Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/183/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spol. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., R. XXXX/XXB, občan SR, o zaplatenie 595,97 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 01.09.2011, súdu doručeným dňa 12.09.2011, sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 595,97 eur spolu s úrokom z omeškania 13% ročne zo sumy 434,02 eur od 09.12.2006 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov z úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa uzavrela dňa 10.05.2004 s právnym predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ nepreukázal riadne postúpenie predmetnej pohľadávky z VÚB, a.s. na osobu, keď predložil iba všeobecne formulovanú rámcovú zmluvu, kde sa však konkrétna pohľadávka voči odporkyni nespomína, takže podľa nej navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Pre prípad, že by navrhovateľ dodatočne osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, vzniesla námietku premlčania, keďže po vypovedaní zmluvy splatnosť celého zostatku úveru nastala dňa 23.03.2006, kedy začala plynúť premlčacia lehota v trvaní štyroch rokov a márne uplynula dňa 23.03.2010. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

V zmysle č. v platnom znení (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom v zmysle je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, vyjadrením odporkyne, ďalšími písomnými podaniami účastníkov, zmluvou o poskytnutí flexi pôžičky, žiadosťou o flexi pôžičku, Obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, oznámením VÚB, a.s. o postúpení pohľadávky, špecifikáciou žalovanej pohľadávky, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Na základe žiadosti odporkyne o flexipôžičku zo dňa 07.05.2004, uzavrela dňa 10.05.2004 Všeobecná úverová banka, a.s. s odporkyňou Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky vo výške 1.161,79 eur (35.000,- Sk), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Banka sa zaviazala, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. ( ďalej len VOP) odporkyni peňažné prostriedky ako spotrebný úver a odporkyňa sa zaviazala, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Odporkyňa úver v plnej výške vyčerpala jednorázovo dňa 17.05.2004. V zmluve sa zaviazala splatiť ho v 60 mesačných splátkach po 29,44 eur ( 886,87,- Sk) s dátumom prvej splátky 10.06.2004 a poslednej splátky 10.05.2009. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN) 10,0%, celkové náklady dlžníka 1.870,88 eur ( 56.362,2 Sk). Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si neplnila záväzky zo zmluvy riadne a včas, naplnili sa podmienky predčasnej splatnosti úveru v zmysle čl. VII bodu 1 písm. a) VOP, a banka využila právo požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom. Takto sa celá suma poskytnutého úveru s príslušenstvom stala splatnou okamžite, na požiadanie banky ako veriteľa. Ako vyplýva z prilohy k návrhu - výstupu z bankového systému VÚB, a.s., dátumom zosplatnenia je 23.03.2006.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2006 medzi VÚB, a.s. a navrhovateľom, postúpila VÚB, a.s. ako postupník na navrhovateľa predmetnú pohľadávku voči odporkyni. Podľa prílohy k zmluve, pohľadávka voči odporkyni predstavovala ku dňu postúpenia sumu 32.260,81 Sk. Podľa vyjadrenie navrhovateľa po postúpení pohľadávky odporkyňa zaplatila 474,90 eur, ktorá suma bola v plnej výške započítaná na istinu a tak z postúpenej sumy neuhradenej istiny zostalo z istiny k úhrade 378,12 eur, zaplatenia ktorej sumy sa navrhovateľ v tomto konaní domáha, ďalej sa domáha zaplatenia dlžných úrokov z úveru vo výške 150,83 eur, úroku z omeškania vo výške 0,63 eur a poplatkov v celkovej výške 66,39 eur a to na základe výpisu z účtovných kníh VÚB, a.s. Súčasne si navrhovateľ uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky a to vo výške 13% ročne, vychádzajúc z toho, že rozhodujúcim dátumom pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska je deň 24.03.2006, tj. deň, nasledujúci po dátume splatnosti pohľadávky tak, ako je tento dátum uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 25.05.2004 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa posledná veta v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a v ktorej banka v rámci predmetu svojho podnikania poskytla úver odporkyni ako fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čiže odporkyňa v tomto vzťahu vystaupovala ako spotrebiteľ.

