Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/401/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom H. Y. proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Služobný úrad, so sídlom Žilina, Hurbanova 16, zastúpený JUDr. Emil Hadbábny, člen združenia JUDr. Oľga Hadbábna & spol. advokátska kancelária Žilina, P.O. Hviezdoslava 6, o neplatnosť výpovede, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -122 zo dňa 18. 6. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur, na účet JUDr. Oľga Hadbábna & spol. advokátska kancelária Žilina, v lehote 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede, ktorá bola daná z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Zároveň bol zamietnutý návrh, ktorým sa domáhala navrhovateľka zaplatenia náhrady mzdy. Vzhľadom na úspech v konaní súd odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 397,92 eur.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. o štátnej službe konštatujúc, že pre danie výpovede boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. U odporcu došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, iné vhodné miesto služobný úrad nemal a ani medzi účastníkmi k inej dohode ohľadom ďalšieho zotrvania na pracovisku nedošlo. Odporca zrušil štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe, kde navrhovateľka bola zaradená vo funkcii samostatný radca na detašovanom pracovisku Kysucké Nové Mesto.

O trovách konania rozhodol súd podľa .

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie navrhovateľka. V dôvodoch uviedla, že výpoveď považuje za vykonštruovanú. Pokiaľ mal odporca znížiť stav štátnozamestnaneckých miest z dôvodu úsporných opatrení, mohol zrušiť miesto iných kolegov, resp. kolegyne, ktorá už bola v dôchodkovom veku. Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom navrhovateľka pracovala, sa nezrušilo. V skutočnosti došlo k zrušeniu miesta, kde predtým vykonávala prácu Mgr. T. V.. Napadla tiež výrok o trovách konania. Poukazovala na to, že v súčasnej dobe je nezamestnaná,

má zvýšené náklady na lieky a cestovné. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrhu vyhovie a navrhovateľku k náhrade trov konania nezaviaže.

K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Podľa jeho názoru prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, a preto žiadal, aby bol rozsudok ako vecne správny potvrdený a odvolateľka zaviazaná nahradiť trovy odvolacieho konania. Poukazoval na to, že k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo v súlade so zákonom v nadväznosti na Nariadenie vlády Slovenskej republiky a účelom bolo dosiahnuť úsporu v oblasti mzdových výdajov. Výpoveď a zrušenie pracovného miesta navrhovateľky bolo riadne prerokované s odborovou organizáciou ZV SLOVES. Úvahy o tom, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bolo účelovo vykonštruované, sú neopodstatnené a tvrdenie, že sa mohlo zrušiť miesto iného zamestnanca, ktorý je v dôchodkovom veku, je právne irelevantné. Odporca nesúhlasil ani s tým, aby navrhovateľka nebola zaviazaná platiť náhradu trov konania, nakoľko nevidí dôvod pre postup podľa ust.

.

K písomnému vyjadreniu navrhovateľka uviedla, že minimálne z morálneho hľadiska mal postupovať odporca tak, že by zrušil štátnozamestnanecké miesto obsadené pracovníkom v dôchodkovom veku. Opakovane poukazovala na to, že pracovníčka Mgr. V. má pridelenú agendu, ktorú predtým vykonávala navrhovateľka a navyše sa venuje vypĺňaniu formulárov v spolupráci so zahraničím. Táto pracovníčka bola na referát štátnych sociálnych dávok preradená len dočasne, až následne po odchode navrhovateľky, bola trvale preradená na výkon tejto funkcie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bola zaradená na výkon práce. Podľa jej tvrdení v skutočnosti toto štátnozamestnanecké miesto zrušené nebolo, pretože prácu naďalej vykonáva iná pracovníčka, ktorá tam bola preradená z iného oddelenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo výpoveďou, ktorá bola daná v zmysle o štátnej službe, kde je uvedené, že výpoveď štátnemu zamestnancovi možno dať, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Prvostupňový súd potom postupoval správne, keď s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľky, resp. obranu odporcu skúmal, či boli naplnené obsahové náležitosti výpovede, ako aj či boli splnené formálne náležitosti tohto právneho úkonu. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho i správny právny záver, keď následne návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zamietol. Tak ako na to správne poukázal aj prvostupňový súd, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta neznamená, že organizácia naďalej nepotrebuje vykonávať práce dovtedy vykonávané zamestnancom (zaradeným na pozíciu zrušeného štátnozamestnaneckého miesta), a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať aj ako dôsledok vnútroorganizačných zmien, ale aj ako následok zníženia celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo ako v tomto prípade znížiť mzdové náklady. O tom, ktoré štátnozamestnanecké miesto bude zrušené, rozhodne služobný úrad. V tomto prípade potreba zrušiť štátnozamestnanecké miesto vyplynula z dôvodu úspory mzdových prostriedkov.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a na tieto v zmysle poukazuje.

Prvostupňový súd správne postupoval aj pri rozhodovaní o trovách konania, keď aplikoval ust. , pričom poukázal na plný úspech odporcu v konaní a priznal mu náhradu trov v zmysle vyhlášky č. . Ani odvolací súd nevidí dôvod, prečo by v tejto veci mal byť aplikovaný , pretože navrhovateľka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neuviedla.

Pretože ani v odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožňovali iným spôsobom vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odlišne od záverov prvostupňového súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. a odporcovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. , a to za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu v rozsahu 58,69 eur () a x režijný paušál 7, eur (), k tomu 20 % DPH (). Celkove potom náhrada predstavuje 66, eur + 13, eur (DPH), spolu 79, eur. Navrhovateľke, ktorá nebola úspešná v odvolacom konaní, súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.