Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/40/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 64X/XX, G., o zaplatenie 2.360,20 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.01.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.360,20 Eur pozostávajúcu z úveru vo výške 1.998,76 Eur, úroku za poskytnutie úveru 295,32 Eur, poplatkov z omeškania vo výške 7,09 Eur a poistenia vo výške 53,09 Eur a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 141,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 394,70 Eur s DPH.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2009 uzatvoril v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) na predtlačenom formulári so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 71076017. VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe - 27,00% ročne poistnom, hodnotu RPMN 27%. Žalobca schválil úverový limit v zmysle zmluvy a nasledujúci deň poskytol žalovanej úverový limit vo výške 2.000,- Eur, ktorého čerpanie sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1 VOP na bankový účet uvedený žalovanou. Poistenie úveru bolo nepovinné a pokiaľ si žalovaný neželal byť poistený, túto skutočnosť bol povinný označiť na mieste označenom v zmluve ako odmietnutie poistenia, v opačnom prípade sa na neho ustanovenia o poistnom vzťahujú. Žalovaný podpísaním zmluvy pristúpil k poisteniu, a tak bol povinný nahradiť žalobcovi aj poistné vo výške 0,65% aktuálneho dlhu za každé poistné obdobie (kalendárny mesiac). Poplatok z omeškania bol dohodnutý v čl. 7.2 VOP vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru. Žalovaná uhradila ku dňu podania žaloby sumu v celkovej výške 3.927,- Eur a žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. Medzi debetné položky patrí: čerpanie, úroky, poistné, poplatky za upomienky a medzi kreditné patrí: úhrady a storno úrokov. Storno úrokov nepredstavuje platbu vykonanú žalovanou ale vykonané bolo preto, že žalovaná uhradila minimálnu mesačnú splátku úveru pred dňom splatnosti. Celková dlžná pohľadávka je tvorená rozdielom medzi debetnými a kreditnými položkami. Žalobca dňa 27.11.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a ponúkol jej možnosť uzatvoriť splátkový kalendár, na čo ale žalovaná nereagovala.

Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená dňa 16.03.2015.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a ani žalovaná. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť (ako aj neprítomnosť právneho zástupcu) podaním zo dňa 20.05.2015, pričom nežiadal o jeho odročenie. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila - predvolanie na pojednávanie sa vrátilo súdu ako neprevzaté v odbernej lehote. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v súlade s ustanovením s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania, zmluvou o revolvingovom úvere č. 71076017 zo dňa 25.9.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 6-7, prílohami č. 3,4,5 z úverovej zmluvy čl.8, potvrdením o výške príjmov čl. 10, kópiou občianskeho preukazu čl. 12, výpisom z účtu VÚB banky čl. 13, konverznou tabuľkou čl. 14, výpoveďou zmluvy o úvere a zánikom poistenia čl. 15, prehľadom platobných operácií čl. 16-21, ospravedlnením účasti na pojednávaní žalobcu zo dňa 14.5.2015 čl. 30-31, ospravedlnením z pojednávania zo dňa 25.6.2015 a vrátenou zásielkou žalovanej a žiadosťou o trvalý príkaz čl. 11 a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu úverovej zmluvy č. 71076017 zo dňa 25.09.2009 súd zistil, že touto zmluvou sa žalobca (ako veriteľ) zaviazal poskytnúť žalovanej (ako dlžníčke) revolvingový úver s úverovým limitom 2.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 27,00%, ktorý mal byť vyplatený na účet žalovanej.

Údaje o výške mesačnej splátky (77,- Eur), počte splátok (37), doplatok poslednej splátky (8,99 Eur), RPMN (27,00%), výške odplaty (857,99 Eur) a priemernej hodnote RPMN (20,33%) boli uvedené v prílohe č. 4 k zmluve o úvere.