o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol tiež doplnený o vyššie citované ustanovenie . Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu sa preto súd prednostne zaoberal v súdenom prípade otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťah spotrebiteľský, v ktorom odporkyňa v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu a preto súd aj bez toho, aby premlčanie pohľadávky bola musela namietať odporkyňa, prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči nej, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Zásadnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (keďže úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ), ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami , a to aj vo vzťahu k posúdeniu premlčania uplatneného nároku, alebo námietku premlčania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení . V právnom poriadku Slovenskej republiky sa vyskytuje anomália v podobe dualistického systému záväzkového práva, upraveného tak v ako aj v . Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Problematiku ochrany spotrebiteľa je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku boli aproximované viaceré smernice EÚ, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Charakter spotrebiteľskej zmluvy tak môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa , ale aj uzatvárané podľa a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade takýchto spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. . Podľa prvá veta zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. V súdenom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle a spravuje sa a nasl. . Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. , ako aj ustanovenia osobitného o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať a nasl. Citované ustanovenie prvá veta prikazuje aplikovať ustanovenia na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia . Citované ustanovenie predstavuje korektív pre použitie ustanovení , a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa . Prednostné použitie na spotrebiteľské právne vzťahy, a to aj v prípade úverov ako absolútnych obchodov by znamenalo spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v ( a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou (lex specialis). Uvedený právny názor je akceptovaný súdnou praxou (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. ), pričom za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností novelizoval a explicitne ustanovil v pravidlo, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Vychádzajúc z uvedených súvislostí dospel súd k záveru, že v súdenom prípade je pre posúdenie plynutia premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia ( a nasl.), pretože s uplatnením je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, a preto použitie ustanovení v tomto smere by bolo v neprospech odporkyne, ktorá má postavenie spotrebiteľa.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Premlčacia lehota je v uvedenom prípade trojročná s počiatkom plynutia lehoty vždy v deň, nasledujúci po uplynutí splatnosti každej splátky, kedy si veriteľ mohol po prvý raz svoje právo uplatniť. Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa využil svoje právo vyplývajúce z článku VII VOP, tvoriacich súčasť zmluvy, na okamžité predčasné splatenie celej sumy úveru aj s príslušenstvom, v dôsledku čoho nastala ku dňu 23.03.2006 splatnosť celej v konaní uplatnenej pohľadávky. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 12.09.2011, pričom premlčacia doba uplynula dňom 23.03.2009. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby, a z tohto dôvodu súd návrh zamietol. Súd tak urobil napriek tomu, že navrhovateľ ako listinný dôkaz doložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 02.07.2009, podpísanú odporkyňou, ktorý dôkaz však súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Vychádzal pritom z poznatkov získaných v obdobných súdnych konaniach, kde sa navrhovateľ domáha od dlžníkov plnenia aj na základe označeného právneho úkonu, ktorého vznik býva iniciovaný navrhovateľom a ktorý dlžníci podpisujú pri absencii základných náležitostí právneho úkonu akými sú vážnosť a sloboda vôle ( ). Tento dokument, majúci charakter formulárovej zmluvy, obsah ktorej spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, obsahuje okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (význam ktorého je dlžníkom zvyčajne pri jej podpise prezentovaný a ktorý v zásade spadá do sféry záujmu spotrebiteľa), aj pre spotrebiteľov zjavne nevýhodný (napr. s ohľadom na navrhovateľom vopred naformulované vyhlásenie o vedomosti spotrebiteľa o premlčaní dlhu a následkoch) jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne interpretovaný nie je. Vzhľadom na uvedené súd Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom ( ), a ktorého vznik bol iniciovaný nekalou obchodnou praktikou navrhovateľa ( o ochrane spotrebiteľa), a preto na ňu neprihliadal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bola odporkyňa, avšak keďže táto si žiadne trovy konania neuplatnila, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.