Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-116-2022.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/116/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX/XX, E. F., o zaplatenie 4.271,40 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/5/2021-82 zo dňa 17.03.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalovaného proti III. výroku o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.271,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal (II. výrok). Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 256,- eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 4.271,40 eur z titulu vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenej – poistenkyni G. H. D., za ktorú škodu na zdraví zodpovedá žalovaný na základe trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 18T/44/2019-149 zo dňa 29.04.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 30.05.2019, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, pričom poškodenej boli vyplatené dávky nemocenského poistenia za obdobie od 31.08.2018 do 17.03.2019.
Prvoinštančný súd vec správne posúdil podľa § 488, § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o sociálnom poistení“) a dospel k záveru, že žalovaný, ktorý síce spochybnil tvrdenia žalobcu o existencii záväzku voči žalobcovi, tieto tvrdenia ním predložený dôkaz printscreen nepreukazuje, teda že by žalovaný nárok žalobcu splnil čo i len čiastočne, keďže z neho nevyplýva z akého účtu, v prospech koho a akým titulom žalovaný predmetné platby uhrádzal, z ktorého dôvodu nemožno mať
za preukázané, že by predmetnými platbami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi plnil. Protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne odsúdený, spôsobil poškodenej zranenia, v dôsledku ktorých bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky, ktoré jej poskytol žalobca za obdobie od 31.08.2018 do 17.03.2019 a tieto podložil relevantnými listinnými dôkazmi.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca ktorý mal v konaní plný úspech by mal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu, ale nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli (žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku), právne zastúpený nebol (preto mu s poukazom na princíp racionálneho zákonodarcu vyjadrený v čl. 4 ods. 2 CSP nepriznal náhradu trov konania). Zároveň rozhodol o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže žalobca bol v spore oslobodený od platenia súdnych poplatkov a tiež s poukazom na položku č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal nesplnenie procesných podmienok na otvorenie pojednávania konaného dňa 17.03.2022 ako aj následné vyhlásenie rozsudku, na ktoré pojednávanie sa nedostavil pre existenciu dôležitého dôvodu neumožňujúce mu sa zúčastniť pojednávania, ktorú skutočnosť oznámil okresnému súdu záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 18.03.2022. Podľa predmetného záznamu sa s objektívnych dôvodov nevedel dostaviť na nariadené pojednávanie pre vážne zdravotné ťažkosti spôsobené ochorením COVID-19, pričom jeho zdravotný stav už v čase pred termínom pojednávania nebol bezproblémový, nepredpokladal však vážne zhoršenie v deň konania pojednávania, ktoré náhle zhoršenie si vyžiadalo privolanie rýchlej zdravotnej pomoci a po vykonaní prvotných zdravotných vyšetrení u neho pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci konštatovali pozitivitu na ochorenie COVID-19. Jeho vyššie opísaný nepriaznivý zdravotný stav zakladá objektívny dôvod, pre ktorý nevedel riadne a včas požiadať súd o odročenie pojednávania a zároveň preukazuje ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na pojednávaní. Tým, že okresný súd pojednávanie otvoril a následne vyhlásil rozsudok, porušil jeho základné právo na súdnu ochranu, predovšetkým procesné podmienky konania na okresnom súde, a to odňatím možnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany priamo na pojednávaní.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a odvolanie žalovaného zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný dobrovoľne neuhradiť na výzvu zo dňa 26.08.2020, prevzatú žalovaným dňa 09.02.2020, uplatnený nárok. Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorý žalovaný priložil k odvolaniu je zo dňa 18.03.2022, teda deň po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.03.2022, v ktorom je okrem iného uvedená pozitivita na COVID-19 od 16.03.2022 a tiež, že ide o stav zlepšený, pacient ošetrený doma a odmietol ošetrenie ako aj prevoz do nemocnice. Ak bol žalovaný pozitívny na dané ochorenie už dňa 16.03.2022, mal dostatok času sa ospravedlniť na pojednávanie konané dňa 17.03.2022, preto dôvody uvádzané v odvolaní považoval za irelevantné.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a §381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, teda vec správne právne posúdil.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa predmetným nárokom domáhal úhrady sumy 4.271,40 eur a to z titulu vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenej G. H. D., ktorej spôsobil ujmu na zdraví žalovaný, za ktoré konanie bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 18T/44/2019-149 zo dňa 29.04.2019. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor namietajúc, že neeviduje žiaden záväzok voči žalobcovi a predložením printscreen z aplikácie Internetbankingu mal snahu preukázať vykonanie jednotlivých platieb, ktoré úhrady v celom rozsahu kryjú žalobcom uplatnený nárok. Prvoinštančný súd mal za preukázaný dôvodnosť nároku žalobcu, pričom listinný dôkaz predložený žalovaným nepreukazoval z akého účtu, v prospech koho boli poukazované jednotlivé platby, keď prijímateľom daných platieb bol B. I. a nie žalobca.
Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo porušenie práva na spravodlivý proces s tým, že okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu pre ochorenie, na dôkaz čoho predložil záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 18.03.2022. Pojednávanie pred prvoinštančným súdom sa uskutočnilo dňa 17.03.2022, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 18.03.2022 vyplýva, že žalobca privolal záchrannú zdravotnú službu, ktorá ustálila u žalovaného pozitivitu na COVID-19 AG testom, a podľa doporučenia sa mal nahlásiť u obvodného lekára, ošetrený bol doma, odmietol ošetrenie a prevoz do nemocnice.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj ozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napr. R 129/1999, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012, 5 Cdo 90/2017, 3 Cdo 186/2017). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Základným právom strany sporu je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany sporu, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. CSP upravujúci postup súdu a strán v súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti strany sporu na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu astníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať, aby mali dostatok času na prípravu a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 178 ods. 2 CSP). Ak sa riadne predvolaná strana sporu (právny zástupca alebo splnomocnený zástupca) nedostaví na pojednávanie
bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa § 181 ods. 4 CSP, prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy (pozri aj § 182 CSP), môže tak urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho sudcu).
Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a 2 CSP, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ustanovení § 183 CSP, t.j. dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Návrh môže byť urobený písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ak je návrh urobený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nie je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu, keďže nejde o podanie vo veci samej (pozri § 125 ods. 2 CSP). Návrh musí byť súdu oznámený bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
S poukazom na odvolacie námietky žalovaného, keďže podstatou jeho odvolacích dôvodov bolo porušenie práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces odvolací súd k nim udáva, že žalovaný nepreukázal ani záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby, nespôsobilosť dostaviť sa na pojednávanie, ktoré sa navyše uskutočnilo dňa 17.03.2022, predmetný záznam o privolaní RPZ bol pritom zo dňa 18.03.2022 a vôbec v ňom nie je uvedená pozitivita na COVID-19 už odo dňa 16.03.2022, teda žalovaný nepreukázal, že by mal prekážku dostaviť sa na pojednávanie, prípadne sa riadne a včas ospravedlniť z pojednávania pre zhoršený zdravotný stav, nebol na jeho strane zistený dôležitý dôvod neumožňujúci sa zúčastniť sa predmetného pojednávania, nakoľko priložený listinný dôkaz uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje. Žalovanému za predpokladu nepriaznivého zdravotného stavu nič nebránilo v tom, aby svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 17.03.2022 riadne a včas ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania, preto správne prvoinštančný súd pojednával v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 17.03.2022, na ktorom došlo aj k meritórnemu rozhodnutiu.
Postupom okresného súdu, ktorý sa neprieči zákonu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Námietka žalovaného, že namietaným postupom okresného súdu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je preto neopodstatnená.
Preto odvolacie námietky žalovaného boli nespôsobilé zmeniť záver o správnosti rozsudku prvoinštančného súdu a odvolací súd ho vo výrokoch I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
V zmysle všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku, je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie iba voči uzneseniam taxatívne vymenovaným v ust. § 357 písm. a) až p).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (proti III. výroku), odvolací súd toto odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcovi v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.