Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/174/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV Rybničná 61/B, Rybničná 10191/61B, Bratislava, IČO: 31 811 434, zastúpeného: Finlegal services, s. r. o., Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46 283 421, proti žalovanej: O. N., D.. XX.X.XXXX, F. XX/B, N., zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Krnáčom, Švabinského 13, Bratislava, o zaplatenie 1.179,88 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -88, zo dňa 22.6.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.179,88 eura a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.8.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 1.179,88 eura titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov za rok 2017 a poplatku za výmenu vodomerov na tom skutkovom základe, že žalovaná ako vlastníčka bytu Č.. XXX na druhom nadzemnom podlaží bytového domu na F. X. XX/B S. N., 1.4.2009 uzatvorila so žalobcom ako právnickou osobou spravujúcou bytový dom a zabezpečujúcou plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov zmluvu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. XX/B. Žalovaná má v zmysle zmluvy stanovenú povinnosť platiť mesačne zálohovú platbu najneskôr do 18. dňa príslušného mesiaca v sume 83,14 eura. Nedoplatok žalovanej na vyúčtovaní ku 31.12.2017 predstavuje 1.069,88 eura a poplatok za výmenu vodomerov z dôvodu zásahu, ktorý uhradil žalobca, činí 110 eur. Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie uviedol, že medzi procesnými stranami bolo sporné splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu k nedoplatku žalovanej podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov v sume 884,96 eura, ktorá suma predstavuje nedoplatok k 31.12.2016. Rovnako sporným bola správnosť účtovania jednotkovej ceny studenej a teplej vody na rok 2017 a účtovanie niektorých platieb (titulom súdnych trov a poplatkov za právne zastupovanie) vzhľadom na ich súvislosť/nesúvislosť so správou bytového domu.

3. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti účtovanej jednotkovej ceny vody poukázal najmä na skutočnosť, že predmetom posudzovaného sporu nie je nárok

žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi z dôvodu, že žalobca neoprávnene (v rozpore s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví stanovenou cenou studenej vody pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť na rok 2017) účtoval výšku jednotkovej ceny studenej a teplej úžitkovej vody. Predmetom konania je plnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov podľa ročného vyúčtovania, preto so zreteľom na prezumpciu správnosti údajov uvedených vo vyúčtovaní žalobcu a uplatnený nárok (žalobný petit) v danom prípade skúmal riadne a včasné splnenie záväzku zo strany žalovanej voči žalobcovi v zmysle ním riadne vystaveného vyúčtovania na rok 2017. Navyše žalovaná iba vo všeobecnosti uviedla, že vyúčtovania za jednotlivé zúčtovacie obdobia reklamovala, resp. žiadala žalobcu o zdokladovanie vyúčtovanej sumy tak, ako vyplýva i z odpovede právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.1.2017, avšak nijako nepreukázala, že v stanovenej 15 dňovej lehote reklamovala i vyúčtovanie za rok 2017, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, hoci na podanie reklamácie bola poučená priamo v písomnom vyhotovení vyúčtovania zo dňa 27.5.2018, ktoré prevzala dňa 31.5.2018. Z uvedeného dôvodu bol názoru, že je nutné predmetné vyúčtovanie považovať za správne.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcom fakturovanú pohľadávku Č.. XXXXXXXXX v sume 110 eur (č. l. 10 spisu), ktorá mu ako dodávateľovi vznikla voči žalovanej ako odberateľovi z dôvodu výmeny vodomerov, žalovaná spochybnila do právneho dôvodu i výšky. Výška tejto pohľadávky je však riadne špecifikovaná a určiteľná súčtom ceny vodomerov (86 eur) a prác spojených s výmenou vodomerov (24 eur) tak, ako vyplýva z faktúry vystavenej žalobcom 19.6.2018 a splatnej 31.7.2018, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má voči žalobcovi dlh na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov, je nepochybné, že úhrady žalovanej nekryjú záväzok, ktorý jej ako odberateľovi preukázateľne voči žalobcovi vznikol, preto ak žalobca musel zaplatiť tovar a služby, ktoré žalovanej dodal, právny titul (dôvod) na preplatenie jeho faktúry jednoznačne daný je. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že výmena vodomerov u žalovanej z dôvodu tzv. „zásahu“ bola odsúhlasená zhromaždením vlastníkov bytov v súlade s § 7c ods. 9 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého zhromaždenie rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.