Z prehľadu platobných operácií predloženého žalobcom (v spise na čl. 16 až 21) súd zistil, že žalovaná čerpala revolvingový úver v celkovej výške 3.059,79 Eur (2.000,- Eur dňa 29.09.2009, 70,- Eur dňa 25.11.2009, 20,- Eur dňa 30.12.2009, 50,- Eur dňa 09.03.2010, 49,97 Eur dňa 26.04.2010, 50,- Eur dňa 22.06.2010, 40,- Eur dňa 26.08.2010, 50,- Eur dňa 25.10.2010, 30,- Eur dňa 24.11.2010, 18,77 Eur dňa 21.01.2011, 28,- Eur dňa 06.01.2011, 20,- Eur dňa 24.02.2011, 28,- Eur dňa 22.03.2011, 26,- Eur dňa 19.04.2011, 25,86 Eur dňa 24.05.2011, 27,- Eur dňa 10.02.2012, 25,95 Eur dňa 27.03.2012, 20,22 Eur dňa 29.02.2012, 26,86 Eur dňa 19.04.2012, 20,45 Eur dňa 23.05.2012, 24,42 Eur dňa 20.06.2012, 20,- eur dňa 23.07.2012, 27,64 Eur dňa 20.08.2012, 25,67 Eur dňa 19.09.2012, 26,98 Eur dňa 23.10.2012, 20,- Eur dňa 22.11.2012, 100,- Eur dňa 15.03.2013, 50,- Eur dňa 05.06.2013, 20,- Eur dňa 21.06.2013, 27,- Eur dňa 18.07.2013, 21,- Eur dňa 19.08.2013, 23,- Eur dňa 23.09.2013, 27,- Eur dňa 24.10.2013 a 20,- Eur dňa 23.11.2013). Na splátkach zaplatila žalobcovi spolu 3.927,- Eur (spolu 51 splátok po 77,- Eur) - čo uviedol aj samotný žalobca v žalobe.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie. Žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia (25.09.2009) ako aj , a o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.).

Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (25.09.2009) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa až 4 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa až 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa a neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 153 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b).

Podľa článku 153 ods. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský revolvingový úver, ktorý žalovaná čerpala v celkovej výške 3.059,79 Eur. Za tento úver zaplatila žalovaná celkovo 3.927,- Eur. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je nedôvodný.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom

zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 4 ods. 2 písm. i), j) a k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, uvedenie RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, uvedenie priemernej hodnoty RPMN.

Vychádzajúc z obsahu Zmluvy č. 71076017 je však možné konštatovať, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere nieto náležitosti neobsahuje. V predmetnej úverovej zmluve je uvedený len úverový limit revolvingového úveru (2.000,- Eur) a ročná úroková sadzba (27,00%), pričom vo všeobecnosti samotná absencia uvedených náležitostí podľa § 4 ods. 3, znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť ani rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom písané úverové zmluvné podmienky. Taktiež nemôžu byť uvedené len v prílohe zmluvy o úvere. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, uvedenie RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, uvedenie priemernej hodnoty RPMN a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 3 ZoSÚ) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené ani odkazmi na úverové či iné podmienky a nemohli byť uvedené len v prílohe zmluvy, ktorú navyše spotrebiteľ ani nepodpísal.

V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.10.2012, zo dňa 06.08.2013), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, priemernej hodnoty RPMN však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či za týchto podmienok je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanou, riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Z uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu č. 71076017, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na úroky a ani poplatky, ale má nárok len na vrátenie istiny úveru, t.j. sumy, ktorú na základe zmluvy žalovaná čerpala. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poistného, tak to podľa názoru súdu nezodpovedá ustanoveniam a nasl. . Žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná uzavrela poistnú zmluvu. Súčasťou úverovej zmluvy je prehlásenie, že dlžník podpisom žiadosti o úver pristupuje k poisteniu v zmysle VPP a že pokiaľ si neželá byť poistený, vyznačí túto skutočnosť so svojim podpisom v časti odmietnutie poistenia, inak sa na neho nižšie uvedené ustanovenia vzťahujú. Toto prehlásenie je v zmluve vyznačené drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom. Súd tak mal pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanej (spotrebiteľa) s obsahom poistenia a znením všeobecných poistných podmienok, pričom priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu. Ako je vyššie uvedené, žalobca nepredložil súdu žiaden

dôkaz o tom, že žalovaná uzavrela osobitnú poistnú zmluvu, pričom za platne uzavretú zmluvu nie je možné považovať to, ak je prejav vôle zakomponovaný drobným písmom do ustanovení zmluvy o úvere, kde splynie s ostatnými zmluvnými ustanoveniami. Súd považuje za neprípustné, aby bolo poistenie automaticky nanútené spotrebiteľovi s tým, že len ak si spotrebiteľ neželá byť poistený, musí prejaviť svoju vôľu nebyť poistený. Takýto právny úkon trpí vadou (absenciou prejavu slobodnej vôle žalovanej), v dôsledku ktorej je absolútne neplatný v zmysle . Preto súd žalobcovi nepriznal ani uplatnený nárok na poistné.

Ako je vyššie konštatované, žalovaná čerpala revolvingový úver v celkovej výške 3.059,79 Eur za ktorý zaplatila spolu 3.927,- Eur, t.j. sumu vyššiu, ako jej bolo poskytnuté. Z toho dôvodu je nárok žalobcu nedôvodný v celom rozsahu, a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s . v konaní bola úspešná žalovaná, ktorej v konaní žiadne trovy nevznikli (žalovaná nevykonala v konaní žiaden úkon). Preto súd rozhodol, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ).