JUDr. Danielovou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, 4/ A.. H. G., bytom A. G. baňou XX, A., 5/ A.. M. S., bytom T. XX, A., 6/ V. C., bytom A. G. baňou XX, A., 7/ I. C., bytom Y. XXX, P., T. republika, 8/ O. U., bytom H. XX, A., 9/ L.. H. W., bytom Z. XX, A., XX/ V. C., bytom XX. novembra XXX, A., XX/ O. A., C. XX, A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. mája 2014 číslo: Xo X/XXXX/MRR-XX v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor zo dňa 2. januára 2014 číslo: X XXX/XXXX/Se na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.5.2014 rozhodol žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy (ďalej len zákon č. 180/2013 Z. z.) o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 1.2.2014 č. X XXX/XXXX/Se o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobcovia podaním zo dňa 20.8.2009 žiadali o vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona a to nasledujúcim spôsobom: A/ juhovýchodnú hranicu medzi parcelami C KN č. XXXX a XXXX upraviť podľa GP (príloha 1), čím sa vytvorí koridor vhodný ako prístupová cesta k parcele C KN č. XXXX a tým aj k parcele č. XXXX. Následne aj hranicu medzi parcelami C KN č. XXXX a XXXX. B/ obdobne upraviť severozápadnú hranicu parcely C KN č. XXXX, čím sa znova vytvorí prístup k studni s pitnou a úžitkovou vodou.
V súvislosti s uvedenou požiadavkou žalovaný uviedol, že v roku 1976 bolo v kat. úz. A. ukončené technicko-hospodárske mapovanie (ďalej len THM) vykonané podľa vtedy platných právnych a technických predpisov. Účelom uvedeného THM bolo porovnať stav evidovaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (ďalej len EN) so stavom skutočným. Prvou etapou THM bolo miestne vyšetrovanie, pri
ktorom sa za účasti vlastníkov a užívateľov zisťoval priebeh hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, pričom podkladom pre miestne vyšetrovanie bol vtedy platný operát EN, súpis nehnuteľností, zoznam vlastníkov a užívateľov atď.. Predmetom THM boli aj parcely EN č. XXXX a XXXX zapísané na LV XXX, kat. úz. A. a graficky zobrazené na pozemkovej mape v mierke 1:2880, ktorá tvorila podklad pre miestne vyšetrovanie. Pri miestnom vyšetrovaní bol porovnaný pracovníkmi vtedajšej geodézie za účasti vlastníkov a užívateľov a zástupcov MNV skutočný priebeh hraníc parciel EN č. XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X. Výsledok miestneho vyšetrovania je zakreslený v náčrte o miestnom vyšetrovaní č. XXX, ktorého súčasťou je aj protokol č. 49 zo dňa 11.9.1970, ktorý bol prečítaný, schválený a žalobcom v 1. rade aj podpísaný.
Podľa žalovaného tento podpis platí, preto v súčasnosti nie je možné zohľadňovať v katastrálnom konaní tvrdenia žalobcov ako účastníkov konania uvedené v ich vyjadrení zo dňa 17.6.2010. Tieto argumenty mali žalobcovia použiť v procese THM a nie s odstupom 40-ich rokov, keď navyše z pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX a XXXX boli vytvorené parcely EN a potom prečíslované na parcely katastra nehnuteľností (ďalej len KN), ktoré sú dotknuté ďalšími právnymi vzťahmi. Náčrt o miestnom vyšetrovaní č. 165 nechýbal v dokumentačnom fonde správy katastra a bol vyhotovený v súlade s technickými predpismi THM.
Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán konanie prerušil a vyzval žalobcov na doplnenie ich podania o grafické vyznačenie opravy zákresu hranice parcely č. XXXX s hranicami parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. Prešov na priloženej kópii katastrálnej mapy, čo títo aj vykonali dňa 30.7.2010, pričom podľa tohto vyznačenia išlo navyše aj o parcelu č. XXXX/X. Následne prvostupňový správny orgán rozobral chronológiu zápisov vzťahujúcich sa k predmetu žiadanej opravy chýb v súbore popisných aj geodetických informácii KN. Dospel však k záveru, že nemôže vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X sú zapísané v zápisniciach pozemkovoknižnej vložky (ďalej len PKV) č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXX a zakreslené na pozemkovoknižnej mape č. XX, pričom pozemková kniha podľa § 8 ods. 4 katastrálneho zákona je archívnym dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou, v ktorej ako v súčasnosti neplatnom katastrálnom operáte nie je možné vykonať opravu chyby. Ďalej uviedol, že pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/ X sú prečíslované po THM na parcely KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ktoré sú dotknuté ďalšími právnymi zmenami a ani z tohto dôvodu nie je možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na pôvodný pozemkovoknižný stav. Vo vzťahu k znázorneniu starej prístupovej cesty (mpč. XXXX/X v zápisnici PKV č. XXXX, po THM parcela C KN č. XXXX) žalovaný uviedol, že táto nikdy nebola vo vlastníctve žalobcov a pri znázornení novej prístupovej cesty správnemu orgánu neprislúcha zriaďovať prístupovú cestu opravou chyby v katastrálnom operáte. Navyše nezistil žiadnu chybu pri mapovaní. Geodetické údaje - polohové a geometrické určenie hraníc v KN je totožné s prešetrovaným a meračským náčrtom. Pri mapovaní došlo k zmene hraníc pozemkov oproti evidencii v pozemkovej knihe, ale operát pozemkovej knihy bol nahradený novým operátom a takto sa užíva od roku 1976.
Žalovaný v rozhodnutí ďalej poukázal na skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.8.2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 6.12.2010 a na skutočnosť, že na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/4/2011-44 zo dňa 20.1.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 6.12.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžr/64/2012 zo dňa 14.5.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove 3S/4/2011-44 potvrdil. Na základe tohto rozsudku príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. Xo 24/2010/13Ba zo dňa 18.9.2013 rozhodnutie bývalej Správy katastra Prešov, t. j. prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.8.2010 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Pred rozhodnutím vo veci samej rozhodol aj v súlade so záväzným právnym názorom súdu o námietke zaujatosti podanej v rámci odvolania dňa 26.8.2010 voči bývalému riaditeľovi bývalej Správy katastra Prešov L.. V. H. a to rozhodnutím č. Xo XX/XXXX/XXBa zo dňa 27.8.2013 tak, že námietke v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 1 správneho poriadku nevyhovel.
Následne prvostupňový správny orgán, vchádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o povinnosti riadne vymedziť okruh účastníkov, v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku listom zo dňa 4.11.2013 upovedomil Z. C. a V. C., L.. O. C., Z. C., L.. M.
Kopčáka, H. G., A.. M. S., V. C., I. C., O. U., L.. H. W. a V. C. o začatí konania podľa § 59 katastrálneho zákona. Zároveň ich v súlade s § 33 ods. 1 správneho poriadku vyzval, aby správnemu orgánu oznámili skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie vo veci, aby na podporu svojich tvrdení navrhli dôkazy a vyjadrili sa k predmetnej veci. Dňa 20.11.2013 doručili žalobcovia vyjadrenie, v ktorom okrem iného žiadali o opravu južnej hranice parcely C KN č. XXXX s cestou k Zimnému potoku (parc. C KN XXXX vo vlastníctve Mesta Prešov). Z uvedeného dôvodu správny orgán listom zo dňa 26.11.2013 pribral v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku do konania ako účastníka konania aj Mesto Prešov, ktoré zároveň v zmysle § 32 ods. 3 a § 33 ods. 1 správneho poriadku požiadal o vyjadrenie k veci.
Dňa 18.11.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie Z. C., ktorá uviedla, že súhlasí s opravou južnej hranice parcely C-KN č. XXXX podľa priloženého geometrického plánu. Dňa 20.11.2013 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie Z. C. a V. C., v ktorom citovali časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. X XXX/XXXX-Kr zo dňa 11.8.2010, rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. X XX/XXXX/Ba zo dňa 16.12.2010 ako aj ďalších listín správneho orgánu prvého stupňa vyhotovených v rámci predmetného konania, .ktorých hodnovernosť spochybňovali a navrhovali ďalší postup správneho orgánu vo veci. Zároveň poukázali na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR a žiadali, aby správny orgán postupoval v súlade s názormi uvedenými v jeho odôvodnení. Taktiež žiadali o zmenu resp. o opravu svojho pôvodného návrhu na vydanie rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X/XXXX/XX. Svoj návrh nanovo konkretizovali.
V dňoch 19.11.2013 až 11.12.2013 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenia L.. H. W., A.. M. S., O. U., V. C. (bytom XX. D. XXX, A.), V. C. (bytom A. kamennou baňou XX, A.), I. C., L.. M. G. v zastúpení advokátkou JUDr. Danielou Strakovou, ako aj Mesta Prešov, v ktorých ako účastníci konania vyjadrili svoj nesúhlas s podaným návrhom Z. C. a V. C. na zmenu resp. úpravu hraníc, predmetných susedných pozemkov. Svoj nesúhlas jednotlivo podopreli svojimi tvrdeniami.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X XXX/XXXX/Se zo dňa 2.1.2014 návrh Z. C. a V. C. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia podrobne chronologicky popísal priebeh doterajšieho konania, v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v kat. úz. Prešov v súbore popisných a geodetických informácií KN, na základe ktorých podrobne popísal prehľad zápisov pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX, XXXX/X a XXXX/X zapísaných v PKV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX a prečíslovaných po THM na parcely KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Následne popísal účel, priebeh a výsledok THM vykonaného v kat. úz. Prešov podľa vtedy platných právnych a technických predpisov. V ďalšej časti odôvodnenia citoval § 70 katastrálneho zákona, týkajúci sa hodnovernosti údajov katastra, v nadväznosti na zákony č. 22/1964 Zb. a 266/1992 Zb., pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej neprináleží správnym orgánom posudzovať spôsobilosť listín na zápis do KN. Záverom uviedol, že v danom prípade nie je možné vykonať opravu v katastrálnom operáte, nakoľko predmetné parcely sú dotknuté ďalšími právnymi zmenami, pričom vlastníci susedných pozemkov s návrhom na zmenu hraníc predmetných parciel vyjadrili svoj písomný nesúhlas. Preto je právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v KN tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdeného odvolateľnú, určovacia žaloba.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podali dňa 17.2.2014 v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie účastníci konania Z. C. a V. C. (ďalej len odvolatelia) pre jeho nezákonnosť. V úvode odvolania popísali doterajší priebeh konania. Následne, v 20-ich bodoch uviedli (podľa ich názoru) konkrétne pochybenia príp. porušenia právnych predpisov zo strany správneho orgánu prvého stupňa.
Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 18.2.2014 v zmysle § 56 správneho poriadku upovedomil o podanom odvolaní ostatných účastníkov konania, a vyzval ich, aby sa k jeho obsahu vyjadrili. Listom zo dňa 5.3.2014 v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o predložení spisového materiálu odvolaciemu orgánu.
Dňa 7.3.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníčok konania V., C., O. U., L.. H. W., V. C. a A.. M. S., v ktorom uviedli, že trvajú na svojom stanovisku zo dňa 15.11.2012.
Spis prvostupňového správneho orgánu bol v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku predložený spolu so stanoviskom prvostupňového správneho orgánu odvolaciemu správnemu orgánu dňa 7.3.2014. Správny orgán navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Odvolaciemu správnemu orgánu bolo dňa 26.3.2014 doručené vyjadrenie L.. M. G., v zastúpení advokátskej kancelárie M.. W. Z., v ktorom uvádza, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2013 a navrhuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť ako vecne správne.
V súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku požiadal odvolací správny orgán listom zo dňa 6.5.2014 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len Úrad) o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo veci odvolania z dôvodu časovej tiesne, ako aj rozsiahlosti a zložitosti spisového materiálu, do dňa 30.5.2014, a upovedomil o tom účastníkov konania. Listom zo dňa 12.5.2014. Úrad danej žiadosti vyhovel.
Dňa 20.5.2014 bola odvolaciemu orgánu doručená výzva odvolateľov, aby im v súlade s § 33 ods. 2 a § 60a správneho poriadku bolo pred vydaním rozhodnutia umožnené vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Odvolací orgán žiadosti vyhovel a účastníkom konania Z. C. a V. C. bolo dňa 25.5.2014 v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku umožnené nahliadnuť do predmetného spisového materiálu, urobiť si z neho výpisy prípadne kópie a podať vyjadrenie k veci. Navrhli prehodnotiť list Štátneho notárstva v Prešove adresovaný stredisku geodézie zo dňa 21.2.1966 vzhľadom k tomu, že údaje v ňom uvedené nie sú v súlade s majetkovoprávnymi podkladmi, ku ktorým bol vyhotovený. O tomto úkone bol na odvolacom orgáne spísaný úradný záznam.
Dňa 27.5.2014 bolo zo strany odvolateľov odvolaciemu orgánu doručené doplnenie odvolania zo dňa 19.2.2014, v ktorom uviedli, že pri nahliadnutí do spisu našli vyššie uvedený list štátneho notárstva, ktorý preukazuje, že pri založení LV č. XXX došlo k nesprávnemu prenosu dokumentačných údajov a k vzniku rozporu, ktorý spĺňa podmienky na opravu katastrálneho operátu. Navrhujú preto, aby odvolací orgán rozhodol o povinnosti prvostupňového správneho orgánu zabezpečiť spätnú identifikáciu parcely EN XXXX porovnaním s GP č. XXX.XX.XXX.XXX.XX a vložkou XXXX pozemkovej knihy, a opravil chyby na LV č. XXX v súlade s listinami vlastníkov parcely C-KN č. XXXX.
Na základe č1. I. § 1 písm. h) zákona č. 345/2012 Z. z. účinného od 1.1.2013 bol „Katastrálny úrad v Prešove“ zrušený a jeho pôsobnosť v zmysle čl. I. § 7 ods. 1 cit. zákona prešla zo zákona na „Správu katastra Prešov“ (správa katastra v sídle kraja).
V zmysle § 8 zákona č. 180//2013 Z. z. s účinnosťou od 1.10.2013 boli zrušené správy katastra. Podľa § 9 ods. 3 pôsobnosť správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja a podľa § 9 ods. 4 pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 4 a 5 v zmysle písm. b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov na konanie o odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu bývalej Správy katastra Prešov bol príslušný Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací správny orgán.
Druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a zistil nasledovný skutkový stav:
Parcely registra C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX
Kúpnou zmluvou č. N XXXX/XX nadobudla R. A. rod. C. v celosti od predávajúcich M. C. a jeho manž. O. rod. A. novovytvorenú pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXXX/X. Technickým podkladom k listine bol geometrický plán (ďalej len GP) č. XXX.XX.XXX-XXX.XX zo dňa 26.3.1963, ktorým bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorených pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný do novozaloženej PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka XXXX v roku 1964. Zároveň bola zmena vykonaná aj na pozemkovoknižnej mape č. XX, kde je červenou farbou zakreslený predmetný GP.
Položkou výkazu zmien (ďalej len PVZ) č. XX/XX bolo na novozaložený list vlastníctva (ďalej len LV) č. XX v kat. úz. Prešov v časti „C“ LV zapísané obmedzujúce vlastnícke právo v prospech Štátnej sporiteľne v Prešove na základe zmluvy o pôžičke č. RIII 111/64. Zároveň bola PVZ č. XX/XX zapísaná na LV č. 23 v kat. úz. Prešov v prospech R. A. rod. C. v celosti parcela EN č. XXXX/X na základe identifikácie parciel, v ktorej bola pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X zapísaná v PKV č. XXXX zidentifikovaná na parcelu EN č. XXXX/X. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade pri prevode vlastníckeho práva nebol priebeh predmetných parciel zameraný v teréne, ale nadobúdateľ rešpektoval priebeh hraníc parciel zobrazený na v tom čase platnej pozemkovej mape. Nebol vyhotovený geometrický plán, ktorým by bol aj v teréne vyznačený priebeh hraníc nadobudnutých parciel.
