Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23CoP-54-2022.pdf
PDF · 149.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. X, F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, so sídlom Hlavná 27/A, Trnava a otca G. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, F. zastúpený: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/7/2021 - 28 zo dňa 07.02.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti výroku I., ako aj v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že počnúc štvrtým mesiacom po vykonateľnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od utorka 16.00 hod. do stredy 19.00 hod. a od piatku 16.00 hod do nedele do 19.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod do štvrtka do 19.00 hod., pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku a dohodnúť si náhradný termín stretnutia. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v čase od utorka 16.00 hod. do stredy do 19.00 hod a piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku a dohodnúť si náhradný termín stretnutia. Výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol, výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17Pc/13/2019-247 zo dňa 7.12.2020 v časti úpravy styku otca s maloletým a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 26 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a dospel k záveru, že rozhodujúcim kritériom pre zmenu už právoplatného rozhodnutia nie je doba, po ktorú je predošlé rozhodnutie v účinnosti, t. j. v danom prípade doba, v rámci ktorej sa realizuje styk maloletého A. s jeho otcom. Matka ako i jej právna zástupkyňa v konaní argumentovali, že styk maloletého s otcom, upravený predošlým rozhodnutím, trvá len pár mesiacov, a z tohto dôvodu nie je nateraz možné zmeniť už právoplatné rozhodnutie o úprave styku. Je zrejmé, že dĺžka trvania styku určeného na základe právoplatného rozhodnutia nie je relevantná v zmysle § 26 zákona o rodine a nie je ani určujúcim kritériom. Určujúcim kritériom je zmena pomerov. Súd tak tvrdenia právnej zástupkyne matky o tom, že ak by sa neprihliadlo na dobu, po ktorú je predošlé rozhodnutie v platnosti, považoval za bezpredmetné a nemajúce oporu vo vyššie citovanom ustanovení. Zákon o rodine totiž zavádza túto výnimku nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností vzhliadnuc k najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý sa mení a vyvíja, ako i s tým, ako maloleté dieťa rastie, a ako sa postupne stáva osobou s vlastným názorom a postojom. K uvedenému zákon o rodine vzhliada práve cez optiku najlepšieho záujmu maloletého. V tejto súvislosti súd poukazuje i na čl. 5 zákona o rodine, ktorý zakotvuje záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to s potrebou rešpektovania individuality dieťaťa ako takého. Súčasne podľa čl. 32 Listiny základných práv a slobôd majú deti právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Je nutné rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného rodiča, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi. (čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa.)
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17Pc/13/2019 zo dňa 7.12.2020 došlo k zásadnej zmene pomerov a je daný dôvod na rozšírenie styku otca s maloletým. V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že maloletý A. dovŕšil 4 roky, navštevuje materskú školu, kde nie je s rodičmi, a kde sa učí samostatnosti. Maloletý si uvedomuje svoju identitu, pričom rodičia ho ovplyvňujú najmä svojím výchovným prístupom, vyjadrovaním vzťahu k nemu, hodnotením jeho správania, hodnotením jeho osoby. Vo všeobecnosti platí, že rodina je v období predškoláka naďalej najdôležitejším socializačným činiteľom a najväčším zdrojom postojov, názorov, spôsobov správania sa, sú naďalej rodičia. Najvýznamnejším pokrokom u tohto dieťaťa je diferenciácia rolí mužskej a ženskej a osvojovanie si tej svojej role (Jakabčic, 2002). Dieťa sa učí predovšetkým napodobňovaním a identifikáciou, preto je dôležité, aby v rodinách dostatočne fungovali ženský i mužský vzor. (Vybrané kapitoly z vývinovej psychológie, autor: Ľubica Gáborová, Dáša Porubčanová). Aj s ohľadom na uvedené má súd za to, že pre maloletého A., ktorý je v predškolskom veku, je pre jeho ďalší vývoj nielen vhodné, ale aj potrebné, aby trávil čas nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože tak ako pri matke si maloletý osvojuje ženský vzor, pri otcovi si maloletý osvojuje mužský vzor. Naviac z listinných dôkazov predložených otcom, t. j. zo spoločných fotografií s maloletým, bolo zrejmé, že maloletý si čas strávený s otcom užíva, je veselý a spokojný. Takýto záver vyplýval aj zo šetrenia pracovníkov úradu práce v bydlisku otca a to v čase, keď tam bol aj maloletý.
