Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/60/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci odsúdeného Z. K. na neverejnom zasadnutí dňa 9. septembra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného Z. K. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júla 2015, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného Z. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 2. júla 2015, sp.zn. , podľa v spojení s odmietol návrh odsúdeného Z. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2012, sp. zn. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zák., zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zák. a odsúdený podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., ,, Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle , pretože odsúdený v návrhu uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra 2013, sp.zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.2.2014, sp. zn. , jeho návrh je teda len opakovaním predchádzajúceho návrhu (zjavne z dôvodu nesúhlasu odsúdeného s rozhodnutím o jeho skoršom návrhu na povolenie obnovy konania) a nejde preto o žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal sťažnosť odsúdený Z. K.. V jej písomnom odôvodnení sám i prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru sú dané podmienky pre povolenie obnovy konania. Poukazoval na to, že oproti pôvodnému návrhu v teraz podanom návrhu uviedol nové skutočnosti spočívajúce v tom, že predmetné stanovisko Najvyššieho súdu SR, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie o jeho pôvodnom návrhu, bolo podľa jeho názoru arbitrárne vyložené a keďže sa okresný súd nevyrovnal s jeho argumentáciou spočívajúcou v tom, že predmetné stanovisko Najvyššieho súdu SR je podľa neho možné aplikovať iba za situácie, že by mimoriadne zníženie trestu

bolo uplatnené pod spodnú hranicu základnej a nie upravenej trestnej sadzby, nebol podľa jeho názoru ani dôvod na postup podľa alinea druhá V tejto súvislosti poukázal aj na zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7.5.2014 sp. zn. PLz. , v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že najkomfortnejším je bod II. stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26.11.2013 sp. zn. Tpj 44/2013, ktoré súvisí s aplikáciou nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.12.2012 (nález o asperačnej zásade), zabezpečuje dotknutým fyzickým osobám plnohodnotnú ochranu ich základných práv a slobôd a preto je v plnom rozsahu aplikovateľný nielen v konaniach pred všeobecnými súdmi, ale aj v konaniach pred Ústavným súdom SR. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol tak, že povolí navrhovanú obnovu konania v predmetnej trestnej veci.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 29. júla 2015, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Z. K. nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. Z podaného návrhu odsúdeného Z. K. i z jeho doplnení je totiž zrejmé, že je nedôvodný, pretože obsahuje rovnaké skutočnosti a dôkazy, pre ktoré už bol jeho predchádzajúci návrh zamietnutý.

Odsúdený Z. K. v citovanej trestnej veci podal totiž už dňa 26.8.2013 návrh na povolenie obnovy konania, ktorý X. súd Trenčín zamietol uznesením zo dňa 10. decembra 2013, sp.zn. , podľa v spojení s Sťažnosť, ktorú proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal odsúdený, Krajský súd v Trenčíne uznesením 19. februára 2014, sp. zn. , zamietol ako nedôvodnú podľa Už v rámci tohto časovo prvého (skoršieho) podaného návrhu sa pritom odsúdený Z. K. v trestnej veci týkajúcej sa právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2012, sp. zn. domáhal obnovy konania jednak vo vzťahu k výroku o treste s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, a jednak vo vzťahu k výrokom o vine s poukazom na to, že skutkové zistenia a právne posúdenie jeho konania v pôvodnom konaní v odsudzujúcom rozsudku považoval za nesprávne a domáhal sa prehodnotenia ich správnosti.

Z uznesení Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra 2013, sp.zn. , ako aj z uznesenia nadriadeného Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19. februára 2014, sp. zn. , ktorými bol skorší návrh odsúdeného zamietnutý ako nedôvodný, je zrejmé, že obidva súdy sa dôvodmi a argumentmi odsúdeného uvedenými v návrhu na obnovu konania dôsledne a podrobne zaoberali a keďže nezistili splnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o vine a treste, nepovažovali odsúdeným podaný návrh za opodstatnený a v ňom uvedené dôvody a argumenty odsúdeného neakceptovali.

Z odôvodnenia citovaných uznesení vyplýva nielen to, že odsúdenému Z. K. bol vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2012, sp. zn. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 7 Tr. zák., ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ale aj to, že účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože sprísnená trestná sadzba v posudzovanom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom súd v pôvodnom konaní mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti v , t. j. pod 4 roky. Zníženie trestu sa preto neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa T. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, súd v pôvodnom konaní mohol využiť celú časť sadzby pod

asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným obmedzením vyplývajúcim z ustanovenia § 39 ods. 3 Tr. zák.) ešte aj nižší trest.

Vzhľadom na uvedené dôvody odsúdenému v pôvodnom konaní uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím nielen § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 7 Tr. zák, ale aj za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada a za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, podľa zistení a záveru oboch súdov nebola v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa a ani v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto ústavne nesúladné účinky ustanovenia v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sa na trest uložený v pôvodnom konaní nevzťahujú a preto ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. , neprichádzalo do úvahy.

Okresný i krajský súd v citovaných uzneseniach poukázali zároveň na to, že pokiaľ odsúdený Z. K. v podanom návrhu žiadal prehodnotiť aj správnosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výroku o jeho vine vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii jeho konania, tak v konaní o povolenie obnovy zákon takúto možnosť súdu nedáva, pretože toto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie vo vzťahu k výrokom o vine a treste a keďže v danom prípade tomu tak nebolo, preto skorší návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietli.

Pokiaľ teda odsúdený Z. K. v opakovane podanom a teraz posudzovanom návrhu na obnovu konania v trestnej veci týkajúcej sa právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2012, sp. zn. sa znova domáhal obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, je jeho návrh len opakovaním predošlého návrhu, pretože v ňom uviedol tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré boli už citovanými právoplatnými uzneseniami okresného a krajského súdu zamietnuté. Závery oboch súdov v nich uvedené nie sú pritom v rozpore ani s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 7.5.2014 sp. zn. PLz. a v ňom uvedeným stanoviskom, preto sťažnostnú námietku odsúdeného v uvedenom smere nepovažoval krajský súd za dôvodnú.

Okresný súd preto vecne správne a v súlade s ustanovením návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí odmietol z dôvodu uvedeného v , t. j. pre nezistenie podmienok obnovy konania podľa a keďže krajský súd sa so záverom okresného súdu stotožnil, nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného Z. K. za dôvodnú, preto ju podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.