K zameraniu parciel došlo pri THM v kat. úz. Prešov. Priebeh hraníc predmetných parciel bol vyšetrený v teréne a následne bolo vykonané zameranie podľa skutočného stavu v teréne. Z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel v pozemkovej mape (v súčasnosti v katastrálnej mape) a výpočet ich výmer odvodených z geometrického a polohového určenia nehnuteľností. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu po tvorbe THM nový operát nadobudol právoplatnosť. Tým bolo zadefinované ich geometrické a polohové určenie, ktoré jednoznačne charakterizuje predmetné parcely. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. XXX/XX. Na základe toho bola parcela EN č. XXXX/X prečíslovaná na parcely EN č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX na LV č. XX v kat. úz. Prešov. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania v teréne.
Kúpnou zmluvou č. RI XXXX/XX nadobudla Z. C. rod. C. v celosti od predávajúcej R. A. rod. C. parcely EN č. XXXX, XXXX a XXXX zapísané na LV č. XX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXX/ XX na novozaložený L V č. XXXX v kat. úz. Prešov.
Kúpnou zmluvou č. RI XXXX/XX nadobudli Z. C. a jeho manž. Z. rod. C. v celosti od predávajúcej R. A. rod. C. parcelu EN č. XXXX zapísanú na LV č. XX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXX/XX na LV č. XX v kat .úz. Prešov.
Číslom zmeny (ďalej len ČZ) XXXX/XX bol na LV č. XX v kat .úz. Prešov v prospech Z. C. a jeho manž. Z. rod. C. v celosti zapísaný rodinný dom so s.č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra C-KN (parcela evidovaná na katastrálnej mape) č. XXXX (poznámka - nehnuteľnosti sa začali evidovať na listoch vlastníctva v evidencii nehnuteľností „EN“ po účinnosti zákona XX/XXXX Zb. o evidencii nehnuteľností, od 1.1.1993 nahradil evidenciu nehnuteľností kataster nehnuteľností „KN“ na základe potvrdenia Mesta Prešov č. Vn.XXX-P-XXX/XX-dom.kat. o určení súpisného čísla (Z 4694/1997).
Parcely registra C-KN č. XXXX a XXXX
Kúpnou zmluvou č. N XXXX/XX nadobudli Z. C. a jeho manž. V. rod. N. v celosti od predávajúcich M. C. a jeho manž. O. rod. A. pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX a XXXX, ktoré v prírode pozostávali zo stavebnej plochy o výmere 846 m2 a záhrady o výmere 3783 m a tak aj boli označené v GP č. XXX.XX.XXX.XXX.XX. Technickým podkladom k listine bol GP č. XXX.XX.XXX.XXX.XX zo dňa 21.6.1963, ktorým bol zmenený priebeh hraníc pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX a XXXX zapísaných v PKV č. XXX v kat. úz. Prešov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný do novozaloženej PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka 1852 v roku 1964. Zároveň bola zmena vykonaná aj na pozemkovoknižnej mape č. XX, kde je červenou farbou zakreslený predmetný GP. Zároveň v predmetnej kúpnej zmluve č. N XXXX/XX v či, III je uvedené : „Zmluvné strany vyhlasujú, že v pozemkovej knihe vyznačený dom čp. XXXX už nejestvuje, lebo bol v roku 1949 zbúraný a preto predmetom prevodu je iba stavebná plocha bez nadstavieb.“
PVZ č. 59/66 bolo na novozaložený LV č. XXX v kat. úz. Prešov v časti „C“ LV zapísané obmedzujúce vlastnícke právo v prospech Štátnej sporiteľne v Prešove na základe zmluvy o pôžičke č. F. XX/XX. Zároveň bola PVZ č. XX/XX zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. Prešov v prospech Z. C. a jeho manž. V. rod. N. v celosti parcela EN č. XXXX. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. XXX/XX, v ktorej boli pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX a XXXX zapísané v PKV č. XXXX zidentifikované na parcely EN č. XXXX a XXXX. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade pri prevode vlastníckeho práva nebol priebeh predmetných parciel zameraný v teréne, ale nadobúdateľ rešpektoval priebeh hraníc
parciel zobrazený na v tom čase platnej pozemkovej mape. Nebol vyhotovený geometrický plán, ktorým by bol aj v teréne vyznačený priebeh hraníc nadobudnutých parciel.
Pri tvorbe THM v kat. úz. Prešov došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. XXX/XX. Na základe toho bola parcela EN č. XXXX prečíslovaná na parcely EN č. XXXX a parcela EN č. XXXX bola prečíslovaná na parcelu EN č. XXXX na LV č. XXX. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania v teréne.
Parcely registra C-KN č. XXXX a XXXX
Kúpnou zmluvou č. N XXXX/XX nadobudla H. C. v celosti od predávajúcich M. C. a jeho manž. O. rod. A. novovytvorenú pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXXX/X. Technickým podkladom k listine bol GP č. XXX.XX.XXX-XXX.XX zo dňa 26.3.1963, ktorým bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorených pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný do novozaloženej PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka 1936 v roku 1964. Zároveň bola zmena vykonaná aj na pozemkovoknižnej mape č. XX, kde je červenou farbou zakreslený predmetný GP.
Na základe II. etapy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov prešetrovaním v obci podľa zápisu v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov boli PVZ č. XXXX/XX na novozaložený LV č. XXXX v kat. úz. Prešov zapísané parcely EN č. XXXX a XXXX v prospech H. C. v celosti. Účelom II. etapy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe a zápis vlastníckeho práva vykonať vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (v súčasnosti kataster nehnuteľností) na list vlastníctva. K tejto listine nebol predložený geometrický plán, t. z. nadobúdatelia rešpektovali priebeh hraníc nehnuteľnosti podľa zobrazenia na pozemkovoknižnej mape. V rámci II. etapy bol priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X zidentifikovaný na priebeh hraníc parciel zobrazených na pozemkovej mape na parcely EN č. XXXX a XXXX. Pozemková mapa tvorila grafickú časť operátu evidencie nehnuteľností.
Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D XXXX/XX po nebohej H. C. nadobudol Z. C. v celosti parcely EN č. XXXX s XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXXX/ XX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov.
Darovacou zmluvou č. N 50/95 (V XXX/XXXX) nadobudol Ing. O. C. v celosti od Z. C. parcely C-KN č. XXXX a XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXX/XX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov. Zároveň PVZ č. XXX/XX bol na LV č. XXXX v prospech L.. O. C. v celosti zapísaný rodinný dom so s. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra C-KN č. XXXX, tak ako je uvedené v predmetnej darovacej zmluve. Zároveň PVZ č. XXX/XX bolo v časti „C“ LV č. XXXX zapísané predkupné právo k predmetným parcelám pre Z. C. v zmysle predmetnej darovacej zmluvy.
Parcely registra C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX
Podľa kúpnej zmluvy č. N XXX/XX zo dňa 10.8.1963 a rozhodnutia ONV v Prešove č. výst. XXXX/XX zo dňa 22.11.1963 a GP zo dňa 16.5.1963 bola pozemkovoknižná parcela zapísaná v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov rozdelená na pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX.
Na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1359/88 po nebohom V. G. nadobudla I. G. rod. B. v podiele 1/2 okrem iných aj pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/X a XXXX/X zapísané v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. XXX/XX zo dňa 7.3.1986, v ktorej boli pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/X a XXXX/X zapísané v PKV č. XXXX zidentifikované na parcely EN č. XXXX, XXXX (na ktorej sa nachádza rodinný dom č.s. XXXX), XXXX, XXXX, XXXX (na ktorej sa nachádza rodinný dom č.s. XXXX) a XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXX/XX na novozaložený LV č. XXXX v kat. úz. Prešov. Zároveň PVZ č. XXX/XX bola na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov zapísaná R. G. rod. G. v podiele 1/2 na základe zápisu jej vlastníckeho práva v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka 459 z roku 1954 titulom kúpy. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade pri prevode vlastníckeho práva nebol priebeh predmetných parciel zameraný v teréne,
ale nadobúdateľ rešpektoval priebeh hraníc parciel zobrazený na v tom čase platnej pozemkovej mape. Nebol vyhotovený geometrický plán, ktorým by bol aj v teréne vyznačený priebeh hraníc nadobudnutých parciel.
