Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti odporcovi v I. rade: C. s.r.o., so sídlom X. XX/XXX, XXX XX M., K.: XX XXX XXX, odporcovi v II. rade: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. T. XX, XXX XX M., zastúpený: JUDr. Darina Porubänová, nar. 12.08.1957, trvale bytom Nad tehelňou 12, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.068,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. dporca v I. rade a odporca v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.009,01 eur.

II. Odporca v I. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 882,99 eur od 31.03.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2,99 eur od 20.04.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,83 eur od 30.04.2011 do zaplatenia.

III. Odporca v II. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 947,81 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, s tým, že plnením odporcu v I. rade zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť odporcu v II. rade.

IV. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

V. Odporca v I. rade a odporca v II. rade sú povinní nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania 100 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 15.04.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov v I. rade a II. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.068,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 29.03.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili spolu dňa 23.05.2010 zmluvu o pôžičke č. 1955316, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 1.135,40 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 29,90 eur. Do dňa podania návrhu odporca z vyššie uvedenej pôžičky uhradil sumu 59,- eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ listom dňa 18.03.2011 - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade

všetkých splátok jednorázovo. Do dňa podania návrhu odporca dlžné splátky neuhradil. Na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 23.05.2010 pristúpil k zmluve o pôžičke č. 1955316 zo dňa 23.05.2010 dlžník Ján Vanek, nar. 13.07.1964, bytom K. Šmidkeho 2938/8, 911 01 Trenčín, ktorý sa tak stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.068,27 eur. Navrhovateľ si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré súd vykonal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bol termín pojednávania riadne doručení, a ktorí sa na prejednanie veci nedostavili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Navrhovateľ požiadal o ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní z dôvodov hospodárnosti konania a požiadal zároveň, aby súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa k návrhu v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo súdu preukázal predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história počas trvania úverového vzťahu. Odporcovia sa poskytnutí úver v sume 856,- eur zaviazali zaplatiť formou 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 29,90 eur splatných k 20. dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1, 6.2 a6.4 VOP. Celkovo odporcovia sa zaviazali zaplatiť na úhradu úveru sumu 1.076,40 eur. Odporcovia na účely úhrady úveru nezaplatili žiadnu sumu. Počiatočná úhrada 59,- eur nie je platnou na účely zaplatenia úveru, jedná sa o platbu na účely zaplatenia akontácie v sume 59,- eur. Navrhovateľom žalovaná pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 962,73 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nezaplatených úverových splátok, dlžných pokút v sume 105,54 eur účtovaných v zmysle čl. 12 bod 12.2 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy z dôvodu neplatenia úverových splátok. Výšku uplatnenej pohľadávky preukázal predloženou platobnou disciplínou. Uplatnená pohľadávka vo výške 1.068,27 eur pozostáva z neuhradenej splátky č. 1 až 10, z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 663,73 eur, ktorá predstavuje zostatok len „čistej“ istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky. Konkrétne sa jedná o úverovú istinu splátok od v poradí 11. splátky splatnej dňa 20.04.2011 do pôvodne dojednanej 36. úverovej splátky a dlžných pokút v sume 105,54 eur vyúčtovaných v zmysle čl. 12 bod 12.2 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy z dôvodu neplatenia úverových splátok. Pasívna legitimácia na strane odporcu v II. rade je daná dohodou o pristúpení k záväzku z titulu nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy č. 1955316 zo dňa 23.05.2010.

Zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko v prípade odporcu v II. rade nebol dodržaný zákonný postup a to v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ povinný informovať dlžníka o postúpení pohľadávky, čo sa v uvedenom prípade nestalo. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh zamietnuť. V záverečnom návrhu následne ešte uviedol, že má za to, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko postupca neinformoval o postúpení odporcu v I. rade ani odporcu v II. rade.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: zmluva o pôžičke č. 1053580196, podmienky k zmluve o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, dohoda o pristúpení k záväzku, predžalobná upomienka, doručenka s dátumom uloženia 25.03.2011, prehľad splátok a úhrad, výpis z obchodného registra na spoločnosť Consumer Finance Holding z 08.07.2014, výpis z obchodného registra na odporcu v I. rade z 08.07.2014, zmluva o postúpení pohľadávok z 10.06.2014, identifikácia postúpenej pohľadávky, výpis z obchodného registra na odporcu v I. rade z 09.09.2014, zmluva o pôžičke č. 1053580196, všeobecné obchodné podmienky, podmienky k zmluve o pôžičke OP 4, dohoda o pristúpení z záväzku, výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 14.08.2015, výpis z obchodného registra na odporcu v I. rade z 14.08.2015 a výpis z lustrácie registra obyvateľov na odporcu v II. rade z 18.08.2015.