Matka v rámci svojho výsluchu uviedla, že maloletý sa jej každý deň pýta, že čo bude robiť, kam pôjde po škôlke a kde bude ona ako mama. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý matku potrebuje a chce byť s ňou, avšak to nevylučuje, že sa teší keď je so svojím otcom a v jeho prítomnosti. Hoci sa matka snaží vynahradiť maloletému všetku lásku, lásku jeho otca mu nenahradí, nakoľko to nie je možné, keďže takúto lásku môže dať maloletému len jeho otec. Z vyjadrení matky bolo zrejmé, že odmieta prijať navrhovateľa ako otca a umožniť mu, aby viac trávil čas so synom tvrdiac, že jej to maloletý nepovedal. A súčasne snahy otca o to, aby sa viac s maloletým mohol stretávať, vnímala ako šikanózne, bez toho, aby maloletého akýmkoľvek spôsobom podporila a otcovi pomohla pri budovaní vzťahu s jeho synom. Otec je nevyhnutnou súčasťou života maloletého A. a hoci matka túto skutočnosť nechce prijať, nezmení sa to. Taktiež v priebehu pojednávania matka vyslovila hnev, že kvôli otcovi maloletého musí chodiť na súdy, avšak bolo tomu tak preto, že akúkoľvek snahu otca o uzavretie dohody odmietala s tým, že to nie je vhodné pre maloletého, a to bez akejkoľvek snahy, aby maloletému dala možnosť si na otca zvykať, pričom otec chce s maloletým ako svojím synom tráviť času viac. Z tohto dôvodu sa vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu, nakoľko bez súdneho rozhodnutia, matka maloletého A. odmietala akékoľvek návrhy zo strany otca. Uvedené mal súd preukázané aj vykonaným dokazovaním, keď sa pokúsil o uzavretie dohody, avšak matka rázne nesúhlasila. Pritom dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, ktoré kultivovaným správaním rodičov získavajú pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Súčasne súd navrhol účastníkom konania možnosť dostavenia sa k referátu poradensko - psychologických služieb, avšak matka odmietala, aby sa na maloletého A. uplatňovali „štandardy psychológov“. Súčasne navrhovateľ uviedol, že už v minulosti na referáte boli, avšak bez úspešného výsledku. Matka v konaní namietala, že úrad práce nevykonal šetrenie pomerov v jej domácnosti, ale vykonal tak len v domácnosti otca. K uvedenému súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že maloletý A. je zverený do osobnej starostlivosti matky, nebolo sporné, že má vytvorené v domácnosti matky vhodné podmienky. Vzhľadom k tomu, že sa otec domáhal rozšírenia styku, bolo potrebné prešetriť pomery u neho, keďže vhodnosť pomerov u matky nebola spochybnená. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázanú potrebu úpravy styku maloletého s otcom, resp. jeho rozšírenie, nakoľko to bolo v najlepšom záujme maloletého A., pričom súd zastáva názor, že čím skôr začne takýto rozšírený styk, tým je to pre maloletého A. dôležitejšie a vhodnejšie. Súčasne bude v najlepšom záujme A., ak aj matka bude takýto styk maloletého s otcom rešpektovať, a najmä podporovať. Len tak vytvorí pre maloletého dostatočný priestor a možnosti pre jeho zdravý vývoj.
K tvrdeniam matky, že maloletý A. nikdy nebol sám, nakoľko žijú v dome spolu so starými rodičmi (rodičmi matky) a denne sa maloletý A. stretáva so svojimi bratrancami a sesternicami nie sú relevantné pre to, aby nebolo umožnené otcovi sa viac stretávať s maloletým A., nakoľko tak prítomnosť príbuzných zo strany matky ako i prítomnosť príbuzných zo strany otca sú pre maloletého prospešné. Nie je dôvod, aby bolo maloletému upreté stretávať sa aj so starými rodičmi a celou rodinou zo strany otca.