Na základe uznesenia o dedičstve č. 19D 1173/94 (Z 3660/1995) po nebohej R. G. rod. G. nadobudol S. G. v podiele 1/2 okrem iných aj parcely C KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a rodinný dvojdom so s.č. XXXX nachádzajúci sa na parcelách C-KN č. XXXX a XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXX/XX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov.
Kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX nadobudla spoločnosť PALLADA, s.r.o. Prešov v celosti od predávajúcich I. G. rod. B. a S. G. parcely C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a rodinný dvojdom so s.č. XXXX nachádzajúci sa na parcelách C KN č. XXXX a XXXX zapísané na L V č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. XXXX/XX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov.
Kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX nadobudli L.. M. G. a jeho manž. H. rod. G. a A. G. každý v podiele po 1/2 od predávajúcej spoločnosti PALLADA, s.r.o. Prešov parcely C KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a rodinný dvojdom so s.č. XXXX nachádzajúci sa na parcelách C KN č. XXXX a XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ č. XXXX/XXXX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov.
ČZ XXXX/XX bolo na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov zmenené súpisné číslo rodinného domu z XXXX na s.č. XXXXX nachádzajúceho sa na parcele C-KN č. XXXX na základe rozhodnutia Mesta Prešov č. Z./ DK./XXXX/XX/XXXXX/R/Dz o zmene súpisného čísla (Z XXX/XXXX). Na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam č. V XXXX/XXXX nadobudol:
- L.. M. G. a jeho manž. H. rod. G. v celosti parcely C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX rodinný dom so s.č. XXXX nachádzajúci sa na parcele C-KN č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný CZ XXXX/XX na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov
- L.. A. G. v celosti parcely C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX a rodinný dom so s.č. XXXXX nachádzajúci sa na parcele C-KN č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXXX/ XX na novozaložený LV č. XXXXX v kat. úz. Prešov.
Parcela registra C-KN č. XXXX
Pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X bola zapísaná v PKV č. XXX v kat. úz. Prešov v prospech R. C., V. C. a M. C. každý v podiele po 1/3 na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti č. D XXX/XX- X číslom denníka 1293 z roku 1943.
Kúpnou zmluvou č. N XXX/XX (Z XXXX/XXXX) nadobudli M. C. a jeho manž. V. rod. G. v celosti od predávajúcich V. C. a R. W. rod. C. okrem iných aj parcelu C-KN č. XXXX. Technickým podkladom k listine bol GP č. XXX-XXXX-XXXX-XX/X-X vyhotovený dňa 19.2.1988, ktorým bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX, ktorá bola vytvorená z dielu „g" odčlenením z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXXX/XX na novozaložený LV č. XXXX v kat. úz. Prešov.
Na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX (Z XXX/XXXX) po nebohom O.. M. C. nadobudli I. C. rod. C., O. U. rod. C., L.. H. W. rod. C., V. C. rod. C., A.. M. S. rod. C. a V. C. rod. G. každá v podiele po 1/12 okrem iných aj parcelu C-KN Č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ XXXX/XX na LV č. XXXX v kat. úz. A..
Parcela registra C-KN č. XXXX
Podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku, vystavenej v Prešove dňa 6.10.1959 bola okrem iných aj pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX odpísaná z PKV č. XXXX a zapísaná bola do novozaloženej PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov v prospech Československého štátu v správe Krajskej správy lesov Prešov v Solivare v celosti.
PVZ č. XX/XX bola okrem iných aj parcela EN č. XXXX zapísaná na novozaložený LV č. XXXX v kat. úz. Prešov v prospech Čs. štátu v správe Východoslovenských štátnych lesov Košice - lesný závod Prešov v celosti na základe žiadosti č. XXXX/XXXX-XXX o založenie LV. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel zo dňa 13.7.1988, v ktorej bola pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX zapísaná v PKV č. XXXX zidentifikovaná na parcelu EN č. XXXX.
ČZ XXXX/XX bola na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov vykonaná zmena vlastníka na Lesy, š.p. Prešov v celosti na základe Rozhodnutia MP SR č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 5.6.1997 a Zakladateľskej listiny MP SR č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 5.6.1997 (Z XXXX/XX).
ČZ XXX/XX bola na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov vykonaná zmena vlastníka na Slovenskú republiku v správe Lesov slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica v celosti.
ČZ XXXX/XX bola okrem iných aj parcela C-KN č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov v prospech Mesta Prešov v celosti na základe protokolu o prechode majetku podľa § 15a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov a odovzdaní nehnuteľnosti.
Novovytvorené pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X boli vytvorené GP č. XXX.XX.XXX-XXX.XX zo dňa 26.3.1963 z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X. Zápis novovytvorenej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X bol vykonaný do PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka XXXX v roku 1964. Zápis novovytvorenej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/ X bol vykonaný do PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka XXXX v roku 1964. Zároveň bola zmena vykonaná aj na pozemkovoknižnej mape č. XX, kde je červenou farbou zakreslený predmetný GP.
Priebeh hraníc pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX a XXXX bol zmenený GP č. XXX.XX.XXX.XXX.XX zo dňa 21.6.1963. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný do novozaloženej PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov číslom denníka 1852 v roku 1964. Zároveň bola zmena vykonaná aj na pozemkovoknižnej mape č. XX, kde je červenou farbou zakreslený predmetný GP.
Je potrebné zdôrazniť, že parcela EN č. XXXX/X (v súčasnosti C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX) bola na LV č. XX v kat. úz. Prešov zapísaná na základe identifikácie pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X (PKV č. XXXX) na parcelu EN. Parcely EN č. XXXX a XXXX (v súčasnosti C-KN č. XXXX a XXXX) boli na LV č. XXX v kat. úz. Prešov zapísané na základe identifikácie č. 117/66 pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX a XXXX (PKV č. XXXX) na parcely EN. Na listy vlastníctva boli zapísané bez zamerania v teréne.
Pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX/X (PKV č. XXXX) bola na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov zapísaná na základe II. etapy v rámci, ktorej bol priebeh hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/ X zidentifikovaný na priebeh hraníc parciel zobrazených na pozemkovej mape na parcely EN č. XXXX a XXXX. Účelom II. etapy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe a zápis vlastníckeho práva vykonať vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (v súčasnosti kataster nehnuteľností) na list vlastníctva. Na list vlastníctva boli zapísané bez zamerania v teréne.
Parcely EN č. XXXX, XXXX (na ktorej sa nachádza rodinný dom č.s. XXXX), XXXX, XXXX, XXXX (na ktorej sa nachádza rodinný dom č.s. XXXX) a XXXX boli na LV č. XXXX v kat. úz. Prešov zapísané na základe identifikácie č. č. XXX/XX pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX/X a XXXX/X (A. č. XXXX) na parcely EN. Na list vlastníctva boli zapísané bez zamerania v teréne.
K zameraniu parciel EN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX došlo až pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1976 v kat. úz. Prešov. Podľa stavu vyšetreného v teréne, ktorého účastníci boli podpísaní vo vyšetrovacom protokole, bolo vykonané zameranie a následné zobrazenie parciel v pozemkovej mape (v súčasnosti v katastrálnej mape) a výpočet ich výmer.
Pri miestnom prešetrovaní, ktoré sa vykonáva v rámci tvorby THM, bol vyšetrený stav v teréne zobrazený na náčrte o miestnom vyšetrovaní č. XXX, kde je zobrazený priebeh hraníc medzi parcelami EN č. XXXX a XXXX (po prečíslovaní parcely C-KN č. XXXX a XXXX). Súčasťou miestneho vyšetrovacieho náčrtu č. XXX je protokol č. 49 zo dňa 11.9.1970. ktorý bol schválený a podpísaný Z. C..
Protokol č. 49 a miestny vyšetrovací náčrt č. 165 z THM bol vyhotovený podľa vtedy platných právnych a technických predpisov zákona č. 22/1964 Zb. o evidencií nehnuteľností, smerníc na THM č.X-XXXX/ XXXX a s nimi súvisiacich ďalších predpisov a nie podľa Smernice pre vytyčovanie hraníc pozemkov.
V prešetrovanom náčrte je zobrazený priebeh hraníc podľa stavu evidovaného v tom čase v evidencii nehnuteľností. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu po THM nový operát nadobudol právoplatnosť. Tým bolo zadefinované ich geometrické a polohové určenie v teréne, ktoré tvorí charakteristiku predmetných parciel. Priebeh hraníc platného právneho stavu bol zobrazený v pozemkovej mape (v súčasnosti v katastrálnej mape). Terajší vlastníci parciel C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX na LV č. XX, C-KN č. XXXX a XXXX na LV č. XXXX, C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX na LV č. XXXX a C-KN č. XXXX, XXXX a XXXX na LV č. XXXXX a C-KN č. XXXX na LV č. XXXX nadobúdali nehnuteľnosti podľa stavu v platnom katastrálnom operáte (zobrazenie na katastrálnej mape), pretože pri prevodoch vlastníckeho práva nebol predložený geometrický plán, ktorý by preukázal zmenu priebehu ich hraníc. Týmto úkonom dochádza k upresneniu výmer parciel, nie k zmene priebehu jej hraníc a ostáva zachovaný právny stav podľa došlých listín.
S poukazom na § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý žalovaný citoval ďalej uviedol, že bolo povinnosťou vlastníka, aby mal svoje vlastnícke hranice v teréne označené v súlade s platným právnym stavom. V danom prípade bolo zachované geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemkov v katastrálnej mape, t. j. parcely sú v katastrálnom operáte evidované podľa platného právneho stavu v čase nadobudnutia parciel.
Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že GP č. XXX-XXXX-XXXX-XX/X-X vyhotoveným dňa 19.2.1988 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX, ktorá bola vytvorená z dielu „g“ odčlenením z pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXX. Uvedený GP bol vyhotovený podľa platných údajov vtedajšej evidencie nehnuteľností, vychádzal z platných údajov obnoveného operátu po THM a vzájomne na seba nadväzovali.
Parcelu C-KN č. XXXX nadobudli I. C. rod. C., O. U. rod. C., L.. H. W. rod. C., V. C. rod. C., A.. M. S. rod. C. a V. C. rod. K každá v podiele po 1/12, na základe osvedčenia o dedičstve č. 26D/947/2007 (Z 259/2008) po nebohom O.. M. C..
Pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a boli zapísané v PKV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXX v kat. úz. Prešov a zakreslené v pozemkovoknižnej mape č. XX. Zápisy verejných listín boli v tom čase vedené v pozemkových knihách a správny orgán (predtým orgán evidencie pozemkov) nemal a v súčasnosti ani nemá právomoc tieto zápisy meniť, opravovať alebo rušiť. Zápisy v pozemkových knihách nie je možné rušiť, nakoľko pozemkové knihy sú súčasťou katastrálneho operátu, ktorý tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie a obnovu katastrálneho operátu.
Dňa 13.7.2012 bola na bývalú Správu katastra Prešov doručená žiadosť bývalého Obvodného pozemkového úradu Prešov č. P.-XXXX/XXXX-XX/FM o vyžiadanie dokladov potrebných k reštitučnému konaniu podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadal o zaslanie písomnej a grafickej identifikácie parcely mpč. XXXX/X vedenej v PKV č. XXXX v kat. úz. Prešov, č.d. 102 - listiny zapísanej pod B6 v PKV č. XXXX, zoznam vlastníkov a užívateľov parcely mpč. XXXX/X vedenej v PKV č. XXXX a presnej identifikácie hraníc terajšieho stavu s porovnaním so stavom podľa GP zo dňa 8.9.1957. Táto objednávka bola zaevidovaná do knihy objednávok pod č. G a bola vybavená zaslaním požadovaných údajov bývalého Obvodného pozemkového úradu Prešov dňa 26.11.2012.
Pri prešetrovaní bolo tiež zistené, že stará prístupová cesta bola vytvorená z časti pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX/X, ktorá nikdy nebola vo vlastníctve Z. C. a jeho manž. V. rod. N.. Nakoľko od zápisu parciel do evidencie nehnuteľností (boli v zmysle došlých listín vykonávané zápisy podľa platného právneho stavu, t. z. došlo k ďalším právnym zmenám, bez akejkoľvek dohody právnych subjektov), správny orgán nie je oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na pozemkovoknižný stav.
Ďalej žalovaný citoval § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku, § 59 ods. 1 písm. a), § 3, § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a uviedol, že odvolatelia v odvolaní zo dňa 19.2.2014 (ďalej len odvolatelia) uviedli, že dôvodom nezákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. X XXX/XXXX/Se zo dňa 2.1.2014 (ďalej len rozhodnutie) je podľa ich názoru neakceptovanie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sžr/64/2014 zo dňa 14.5.2013 (ďalej len rozsudok NS), ktorý v bode 46 vyslovil, že: bude preto úlohou žalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonal s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 katastrálneho zákona.
Podľa názoru odvolacieho orgánu, vychádzajúc z bodu 42 rozsudku NS, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že odmietnutie vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte (negatívne rozhodnutie) zo strany správneho orgánu je podmienené zisťovaním postojov obidvoch strán dotknutých žiadosťou, pričom v nadväznosti na uvedené v bode 47 zdôraznil správnemu orgánu riadne vymedziť okruh účastníkov konania (t.j. vlastníkov susedných parciel, ktorých vlastnícke práva by mohli byť vykonanou opravou chyby katastrálneho operátu dotknuté), správny orgán prvého stupňa nekonal v rozpore s rozsudkom NS, keďže listami zo dňa 4.11.2013 a 26.11.2013 pribral v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku ďalších účastníkov do konania a upovedomil ich o začatom konaní. Nakoľko títo, ako je vyššie uvedené, vyslovili svoj nesúhlas s návrhom odvolateľov na opravu chyby v katastrálnom operáte, takýto postup v zmysle § 59 katastrálneho zákona zo strany správneho orgánu nie je možný, čo však nie je v rozpore s rozsudkom NS.
Druhým dôvodom nezákonnosti rozhodnutia podľa názoru odvolateľov je nedodržanie § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Toto tvrdenie odvolateľov je nepravdivé, nakoľko správny orgán prvého stupňa už vyššie spomínanými listami zo dňa 4.11.2013 a 26.11.2013 okrem pribratia účastníkov do konania, týchto v súlade s § 32 a § 33 správneho poriadku upovedomil o začatí konania, vyzval ich k oznámeniu skutočností, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie vo veci a dal im možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v lehote 10 dní. Odvolatelia si list zo dňa 4.11.2013 prevzali dňa 11.11.2013. O prevzatí svedčia doručenky, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise. Odvolatelia sa listom zo dňa 19.11.2013 na základe tejto výzvy správneho orgánu k veci aj vyjadrili, čo následne aj sami v odvolaní uvádzajú ako tretí dôvod nezákonnosti rozhodnutia, keď podľa ich názoru, s poukazom na § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán porušil zákon tým, že sa nevyjadril k bodom 1-9 a 11-13 a dôkazom 24 a 34 tohto vyjadrenia, keď správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Slovné spojenie „podľa svojej úvahy“, ktoré zákonodarca zakotvil do § 34 ods. 5 správneho poriadku vyjadruje hodnotenie dôkazov podľa vlastného uváženia správneho orgánu z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pretože zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu, záleží na správnom orgáne, akú dôkaznú silu dôkazu v konkrétnom konaní prisúdi. V odôvodnení správny orgán uvedie všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok obsiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia. Uvedené sa vzťahuje aj na postup odvolacieho správneho orgánu. Odvolací orgán mal za to, že správny orgán prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazmi, ktorých výsledky sú pre dané konanie podstatné, preto nepovažoval rozhodnutie za nezákonné.
