Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Ek-2272-2022.pdf
PDF · 78.6 KB
No categories available
13Ek/2272/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO 31 335 004, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO 36 860 662, proti povinnému: P. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXX/X, XXX XX S., o vymoženie 0 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, sp. zn. 126EX 953/22 - 8, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.08.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 0 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/68/2019-271, zo dňa 09.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2022 a vykonateľnosť dňa 19.07.2022. Poverením zo dňa 12.09.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, sp. zn. 126EX 953/22 - 8.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 20.09.2022. Dňa 28.09.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie od povinného, čo znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Súdny exekútor ho predložil súdu na rozhodnutie dňa 25.10.2022. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a prílohami k predmetnému návrhu, doručil súdny exekútor súdu aj vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
3. Podľa §-u 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
7. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza „povinný podáva návrh na zastavenie exekúcie, pretože nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s verejným poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva. Táto exekúcia sa vedie neoprávnene. Oprávneného Prvú stavebnú sporiteľňu som písomne kontaktovala ohľadne zaplatenia trov Žiadosťou o splátkový kalendár zo dňa 12.07.2022 a taktiež o zaslanie údajov čísla účtu a podstatných údajov. Tento list bol oprávnenému posielaný dňa 12.07.2022 doporučene. Po skontrolovaní cez internet Slovenskú poštu kde sa dajú zistiť informácie kde sa zásielka nachádza a kedy bola vyzdvihnutá je jasne napísané, že oprávnený si tento list prevzal 14.07.2022. V tomto prípade pochybil oprávnený, nakoľko sa nevyjadril k tomuto listu a neposlal ani číslo účtu. Z uznesenia, ktoré slúži ako exekučný titul nikde nie je napísané kde má povinný zaplatiť oprávnenému sumu, ktorú mu uložil súd. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.08.2022 až o mesiac neskôr ako mu bolo doručený môj list. Oprávnený nemôže namietať, že mu list bol zaslaný neskoro. Preto sa táto exekúcia vedie neoprávnene. Žiadam o zastavenie exekúcie oprávneného nakoľko chyba nastala z jeho strany. Do rozhodnutia súdu, žiadam o odklad exekúcie. Nikto nemá právo odňať mi ústavné právo na súdnu a inú ochranu. Žiadam súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie, exekúciu zastavil tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.“
8. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v podaní kde uviedol, že Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný nepreukázal existenciu dôvodu pre zastavenie exekúcie. Je síce pravdou, že povinný zaslal oprávnenému žiadosť o splátkový kalendár, avšak túto oprávnený neakceptoval, vzhľadom na absolútnu neprijateľnosť danej žiadosti, kedy povinný navrhoval uhradiť právoplatne priznané trovy konania vo výške 1.154,55 eur v splátkach po 30 eur mesačne, čo vychádza na viac ako 38 mesiacov. Z uvedených dôvodov PZ oprávneného považuje návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a navrhuje, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený nesúhlasí so splácaním dlhu v splátkach, ani s odkladom exekúcie.
9. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
10. „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019).
11. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného exekučným titulom. Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.
12. Podľa § 263 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom vyjadrenia oprávneného ako aj s prílohami k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd mal za preukázané, že exekúcia je vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/68/2019-271 zo dňa 09.06.2022. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že ide o náhradu trov konania za právne služby v základnom konaní . Súdu nebolo z predložených dokumentov preukázané, že by zo strany povinného došlo k úhrade sumy 1.154,55 Eur. V zmysle § 263 ods. 1 CSP pri trovách konania je prijímateľ finančných prostriedkov advokát, ktorý je zároveň platobným miestom. Povinný tak nepostupoval v súlade s ustanovením CSP. Preskúmaním spisového materiálu mal súd ďalej preukázané, že Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 13Csp/68/2019-271 zo dňa 09.06.2022 bola povinnému uložená povinnosť nahradiť žalovanému (oprávnenému) „trovy konania vo výške 1.154,55 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom 821 02 Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662“. Na základe vyššie uvedeného súd nemôže tvrdenie povinného o tom, že exekučný titul neobsahuje údaje na úhradu trov konania ako dôvod na zastavenie exekúcie akceptovať. Tvrdenia povinného, ktorými argumentoval vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, súd vyhodnotil ako irelevantné a nepreukazujúce odôvodnenosť jeho návrhu.
14. Súd k námietke povinného, ktorou poukazuje na rozpor s Ústavou SR uvádza, že povinný nevyužil svoje právo podať voči Uzneseniu sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a tým sa po márnom uplynutí lehoty na podanie sťažnosti stalo pre neho právne záväzným. Na základne uvedeného nemožno hovoriť, že povinnému bolo odňaté jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže predmetného sa povinný sám vzdal.
15. Na záver súd dodáva, že o odklade exekúcie podľa § 61h Exekučného poriadku, rozhoduje súdny exekútor. Preto sa súd ďalej touto skutočnosťou nezaoberal.
16. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal súd preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
17. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu ktorý je právoplatný a vykonateľný a ktorý nebol zrušený a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zatavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.