Po tomto vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu, podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca v I. rade uzatvorili dňa 23.05.2010 zmluvu označenú ako „Zmluva o pôžičke“ a to pod číslom 1053580196. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi v I. rade úver vo výške 1.135,40 eur za účelom financovania nákupu kancelárskej a výpočtovej techniky. Poskytnutý úver sa

odporca v I. rada zaviazal splácať v 36 splátkach, v splátke vo výške 29,90 eur. Odporca v I. rade z poskytnutého úveru uhradil iba sumu 59,- eur. Z dohodnutých splátok vo výške 29,90 eur v lehote splatnosti žiadnu splátku neuhradil. Medzi účastníkmi bola zmluvne dohodnutá, a to v článku 5. 5.5 písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok, možnosť zmeny doby splácania. Na základe uvedeného právny predchodca navrhovateľa vyzval výzvou zo dňa 18.03.2011 odporcu v I. rade k okamžitej úhrade všetkých splátok a to vo výške istiny 1.076,40 eur, a to najneskôr do troch dní od doručenia výzvy. Medzi účastníkmi bolo v článku 14 bod 14.2 Všeobecných obchodných podmienok dohodnuté, že písomnosť sa považuje za doručenú odporcovi v I. rade piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podaná na poštovú prepravu. Výzva na okamžitú úhradu všetkých splátok bola odporcovi v I. rade doručená dňa 27.03.2011 a lehota na úhradu všetkých splátok odporcovi uplynula dňa 30.03.2011. Zmluvou o pristúpení k záväzku, ktorá bola uzatvorená písomne medzi odporcom v II. rade a právnym predchodcom navrhovateľa, odporca v II. rade pristúpil k záväzku odporcu v I. rade. Na základe uzatvorenej zmluvy sa odporca v II. rade zaviazal uhradil dlh zo zmluvy o pôžičky č. 1053580196 ako pristupujúci dlžník popri pôvodnom dlžníkovi a zároveň vyhlásil, že sa stáva dlžníkom právneho predchodcu navrhovateľa popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 vstúpil do práv právneho predchodcu navrhovateľa navrhovateľ.

Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa prvá veta dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie <aspi://module='ASPI'&link=' %2523531'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tu platí obdobne.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov a zmluvy súd vec právne posúdil takto: Súd prvotne posudzoval charakter účastníkov konania, za účelom posúdenia správnej aplikácie príslušného právneho predpisu t. zn. alebo . Z údajov uvedených v zmluve, z ktorej plnenie je predmetom tohto konania vyplýva, že zmluva bola uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa, právnickou osobou a odporcom v I. rade, právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v zmysle podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval súd na predmetnú vec príslušné ustanovenia . Zároveň súd poukazuje na to, že predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť peňažné prostriedky na účet tretej spoločnosti za účelom splnenia záväzku odporcu v I. rade z titulu úhrady kúpnej ceny za predmet kúpy, ktorý bol v zmluve špecifikovaný ako kancelárska a výpočtová technika.

Zmluva o úvere obsahuje dostatočne určito všetky podstatné zákonné náležitosti predmetného zmluvného typu, preto súd mal za to, že v uvedenom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v I. rade.