Rozhodovať o „porušení zákona, neochote poskytovať relevantne informácie, úmysle, či špekulatívnosti dôvodov, neposkytnutí informácií, neplatnosti právnych úkonov, uvádzaní iných správnych orgánov a fyzických osôb do omylu“, zo strany správneho orgánu prvého stupňa, ktoré odvolatelia uvádzajú v bodoch 1.1 až 1.82, sú v súlade s platnými právnymi predpismi príslušné súdy, prípadne orgány činné v trestnom konaní.
Z obsahu odvolania uvedeného v bodoch 2.1, 2.2 a 2.3 vyplýva, že odvolatelia namietajú dobromyseľnosť ako i samotné nadobudnutie vlastníckych práv k parcelám C-KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Odvolací orgán zdôrazňuje, že v zmysle platných právnych predpisov nie je oprávnený posudzovať ani rozhodovať otázku nadobúdania vlastníctva.
Konanie o oprave chýb je nesporové správne konanie a oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Predmetom konania o oprave chyby nemôže byť skúmanie vlastníctva, ak je táto otázka sporná, a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Rozhodnutím v rámci konania o oprave chýb nie sú dotknuté práva účastníkov, či ďalších osôb domáhať sa ochrany v inom konaní; v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde.
Odvolatelia v bode 3 odvolania namietali „neopodstatnenosť“ rozhodnutia, a poukazovali na „ignoráciu užívateľov severozápadnej časti parcely KN 6460“, ktorí vyjadrili súhlas s navrhovanou opravou hraníc.
Odvolací orgán k tomuto tvrdeniu odvolateľov uviedol, že nakoľko po výzve prvostupňového správneho orgánu mu boli v dňoch 19.11.2013 až 11.12.2013 doručené vyjadrenia L.. H. W., A.. M. S., O. U., V. C. (bytom XX. D. XXX, A.), V. C. (bytom A. kamennou baňou XX, A.), I. C., Ing. M. G. v zastúpení advokátkou JUDr. Danielou Strakovou, ako aj Mesta Prešov, v ktorých ako účastníci konania vyjadrili svoj nesúhlas s podaným návrhom odvolateľov na zmenu resp., úpravu hraníc predmetných pozemkov, predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte sa stal spor o vlastnícke právo, o ktorom v súlade s vyššie uvedeným nie je v správny orgán oprávnený rozhodovať. „Neignorovanie" účastníkov, ktorí vyjadrili súhlas, by znamenala „ignorovanie“ účastníkov konania, ktorí s úpravou hraníc nesúhlasia.
K bodom 4 a 5.1 odvolania, v ktorom odvolatelia namietali nepravdivosť a výrokov prvostupňového správneho orgánu o nemožnosti spätnej identifikácie a o neplatnosti mapového operátu, odvolací orgán na vysvetlenie uviedol, že správny orgán prvého stupňa na str. 17 až 20 rozhodnutia citoval vyjadrenie Ing. M. G., zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, a teda nejde o stanovisko správneho orgánu.
Tvrdenia odvolateľov uvedené v bodoch 5.2, 5.3, 5.4 a 6 sú domnienkami či dohadmi, ktorých pravdivosť odvolaciemu orgánu neprináleží hodnotiť. K bodu 5.5 odvolania odvolací orgán uviedol, že dňa 25.5.2014 bolo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku odvolateľom umožnené nahliadnuť do predmetného spisového materiálu, urobiť si z neho výpisy prípadne kópie a podať vyjadrenie k veci (ako je uvedené na str. 5 tohto rozhodnutia).
K bodu 5.6 odvolania odvolací orgán uviedol, že všetky právne zmeny, ku ktorým došlo na parcele EN 3038 podrobne opísal tak správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, ako aj odvolací orgán v tomto rozhodnutí.
K tvrdeniam odvolateľov „o nelogickosti, evidentných chybách, spochybnení, nezrozumiteľnosti, neodôvodnenosti, nezákonnosti, nepravdivosti a neopodstatnenosti“ uvedených v bodoch 7 až 20 odvolania odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia orgánu prvého stupňa nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie alebo zmenu v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho orgánu, odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je dostačujúce.
K doplneniu odvolania doručeného odvolaciemu orgánu dňa 27.5.2014, v ktorom odvolatelia žiadali, aby odvolací orgán rozhodol o povinnosti prvostupňového správneho orgánu zabezpečiť spätnú identifikáciu parcely EN XXXX porovnaním s GP č. XXX.XX.XXX.XXX.XX a vložkou XXXX pozemkovej knihy, a opravil chyby na LV č. XXX v súlade s listinami vlastníkov parcely C-KN č. XXXX, odvolací orgán uviedol, že vychádzajúc z rozsudku NS, ktorý v bode 47 určil správnemu orgánu povinnosť rozšíriť okruh účastníkov konania, ktorí vyjadrili svoj písomný nesúhlas s navrhovanou zmenou hraníc predmetných pozemkov, v danom prípade neboli splnené podmienky na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte. Ak by správny orgán vyhovel návrhom odvolateľov, došlo by k zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov, ktorí s uvedeným návrhom na opravu chyby nesúhlasili.
Žalovaný poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/ 93/2009, 1Sžo/80/2007, 8Sžo/158/2009, 1Sžo/58/2010 a 10Sžr/57/2011 v zmysle ktorých správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej normy ustanovenej v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov konania. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Spor o týchto otázkach je len v právomoci
súdu v riadnom sporovom konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/24/2010 zmena zápisu v katastri nehnuteľností je možné dosiahnuť len určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporovo k nehnuteľnostiam, ako aj určovania, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu ale patrí do právomoci súdu. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/101/2011 podľa ktorého opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní odvolatelia podali návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte, pričom žiadali vykonať zmenu hraníc pozemkov, keď tvrdili, že určité časti susedných pozemkov patria do ich vlastníctva, pričom vlastníci susedných pozemkov tieto tvrdenia popreli, v danom prípade došlo k sporu o časti susedných pozemkov, k sporu o určenie hraníc medzi pozemkami odvolateľov a pozemkami ostatných účastníkov konania. Keďže správnemu orgánu na úseku katastra nie je zákonom zverená právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch, nepochybil prvostupňový správny orgán, ak návrh žalobcov zamietol a z týchto dôvodov aj žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V bode I. žaloby opísali skutkový stav, v bode II. žaloby uviedli, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z., čím boli žalobcovia ukrátení na svojich právach. V bode III. poukázali čo a aké opravy žiadali postupom podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona vykonať, že správne orgány návrhu nevyhoveli aj napriek tomu, že došlo a) k nesprávnym prevodom podkladových listín zaslaných stredisku Geodézie v Prešove dňa 21.2.1966 od Štátneho notárstva Prešov k založeniu LV č. XXX pre žalobcov ako vlastníkov, b) vyhlásením platnosti obnoveného operátu po technicko-hospodárskym mapovaní v roku 1970, ktorý však nezodpovedal nielen geometrickému a polohovému určeniu podľa geometrického plánu z roku 1963, ale ani výmerám pozemkov. Prvostupňový správny orgán odmietol žalobcom poskytnúť komplexné a pravdivé informácie, ktoré nevyhnutne museli byť vyhotovené ako popisné informácie pri zmenách, ktoré s tzv. technicko-hospodárskym mapovaním vykonali. Pri technicko- hospodárskom mapovaní došlo k zmene hraníc pozemkov patriacich žalobcom oproti evidencii v pozemkovej knihe, ale operát pozemkovej knihy prvostupňový správny orgán vymenil za nový v roku 1967. Nezákonným postupom prvostupňového správneho orgánu a konvalidáciou tohto postupu žalovaným bol porušený zákon, pretože nemožno prekresliť hranice pozemkov tak, aby žalobcovia stratili ako vlastníci rodinného domu a priľahlých pozemkov prístup k vode (studni) a prístupovú cestu k verejnej komunikácii vo vlastníctve mesta Prešov. V žalobe (v bode 4.) namietali devolutívny účinok odvolania, lebo o ňom rozhodol ten istý okresný úrad, len iný orgán. V bode 5. namietali, že rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé, nepreukázané, neobjektívne, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podrobne nevysporiadala ani so všetkými odvolacími námietkami žalobcov (20), preto porušil § 47 ods. 3 správneho poriadku. V bodoch 6. až 10. žaloby poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/64/2012 