5. Vo vzťahu k poplatkom účtovaným za súdne trovy a právne zastupovanie žalobcu, ktoré podľa názoru žalovanej nesúvisia so správou bytového domu, súd prvej inštancie uviedol, že podľa vyúčtovania zo dňa 27.5.2018 suma zodpovedajúca týmto nákladom činí 0 eur, a teda položka poplatkov za súdne trovy a právne zastupovanie nijako nenavýšila nedoplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za iné, so správou bytového domu nepochybne súvisiace položky.

6. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu o výške nedoplatku, ktorý ku dňu 31.12.2016 predstavuje sumu 884,96 eur, súd prvej inštancie skonštatoval, že argument žalovanej by bol správny za predpokladu, že žalobca by nepredložil žiadny listinný dôkaz, z ktorého by uvedená suma nedoplatku vyplývala, avšak táto situácia v konaní nenastala. Z vyúčtovania zo dňa 27.5.2018, ktoré je vyúčtovaním ku dňu 31.12.2017, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že celkový nedoplatok žalovanej v sume 1.069,88 eura zohľadňuje jednak nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaným bytu a nebytových priestorov za rok 2017, a to v sume 184,92 eura (rozdiel medzi nákladmi v sume 1.114,92 eura a platbami v sume 930 eur), ako aj nedoplatok v sume 884,96 eura, ktorý žalovaná vykazovala už predtým, t. j. ku 31.12.2016 tak, ako je zreteľne uvedené v žalobcom predloženom vyúčtovaní pod písmenom „I - Stav účtu k 31.12.2016“. Vzhľadom na uvedené bol názoru, že nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu, že nepreukázal celkovú výšku žalovanej istiny, keď tento si uplatnil nárok v sume, ktorá je aktuálnou dlžnou sumou za zúčtovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce obdobiu, kedy podal žalobu, preto je logické a adekvátne skutkovému stavu veci, že výšku uplatneného nároku dokladoval ostatným/aktuálnym vyúčtovaním, ktoré reflektuje celkovú dlžnú sumu žalovanej s rozlíšením na nedoplatok za rok 2017 ako aj predchádzajúce zúčtovacie obdobie, resp. stav nedoplatku ku dňu 31.12.2016. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval žalobcom vymáhanú výšku pohľadávky za dostatočne preukázanú.

7. Na základe vyššie zistených skutočností, ktoré vyplynuli z listinných dôkazov, súd prvej inštancie vyhodnotil žalovanou navrhnutý výsluch pani O. C. za nadbytočný a bez právneho významu k predmetu posudzovaného sporu a subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod príslušné právne normy, hodnotiac procesnú obranu žalovanej ako nespôsobilú privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie, dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je skutkovo i právne opodstatnený a vyčíslený v správnej výške, preto

žalobe v celom rozsahu podľa , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.10.2007 do 31.1.2010, , , vyhovel.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu podľa , , a a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie neumožnil vykonanie navrhnutých dôkazných prostriedkov a to predovšetkým spočívajúcich v tom, že neumožnil výsluch navrhnutých svedkov (napr. O. C.), túto skutočnosť žiadnym spôsob nezdôvodnil, iba sucho konštatoval, že „tento dôkaz je nadbytočný a za bez predmetu k posudzovaného sporu“. Súd prvej inštancie svoje závery zdôvodnil tým, že neboli proti vyúčtovaniu podané žiadne námietky v rámci zákonnej lehoty, pričom opomína skutočnosť, že tieto námietky sa nemusia preukazovať len písomne, ale na ich podanie postačí svedectvo ďalšieho účastníka. Námietky proti vyúčtovaniu sa môžu podať rôznym spôsobom a to najčastejšie poštou, osobne s prítomnosťou svedka a podobne. Z napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu nie je zrejmé, prečo vykonanie takéhoto dôkazu nebolo uskutočnené. Pretože námietky proti vyúčtovaniu boli urobené a to za prítomnosti uvedeného svedka. Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu neumožnil.

10. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádza z prezumpcie správnosti údajov uvedených vo vyúčtovaní žalobcu. Namietala, že neexistuje žiadna prezumpcia správnosti údajov. Bolo by vhodné aby súd prvej inštancie uviedol právnu normu, na základe ktorej k takémuto záveru dospel. Na jednej strane uvádza, že existuje prezumpcia správnosti údajov, ktorá však nemá oporu v žiadnej právnej norme a na druhej strane, ak žalovaná poukáže na závery Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle o regulácií sieťových odvetví, tak podľa názoru konajúceho súdu je to bez právneho významu. Všetky vyúčtovania doručené žalovanej sú v rozpore s normou vyššej právnej sily (konkrétne a s ním súvisiace vyhlášky). Na túto skutočnosť v celom konaní poukazovala.

11. Súd prvej inštancie povýšil individuálne rozhodnutie, jeho právnu záväznosť nad vyhlášku, ktorou sa má riadiť a dokonca nad zákon, ktorý má byť všeobecne záväzný. V konkrétnych skutočnostiach poukázala, v čom je vyúčtovanie nesprávne a nie je v súlade so zákonom, samozrejme bez odozvy zo strany súdu prvej inštancie, ktorý mohol dať v rámci svojho odôvodnenia aj odpoveď na túto otázku. Predmetom konania je vyúčtovanie, ktoré je v rozpore s právnymi normami zákona a jeho vykonávacích vyhlášok. V tejto časti je absolútne neplatné. Nemožno ho akýmkoľvek spôsobom považovať za záväzné. Z nepráva nemôže vznikať právo.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že s ohľadom na skutkový a právny stav danej veci je nepochybné, že nárok žalobcu vznesený v tomto súdnom konaní je v plnom rozsahu opodstatnený a žalovaná nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opak, pričom jej odvolanie je zjavne neurčité a vágne. Poukázal na to, že žalovaná navrhla vypočutie iba jedného svedka, pričom zo strany súdu prvej inštancie bola poučený o tom, že tento dôkaz nemá pre prebiehajúce súdne konanie žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko sa pojednáva výlučne o nedoplatku žalovanej, nie o nedoplatkoch alebo o subjektívnych názoroch ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, resp. iných osôb. Aj keď podľa názoru žalovanej môže svedecká výpoveď navrhovaného svedka predstavovať rovnocenný dôkazný prostriedok ako napríklad listiny založené do spisu, s takýmto tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko tvrdí, že námietky proti vyúčtovaniu podané neboli, t. j. ide stále o tvrdenie proti tvrdeniu.

13. Nesúhlasil s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie prezumoval správnosť údajov v ročnom vyúčtovaní bez toho, aby bližšie skúmal, či sú dané údaje v skutočnosti správne. Súd prvej inštancie sa relevanciou vyúčtovania po právnej stránke zaoberal, pričom tieto závery sú súčasťou odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Aj keď žalovaná tvrdí, že vyúčtovanie je v rozpore so o regulácií sieťových odvetví, uvedený právny predpis ročné vyúčtovanie ako také neupravuje.

Rozhodujúcou legislatívou v danej oblasti je predovšetkým o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

14. Žalovaná ďalej nepredkladá ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia, či dôkazné prostriedky, v rámci ktorých by mal byť nedoplatok vyčíslený žalobcom nesprávny, pričom poukazuje iba na nesúvisiace právne predpisy, navyše bez odkazu na ich konkrétne ustanovenia alebo časti. Právna kvalifikácia skutkového stavu však nie je úlohou strán sporu ale predovšetkým úlohou súdu, pričom žalovaná by mala vo svojom podaní uviesť predovšetkým konkrétne skutočnosti a pripojiť dôkazy, v rámci ktorých poukazuje na nesprávnosť vyúčtovaní a celkového vyčíslenia dlžnej sumy. Vznik nedoplatku je navyše logický aj z toho dôvodu, že žalovaná sama priznala neuhrádzanie mesačných zálohových platieb a nedoplatkov z vyúčtovaní, a to z dôvodu, že ich ako také neuznáva. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú ako nespornú. Čo sa týka dokladovania výšky nedoplatku žalovanej, uniesol dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, a to podaním vysvetlenia na ústnom pojednávaní a tiež predložením relevantných listinných dôkazov, ktorými v danej veci disponoval.