Okrem vyššie uvedeného bolo ďalšou podstatnou zmenou to, že navrhovateľ bol rozsudkom č. k. 17Pc/13/2019-247 určený za otca maloletého A. a súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým tak, že sa stretával s maloletým bez prítomnosti matky. Tak ako matka aj otec v konaní potvrdili, že styk, ktorý bol upravený neodkladným opatrením a následne rozsudkom v konaní sp. zn. 17Pc/13/2019 prebiehal. Všetky tieto okolnosti boli predpokladom na to, aby došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým, aby bolo aj otcovi a maloletému A. umožnené viac sa zblížiť a aby sa ich vzájomný vzťah upevnil. Súd mal za to, že neboli dané žiadne prekážky na to, aby sa styk otca s maloletým rozšíril a nebránilo tomu ani ustanovenie § 26 zákona o rodine, keď mal súd za preukázanú takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zásah do právoplatného rozhodnutia, keďže to bolo v najlepšom záujme maloletého. Argumenty matky boli jej subjektívnymi pocitmi, bez toho, aby rešpektovala právo dieťaťa na druhého rodiča a práva samotného otca na možnosť byť s maloletým dieťaťom. Iné dôkazy súdom vykonané neboli, nakoľko neboli účastníkmi navrhnuté a súd nepovažoval za dôležité vykonať ďalšie dôkazy, keďže mal preukázané splnenie podmienok pre úpravu, resp. rozšírenie styku navrhovateľa s maloletým.
V neposlednom rade súd poukázal aj na rozhodnutie č. k. 17Pc/13/2019-247, ktoré je súčasťou tohto súdneho spisu a z ktorého vyplýva, že už v tomto konaní matka odmietala potvrdiť otcovstvo navrhovateľa a súhlasila so stykom otca s maloletým len v rozsahu dvoch hodín každý druhý týždeň. Už v tomto konaní matka odmietala rozšírenie styku a z jej strany nebolo možné uzatvoriť akúkoľvek dohodu a upraviť styk musel súd svojím rozhodnutím. Už z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplývalo, že otec sa bude domáhať rozšírenia styku s maloletým, pričom súdom upravený styk v uvedenom rozhodnutí bol predpokladom na to, aby sa styk otca s maloletým v budúcnosti rozšíril.
Súd však nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu. Otec sa domáhal úpravy styku s maloletým tak, že bude oprávnený sa stretávať so synom každý nepárny týždeň od utorka 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. Pritom v párnom týždni to boli dva dni a 5 hodín, a v nepárnom týždni 2 dni a 5 hodín. V súčasnosti styk otca s maloletým prebieha každý nepárny utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Teda v nepárnom týždni to bolo 6 hodín a v párnom týždni 11 hodín. Súd mal za to, že rozširovať styk otca s maloletým bolo potrebné postupne, aby bolo maloletému umožnené sa adaptovať na nové zmeny a aby si postupne na tieto zmeny zvykal. Z tohto dôvodu súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, majúc za to, že bude v najlepšom záujme maloletého, ak sa styk bude rozširovať postupne, teda najskôr bude prespávať maloletý u otca každý týždeň jednu noc, a ďalší deň bude ponechaný styk otca s maloletým tak, ako tomu bolo doteraz. Z tohto dôvodu súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do stredy do 19.00 a každý nepárny piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň je otec oprávnený sa stretávať s maloletým A. od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00. Z uvedeného tak vyplývalo, že súd pokračoval v línii už nastaveného bežného styku otca s maloletým, ktorý ako bolo účastníkmi konania potvrdené, fungoval, čím neboli dané žiadne prekážky, aby maloletý začal u otca prespávať a vytvárať si spoločné rituály tak, ako ich mal maloletý so svojou matkou. Z uvedeného súdom rozšíreného styku bolo zrejmé, že súd v časti kopíroval styk tak, ako bol upravený predošlým rozhodnutím a súčasne styk otca rozšíril o prespávanie na jeden deň v každom týždni. Súd mal za to, že takto upravený styk bude ďalšou možnosťou otca na upevnenie jeho vzťahu so synom a umožnením ich ďalšieho zblíženia, a súčasne nedôjde k narušeniu stereotypov maloletého A., ktoré má vytvorené s matkou, teda upravený styk otca s maloletým vyplýva z tvrdení rodičov na pojednávaní a bude v najlepšom záujme maloletého. Súd nepovažoval v tomto čase za vhodné, aby bol upravený styk otca s maloletým aj počas prázdnin, nakoľko je potrebné budovať bežný styk otca s maloletým s postupným prespávaním a až po jeho osvedčení vyriešiť otázku prázdnin a prípadne i sviatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (výrok I. a III.) podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Matka s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. Uviedla, že hoci nemožno súdu prvej inštancie uprieť, že vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie a rozoberal a vyhodnocoval rôzne skutočnosti, tou najpodstatnejšou – a to podstatnou zmenou pomerov, sa však zaoberal iba minimálne, keď konštatoval, že súd môže zmeniť svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, keď nastane podstatná zmena pomerov, pričom za podstatnú zmenu pomerov považoval vyšší vek maloletého, pričom maloletý mal v čase správoplatnenia (10.07.2021) predchádzajúceho rozsudku, tri a pol roka a otec podal svoj návrh na zmenu úpravy styku 27.12.2021, t. j. v čase keď maloletý mal štyri roky. Inú podstatnú zmenu pomerov súd prvej inštancie neuviedol a ani nezistil.
