Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/77/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, právne zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: O. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. I. XXX, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.2.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.2.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a jeho právneho predchodcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o pripojení a jej dodatkom. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 13.9.2011 zmluvu o pripojení predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb

- program FIX. Dňa 13.9.2011 uzavreli tiež dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a mobilný telefón LG EGO T500 WHITE v lehote viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovaný porušil zmluvu o pripojení a jej dodatok tak, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, preto bol deaktivovaný, na základe čoho vznikol právnemu predchodcovi nárok na zmluvnú pokutu.

K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 13.9.2011, Dodatok k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 13.9.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2013 a faktúru č. 7201291266 zo dňa 8.2.2012, splatnú dňa 25.2.2012, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 20.4.2015 nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 9.9.2015, na ktoré sa účastníci napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, a tak v súlade s ( ďalej len „“) súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 13.9.2011, Dodatkom k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 13.9.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2013 a faktúrou č. 7201291266 zo dňa 8.2.2012, splatnou dňa 25.2.2012, na sumu 248,95 eur ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 13.9.2011 Zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému program služieb - Fix 12 a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaný toho istého dňa uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol mobilný telefón LG EGO T500 WHITE. Podľa uvedeného dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom (bod 1 a 2 predmetného dodatku). Podľa bodu 3 tohto dodatku v prípade porušenia uvádzaných zmluvných povinností zo strany užívateľa (žalovaného) a následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa (právneho predchodca žalobcu) je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur.

Faktúrou č. 7201291266, zo dňa 8.2.2012, splatnou dňa 25.2.2012, na sumu 248,95 eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Uplatnený nárok žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení tým, že nezaplatil faktúry, resp. nedobíjal si v zmluve dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, tým vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu..

Žiadne ďalšie skutočnosti na zdôvodnenie základu a výšky uplatneného nároku v konaní neuviedol.

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa o elektronických telekomunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb

Podľa účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa (ďalej len ""), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvu o pripojení Fix uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,

pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. -28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 15.03.2012, bolo určené, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX, uzavretého medzi spoločnosťou T -Mobile Slovensko, a.s. (teraz Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným dňa 2.4.2007,, v článku 1. bode 4 prvej vety -„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo je vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd

uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Zo skutkových okolností opísaných vyššie, vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ telekomunikačných služieb, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 7201291266 zo dňa 8.2.2012, ktorá bola dohodnutá so žalovaným v dodatku k zmluve o pripojení pred vydaním predmetných rozsudkov, vyhlasujúcich zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú a neplatnú.

Samotným uzavretím zmluvy teda dodávateľ neporušil povinnosť, stanovenú v citovanom ustanovení . Ak ale zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad zákonného ustanovenia je podľa názoru súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania predložil súdu iba zmluvu o pripojení a jej dodatok a faktúru č. 7201291266 zo dňa 8.2.2012, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo strany žalovaného a akým spôsobom došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca iba konštatoval v podanej žalobe, pričom ani z nej nevyplýva aké zmluvné povinnosti žalovaný porušil, keď zo samotnej žaloby vyplýva, že k porušeniu povinností malo dôjsť neplatením faktúr, resp. nedobíjaním si v zmluve dohodnutého kreditu, v dôsledku čoho bol deaktivovaný.

Vychádzajúc z tvrdení a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť, a to aj z dôvodu nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto musí byť žaloba žalobcu zamietnutá.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku.

Podľa konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (), nazýva sa žalobou.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z je už v návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K návrhu je tiež povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( ).

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

V zmysle účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( a a ), medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanému vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takému porušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá zmluva o pripojení a jej dodatok, za ktoré vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu a žalovanému vznikla povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanom aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázal svojho tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 31.5.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 10.4.2015 bol poučený v zmysle a o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku. Predložil súdu zmluvu o pripojení a jej dodatok, kde bola zmluvná pokuta dojednaná ako aj faktúru, kde bola vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Navyše aj zo samotnej žaloby vyplýva viacero možností za porušenie, ktorých mal právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtovať túto zmluvnú pokutu. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného a žalobcovi vznikol nárok na jej úhradu vo vyúčtovanej sume.

Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto aj z tohto dôvodu ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže v priebehu konania návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania a neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia