Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-182-2011.pdf
PDF · 105.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/182/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom: JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľky: F.. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpená: AK Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom ul. Hollého 371, Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcovi: Y. X. I., O. XX, právne zastúpený: JUDr. Emil Hadbábny, člen združenia JUDr. Oľga Hadbábna & spol. advokátska kancelária Žilina, P. O. Hviezdoslava 6, o návrhu navrhovateľky o neplatnosť výpovede, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 397,92 eur AK JUDr. Oľga Hadbábna a spol., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú dostala od svojho zamestnávateľa - odporcu, je neplatná. Okrem iného v prvotnom návrhu žiadala uhradiť aj ušlú mzdu. Návrh odôvodnila tým, že odporca s ňou rozviazal pracovný pomer výpoveďou, pričom výpoveď odôvodnil tým, že štátnozamestnanecké miesto, na ktorom pracovala, sa zrušuje. Navyše uviedol že nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej mohol ponúknuť. Výpovedná doba trvala 2 mesiace a skončila dňom 31.5.2011. S výpoveďou nesúhlasila, poukázala na jej neplatnosť a oznámila zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby jej bola naďalej prideľovaná práca podľa opisu pracovnej činnosti. Výpoveď považovala za neplatnú z toho dôvodu, že jej štátnozamestnanecké miesto sa nezrušilo, lebo časť agendy prebrala jej nová kolegyňa, ktorá naďalej u zamestnávateľa pracuje a ktorá je navyše v dôchodkovom veku.
Odporca s návrhom navrhovateľ nesúhlasil. Na úrade práce došlo v zmysle programového vyhlásenia vlády SR ku zníženiu mzdových prostriedkov o 10%. Rozhodnutie o znížení počtu štátnozamestnaneckých miest bolo vykonané z dôvodu úsporných opatrení vo vzťahu k mzdových prostriedkom verejnoprávnej inštitúcie napojenej na štátny rozpočet SR. Navrhovateľka bola jedným z 19 zamestnancov, ktorí dostali výpoveď v období od 29.10.2010 do 31.3.2011 z dôvodu zavádzania úsporných opatrení a dodržania rozpočtu pre mzdy za rok 2011 resp. nasledujúce roky. Zrušenie pracovných miest ku dňu 31.12.2010 nebolo dostatočné z hľadiska úspory mzdových prostriedkov a tak bol nútený zrušiť dňom 31.5.2011 aj ďalšie 3 štátnozamestnanecké miesta. Jediným z miest bolo miesto navrhovateľky. Ďalej podotkol, že zrušením pracovného miesta nedochádza automaticky k zániku jeho agendy. Aj v tomto prípade bola agenda navrhovateľky prerozdelená medzi iných pracovníkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov a to D.. L. Q., D.. V. U., T. X., L. A., T. V., oboznámil sa s písomnou výpoveďou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, pracovnou zmluvou, nesúhlasom s výpoveďou, výškou o zložení funkčného platu, písomným vyjadrením odporcu, rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, telefónnym zoznamom, opisom
činností štátnozamestnaneckého miesta, oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, opisom činností, zoznamom dočasne voľných miest, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Navrhovateľka u odporcu pracovala od 2.11.1994, ako vrchný referent na H. Y. - A. Z. F.. Od 1.1995 bola zamestnaná, ako vedúci referent a napokon od 1.4.2002 pracovala na Y. pJ. ako samostatný radca. Odporca jej dňom 31.3.2011 dal výpoveď podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Ako dôvod výpovede uviedol, že sa zrušuje jej pracovné miesto a že nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktorom by mohla pracovať. Výpovedná doba bola stanovená na dva mesiace a skončila dňom 31.5.2011. Po skončení štátnozamestnaneckého miesta jej bolo vyplatené odstupné.
Predmetom sporu je teda neplatnosť výpovede, ktorú dostala navrhovateľka od odporcu a to či je platná alebo neplatná.
Navrhovateľka aj na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom návrhu. Doplnila len toľko, že po uvoľnení tohto štátnozamestnaneckého miesta na toto miesto nastúpila pani V., ktorá tam bola dočasne preradená. Podľa jej názoru išlo o účelovú organizačnú zmenu. Jej práca nebola prerozdelená medzi ostatné zamestnankyne, ale jej prácu vykonávala pani V.. Navrhovateľka ďalej dokazovala, že v kancelárii sedela s pani A. a teraz je uvedená na jej mieste pani V.. Navyše z predložených tabuliek, ktoré predložil odporca si všimla, že k 1.1.2001 boli na detašovanom pracovisku v A. Z. F. na úseku peňažných prostriedkov dve voľné miesta a k 1.6. až tri miesta. To znamená, že odporca si riadne nesplnil ani svoju ponukovú povinnosť. Na úseku informačno poradenských služieb bolo pôvodne 10 zamestnancov. Na úseku štátnych sociálnych dávok bolo 6 zamestnancov, kde pracovala aj ona. V podstate po vykonanej organizačnej zmene naozaj na úseku štátnych sociálnych dávok momentálne pracuje 5 zamestnancov, ale pani V., ktorá robila predtým na úseku informačno poradenských služieb, bola preradená dočasne na úsek štátnych sociálnych dávok. Takže ide len o formálnu organizačnú zmenu.
Odporca na pojednávaniach dokazoval, že z referátu informačno poradenských služieb bolo od 1.6.2011, t.j. po tom ako skončila pracovný pomer navrhovateľka, na referát peňažných príspevkov a na kompenzáciu sociálnych dôsledkov preložené štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samotný radca. Spolu s miestom bol na tento referát trvale preložený aj štátny zamestnanec v stálej službe K. U.. Uvedené skutočnosti vyvracajú fabuláciu navrhovateľky o existencii voľného štátnozamestnaneckého miesta. Toto miesto nemohol služobný úrad poskytnúť navrhovateľke, pretože nebolo v čase doručenia výpovede voľné. Čo sa týka F.. T. V. odporca dokazoval, že táto je dlhoročne zamestnancom u odporcu. K jej preradeniu došlo niekoľko mesiacov pred uplatnením úsporných opatrení zo strany úradu za účelom zníženia mzdových prostriedkov a v čase dočasného preradenia T. V. na referát štátnych sociálnych dávok. Zamestnávateľ ani hypoteticky nepredpokladal po tzv. veľkých úsporných opatreniach vykonaných ešte v roku 2010, že bude z dôvodu nedostatku prostriedkov na mzdové náklady nútený opätovne pristúpiť k zrušeniu štátnozamestnaneckých miest. Navyše poukázal na to, že T. V. nevykonáva totožnú agendu s agendou navrhovateľky.
Súd vo veci, vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov, vypočul viacerých svedkov.
Svedkyňa D.. L. Q. - riaditeľka Y. na pojednávaní uviedla, že v roku 2010 nariadením vlády dostali úlohu v I. o 10% znížiť mzdové prostriedky na mzdy zamestnancov úradu. Okrem žilinského pracoviska mali pracovisko vytvorené v v A. Z. F., B., J. a vo V.. Jednalo sa o 240 zamestnancov a znamenalo to zrušiť 24 štátnozamestnaneckých miest. Bolo to nariadenie, ktoré nemohli odignorovať. Pri prepustení 24 ľudí by však takéto prepúšťanie ohrozilo funkčnosť úradu a vybavovanie klientov a preto pristúpili k prepusteniu 16 zamestnancov do konca roku 2010. Dokonca znížili aj mzdy jednotlivým pracovníkom. Vo februári roku 2011 zistili, že ani takéto opatrenia - prepustenie 16 ľudí + zníženie mzdových prostriedkov nepostačovali na to, aby naplnili nariadenie vlády. Pokým by nepokračovali na úsporných opatreniach, nemali by na mzdy pre ostatných pracovníkov. Ku konca mája 2011 zrušili ďalšie 3 miesta s tým, že na konci marca dostali 3 ľudia výpovede, medzi nimi bola aj navrhovateľka. Nehovorili o nadbytočnosti, lebo mali stále skôr potrebu prijímať nových zamestnancov. Ohľadne T. V. uviedla, že táto bola na oddelenie, kde pracovala aj navrhovateľka, preložená od 3.1.2011 a to dočasne. Túto otázku riešili už v decembri 2010. Bola tam pridelená preto, aby sa zaučila na agendu koordinácie štátnych sociálnych dávok v rámci EÚ. V decembri ešte vôbec nevedeli, že budú nútení v roku 2011 rušiť ďalšie pracovné miesta. T. V. pracuje na oddelení štátnych sociálnych dávok na pozícii
koordinácie štátnych sociálnych dávok v rámci EÚ. Je pravdou, že po navrhovateľke prevzala aj agendu dvoch písmen.
