Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-14-2015.pdf
PDF · 111.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 25, proti odporcovi: U. Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. X, o zaplatenie 850,48 €, s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 775,48 €, úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne v sume 127,36 € z tejto sumy za obdobie od 4.9.2012 do 3.9.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 775,48 € od 4.9.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 59,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 243,15 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.09.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 850,48 €, úroku z omeškania v sume 148,89 € za obdobie od 12.07.2012 do 03.09.2014 zo sumy 850,48 €, a následne od 04.09.2014 vo výške 8,15 % ročne zo sumy 850,48 € do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2011, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúčelový úver v sume 899 €. Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.
Odporca nepredniesol k veci písomnú ani ústnu obranu, z neúčasti na pojednávaní 07.09.2015 sa neospravedlnil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere zo dňa 10.11.2011, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25.06.2012, špecifikáciou splátok a úhrad zo zmluvy - splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011, bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver a na nákup tovaru v celkovej výške 899 € a odporca sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 98,89 € v počte 10, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 19,48 % ročne. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo Zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, čím porušil dohodnuté Úverové podmienky.
Navrhovateľ listom zo dňa 25.06.2012 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie dlhu v sume 850,48 € do 15 dní od odoslania výzvy. Túto zásielku mu doručoval poštou dňa 27.06.2012. Doručenie výzvy nepreukázal. Odporca vrátil iba sumu 197,78 €.
Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 850,48 €, a tá pozostáva zo sumy istiny do zosplatnenia 356,05 € predstavujúcu 3 až 6 splátku vrátane úroku z úveru, sumu 379,92 €, ktorá predstavuje splátky 7 až 10 bez úroku z úveru. Ďalej si uplatňuje úrok z úveru v sume 39,51 € zo splátok 3 až 6, úrok z omeškania v sume v sume 148,89 € za obdobie od 12.07.2012 do 03.09.2014 a zmluvnú pokutu v sume 17 € a poplatky za upomienku v sume 10 € a 48 €.
Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov:
Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ).
Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v §§ 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. § 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom
- spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa( ďalej len navrhovateľ) ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru, pričom podľa listu k zosplatneniu úveru došlo dňa 25.06.2012. List bol doručovaný odporcovi dňa 27.06.2012. Týmto dňom teda odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy 7 § 3 ÚZP bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných od dňa odoslania listu o predčasnej splatnosti úveru. Čerpaným úverom bola suma 899 €, z ktorej odporca zaplatil sumu 197,78 € a mal zaplatiť sumu 988,90 € (10 x 89,90 €).
Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú časť čerpaného úveru. Odporca zaplatil titulom úveru 197,78 €, z tejto sumy navrhovateľ započítal na istinu 163,03 €. Navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie 356,25 € (splátky 3 až 6), ako zosplatnenú istinu 7 až 10 splátku čo je suma 379,92 €. Po odrátaní sumy započítanej na istinu predstavuje dlh na istine 735,97 €, preto ho k tejto povinnosti súd zaviazal tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 19,48 % ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 19,48 % ročne podľa názoru súdu nemá povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto ho priznal v sume 39,51 € (úrok z úveru z 3 až 6 tej splátky).
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 17 € ( Hlava 18 ÚZP).
Zmluvná pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku, musí byť dojednaná písomne, a to pod sankciou neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že zmluvná pokuta, uplatňovaná v návrhu bola dojednaná písomne. Jej výška bola uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré síce, podľa úverovej zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná, bolo zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných drobným písmom, kde uvedená sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť.
Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie o zmluvnej pokute je. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo medzi odporcom a navrhovateľom platne dojednané a preto v tejto časti návrh zamietol.
Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta OZ určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 OZ stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( §3 vyhl. č. 87/1995 Zb. z.)
Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovo právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená, že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší (akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo právny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach jeho subjektov.
Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá, nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.
Ide o úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo zosplatnenej istiny od 12.07.2012 do 03.09.2014 podľa špecifikácie v sume 127,36 €. Požadovaný vyčíslený úrok v sume 148,89 € pozostával aj z úroku z omeškania za upomienku I a II, ktorej doručovanie navrhovateľ nepreukázal a preto sumu 8,40 €, 1,75 €, 8,40 € nepriznal. Nakoľko súd nepriznal zmluvnú pokutu v sume 17 €, nepriznal ani úrok z omeškania z tejto sumy v sume 2,98 €.
Odporca sa dostal do omeškania s platením dlhu po uplynutí 15 dní od zosplatnenia úveru (25.06.2012), čo bolo 10.07.2012, ktorý úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil a uplatnil za obdobie od 12.07.2012 do 03.09.2014 v súlade s ust. § 517 Obč. zák. v sume 127,36 € a nie ako žiadal navrhovateľ v sume 148,89 €.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na nepatrný neúspech. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania v sume 59,50 € za zaplatený súdny poplatok za návrh.
Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení priznal trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 € za úkony právnej služby :
(základ pre výpočet tarifnej hodnoty úkonu tvorí podľa advokáta suma 850,48 €)
1/ prevzatie a príprava zastúpenia po 51,45 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH spolu 71,39 €
2/ účasť na pojednávaní dňa 7.9.2015 .... 51,45 € + režijný paušál 8,36 € + 20 % DPH spolu 71,81 €.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu cestovného na pojednávanie z Trenčína do Bratislavy a späť osobným motorovým vozidlom NISSAN QASHQAI - (220 km x 0,183 €) = 40,26 € + 20 % DPH t.j. suma spolu 48,31 € /2 spolu 24,16 €. Advokát si vyčíslil náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe nafty 7,8 l na 100 km a cene 1,064 € = 18,25 € /2, t.j. v sume 9,13 €. Celková cestovná náhrada predstavuje sumu 33,29 €. Polovičnú náhradu advokát požaduje z dôvodu, že v tento deň sa zúčastnil na tunajšom súde na 2 pojednávaniach.
Podľa vyhl. Č. 655/2004 Zb. § 17 ods. 1 súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času cestovania a účasti na pojednávaní dňa 07.09.2015 z Trenčína do Bratislavy a späť v sume 67,08 € vrátane 20 % DPH (16,77 € + 50,31 €).
(výpočtový základ 839 € - 1/60-tina za začatú polhodinu v sume 13,98 € + 20 % DPH t.j. suma 16,77 €. Čas strávený cestou na súd z miesta advokátskej kancelárie v Trenčíne trvá 1 hod. 21 min. x 2= 2 h. 42 min, čo je 6 x 16,67 € = 100,62 € /2 = 50,31 €).
Celkom tak trovy právneho zastúpenia súd priznal v sume 243,15 €.
Nakoľko navrhovateľ bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa podľa § 149 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
· musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované:
· musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.