a v ňom vyslovený právny názor, ktorý bol pre správne orgány záväzný, aj napriek tomu ho nerešpektovali štyri krát, pričom v žalobe konkretizoval kedy došlo k porušeniu záväzného právneho názoru. Citujúc časť rozsudku Najvyššieho súdu žalobcovia uviedli, že za chybu katastrálneho operátu, ktorá je predmetom opravy je nutné označiť taký nesprávny prenos dokumentačných údajov alebo iných informácii z podkladových listín, ktorého dôsledkom je vytvorenie, po vykonaní zápisu do príslušného katastrálneho operátu rozporu, ktorý je kvalifikovaný (opísaný) v § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, pričom tento rozpor musí napríklad znemožňovať, zhoršovať alebo iným spôsobom negatívne zasahovať do výkonu vlastníckeho práva vymedzenom v zmysle triády oprávnení vlastníka. Vzhľadom k tomu, že postoj žalovaného sa pri aplikácii ustanovenia § 59 katastrálneho zákona v preskúmavanom rozhodnutí nezmenil, žalovaný nerešpektoval v tomto bode právny názor Najvyššieho súdu a ten porušil prvý krát. V citovanom rozsudku Najvyšší súd tiež konštatoval, že ak katastrálny orgán odmietne vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte, ktoré sa týkajú zaznamenaných vecných práv alebo údajov katastra s tým, že ho explicitne odkáže na určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., potom musí vo svojom rozhodnutí objasniť ako predbežnú otázku nutnú pre prijatie takéhoto negatívneho rozhodnutia, či táto situácia napĺňa znaky existencie naliehavého právneho záujmu žiadateľa o opravu chýb v katastrálnom operáte. Iba všeobecné tvrdenie, že uvedeným úkonom vzniklo tretej osobe k žiadosťou dotknutej nehnuteľnosti vecné právo (v prejednávanej veci
ide o vlastnícke právo k pozemkom), bez uvedenia nadobúdacieho právneho titulu, je v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. nesprávnym právnym posúdením. Porušením tohto záväzného právneho názoru žalovaný druhý krát porušil záväzný právny názor najvyššieho súdu. Žalobcovia navyše v tomto postupe žalovaného vidia postup v rozpore s článkom 46 a článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá znaky rozhodovacej svojvôle. Tretí krát bol porušený záväzný právny názor z dôvodu, keď ani v novom rozhodnutí sa neobjavila právna argumentácia, aký právny dopad mal proces technicko- hospodárskeho mapovania na výkon vlastníckeho práva. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky na strane 14 rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove, že: „Ako správne uviedli správne orgány, spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní a preto v tejto časti žaloba nie je dôvodná“. Najvyšší súd Slovenskej republiky chcel povedať, že spor o oprave chyby v katastrálnom operáte nemusí byť výlučne predmetom sporového súdneho konania o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a mal za to, že aj v tejto časti je žaloba dôvodná.“ Ďalej poukázali na stranu 14 rozsudku Najvyššieho súdu v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že bude úlohou žalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonal s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 katastrálneho zákona s tým, že v bode 46 odôvodnenia rozsudku dal striktný príkaz žalovanému, aby vykonal opravu chýb v katastrálnom operáte. Žalovaný však tento pokyn neposlúchol, čím nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky štvrtý krát. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konania. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy konania.
Vo vyjadrení k žalobe žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 11.9.2015 sa písomne ospravedlnil. Žiadal o odročenie pojednávania z dôvodov organizačných zmien v sídle úradu, alternatívne súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Písomným podaním zo dňa 17.8.2015 žalobcovia doplnili tzv. chýbajúcu dokumentáciu v administratívnom spise.
Ďalšia účastníčka konania v 1. rade pani Z. C. na pojednávaní konanom dňa 11.9.2015 uviedla, že trvá na svojom stanovisku a súhlasí s úpravou hranice južnej parcely.
Ďalší účastníci konania v 3. a 4. rade navrhli preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdiť.
Ďalší účastníci konania v 2., 5. až 11. rade hoci boli o termíne pojednávania riadne upovedomení sa na pojednávanie nedostavili, z neúčasti sa neospravedlnili.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu v 1. rade, žalovaného a ďalších účastníkov konania v 2., 5. až 11. rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa § 59 katastrálneho zákona, ktorým zamietol návrh žalobcov na opravu zákresu hraníc parcely č. 3038 s hranicami parciel tam presne uvedených z dôvodu, že nebolo možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, lebo predmetné parcely sú dotknuté ďalšími právnymi zmenami, vlastníci susedných pozemkov, ktorých sa navrhovaná oprava zákresu hranice dotýka, s návrhom na zmenu hraníc nesúhlasili (s výnimkou ďalšej účastníčky konania v 1. rade), preto je právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému žalobcami, určovacia žaloba.
Na základe odvolania žalobcov, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Je potrebné zdôrazniť, že skoršie rozhodnutie správneho orgánu v tej istej veci zo dňa 6.12.2010 č. Xo 24/2010 bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/4/2011-44 zo dňa 20.1.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie, keď s odkazom na § 59 ods. 1, 3 a 5 katastrálneho zákona krajský súd zdôraznil, že ak žalobcovia namietali pochybenia správnych orgánov v procese THM vykonanom v roku 1976, potom vyhlásením platnosti obnoveného operátu tento nadobudol právoplatnosť a teda záväznosť, a správnym orgánom neprislúcha pre nedostatok právomocí v konaní podľa § 59 katastrálneho zákona posudzovať jeho správnosť, či zákonnosť. S prihliadnutím na oprávnenia správy katastra krajský súd tiež dospel k názoru, že správny orgán nemohol skúmať platnosť či neplatnosť podpisov v protokole č. 49, resp. zákonnosť postupu členov komisie pri THM. Preto označil za správne konštatovanie, keď správne orgány spor o týchto otázkach smerovali do právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Inou vadou konania ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu bola skutočnosť, že s poukazom na § 9 ods. 1, § 10, § 11 ods. 1, 2 a § 12 ods. 1 správneho poriadku sa správny orgán nevysporiadal s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesli žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, t. j. voči riaditeľovi Správy katastra Prešov L.. H..
Na základe odvolania žalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžr/64/2012 zo dňa 14.3.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.1.2012 potvrdil.
Stotožnil sa s názorom krajského súdu o existenciii inej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočívala v skutočnosti, že správny orgán nerozhodol o námietke zaujatosti.
V hmotnoprávnej rovine vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého aj s poukazom na svoju rozhodovaciu činnosť (bod č. 40 uznesenia sp. zn. 1Sžr/142/2011), ak ...„katastrálny orgán odmietne vykonať takúto opravu chýb v katastrálnom operáte, ktoré sa týkajú zaznamenaných vecných práv ako údajov katastra s tým, že ho explicitne odkáže na súdne konanie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., potom musí vo svojom rozhodnutí objasniť ako predbežnú otázku nutnú pre prijatie takéhoto negatívneho rozhodnutia v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku subsidiárne § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., či uvedená situácia napĺňa znaky existencie naliehavého právneho záujmu žiadateľa o opravu s alternatívnou aplikáciou ustanovenia § 29 ods. 1 správneho poriadku pri zisťovaní postojov obidvoch strán dotknutých žiadosťou. Iba všeobecné tvrdenie katastrálneho orgánu, že uvedeným úkonom vzniklo tretej osobe k žiadosťou dotknutej nehnuteľnosti vecné právo (v prejednávanej veci ide o vlastnícke právo k pozemkom), bez uvedenia nadobúdacieho právneho titulu tvrdeného vecného práva, je v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. nesprávnym právnym posúdením žiadosti. Preto takýto postup katastrálneho orgánu by vykazoval v rozpore s čl. 46 a čl. 20 ústavy znaky rozhodovacej svojvôle.