Svedok D.. V. U. vedúci osobného úradu prakticky zhodne vypovedal tak, ako predchádzajúca svedkyňa. V čase, keď navrhovateľka dostala výpoveď, tak na ÚP alebo jeho pobočkách neboli žiadne voľné štátnozamestnanecké miesta. Voľné boli akurát miesta posudkových lekárov. Jednoznačne tvrdil, že miesto navrhovateľky bolo zrušené, čo majú podchytené aj v samotných tabuľkách.
Ďalšia svedkyňa T. X. - samostatný radca na detašovanom pracovisku v A. Z. F. vypovedala, že v čase výpovede navrhovateľky bola poverená vedeným detašovaného pracoviska. Bola priamo nadriadená navrhovateľke. Navrhovateľka pracovala na referáte štátnych - sociálnych dávok, kde sa rozhoduje o priznaní štátnych sociálnych dávok, o ich výplate a jednotlivých dávkach v zmysle zákona. Na tomto oddelení bola vedená aj svedkyňa a okrem nej tam pracovalo ešte 6 pracovníkov. Momentálne tam pracuje 6 pracovníkov, pričom v čase výpovede tam pracovalo 7 pracovníkov. T. V. začala pracovať na tomto oddelení od januára 2011 a pracovala na úseku koordinácie rodinných dávok s EÚ, teda zaúčala sa vykonávať túto agendu. Okrem tohto prebrala časť agendy aj po navrhovateľke. Agendu koordinácie s EÚ na pracovisku vykonávala výlučne pracovníčka O.. Boli nútení zaučiť aj iného pracovníka, aby v prípade dovolenky, PN, vedel túto prácu vykonávať aj niekto iný. Okrem pracovníčky O. túto agendu nevykonával žiaden iný pracovník. V čase výpovede pani F. táto pracovala v platovej triede 6 a pani V. v platovej triede 5. Pri ustanovení do funkcie T. V. na koordináciou s EÚ pravdepodobne prechádzajúca vedúca detašovaného pracoviska brala do úvahy aj jazykové znalosti.
Zo svedeckej výpovede L. A. vyplynulo, že s navrhovateľkou pracovali na oddelení vyplácania štátnych sociálnych dávok. Spoločne robili tú istú agendu. Aj oni sa podieľali na vyplácaní rodinných dávok v rámci EÚ. Podieľali sa aj na koordinácii s EÚ. Začiatkom roka 2011 prišla na oddelenie aj pani V.. Tá sa zaúčala, získavala nové poznatky ohľadne koordinácie s EÚ. Venovala sa vyplňovaniu tzv. „E“ formulárov. Priznala, že ani ona a ani pani navrhovateľka nevyplňovali tieto formuláre. T. V. robila prakticky to isté, čo oni dve, okrem vypĺňania formulárov „ E“. Osobne sa domnievala, že po zaučení by dokázali vykonávať prácu aj ohľadne vypĺňania formulárov „E“.
Napokon svedkyňa T. V. uviedla, že spočiatku pracovala na oddelení informačno poradenských služieb. Začiatkom roka bola preložená na oddelenie štátnych sociálnych dávok. Bolo to však dočasné, bola tam jedna pracovníčka v dôchodkovom veku a bolo potrebné sa zaučiť na jej prácu, pretože bolo pravdepodobné, že odíde do dôchodku. Jej agenda bola zaúčanie sa na vypĺňanie formulárov v spolupráci so zahraničím a zaučiť sa a oboznámiť sa s legislatívou EÚ. Priznala, že momentálne sedí v kancelárii po navrhovateľke. Okrem vypĺňania formulárov tzv. „E“ zabezpečuje aj agendu vyplácania štátnych sociálnych dávok. Priznala, že spočiatku nevykonávala žiadnu činnosť, ktorá je popisovaná v náplni navrhovateľky. Až neskôr začala robiť len jednu časť z tejto náplne a to bolo vyplácanie rodičovského príspevku. V súčasnosti konštatovala, že pracovná náplň navrhovateľky je totožná s jej pracovnou náplňou. Navyše sa venuje vypĺňaniu formulárov „E“. Ďalej sa venuje európskej legislatíve a európskym nariadeniam. Formuláre „E“ sú veľmi dôležitá skutočnosť, z ktorej sa potom vychádza pri posudzovaní, ktoré dávky môže dostať tá konkrétna fyzická osoba, či už rodinný príspevok alebo nejaký iný. Je to veľmi dôležitý formulár, ktorý sa vypíše a kedy vlastne sama rozhoduje, či sa to bude posudzovať podľa slovenskej legislatívy, prípadne rakúskej. Až potom sa môžu vyplácať jednotlivé dávky.
Z pripojených listinných dôkazov a z výpovedí vyplýva, že odporca navrhovateľke dal výpoveď dňom 31.3.2011 a to podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. a to z toho dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky za zrušuje. Z pripojených pracovných zmlúv vyplýva, že navrhovateľka začala pracovať u odporcu dňa 2.11.1994 a pracovala na rôznych pozíciách. Naposledy pracovala ako samostatný radca na pracovisku na Y. X. detašované pracovisko Kysucké Nové Mesto.
Z prípisu ÚP vyplýva, že funkčný plat navrhovateľky bol 676 eur v hrubom.
Z listinného dôkazu ústredia práce soc. vecí a rodiny, sekcia ekonomiky zo dňa 11.8.2010 vyplýva, že všetky ÚP sú povinné šetriť mzdové prostriedky. Rozpísaný objem mzdových prostriedkov na nasledujúce tri roky zohľadňuje zníženie výdavkov v nadväznosti na zodpovedajúce zníženie počtu
zamestnancov o 10%. Všetky ÚP zobrali na vedomie, že pokým z objektívnych dôvodov počet zamestnancov neznížia, pokles mzdových výdavkov sa musí premietnuť do zníženia priemernej mzdy.
Zo zápisnice z rokovania medzi služobným úradom Y. I. a odborovou organizáciou ZV SLOVES zo dňa 24.3.2011 vyplynulo, že predmetom rokovania boli opatrenia vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády SR a uznesenia vlády SR č. 491/2010 z 15.júla 2010, na základe ktorých bol pre úrady práce určený zo strany ústredia práce návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, zníženie mzdových prostriedkov cirka o 10%. Zúčastnené strany zobrali na vedomie, že v kancelárii riaditeľa a vedúceho služobného úradu sa zruší jedno štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca. V detašovanom pracovisku A. Z. F. v referáte štátnych sociálnych dávok sa zruší takisto jedno miesto vo funkcii samostatný radca, jedno miesto posudkových činností vo funkcii radca. Štátnozamestnanecké miesta budú zrušené dňom 31.5.2011. S týmto odborová organizácia súhlasila. Na základe takéhoto prerokovania s odborovou organizáciou potom ÚP vydal rozhodnutie č. 1/2011, ktorým znížil 3 štátnozamestnanecké miesta tak, ako to je konštatované vyššie.