Navrhovateľ preukázal výšku poskytnutého úveru predloženými listinnými dôkazmi. Z nich súd mal za preukázané, poskytnutie úveru vo výške zaplatenej kúpnej ceny za predmet kúpy, ktorá predstavovala sumu 915,- eur. Zároveň medzi účastníkmi bola v súlade so zákonom dohodnutá cena úveru vo výške úroku vo výške 16,70 % ročne a s celkovými nákladmi vo výške 220,40 eur. Splácanie úveru bolo dohodnuté v 36 splátkach po 29,90 eur, pričom výška istiny už v sebe zahrňovala aj dohodnutú výšku úroku. Odporcovia právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradili splátku 1. až 10. Desiata splátka bola splatná dňa 28.02.2011, pričom následne, pred splatnosťou 11. splátky právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu v I. rade na základe dohody v článku 5 Všeobecných obchodných podmienok k okamžitej splatnosti úveru v celej jeho poskytnutej výške a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Medzi účastníkmi bola v rámci zmluvných podmienok dohodnutá aj tzv. fikcia doručenia a to pre prípad neprevzatia zásielky adresátom. Pre uvedený prípad sa zásielka považovala za doručenú piaty deň od jej odoslania t. zn. v uvedenom prípade, sa zásielka považovala za doručenú dňa 27.03.2011, kedy bol odporca v I. rade zároveň vyzvaný na okamžitú úhradu celej výšky poskytnutého úveru a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Táto lehota odporcovi v I. rade uplynula dňa 30.03.2011 a odporca v I. rade sa dostal do omeškania s úhradou svojej zmluvnej povinnosti od 31.03.2011, preto zároveň súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania voči odporcovi v I. rade za skoršie obdobie, nakoľko nemal skôr preukázané omeškanie odporcu v I. rade.

Čo sa týka výšky priznanej sumy nároku, súd mal preukázané neuhradenie desiatich splatných splátok po 29,90 eur t. zn. celkovo 299,- eur a neuhradenie zvyšku tzv. čistej istiny, bez dohodnutého úroku, ku dňu okamžitej zmenenej splatnosti vo výške 618,28 eur t. zn. v celkovej výške 917,28 eur. K uplatnenej čistej istine súd uvádza, že mal preukázanú jej výšku v celkovej výške 618,28 eur a to na základe

vstupných údajov uvedených v zmluve (nakoľko dohodnutý úrok bol vo výške 220,40 eur, ktorý bol súčasťou splátok t. zn. na jednu splátku vo výške 6,12 eur, potom tzv. čistá istina je vo výške 23,78 a to x 26 neuhradených splátok = 618,28 eur). Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 105,54 eur, ktorej dôvodnosť odôvodňoval dojednaním článku 12 bod 12.2. Súd však poukazuje na predmetné dojednanie z ktorého vyplýva, že navrhovateľ resp. právny predchodca navrhovateľa do práv ktorého vstúpil navrhovateľ, bol oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. V tridsiaty deň po dobe splatnosti je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Odporca v I. rade sa dostal do omeškania s úhradou prvej až deviatej splátky vo výške 29,90 eur, t. zn. uplynutím tridsiateho dňa (ktorý v prípade 1 až 9 splátky uplynul pred novo určením lehoty splatnosti) mu vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z každej splátky t. zn. vo výške 9 x 2,99 t. j. 26,91 eur. Následne sa odporca v I. rade dostal do omeškania aj s úhradou desiatej splátky a uplynutím 30 dňa od splatnosti desiatej splátky vznikla odporcovi v I. rade povinnosť uhradiť navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % hodnoty splátky, t. zn. vo výške 2,99 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 19.04.2011, t. zn. od 20.04.2011 sa dostal do omeškania. Následne sa odporca v I. rade dostal do omeškania aj s úhradou zvyšku istiny a to uplynutím lehoty na plnenie dňa 30.03.2011 a to vo zvyšku istiny t. j. 618,28 eur t. zn. vznikol mu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % hodnoty t. j. 61,83 eur t. zn. celkovo na zmluvnú pokutu vo výške 96,27 eur, preto súd nárok vo zvyšnej časti zamietol. Medzi účastníkmi bolo zároveň dohodnuté, že navrhovateľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu uplynutím 30. dňa od doby splatnosti dohodnutej splátky úveru, kedy sa zmluvná pokuta stáva zároveň splatnou, t. zn. navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie poslednej časti zmluvnej pokuty až uplynutím 30 dňa od novo stanovenej doby splatnosti t. zn. až 29.04.2011, kedy sa stala zmluvná pokuta zároveň aj splatnou, a preto sa odporca v I. rade dostal do omeškania v časti zmluvnej pokuty 66,37 eur až od 30.04.2011.

Zhrnúc vyššie uvedené súd mal preukázanú dôvodnosť nároku v časti istiny vo výške 1.009,01 eur, ktorá pozostáva z neuhradených desiatich splátok vo výške 299,- eur, čistej istiny bez úroku vo výške 618,28 eur a zmluvných pokút vo výške 29,90 eur vo vzťahu k splátkam po 29,90 eur a vo výške 61,83 eur vo vzťahu k omeškaniu s úhradou sumy 618,28 eur.

