Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-230-2014.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/230/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: INSPEKTA SLOVAKIA, a. s., so sídlom Zelinárska 2, Bratislava, IČO: 31 340 911, zastúpeného: JUDr. Kvetoslava Besedičová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Ing. P. P. - B., so sídlom Q. XXXX/XX, H., IČO: 11 791 519, o zaplatenie 1.123,20 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.123,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.123,20 eura od 9. apríla 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 19. septembra 2014 (po upresnení žalobného návrhu zo 6. októbra 2014) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.123,20 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.123,20 eura od 9. apríla 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe objednávky žalovaného bola vykonaná preprava zásielky do zahraničia. V dôsledku odmietnutia zaplatiť prepravné náklady príjemcom boli tieto náklady fakturované žalovanému faktúrou č. XXXXXXX z 25. marca 2014 v sume 1.123,20 eura so splatnosťou 8. apríla 2014. Žalovaný do podania žaloby žalovanú sumu neuhradil. 2. Súd vydal 8. októbra 2014 platobný rozkaz č.k. 19Rob/254/2014-67, proti ktorému podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca nevyvinul primerané úsilie, aby vymohol dlžnú sumu od adresáta hoci FedEx má v Holandsku pobočku, ktorá je v zmluvnom vzťahu s adresátom. Žalovaný nebol pri preprave tovaru v pozícii odosielateľa, ale len sprostredkoval prepravu medzi Uitgeverij de Horizon (Nederland) a spoločnosťou Federal Express Corporation. Žalovaný je síce na leteckom nákladnom liste uvedený ako odosielateľ, ale tento list vyplnil žalobca a pri prevzatí zásielky ho nechal podpísať osobe, ktorá nemala právo vystupovať za žalovaného navonok. Žalovaný nebol dopredu oboznámený s prepravnými podmienkami spoločnosti FedEx a žiaden zamestnanec nebol upozornený na skutočnosť, že v prípade, ak adresát nezaplatí, musí prepravné náklady uhradiť odosielateľ.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným sú nedôvodné a neopodstatnené, vzhľadom k tomu, že zmluvný vzťah žalobca uzavrel so žalovaným a objednaním prepravy z 26. novembra 2013 a následne podpísaním leteckého prepravného listu 27. novembra 2013, žalovaný pristúpil a súhlasil s obchodnými podmienkami FedEx, ktoré sú uvedené na každom leteckom prepravnom liste na zadnej strane, ako aj na webovej stránke žalobcu. Aj keď si žalovaný
objedná prepravu na účet príjemcu - adresáta, v prípade, že adresát odmietne zaplatiť náklady prepravy, musí tieto náklady za prepravu zaplatiť odosielateľ. Žalobca nemá možnosť skúmať dohodu, ktorú má objednávateľ s príjemcom zásielky. Preto aj keď dohoda znela na zaplatenie dopravy medzi odosielateľom a príjemcom tak, že ju zaplatí príjemca, pre žalobcu je za zaplatenie vždy zodpovedný odosielateľ, okrem iného aj preto, že s príjemcom žalobca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu a zaplatenie pohľadávky za vykonanú prepravu nemôže od neho vymáhať, ak ju tento neuhradí dobrovoľne.
4. Rozsudkom zo 4. októbra 2017, č.k. 29Cb/230/2014-97, súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal vznik obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. apríla 2020, č.k. 2Cob/148/2019-118, uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a bez vyhodnotenia obsahu vykonaných dôkazov, keď v napadnutom rozsudku konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, hoci nevykonal všetky navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie nevykonal vôbec dôkaz objednávkou žalovaného z 26. novembra 2013 a nevykonal ani dôkaz prepravnými podmienkami spoločnosti FedEx. Konštatovanie súdu, že letecký prepravný list nie je dôkazom o objednávke prepravy u žalobcu považoval odvolací súd za rozporné s dôkazmi, a to objednávkou z 26. novembra 2013 a samotným vykonaním prepravy objednanej zásielky, pričom prepravný list preukazuje, že preprava bola vykonaná a tovar bol doručený adresátovi. Odvolací súd tiež poukázal na to, že obchodný vzťah - objednanie prepravy, ani žalovaným nebol popretý, tvrdil len, že prepravu mal zaplatiť jeho obchodný partner. Žalobca však na podporu tvrdenia že ak si odosielateľ objedná prepravu na účet príjemcu - adresáta tovaru, a v prípade, že príjemca (adresát) odmietne zaplatiť náklady prepravy, musí tieto náklady prepravy uhradiť odosielateľ, predložil ako dôkaz prepravné podmienky, ktorých obsahom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
6. Súd je v zmysle tohto kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu v ďalšom konaní viazaný jeho právnym názorom [§ 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)].
7. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie na 31. októbra 2022. Podaním, osobne doručeným do podateľne súdu 27. októbra 2022, zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa v čase, kedy sa má pojednávanie uskutočniť, bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky (až do 12. novembra 2022). K žiadosti o odročenie pojednávania bola pripojená letenka. S poukazom na ust. § 183 CSP a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2010, sp. zn. 1Cdo/136/2010, súd žiadosti zástupcu žalobcu nevyhovel, pretože na odročenie pojednávania neboli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v citovanom ustanovení. Z predloženej žiadosti s prílohou súd nemal za preukázané, že dôvod, ktorý zástupca žalobcu uviedol v žiadosti o odročenie pojednávania, je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, keďže z predloženej žiadosti nebolo zrejmé odkedy má zástupca žalobcu vedomosť o ceste do zahraničia, pričom v žiadosti bolo uvedené, že ide o cestu „dlho dopredu plánovanú“. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalobcu doručené 3. októbra 2022 a žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená až 27. októbra 2022, t.j. po viac ako 3 týždňoch od doručenia predvolania na pojednávanie, a preto mal zástupca žalobcu dostatočný časového priestor na to, aby sa nechal zastúpiť iným advokátom (a bolo to od neho možné aj spravodlivo žiadať - § 183 ods. 2 CSP), resp. oznámiť túto skutočnosť súdu bezodkladne po tom, čo sa o dôvode, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť dozvedel (§ 183 ods. 3 CSP). Zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, a preto sa pojednávanie (v súlade s ust. § 180 CSP) uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaný na pojednávaní predložil písomné stanovisko k predmetnému sporu, v ktorom uviedol, že navrhol odberateľovi Uitgeverij de Horizon, že zabezpečí dopravu zásielky vlastným autom. Cena odberateľovi nevyhovovala, preto žalovanému oznámil, že dopravu vykoná dopravca FedEx, a to na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú s ním uzavrel. V zmysle § 610 Obchodného zákonníka bol teda odosielateľom odberateľ, ktorý s dopravcom dohodol cenu za prepravu. Odberateľ žalovaného požiadal, aby prepravu zásielky zaistil, ako vyplýva z mailovej komunikácie. Žalovaný považoval túto požiadavku
za opodstatnenú, pretože odberateľ nepoznal rozsah (počet, veľkosť a hmotnosť krabíc) zásielky, a tak jej ochotne vyhovel vo viere, že tým sa jeho účasť na preprave končí. V komunikácii s dopravcom síce použil pojmy „Objednávka prepravy“ a „objednávame“, ale v zmysle v mene (za) odberateľa (odosielateľa) vzhľadom na existenciu zmluvného vzťahu medzi odberateľom (ako odosielateľom) a dopravcom, o čom svedčí veta: „Prepravu hradí príjemca a jeho číslo Z NL XXXXXXXXX.“ Odberateľ (ani dopravca) žalovaného neinformoval, že ak vyhovie jeho požiadavke, v zmysle Prepravného poriadku spoločnosti FedEx sa na základe medzinárodnej zmluvy dostane do pozície ručiteľa za splatenie odberateľom dohodnutej ceny. Domnieval sa, že skôr ako o nedopatrenie išlo o úmysel, pretože v takom prípade by uvedenej požiadavke nevyhovel a údaje o rozsahu zásielky zaslal priamo odberateľovi. Poukázal na to, že žiadne z ustanovení v §§ 765 až 773 Občianskeho zákonníka a v §§ 610 až 629 prechod povinnosti zaplatiť prepravné za príjemcu, ktorý je zároveň odosielateľom, neupravuje a žalovaný nie je povinný poznať príslušnú medzinárodnú zmluvu ani prepravný poriadok, ktorý z nej vychádza, a tak bol odberateľ povinný žalovaného o tejto skutočnosti informovať. Informačná povinnosť vznikla z rovnakého dôvodu aj dopravcovi, no nesplnil ju. Letecký nákladný list v anglickom jazyku, ktorý za žalovaného podpísala neoprávnená osoba vo viere, že ide o ekvivalent dodacieho listu, nemožno považovať za oboznámenie žalovaného s prepravným poriadkom, hoci bol k nemu pripojený, pretože ju na to nik neupozornil a anglicky nevie. Odberateľ (odosielateľ) aj dopravca túto povinnosť úmyselne alebo z nedbanlivosti zanedbali, a tak žalobcov nárok na požadované plnenie nevznikol.
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinných dôkazov: letecký prepravný list (č.l. 13), prepravné podmienky FedEx Express pre EMEA (č.l. 15 a nasl.) a e-mailová objednávka (č.l. 73) a oboznámil s ďalšími dôkazmi v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
10. E-mailom z 26. novembra 2013 si žalovaný objednal prepravu tovaru - 16 ks krabíc veľkosti A3 (váha jednej krabice cca 20 kg, rozmer 43x30x25cm, obsah: knihy) na adresu Uitgeverij de Horizon, Borgweg 108, 9616 TL Scharmer, Nederland, s tým, že prepravu platí príjemca (FedEx č. NL 376568695). Z leteckého prepravného listu mal súd za preukázané, že žalovaný odovzdal žalobcovi uvedený tovar na prepravu 27. novembra 2013 na adrese Vajanského 14, Ružomberok, teda v mieste podnikania žalovaného. V bodoch 7a a 7b leteckého prepravného listu je vyznačené, že všetky náklady prepravy má hradiť príjemca. Z bodu 9 prepravného listu vyplýva, že podpisom tohto leteckého prepravného listu odosielateľ súhlasí s prepravnými podmienkami FedEx Express pre EMEA.
11. Z bodu 4.3 prepravných podmienok FedEx Express pre EMEA vyplýva, že náklady za prepravu je možné účtovať aj adresátovi zásielky, ak však adresát odmietne zaplatiť, náklady sa vyúčtujú automaticky odosielateľovi. V bode 4.6. prepravných podmienok FedEx Express pre EMEA je uvedené, že bez ohľadu na akékoľvek platobné pokyny alebo ustanovenia v opačnom zmysle, bude konečnú zodpovednosť za náklady, vrátane všetkých ciel a daní niesť odosielateľ.
12. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 1.123,20 eura s DPH, s dátumom splatnosti 8. apríla 2014, ako prepravné náklady spojené s prepravou zásielky do členskej krajiny EÚ, keďže príjemca odmietol tieto náklady uhradiť.
13. Podľa § 610 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej tiež „ObZ“), zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
14. Podľa § 625 ods. 1 a 2 ObZ, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. (ods. 1) Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. (ods. 2)
15. Podľa § 15 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (ods. 1) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. (ods. 2)
16. Podľa § 16 ObZ, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
17. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 365 ods. 2 ObZ, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
19. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 544/2003 (ďalej tiež „Dohovor“) sa tento Dohovor vzťahuje na celú medzinárodnú prepravu osôb, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlom za odplatu. Vzťahuje sa rovnako na bezplatnú prepravu lietadlom, ktorú vykonáva letecký dopravný podnik.
20. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru, na účely tohto dohovoru pojem medzinárodná preprava znamená každú prepravu, pri ktorej podľa dohody zúčastnených strán leží miesto odletu a miesto určenia, bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k prerušeniu prepravy alebo k prekladaniu, buď na území dvoch štátov, ktoré sú stranami, alebo na území jedného štátu, ktorý je stranou, ak dohodnutá zastávka je na území iného štátu, aj keď tento štát nie je stranou. Preprava medzi dvoma bodmi na území jedného štátu, ktorý je stranou, bez dohodnutej zastávky na území iného štátu, sa nepovažuje za medzinárodnú prepravu na účely tohto dohovoru.
21. Podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru, letecký nákladný list alebo potvrdenka o náklade sú prima facie dôkazmi o uzavretí zmluvy, prijatí nákladu a o prepravných podmienkach, ktoré sú v nich uvedené.
22. Z dôkazov predložených v spore mal súd za preukázané (a medzi stranami to nebolo sporné), že na základe objednávky žalovaného z 26. novembra 2013 bola uskutočnená letecká preprava tovaru z adresy: Vajanského 14, Ružomberok, príjemcovi Uitgeverij de Horizon na adresu: Borgweg 108, 9616 TL Scharmer, Holandsko, ktorú príjemca odmietol prevziať. Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu 1.123,20 eura, ktorú žalovaný nezaplatil.
23. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že so žalobcom nie je v zmluvnom vzťahu a prepravu predmetného tovaru len sprostredkoval. Zároveň tvrdil, že letecký prepravný list podpisoval jeho zamestnanec, ktorý nemal oprávnenie vystupovať za žalovaného navonok. Žalovaný nebol vopred oboznámený s prepravnými podmienkami spoločnosti FedEx a najmä s tým, že v prípade, ak príjemca nezaplatí prepravné náklady, musí ich uhradiť žalovaný, ako odosielateľ.
24. Proces uzatvárania zmluvy sa člení na dve štádiá, prvým je návrh na uzavretie zmluvy (oferta) a druhým je prijatie návrhu (akceptácia). Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Návrh na uzavretie zmluvy predstavuje jednostranný adresovaný prejav vôle, ktorým navrhovateľ (oferent) adresátovi (oblátovi) navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Ide o včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie osoby, ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom. Je účinné od okamihu, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo navrhovateľovi. Za ofertu možno v prejednávanom spore považovať zaslanie e-mailovej objednávky z 26. novembra 2013 žalobcovi, ktorá bola žalobcom následne akceptovaná, keďže preprava tovaru bola uskutočnená, čo v konaní nebolo sporné. Súd preto neakceptoval tvrdenie žalovaného o neexistencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom, keďže obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe akceptácie e-mailovej objednávky žalovaného z 26. novembra 2013, prevzatím tovaru na prepravu a podpisom leteckého prepravného listu z 27. novembra 2013, ktorý je v zmysle čl. 11 ods. 1 Dohovoru tiež dôkazom o uzavretí zmluvy. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že preprava predmetného tovaru bola uskutočnená, žalobca má nárok žiadať zaplatenie prepravných nákladov od žalovaného. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v rámci objednávky (a tiež v leteckom prepravnom liste) uviedol, že prepravné náklady znáša príjemca zásielky (Uitgeverij de
Horizon). Je tomu tak preto, že záväzkovo-právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným, nie medzi žalobcom a príjemcom zásielky. Ak teda príjemca odmietol prepravovanú zásielku prevziať (a zaplatiť prepravné náklady), má žalovaný ako odosielateľ povinnosť prepravné náklady uhradiť žalobcovi ako prepravcovi. Uvedená povinnosť žalovaného vyplýva aj z toho, že podpisom leteckého prepravného listu žalovaný vyjadril súhlas s prepravnými podmienkami FedEx Express pre EMEA, ktoré (v bodoch 4.3 a 4.6) upravujú zodpovednosť odosielateľa za zaplatenie prepravných nákladov aj v prípade keď príjemca zásielky túto odmietne prevziať. Pre úplnosť súd v tomto smere uvádza, že FedEx č. NL 376568695 nie je zmluvou o preprave tak, ako sa domnieva žalovaný, ale predstavuje označenie čísla účtu príjemcu
- adresáta zásielky, bez ktorého by (v zmysle bodu 4.3 prepravných podmienok FedEx Express pre EMEA) nebolo možné účtovať prepravné náklady adresátovi.
25. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že letecký prepravný list podpísal jeho zamestnanec, ktorý na to nebol oprávnený, súd uvádza, že v okolnostiach daného sporu bolo preukázané (a medzi stranami nebolo sporné), že zamestnanec žalovaného, ktorý letecký prepravný list podpisoval, tovar odovzdal na prepravu v mieste podnikania žalovaného (Vajanského 14, Ružomberok). Vo vzťahu k tomu súd poukazuje na znenie ust. § 15 a 16 ObZ, v zmysle ktorých podnikateľa zaväzuje aj konanie poverenej osoby nad rozsah udeleného poverenia, resp. konanie inej osoby v jeho prevádzkarni za predpokladu, že tretia osoba o prekročení rozsahu (prípadne nedostatku) poverenia nevedela. V zmysle uvedených ustanovení je podnikateľ zaviazaný aj z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, kým sa nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v jeho mene na to nebola oprávnená. V prejednávanom spore však nebolo preukázané, že by žalobca mohol objektívne vedieť, že zamestnanec žalovaného nebol na konanie v mene žalovaného oprávnený, preto konanie zamestnanca žalovaného zaväzuje priamo žalovaného.
26. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalovaný za riadne vykonanie prepravy žalobcovi nezaplatil a so zaplatením nákladov prepravy sa dostal do omeškania. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
28. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.