Zo zápisnice zo dňa 28.3.2011 vyplýva, že ÚP za účinnosti odborovej organizácie sa dohodli, že budú dané výpovede štátnym zamestnancom F.. E. F., D.. X. P. a H. B..
Z pripojeného opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta E. F. vyplýva podrobný popis činností štátneho zamestnanca.
Podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodne štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Z rozsiahleho vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že odporca dal navrhovateľke výpoveď v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.
Navrhovateľka zotrvala na tvrdení, že k zrušeniu jej štátnozamestnaneckého miesta došlo účelovo a že na strane odporcu neexistovali dôvody na zrušenie jej miesta. Na tomto mieste súd podotýka, že právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom sa riadi ust. zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v platnom znení, ako lex specialis v základnej pracovnoprávnej úprave Zák. práce č. 311/2011 Zb. v platom znení.
Podľa § 2 ods. 1/ Zák. práce sa na právne vzťahy pri výkone štátnej služby vzťahuje tento zákon len, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 1 ods. 4/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v platnom znení sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje Zák. práce, len ak to ustanovuje zákon o štátnej službe. Osobitný predpis teda zákon o štátnej službe v platnom znení v ust. § 120 taxatívne vymedzujú ust. Zák. práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecké vzťahy.
Vychádzajúc z tejto právnej argumentácie sa súd nemohol stotožniť s názorom navrhovateľky, že právne kroky odporcu, ako služobného úradu, z dôvodu zavádzania úsporných opatrení vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR s nadväzujúcim návrhom rozpočtu na rok 2011 až 2013, sú účelovou organizačnou zmenou. Je nepochybné, že rozhodnutie o znížení počtu štátnozamestnaneckých miest bolo vykonané z dôvodu úsporných opatrení vo vzťahu k mzdovým prostriedkom verejno právnej inštitúcie napojenej na štátny rozpočet SR. Navrhovateľka bola jedným z 19 zamestnancov, ktorí dostali výpoveď v období od 29.10.2010 do 31.3.2011 z dôvodu zavádzania úsporných opatrení a dodržania rozpočtu pre mzdy pre rok 2011 resp. nasledujúce roky. Zrušenie štátnozamestnaneckých miest ku dňu 31.12.2010 nebolo dostatočné, ako to vyplýva aj z výpovede svedkyne D.. L. Q., z hľadiska úspory mzdových prostriedkov. Preto museli pristúpiť, ako to vyplýva aj z tejto svedeckej výpovede, z prepusteniu ďalších zamestnancov. Ku dňu 31.5.2011 boli zrušené ďalšie 3 štátnozamestnanecké miesta. Jedno zrušené miesto bolo miesto pani navrhovateľky. Súd sa nemohol stotožniť s názorom navrhovateľky, že dostala výpoveď pre nadbytočnosť. Vzhľadom na citované ust. § 120 zák. o štátnej službe a § 63 ods. 1/ písm. b/ Zák. práce pojednávajúce o nadbytočnosti zamestnanca sa nevzťahuje na právny vzťah účastníkov tohto konania, teda na štátnozamestnanecký pomer. Súd podotýka, že výpoveď bola daná navrhovateľke v zmysle § 47 písm. b/ zák. o štátnej službe.
K ďalšej obrane navrhovateľky, ktorá súvisela s tým, že na jej zrušené miesto bola prijatá iná pracovníčka a to T. V. a k nesplneniu ponukovej povinnosti zo strany odporcu súd uvádza, že podľa pripojených tabuliek predložených odporcom v rámci úradu nastal pohyb štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých úsekoch úradu. T. V. bola od 3.1.2011 na referát štátnych sociálnych dávok preložená dočasne. Jej miesto bolo v tej dobe a aj od 1.6.2011, teda po vykonaní racionalizačných opatrení, stále na referáte informačno poradenských služieb. Jej štátnozamestnanecké miesto bolo vo funkcii radca v piatej platovej triede a štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky bolo vo funkcii samostatný radca v šiestej platovej triede. Služobný úrad odporcu zrušil štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca na referáte štátnych sociálnych dávok a nie štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca na referáte informačno poradenských služieb. Miesto T. vo funkcii radca v 5. platovej triede nebolo zrušené predmetnými racionalizačnými opatreniami a dotknuté rozhodnutiami služobného úradu na ne nadväzujúcimi. Uvedené skutočnosti opätovne vyplývajú z výpovede svedkyne D.. L. Q. a takisto vyplývajú aj z výpovede svedka vedúceho služobného úradu D.. U.. Tieto skutočnosti potvrdzuje svedkyňa Q. aj tým, že ku koncu roku 2010 ešte ani len netušili, že v roku 2011 budú musieť pristúpiť k ďalším racionalizačným opatreniam. K ďalšej námietke, že zrušené štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky bolo len fiktívne resp., na toto miesto nastúpila F.. T. V. z referátu informačno poradenských služieb súd podotýka, že touto skutočnosťou sa už zaoberal, pričom konštatuje, že príčinná súvislosť medzi dočasným preradením F.. V., ktorá je zo strany navrhovateľky odporcovi vytýkaná a zrušením štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky zo strany odporcu, nebola preukázaná. Na tomto mieste súd podotýka, že z celého vykonaného dokazovania sa preukázalo, že F.. T. V. nevykonáva totožnú agendu, ako samotná navrhovateľka. Okrem iného, samozrejme prebrala časť agendy po prepustenej navrhovateľke, vykonáva koordináciou s EÚ. Tieto úkony navrhovateľka počas výkonu svojej práce nevykonávala. Je logické, že pri prepustení štátneho zamestnanca nedochádza automaticky k zániku jeho agendy. Jeho agenda musí byť prerozdelená medzi iných pracovníkov, čo je aj tento konkrétny prípad. Znova súd podotýka, že F.. T. V. bola dočasne preložená z referátu informačno poradenských služieb na referát poberania soc. dávok. Z hľadiska namietanej ponukovej povinnosti odporcu súd poukazuje na to, že z predložených listinných dôkazov je preukázané, že v čase podania výpovede úrad nemal žiadne iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Znova súd poukazuje na výpovede svedkýň D.. Q. a D.. U.. Navrhovateľka navyše odmietla dňa 28.3.2011 prevziať list - oznámenie o zrušení miesta, kde jej bolo oznámené, že odporca nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mohla byť preložená. Taktiež v tomto rozhodnutí bolo uvedené, že v prípade záujmu o inú dohodu, sa môže písomne vyjadriť do 1 pracovného dňa od prevzatia listu, čo navrhovateľka nevyužila a teda medzi navrhovateľom a služobným úradom nedošlo k inej dohode.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľky zamietol. Čo sa týka jej ďalších požiadaviek o zaplatenie ušlej mzdy, tak touto skutočnosťou sa už súd ani nezaoberal keď rozhodol tak, že jej návrh v plnom rozsahu zamietol.
Odporca bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal trovy konania resp. trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 397,92 eur. Tieto pozostávali z nasledovných úkonov:
- 12.1.2012 prevzatie veci a právneho zastúpenia - 58,69 eur,
- 13.2.2012 účasť na pojednávaní - 58,69 eur,
- 19.3.2012 účasť na pojednávaní - 58,69 eur,
- 3.5.2012 účasť na pojednávaní - 58,69 eur,
- 18.6.2012 účasť na pojednávaní - 58,69 eur.
Odmena spolu za úkony 293,45 eur. Režijný paušál za 5 úkonov 7,63 eur x 5 = 38,15 eur. DPH - právny zástupca odporcu je platcom DPH, čo vyplýva aj z pripojenej registrácie a preto mu prináleží aj odmena za DPH vo výške 66,32 eur.
Trovy celkom teda tvoria sumu 397,92 eur.
Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené v súlade s § 1 ods. 2, ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).