15. Mal za to, že konanie žalovanej je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí mesačné zálohové platby za plnenia a do fondu prevádzky údržby a opráv riadne uhrádzajú, pretože nedoplatok žalovanej zaťažuje aj ostatných vlastníkov, nakoľko bytový dom tvorí čo do poskytovania služieb spojených s bývaním a správou spoločných častí, zariadení a príslušenstva jeden funkčný celok. Nesúhlasil s konštatovaním žalovanej v závere odvolania, že „súd povýšil svoje rozhodnutie nad záväznú vyhlášku a nad zákon“ a že ,,z nepráva nemôže vznikať právo“. Tieto tvrdenia však opätovne nedokladuje žiadnym preukázateľným skutkovým stavom, neuvádza konkrétny rozpor medzi rozhodnutím súdu prvej inštancie a príslušnou legislatívou a tiež neprikladá ani neodkazuje na žiaden konkrétny dôkaz preukazujúci neexistenciu právneho nároku žalobcu vzneseného v predmetnom súdnom konaní.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2022 ( ).

17. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome; hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa , najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis.

18. Žalovaná námietky v podanom odvolaní rámcovala vyjadrením nesúhlasu s právnym názorom súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa k posúdeniu správnosti účtovanej jednotkovej ceny studenej a teplej vody, pričom poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z prezumpcie správnosti vyúčtovania, pričom nedal odpoveď na otázku, že vyúčtovanie je v rozpore so a s ním súvisiacej vyhlášky.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

20. V prejednávanom spore súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, pričom žalovaná v podanom odvolaní ani neuviedla, v čom konkrétne má spočívať nesprávna aplikácia právnych predpisov použitých súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav veci, iba všeobecne poukázala na a s ním súvisiacu vyhlášku.

21. Možno len uviesť, že súd prvej inštancie celkom správne vychádzal aj z toho, že predmetom sporu bol nedoplatok, ktorý žalovanej vznikol titulom ročného vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu, konkrétne za dodávku pitnej vody. Pokiaľ žalovaná namietala, že predmetné vyúčtovanie je v rozpore zo 2 Z. z. odvolací súd uvádza, že žalovaná zjavne nerozlišuje úlohy a postavenie spoločenstva podľa Spoločenstvo na jednej strane uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti (okrem iného aj zmluvy o dodávke pitnej vody) a na strane druhej rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo nie je dodávateľom pitnej vody pre bytový dom, ale zabezpečuje dodávku pitnej vody uzatvorením zmluvy s dodávateľom pitnej vody. Spoločenstvo teda nie je tým, kto fakturuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov cenu za dodávku pitnej vody. Spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome; medzi vlastníkov teda rozúčtováva náklady na dodávku pitnej vody vynaložené z účtu bytového domu. Pokiaľ preto žalovaná svoju procesnú obranu založila na tom, že vyúčtovanie je nesprávne, pretože rozúčtovaná jednotková cena pitnej vody je vyššia ako stanovil na rok 2017 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (nesporovala, že cena fakturovaná dodávateľom bola iná, akú rozúčtoval žalobcu medzi vlastníkov), jej námietky sú v konaní o zaplatenie nedoplatku z ročného vyúčtovania bez právnej relevancie. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že dodávateľom pitnej vody je na základe uzatvorenej zmluvy spoločnosť BEZ TRANSFORÁTORY, a. s., ktorá si vyúčtovala za rok 2017 za dodávku pitnej vody pre bytový dom za dodanie 1.484 m3 vody sumu 5.357,89, čo predstavuje 3,61 eura/m3. Na základe takto vyúčtovanej ceny dodanej pitnej vody, bol následne náklad za dodávku pitnej vody rozúčtovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov a teda vyúčtovanie je treba považovať za správne. Pokiaľ má žalovaná za to, že cena za dodávku pitnej vody je v rozpore so zákonom alebo s uzavretou zmluvou, má možnosť uplatniť svoje nároky voči dodávateľovi, príp. môže podať podnet na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; vlastníci môžu príp. rozhodnúť aj o zmene dodávateľa.

22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, odvolací súd pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Odvolací súd je názoru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal žalovanou navrhované dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhy na vykonanie dokazovania sa týkali preukázania tvrdenia žalovanej, že vyúčtovanie reklamovala, čo je však k dôvodom, pre ktoré považovala vyúčtovanie za nesprávne ako aj z dôvodu, že súčasne netvrdila, že reklamácia bola posúdená žalobcom ako dôvodná (a teda vzniknutý nedoplatok je iný ako požaduje žalobca), bez právnej relevancie. Odvolací súd preto v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne.

23. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovanej odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v prospech žalovanej .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).