Matka poukázala na to, že súd prvej inštancie vážne pochybil, keď za podstatnú zmenu pomerov považoval iba vyšší vek maloletého dieťaťa a obáva sa, že v tomto prípade sa potom právoplatné a súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností bude môcť meniť vždy, keď maloletý bude o niečo starší. Matka nemôže súhlasiť s týmto názorom súdu, pretože aj napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu nebola preukázaná dôvodnosť návrhu otca a v súvislosti so zisťovaním zákonnej podmienky podstatnej zmeny pomerov, otec nepreukázal podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy styku otca s maloletým.
Všetky skutočnosti boli riešené a doriešené už v konaní vykonávanom na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 17Pc/13/2019. Dôkazy vykonané v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku sa v podstate iba zopakovali. Matka síce s rozsudkom sp. zn. 17Pc/13/2019 nebola spokojná (na rozdiel od otca, ktorý s ním zrejme spokojný bol, pretože odvolanie nepodal) a podala proti nemu odvolanie (neúspešné), avšak rozsudok sp. zn. 17Pc/13/2019 zo dňa 7.12.2020 aj v časti úpravy styku otca s maloletým rešpektuje. Pretože otcovi sa nepodarilo preukázať od vydania tohto rozsudku žiadne zmeny pomerov podstatného charakteru, nebolo namieste, aby súd prvej inštancie návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým vyhovel a tak zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Pc/13/2019 zo dňa 7.12.2020 v časti úpravy styku otca s maloletým. Týmto postupom podľa názoru matky súd prvej inštancie porušil jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty, pretože k zmene rozsudku o výchove môže dôjsť, iba ak sa zmenia pomery na strane účastníkov, inak v zásade zmena právoplatného rozhodnutia súdu nie je prípustná, pretože by zasahovala do právnej istoty strán a upierala stranám právo na spravodlivý proces.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že trvá na tom, že zmena pomerov nastala a je v najlepšom záujme dieťaťa rozšíriť styk s otcom. Akceptuje názor OS TT, že adaptácia dieťaťa na prespávanie u otca má byť postupná.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec zo zákonných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákon č. 160/2015 Z. z. CSP a to v zamietajúcej časti. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že maloletý A. nie je adaptovaný na otcovu starostlivosť natoľko, aby u otca mohol prespávať, resp. stráviť niekoľko po sebe nasledujúcich dní, resp. že je natoľko naviazaný na svoju matku a zvyknutý na jej starostlivosť, že by nebolo v jeho najlepšom záujme výraznejšie rozšíriť stretávanie s otcom.
Súd prvej inštancie opomenul zistenia v konaní pred OS TT sp. zn. 17Pc/13/2019, že matka nastúpila do práce už po skončení materskej dovolenky, kedy maloletý už ako bábätko bol v starostlivosti cudzej osoby vybranej matkou (hoci sa o jeho starostlivosť uchádzal jeho otec - navrhovateľ aj starí rodičia z otcovej strany, ktorých matka maloletého odmietala). Následne maloletý zo starostlivosti cudzej panej – pestúnky prešiel do starostlivosti materskej škôlky. Dieťa teda bolo odmalička zvyknuté na starostlivosť aj iných osôb, popri matke. Na druhej strane ale matka od narodenia maloletého umožňovala navrhovateľovi ako otcovi maloletého stretávanie s maloletým, avšak len za jej prítomnosti, kedy chodili spoločne všetci traja aj na výlety. Avšak zásadne odmietala možnosť, aby otec a syn mali spoločne samostatne strávený čas, čo odôvodňovala prevažne svojím záujmom o to, aby „otcom“ jej dieťaťa bol jej manžel. Až súdnou cestou sa otcovi maloletého podarilo domôcť stretávania s maloletým synom, najprv len v prítomnosti matky a neskôr aj bez prítomnosti matky. Šetrenie ÚPSVR v domácnosti otca počas styku s maloletým preukázalo, že maloletý je na starostlivosť otca plne adaptovaný, že je s otcom a u otca šťastný a spokojný, je o neho otcom dobre postarané a má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj. Matka neuviedla jediný dôvod z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa, pre ktorý by nemalo dôjsť k rozšíreniu stretávania syna s otcom.