Úrok z omeškania súd priznal navrhovateľovi v zákonnej výške. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade s návrhom zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia , podľa predpisov občianskeho práva. Odporca v I. rade sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti troch dní, určenej navrhovateľom v predžalobnej upomienke dňa 18.03.2011, dostal od jej uplynutia od 31.03.2011 do omeškania (ako už bolo vyššie uvedené, predmetná výzva sa v zmysle čl. 14.2 Všeobecných obchodných podmienok považuje za doručenú piatym dňom od odoslania na poštovú prepravu t. zn. bola doručená dňa 27.03.2011 a lehota troch dní plynula do 30.03.2011). Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1 % (v čase od 13.05.2009 do 12.04.2011) t. zn. zákonné úroky za použitia , , predstavujú 9 %, ktoré súd navrhovateľovi v súlade s návrhom priznal. Navrhovateľ žiadal priznal úrok z omeškania z celého uplatneného nároku od rovnakej doby a to od 29.03.2011. Vykonaným dokazovaním mal súd však preukázané, že odporca v I. rade sa dostal do omeškania s úhradou iba časti uplatneného nároku a to až od 31.03.2011 a to vo výške 882,99 eur ( 856,08 eur čistá istina bez úroku + 26,91 eur zmluvná pokuta za neuhradenie prvých deväť splátok v lehote splatnosti), vo vzťahu ktorému nároku súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 882,99 eur od 31.03.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti tzn. za obdobie do 31.03.2011 súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšnej časti, a to v časti zmluvnej pokuty, ktorá sa stala vo vzťahu k odporcovi v I. rade, ako už bolo vyššie uvedené v časti splatná dňa 19.04.2011 vo výške 2,99 eur a v časti 61,83 eur splatná dňa 29.04.2011, súd priznal úrok z omeškania od uplynutia splatnosti t. zn. vo výške 9 % ročne zo sumy 2,99 od 20.04.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 61,83 eur od 30.04.2011 do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ním uplatnenej, nakoľko súd nemôže navrhovateľovi priznať viac ako si uplatňuje v návrhu, vzhľadom k tomu, že medzičasom došlo k zvýšeniu sadby ECB na 1,25. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil úrok z omeškania aj z úroku vo výške 61,20 eur, ktorý bol súčasťou prvých desiatich mesačných splátok. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle príslušenstvo pohľadávky tvorí úrok, úrok z omeškania a poplatok z omeškania.

Pohľadávka predstavuje, v zmysle definície uvedenej v , peňažné plnenie (istinu), na ktorú má veriteľ právo na základe hlavného záväzkového vzťahu, ku zmene ktorého dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným, pričom splnením hlavného záväzkového vzťahu, zaniká aj akcesorický záväzok. Tým, že však dlžník nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie s plnením vlastného dlhu (istiny ako takej). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v uvedenom prípade úroky z omeškania z dojednaných úrokov) nepriznáva veriteľovi ako , tak ani subsidiárne použiteľný . Ani jeden z týchto zákonov nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa rozumie v zmysle úpravy pohľadávkou istina (t. j. plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani zo znenia , nakoľko by sa príslušenstvu pohľadávky priznalo postavenie nie príslušenstva ale samotnej pohľadávky. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. z 24.03.2004 k uvedenej veci uviedol, že znením nie je dotknuté právo účastníkov konania dohodnúť sa (typovo napríklad v zmluve o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny t. zn. že k nej budú podľa dohody účastníkov pripočítané a následne potom veriteľovi vznikne právo požadovať od dlžníka pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny, aj úrok z omeškania. Týmto spôsobom sa však nepožaduje úrok z omeškania z úrokov ale už z istiny. S uvedeným právnym názorom sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Z predloženej zmluvy medzi účastníkmi nevyplýva, že by sa nesplatené úroky stali súčasťou istiny, preto vzhľadom k tomu, že navrhovateľ požadoval úroky z omeškania z úrokov, súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 61,20 eur od 31.03.2011 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. Na základe osobitnej dohody o pristúpení k záväzku, pristúpil k záväzku z uzatvorenej zmluvy o úvere odporca v II. rade. Podľa kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie tu platí obdobne. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom pristúpenia k záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom (súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. ). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/pristupenie-k-zavazku/ zabezpecovaci-charakter-pristupenia-k-zavazku.html>

Vzhľadom k tomu, že na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 23.05.2010, ktorú uzatvoril odporca v II. rade s právnym predchodcom navrhovateľa, sa odporca v II. rade stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, odporcovi v I. rade, súd rozhodol o povinnosti obidvoch odporcov voči navrhovateľovi ako povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi predmetnú zmluvnú povinnosť. Odporca v II. rade uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku nespochybnil, v konaní sa bránil tým, že bol v jeho prípade porušený zákon o ochrane spotrebiteľa a to § 17, z dôvodu, že mu postúpenie pohľadávky z právneho predchodca navrhovateľa na navrhovateľa nebolo oznámené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa je v uvedenom prípade, vzhľadom na charakter uzatvorenej dohody, vylúčená. Dohoda o pristúpení k záväzku v zmysle definícii spotrebiteľského právneho vzťahu ( ) nespĺňa uvedené kritériá, nakoľko navrhovateľ v rámci tejto dohody nevystupuje ako subjekt, ktorý by poskytoval akékoľvek vzájomné plnenie odporcovi v II. rade a rovnako odporca v II. rade nevystupuje ako subjekt, ktorý by akékoľvek plnenie prijímal. Preto táto dohoda nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto nie je možné na ňu aplikovať ani ustanovenia zákonov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Rovnako súd poukazuje aj na to, že ani právny vzťah, z ktorého práva a povinnosti boli zabezpečené práve dohodou o pristúpení k záväzku, nie je spotrebiteľským právnym vzťahom. Vzhľadom k tomu, že v zmysle sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia obchodno-záväzkových vzťahov t. zn. rovnaký režim má aj zabezpečujúci právny vzťah, uplatnenie inej povahy zabezpečovacieho právneho vzťahu t. zn. občiansko-právnej, je vylúčené. Vzhľadom k uvedenému, súd obranu odporcu v II. rade považoval za nedôvodnú.

K úplnosti súd uvádza, že odporcovi v II. rade, ako aj odporcovi v I. rade, bolo postúpenie pohľadávky právnym predchodcom navrhovateľa na navrhovateľa riadne oznámené, a to cestou súdu. K postúpeniu pohľadávky došlo počas súdneho konania, pričom súd uznesením č. k. -24 zo dňa 06.08.2014 pripustil, aby do konania namiesto právneho predchodcu navrhovateľa vstúpil navrhovateľ. Toto uznesenie bolo účastníkom riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2014. Odporca v II. rade namietol neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že postupca neinformoval odporcu v I. rade ani odporcu v II. rade. Podľa názoru súdu informovanie resp. neinformovanie o postúpení pohľadávky nemá vplyv na platnosť resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Táto bez ohľadu na informačnú povinnosť platnou zostáva, avšak porušenie tejto povinnosti má iné účinky, a to že dlžník sa môže zbaviť svojho dlhu ešte plnením aj pôvodnému veriteľovi. To že by dlh dlžníka zanikol, a to práve neoznámením postúpenia pohľadávky zo strany postupcu plnením pôvodnému veriteľovi, tým sa odporca v II. rade v tomto konaní nebránil. Preto súd aj túto obranu odporcu v II. rade považoval za nedôvodnú.

Avšak súd mal za to, že nemožno od odporcu v II. rade požadovať aj úhradu úrokov z omeškania za rovnaké obdobie ako od odporcu v I. rade, nakoľko súd nemal preukázané, že odporca v II. rade sa dostal do omeškania v rovnakom čase ako odporca v I. rade. Nakoľko súd nemal zo strany navrhovateľa preukázanú výzvu na plnenie, za výzvu na plnenie považoval až doručenie návrhu v predmetnej veci, ku ktorému došlo dňa 15.10.2014 t. zn. priznal navrhovateľovi voči odporcovi v II. rade úrok z omeškania v zákonnej výške, a to vo výške 8,05 % ročne (zákonný úrok v čase omeškania) až od 16.10.2014 do zaplatenia a vo zvyšku súd nárok navrhovateľa zamietol.

Podľa žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , a to tak že, navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti. Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.