Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/136/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, proti žalovaným 1/ A. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, Košice, 2/ D. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, 3/ E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX a 4/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, G., o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 25. mája 2022, č. k. -337

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie (I.), nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania (II.) a nepriznal štátu náhradu trov konania (III.).

Len proti výroku II. tohto uznesenia o trovách konania sporových strán podal žalovaný v 1. rade odvolanie. Ostatné výroky uznesenia, ktorými súd prvej inštancie zastavil konanie a nepriznal štátu náhradu trov konania, neboli odvolaním napadnuté; v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. , a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. skutočnosťou, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie však v okolnostiach prípadu vzhliadol podmienky pre aplikáciu ust. . V odôvodnení napadnutého uznesenia v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobkyňa spor nezačala, do konania vstúpila zo zákona ako právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne, pričom ihneď po rozhodnutí súdu, že s ňou pokračuje v konaní, vzala podanú žalobu späť. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nezodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami (príbuznými), aby žalobkyňa znášala trovy konania v spore, ktorý iniciovala jej nebohá matka.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázal na to, že pôvodná žalobkyňa začala prostredníctvom ďalšej osoby nákladný spor, pričom bola zastúpená advokátom, na ktorého mala finančné prostriedky. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie,

žalovaný v 1. rade podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) , s návrhom, aby na jeho základe odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania strán zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že (odvolanie) nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania strán je vecne správne.

Žalovaný v 1. rade svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky výnimočnosti nepriznania náhrady trov konania. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Podľa dôvodovej správy k ust. účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax. Výnimočnosť pritom môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa (porov. Števček, M. a kol. . Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016, str. 941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia prichádza do

úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada tiež na postoj strán v konaní, ich správanie v priebehu sporu a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14).

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, keď v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade správne považoval žalobkyňu za stranu, ktorá späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania v prejednávanej veci, a takisto aj v otázke existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď výnimočnosť okolností preskúmavanej veci vzhliadol v tom, že súčasná žalobkyňa spor nezačala, do konania vstúpila zo zákona ako právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne, pričom ihneď po rozhodnutí súdu, že s ňou pokračuje v konaní, vzala podanú žalobu späť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pôsobili tieto dôvody na potrebu spravodlivého usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami (príbuznými), vyplývajúceho zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že výnimočnosť v okolnostiach danej veci spočíva v tom, že žalobkyňa nemala na vzniku sporu podiel, nestala sa stranou sporu z vlastnej iniciatívy, ale v priebehu sporu po tom, ako ju súd prvej inštancie svojim rozhodnutím „ustanovil“ do procesného postavenia žalujúcej strany, ako aj v tom, že dôvodom tohto procesného postupu súdu bola tá skutočnosť, že ostatní dedičia (hmotnoprávni nástupcovia) po pôvodnej žalobkyni (ich matke) boli v čase jej smrti stranami konania v procesnom postavení žalovaných v 2. a 3. rade. Usporiadanie tohto procesnoprávneho nároku navyše zodpovedá aj výsledku usporiadania hmotnoprávneho vzťahu, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky (pôvodnej žalobkyne).

Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu boli dané mimoriadne skutočnosti, ktoré vyvolali potrebu procesnú zodpovednosť žalobkyne v záujme dosiahnutia spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán zmierniť, odchýlením sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. . Keďže odvolanie žalovaného v 1. rade proti napadnutému výroku uznesenia o trovách konania strán nie je z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania strán ako vecne správne potvrdil podľa ust.

Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech a preto jej v súlade s citovaným ust. vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.