Maloletý pritom nemá problém už aktuálne u otca zaspať a pokojne spať, hoci mal možnosť zatiaľ len na poobedný spánok v sobotu. Maloletý má otca rád, je u neho v uvoľnenej a spontánnej atmosfére, spolu aj varia (samozrejme maloletý vzhľadom na svoj vek len drobnú aktivitu, ako pomiešanie, posolenie), aj sa hrajú, aj upracú hračky. Nebol zistený súdom žiaden dôvod, pre ktorý by stretávanie maloletého s otcom malo byť naďalej výrazne limitované. Jediným dôvodom zisteným súdom pre limitovaný/úzky styk bolo, že doteraz bol styk otca a syna limitovaný/úzky. Vek dieťaťa stúpa a jeho psychické, sociálne, výchovné a vývinové potreby tu sú dané, dieťa sa vo veku, v akom je maloletý, vyvíja závratnou rýchlosťou, a stále (napriek zhode vo výchovno-vzdelávacích aj psychologických aj právnych vedeckých odboroch o dôležitosti otca) nemá vo svojom živote dostatočne zastúpeného otca.
Súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke určenia primeraného rozsahu stretávania/styku maloletého A. s jeho otcom. Súd prvej inštancie správne poukázal na právo dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov, správne poukázal na príslušnú právnu úpravu i ustálený vedecký názor aj všeobecné ľudské povedomie o dôležitosti oboch rodičov v živote dieťaťa, správne vysvetlil, prečo je potrebné pristúpiť k rozšíreniu styku maloletého A. s jeho otcom. Správne poukázal na potrebu mužského vzoru a poznanie spoločenskej role otca dieťaťom a vedenie dieťaťa, obzvlášť chlapca, k stotožneniu s mužským vzorom, ktorý mu je zároveň biologicky a citovo blízky – s ktorým sa môže jednoducho stotožniť, byť ako on.
Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že zmena pomerov nastala zásadná oproti poslednému konaniu. Z biologického otca sa stal aj právny otec, a teda získal práva otca, maloletý vyrástol z bábätka na škôlkara, a zvykol si na starostlivosť aj od otca, a to poskytovanú mu bez prítomnosti matky. To sú zásadné zmeny odôvodňujúce rozšírenie styku otca a syna zo 6, resp. max. 11, hodín týždenne. Vzhľadom na vek dieťaťa – maloletého A., ktorý už dokáže vyjadriť svoje preferencie, aj realizáciu stretávania otec – syn bez prítomnosti matky, kedy bol maloletý preukázateľne spokojný a šťastný a nenastali žiadne problémy u maloletého, došlo k osvedčeniu všeobecne akceptovaného predpokladu, že je v najlepšom záujme dieťaťa stretávať sa aj s otcom, aj v tomto individuálnom prípade maloletého A.. Súd prvej inštancie ale nesprávne právne posúdil, že na naplnenie práva maloletého A. na otca je postačujúce stretávanie v rozsahu iba 30 hodín týždenne, čo nie sú ani dva zo siedmych dní (!) a to ešte prerušovane, pričom z uvedených 30 hodín 10 hodín maloletý prespí a minimálne 7 je v škôlke. Otcovi tak v nepárnom týždni ostane k dispozícii s bdelým dieťaťom len 13 hodín v nepárnom týždni. V párnom týždni má byť styk otca s maloletým len 35 hodín, opäť prerušovane, z ktorých 12 maloletý prespí a minimálne 7 hodín je v škôlke a tak otcovi ostáva len 16 hodín v párnom týždni. Otec nemá žiadnu možnosť ísť s dieťaťom na výlet mimo svojej domácnosti, nemá možnosť vziať ho na dovolenku, nemá možnosť naučiť ho lyžovať či iné športy vyžadujúce dlhšiu cestu mimo bydliska rodičov a maloletého. Dieťa vôbec nemá možnosť s otcom spoznávať svet. Zároveň akékoľvek ďalšie rozšírenie styku vyžaduje zmenu pomerov, kedy protistrana bude istotne namietať, že k zmene pomerov nedochádza. Preto akékoľvek rozšírenie stretávania maloletého s otcom bude v najbližších – pre budovanie vzťahu otec – syn – kľúčových rokov, z právnych dôvodov komplikované, ak nie znemožnené.
Podľa ustálenej súdnej praxe, má každý z rodičov, ktorí spolu nežijú, a zároveň každé dieťa takých rodičov, právo na jeden ucelený víkend s každým z rodičov. Víkendy sú špecifické tým, že spravidla dieťa nenavštevuje školu, ani rodič zamestnanie, a tak je to čas pre rodinu a voľnočasové aktivity a výlety rodičov s deťmi. Žiaden rodič a žiadne dieťa by nemalo byť ochudobnené o tento rozmer života a vzťahu rodič – dieťa.
Keďže bolo preukázané, že maloletý je u otca rád a spokojný, že má u otca všetko potrebné zázemie, že otec je kompetentným rodičom, že jedinou prekážkou ich stretávania vo väčšom rozsahu je iracionálny nesúhlas matky; ako aj vzhľadom na potrebu stabilného výchovného prostredia a realizáciu práva dieťaťa na oboch rodičov, a zohľadniac aj súdom prvej inštancie zdôrazňované postupné adaptovanie maloletého na zmeny, otec má za to, že je potrebné, a teda navrhuje, aby súd druhej inštancie zmenil rozsudok nasledovne:
„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas prvých troch mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku každý nepárny kalendárny týždeň v čase od utorka 16.00 hod. do stredy do 19.00 hod. a piatok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Následne počnúc štvrtým mesiacom po vykonateľnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od utorka 16:00 h. do štvrtka 19:00 h. a každý párny týždeň od stredy 16:00 h. do nedele 19:00 h., s výnimkou letných školských prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletým prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne, pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku a dohodnúť si náhradný termín stretnutia.“
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že pôvodný rozsudok v časti V. nadobudol právoplatnosť 10.7.2021 a v zmysle úpravy V. výroku sa maloletý so svojím otcom začal stretávať v rozšírenej platnej úprave (každý nepárny utorok v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny štvrtok v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod.) od 10.10.2021.
Napriek tomu, že žiadnym spôsobom nedošlo k zmene pomerov u maloletého alebo u niektorého z účastníkov, otec po uplynutí necelých troch mesiacov platnosti rozšíreného styku - 27.12.2021 podal na súd ďalší návrh na zmenu úpravy styku a súd prvej inštancie mu vyhovel i keď len v časti jeho návrhu. Matka na toto porušenie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty súdom prvej inštancie reagovala zatiaľ iba tým, že podala odvolanie. Skutočnosti tvrdené otcom nepreukazujú žiadnu zmenu pomerov (o zásadnej ani nehovoriac) a zmenou pôvodného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Pc/13/2019 bol porušený zákon (súdom). Matka považuje za potrebné upozorniť, že ide o dieťa v rannom detstve a snaha otca urobiť si z maloletého svojho rovnocenného spoločníka je veľmi nešťastná. Aj rétorika, ktorú otec vo svojom odvolaní používa je neadekvátna stavu veci. To, že otec opisuje veci (a to aj pri iných príležitostiach) ako by bol vo svojich otcovských právach trvale ukracovaný, napr. cit. z jeho vyjadrení: „nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by stretávanie maloletého s otcom malo byť naďalej výrazne limitované..“ „...maloletý nemá vo svojom živote dostatočne zastúpeného otca... otec je odkázaný na niekoľko málo hodín so svojím dieťaťom do týždňa“, nesvedčí o poctivom prístupe otca k maloletému. Z vyššie uvedených dôvodov preto matka s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní rozhodne nesúhlasí.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; avšak v danom prípade je to len za predpokladu, že otec, teda mužský prvok, svojou osobnosťou, prirodzenou autoritou je schopný pomáhať maloletému a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii.
V zmysle čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletého sa domáhal určenia, že je otcom maloletého, pričom o určení, že G. C. E. je otcom maloletého A. B., ako aj o zverení, určení výživného a o úprave styku rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom pod č.k. 17Pc/13/2019-247 zo dňa 07. decembra 2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/4/2021- 296 zo dňa 30. júna 2021, kde styk bol upravený v rozsahu každý nepárny utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 16P/7/2021-28 zo dňa 07. februára 2022 rozhodol o rozšírení styku otca s maloletým a to v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, pričom išlo o rozšírenie styku predovšetkým v časovom rozmedzí o viac dní a i s prespaním.
Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok pre úpravu styku, preto ako je vyššie uvedené, vo veci nenariaďoval pojednávanie za účelom vykonávania alebo opakovania dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie stanovený rozsah styku nesprávne právne posúdil a preto s prihliadnutím k odvolacím dôvodom otca zmenil rozsudok súdu prvej inštancie.
Matka v odvolaní namietala, že od posledného rozhodnutia nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, aby bol návrh otca o zmenu úpravy styku dôvodný, keď postupom súd prvej inštancie porušil jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty, pretože k zmene rozsudku o výchove môže dôjsť, iba ak sa zmenia pomery na strane účastníkov, inak v zásade zmena právoplatného rozhodnutia súdu nie je prípustná, pretože by zasahovala do právnej istoty strán a upierala stranám právo na spravodlivý proces.
Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva požiadavka právnej istoty a legitímneho očakávania nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Uviedol tiež, že názorová nejednotnosť medzi súdmi je svojou povahou dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby (a to i pri nezmenenej právnej úprave) bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (nález Ústavného súdu Českej republiky z 20. júna 2007 sp. zn. III. ÚS 117/07). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože odráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy, poctivo hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky z 25.11.2014 sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti zmene judikatúry ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza k neustálemu vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu zákonom, doterajší, na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť, resp. prekonať (nález ÚS ČR z 12.12.2013 sp. zn. III. ÚS 3221/11).
Odvolací súd dopĺňa, že v danej veci sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. S ohľadom na prejednávanú vec, zohľadniac individuálne okolnosti každého jedného prípadu sa nedá paušálne uviesť kedy je možné iba zmenu veku dieťa považovať za dôvod na prípadnú zmenu úpravy styku. V danom prípade je možné aj len s ohľadom na vek dieťaťa, jeho zmenu považovať za zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu úpravy styku, keďže ide o dieťa, ktoré má v súčasnosti 4 roky, kedy sa jeho vzťah k druhému rodičovi, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti veľmi rýchlo vyvíja s ohľadom na jeho povahu, ale aj okolnosti na strane otca i matky. Tým, že otec nemal možnosť realizovať svoje práva od narodenia maloletého, keď aj keď ako uviedol matka od narodenia maloletého mu umožňovala stretávanie s maloletým, avšak len za jej prítomnosti, nemal vytvorený taký vzťah, ktorý by mu umožňoval stýkať sa s mal. častejšie ako bol styk upravený posledným právoplatným rozhodnutím. Otec má záujem podieľať sa na jeho výchove, pričom deti v tomto veku sa rýchlejšie prispôsobujú a adaptujú na nové prostredie a z dôvodu potreby upevňovania väzby medzi rodičom a dieťaťom, preto i návrh otca pokiaľ ide o rozšírenie styku s maloletých i len s ohľadom na zmenu veku dieťaťa sa javí ako dôvodný.
Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom, je vždy výsledkom konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery šité na mieru, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto nemôže reálne existovať ustálená rozhodovacia prax súdov ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.
Ohľadne podmienok na realizáciu styku s maloletým mal okresný súd prešetrené pomery v domácnosti otca, ktoré pomery boli vyhovujúce a neboli zistené žiadne nedostatky. Prvoinštančný súd mal za to, že je v záujme maloletého intenzívnejšia doba stretávania sa s otcom z dôvodu potreby upevňovania väzby medzi rodičom a dieťaťom a zdravý vývoj maloletého to napriek obavám matky, keď plnohodnotný styk dieťaťa so svojím biologickým rodičom má zásadnú prednosť pred želaniami matky.
Otec v odvolaní v podstate poukazoval na to, že styk upravený súdom sa javí ako nedostatočný, keď aj s ohľadom na pobyt maloletého v materskej škole a spánok maloletého nemôže plnohodnotne využívať svoj čas v záujme upevňovania vzťahov s maloletým.
Uvedená odvolacia námietka otca sa javí ako dôvodná, aj keď len čiastočne. Nepochybne je preukázané, že maloletý už má vytvorený vzťah k otcovi a čas, ktorý otec trávi so synom sa snaží využiť čo najlepšie, maloletý sa na stretnutia teší. Uvedené matkou nebolo vyvrátené a i šetrenie ÚPSVaR preukázalo, že maloletý je na starostlivosť u otca adaptovaný. Je však nutné upravovať styk otca s maloletým postupne a ako uviedol súd prvej inštancie kontinuálne s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutie tak, aby maloletý nepociťoval strach, úzkosť, resp. aby styk maloletého s otcom nebol v jeho neprospech, najmä pokiaľ ide o psychickú ujmu a jeho zdravý vývoj do budúcna. Vzhľadom k tomu, že je najskôr potrebná adaptácia maloletého i na prespanie u otca, a aby dlhodobejšia neprítomnosť matky maloletému nespôsobovala traumu, je vhodné styk upraviť postupne bez úpravy počas sviatkov, keďže je potrebné budovať bežný styk otca s maloletým postupným prespávaním a až po jeho osvedčení vyriešiť otázku prázdnin a sviatkov. Odvolací súd však zmenil styk upravený súdom prvej inštancie v tom, že umožnil otcovi mať styk v rozsahu viac hodín a i počas víkendu (nepárny týždeň), keďže v tom čase maloletý nie je v materskej škole a otec bude mať možnosť tráviť viac času s maloletým, prípadne absolvovať i nejaké podujatia, ktoré sa realizujú zväčšia cez víkend, najmä pre pracovnú zaneprázdnenosť rodičov.
Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie mal osvedčené, že doterajšia úprava styku otca s maloletým v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia o úprave styku rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. č.k. 17Pc/13/2019-247 zo dňa 07.12.2020 nie je zodpovedajúca, preto v posudzovanej veci je v záujme maloletého upraviť styk s otcom v širšom rozsahu.
V konaní bolo preukázané, že maloletý má k otcovi pozitívny vzťah a tento je treba ďalej rozvíjať za pomoci druhého rodiča, ktorý tomuto stretávaniu má napomáhať. Pri úprave styku a aj pri rozhodovaní o jeho zmene treba vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom trávil jeho voľný čas, pričom obmedzenie spočívajúce v tom, aby dieťa trávilo čas s otcom v tak úzkom rozsahu nie je v záujme maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu už nepostačuje úprava styku v rozsahu a za podmienok, ako bola určená predchádzajúcim rozhodnutím okresného súdu. Rozsah a intervaly styku otca s maloletým už nezodpovedajú nerušenému priebehu styku, ani záujmu maloletého, na rozvíjanie a upevňovanie vzťahu dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do výchovy a doba styku je jedinou možnosťou ako sa tento rodič môže podieľať na výchove, ale aj vývine dieťaťa.
Obidvaja rodičia sú v živote maloletého rovnako dôležití, preto kvalita ich rodičovského vzťahu nesmie byť priamo či nepriamo ovplyvňovaná iným spôsobom, než vlastnými emocionálnymi zážitkami. Vylučuje sa akákoľvek forma priamej či nepriamej manipulácie, deformujúca vzťah dieťaťa s rodičom, predovšetkým v ranom veku dieťaťa, kedy vzniknuté nedostatky možno následne len ťažko reparovať. Maloletému je z toho dôvodu potrebné podľa možností vytvoriť čo najširší priestor na trávenie času s otcom, aby si sám o ňom utvoril obraz a prispôsobil tak svoje správanie k nemu.
Takýmto čiastočným rozšírením styku oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bude zohľadnený záujem otca stýkať sa s maloletým aj každý druhý víkend v mesiaci, ako aj právo matky tráviť spoločne s maloletým každý párny víkend, ktorý predstavuje voľné dni, nakoľko je potrebná postupná adaptácia maloletého na zmenu styku s otcom.
Preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil úpravu styku v časti výroku I. a v časti zamietajúcej návrh (výrok II.) zmenil tento spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku podľa § 388 CSP a vo zvyšnej (zamietajúcej) časti vrátane výroku III. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).