Základom tvrdenia žalobcov o existencii chýb v katastrálnom operáte je rozpor medzi priebehom hraníc dotknutých pozemkov zachytených v obnovenom operáte na základe vykonaného procesu THM a staršími geometrickými plánmi z roku 1963. Preto Najvyšší súd očakával od konajúceho katastrálneho orgánu právnu argumentáciu, aký právny dopad mohol mať proces THM na výkon vlastníckeho práva, keď zákon č. 22/1964 Zb. prostredníctvom svojho ustanovenia § 10 ods. 1 stabilitu doterajších právnych vzťahov akceptoval. Avšak táto argumentácia zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnutá nebola. Z uvedených dôvodov sa nemôže Najvyšší súd stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že: „Ak žalobcovia namietali pochybenie správnych orgánov pri THM vykonanom v roku 1976 treba zdôrazniť, že vyhlásením platnosti obnoveného operátu tento nadobudol právoplatnosť, a teda záväznosť a správnym orgánom neprislúcha pre nedostatok právomoci v konaní podľa § 59 katastrálneho zákona posudzovať jeho správnosť či zákonnosť. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej úpravy ustanovenej v § 59 ods. 1 rozhodovať o platnosti listín či iných súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vlastníckych vzťahov účastníkov konania. Nemohla skúmať platnosť či neplatnosť podpisu v protokole č. 49, ktorý bol súčasťou miestneho vyšetrovacieho náčrtu č. 165, či zákonnosť postupu členov komisie pri THM. Ako správne uviedli správne orgány, spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní a preto v tejto časti žaloba nie je dôvodná.“
Navyše k prejednávanej veci musí Najvyšší súd dodať, že je nepochybné, že pozemok je vecou, a preto je aj predmetom právnych vzťahov. Ako taký je ho nutné zaradiť medzi individuálne veci,
tzn. s nezastupiteľným charakterom. Geometrický plán nepochybne predstavuje v zmysle definičných ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. nástroj na individuálnu konkretizáciu pozemku na zemskom povrchu. Tieto právne názory sa tiež vzťahujú aj na geometrické plány vyhotovené v roku 1963.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.
Už prostredníctvom hore citovaného uznesenia sp. zn. 1 Sžr/142/2011 Najvyšší súd ustálil právnu charakteristiku geometrického plánu (citované v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p.), že na: „geometrický plán, a to aj historicky starší, je nutné v súčasnosti nazerať ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno- aplikačný akt správy katastra, ktorý je spôsobilý aj negatívne zasiahnuť do evidencie zapísaných práv vrátane práva vlastníckeho, a súčasne je právne relevantným dokumentom (§ 67) evidovaným orgánom správy katastra, ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery), čo všetko je predurčené (determinované) vlastníckym právom k nehnuteľnosti; inak povedané, geometrický plán je právne relevantné grafické znázornenie priestoru (vrátane pod a nad ním), v ktorom štát umožňuje a súčasne garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka“
Toto je podľa Najvyššieho súdu argumentačný rámec, na základe ktorého musí správny orgán v ďalšom konaní postupovať pri rozhodovaní o žiadosti žalobcov o opravu chýb v katastrálnom operáte. Bude preto úlohou žalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonala s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 zák. č. 162/1995 Z. z..
Súčasne s argumentáciou žalovaného, že by opravou chyby katastrálneho operátu boli dotknuté vlastnícke práva vlastníkov susedných pozemkov (najmä viď bod č. 8) Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje povinnosť správneho orgánu riadne vymedziť okruhu účastníkov v konaní podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z. z.. Práve osoby, ktoré by mohli byť z titulu zásahu do svojich práv rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, musia byť do konaniach o oprave chýb katastrálneho operátu v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku vždy pribraté.
Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.
Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.
Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.
V danom prípade prvostupňový správny orgán, riadiac sa záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu, listami zo dňa 4.11.2013 a 26.11.2013 pribral v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku ďalších účastníkov do konania (všetkých vlastníkov susedných pozemkov ktorých sa zmena zákresu hraníc
týka) a upovedomil ich o začatí konania. Zároveň ich v súlade s § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 správneho poriadku vyzval, aby správnemu orgánu oznámili skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie a o týchto predložili dôkazy. Dňa 18.11.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené súhlasné stanovisko pani Z. C., ktorá súhlasila s opravou južnej hranice parcely C KN č. XXXX podľa priloženého geometrického plánu.
V dňoch 19.11.2013 až 11.12.2013 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenia ostatných účastníkov konania, ktorí vyslovili nesúhlas s návrhom žalobcov na zmenu, resp. úpravu hraníc predmetných susedných pozemkov, namietali pravdivosť tvrdení žalobcov o ich posune a takéto konanie vnímajú ako zásah do svojich vlastníckych práv.
Je nepochybné, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporové správne konanie v ktorom možno opraviť chyby v katastrálnom operáte len za splnenia zákonných podmienok, pričom správnemu orgánu neprislúcha rozhodovať o otázkach týkajúcich sa vlastníctva.
Žalobcovia sa v konaní o oprave chýb domáhali zmeny zákresu hraníc susedných pozemkov, čo by bolo, vzhľadom na nesúhlasné stanovisko vlastníkov susedných pozemkov, zásahom do ich vlastníckeho práva. Na veci nič nemení súhlasné stanovisko Z. C., pretože aj pri jej súhlasnom stanovisku, by došlo k zásahu do vlastníckych práv ostatných vlastníkov susedných pozemkov.
Nepochybil preto správny orgán, ak z týchto dôvodov, aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 10Sžr/57/2011, 1Sžr/101/2011, 8Sžo/158/2009) návrh na opravu zákresu hraníc susedných pozemkov postupom podľa § 59 katastrálneho zákona zamietol.
Nemožno súhlasiť s námietkou žalobcov, že sa správne orgány neriadili záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu, vysloveným v rozsudku 1Sžr/64/2012 a že v bode 46. odôvodnenia dal dokonca striktný príkaz správnemu orgánu, aby opravu chyby vykonal.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/64/2012 je potrebné vykladať nie striktne gramaticky, ale zohľadňujúc konkrétne, v ďalšom konaní zistené skutkové a právne okolnosti danej veci. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí podrobne opísal účel, priebeh aj výsledky THM vykonaného v kat. úz. Prešov podľa vtedy platných predpisov, a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal aj na to, aký právny dosah mohol mať proces THM na výkon vlastníckeho práva. V konaní bol dodržaný postup vychádzajúci zo záväzného právneho názoru, do konania boli pribratí vlastníci susedných pozemkov, boli zisťované ich stanoviska k predmetnému návrhu, bolo podrobne šetrené a vysvetlené, akým postupom a na základe akých skutočností a listín nadobudli tieto osoby vlastnícke právo.
Nakoľko títo vyslovili svoj nesúhlas s návrhom žalobcov na opravu chýb v katastrálnom operáte, takýto postup podľa katastrálneho zákona nebol možný. Uvedené však nie je v rozpore so záväzným právnym názorom v rozsudku 1Sžr/64/2012.
V závere krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/14/2011 podľa ktorého nie je možné, aby zmena hraníc v teréne v procese opravy katastrálneho operátu za situácie, kedy s touto zmenou vlastník dotknutých pozemkov vysloví nesúhlas, by neviedla k sporu o priebehu hranice. Postupom správnych orgánov bol zmenený priebeh hranice pozemkov bez právneho dôvodu, čím došlo k sporu o priebeh hranice medzi vlastníkmi pozemkov. Uvedený spor nie je oprávnený riešiť žalovaný, ale naopak je nutné pri riešení tohto sporu zohľadniť súdnu judikatúru.
Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, skutková aj právna argumentácia je v medziach logickej správnej úvahy, v konaní správnych orgánov neboli porušené procesné práva žalobcov (tí sa svojich práv aktívne domáhali všetkými zákonnými prostriedkami) žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí reagoval na všetky pre konanie podstatné námietky.
Pokiaľ žalobcovia namietali absenciu devolutívneho účinku odvolania, postup žalovaného bol v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy (ďalej len zákon č. 180/2013 Z. z.).
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. pôsobnosť okresných úradov stanovuje tento zákon a osobitné zákony.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 180/12013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5 a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 180/12013 Z. z. na plnenie úloh podľa odseku 2 sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.