Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-174-2019.pdf
PDF · 127.87 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/174/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: T.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Ul. X. T. XXX, XXX XX W. B. T., právne zastúpeného advokátkou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Obec Horný Vadičov, so sídlom 023 45 Horný Vadičov 160, právne zastúpenému: JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Y. T. XX, XXX XX Z., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného starostu obce Horný Vadičov č. OcU-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie starostu obce Horný Vadičov č. OcU-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Obec Horný Vadičov prijala dňa 06.09.2019 pod číslom spisu OcÚ-16/2019-SPI žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „informačný zákon“) v nasledovnom rozsahu: · Poverovací dekrét novo povereného riaditeľa Základnej školy Horný Vadičov, Horný Vadičov 277, 023 45 Horný Vadičov. · Pracovnú zmluvu novo povereného riaditeľa Základnej školy Horný Vadičov, Horný Vadičov 277, 023 45 Horný Vadičov. · Platový dekrét novo povereného riaditeľa školy obsahujúci zložku platu podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zmene a doplnení niektorých predpisov.
2. Obec Horný Vadičov ako povinná osoba podľa § 2 ods. 2 informačného zákona vyššie uvedenej žiadosti žalobcu odmietol vyhovieť, a to rozhodnutím číslo OcÚ-16/2019-001-SPI zo dňa 18.19.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s odôvodnením, že v zmysle §9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pani Mgr. Q. Y. je dočasne poverená riadením školy, a teda nie je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa. V súčasnosti ako poverená pracovníčka nepodlieha ustanoveniu §9 ods. 3 uvedeného zákona.
3. Dňa 19.09.2019 podal žalobca písomné vyjadrenie k vyššie označenej odpovedi obce Horný Vadičov s tým, že trval na tom, že požadované informácie podliehajú sprístupneniu.
4. Rozhodnutím starostu obce Horný Vadičov OcÚ-16/2019-003-SP1 zo dňa 19.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca žiadal sprístupniť informácie o menovanej osobe v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Ďalej žalovaný poukázal na znenie § 9 ods.3 zák. č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby ,ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom (z.428/2002 Z.z. ) o fyzickej osobe, ktorá je vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejne moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Ďalej uviedol, že sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a)titul, b)meno, c)priezvisko, d)funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e)pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo iného verejného rozpočtu. Žalovaný uviedol právne predpisy z ktorých vychádzal § 2 ods.1 písm. a), b) § 3 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 1 zák č. 596/2003 Z.z.. Žalovaný mal za to, že pokiaľ ide o osobu pani Mgr. Q. Y., táto nie je v zmysle uvedených ustanovení vedúcim zamestnancom orgánu verejnej moci ale iba dočasne poverenou zamestnankyňou v riadnom pracovnom pomere a to na dobu určitú.
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a následného zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.09.2019 ako aj napadnutého rozhodnutia starostu obce Horný Vadičov č. OcU-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie zo dňa 18.09.2019 nie je vo svojej podstate rozhodnutím, nakoľko neobsahuje základné náležitosti rozhodnutia v zmysle správneho poriadku, ako výrok a odôvodnenie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie neobsahovalo náležitosti formulované v § 47 správneho poriadku a vybavenie žiadosti o informácie povinnou osobou je arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň nebola splnená ani požiadavka riadneho doručenia rozhodnutia do vlastných rúk podľa § 24 ods.1 správneho poriadku. Žalovaný teda nepostupoval v súlade so zákonom a nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca uviedol, že pre poverenie riadením školy právne predpisy stanovujú dve základné kumulatívne podmienky, a to musí ísť o pedagogického zamestnanca školy, dočasnosť poverenia, a to do vymenovania nového riaditeľa. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby mohol starosta dočasne poveriť výkonom funkcie riaditeľa školy Mgr. Q. Y., okrem ďalších osobitných predpokladov stanovených zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a zákonom o pedagogických zamestnancoch školy musí byť predovšetkým pedagogickým zamestnancom s pracovnoprávnym vzťahom ku škole. Podľa žalobcu voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania riaditeľa po úspešnom vykonaní výberového konania podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca vyžaduje splnenie legislatívou predpísaných striktných podmienok, čo odôvodňuje vážnosť a dôležitosť tejto funkcie. Riaditeľ riadi školu a zodpovedá za viaceré oblasti upravené zákonom o štátnej správe v školstve, medzi ktoré patrí aj zodpovednosť za hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov či zodpovednosť za úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy. V nadväznosti na to, vedením školy (hoci dočasne bez výberového konania) nemožno poveriť kohokoľvek. Zákon o štátnej správe v školstve uvádza požiadavku pedagogického zamestnanca. Zároveň zákon o výkone práce vo verejnom záujme uvádza, že ide o dočasné (maximálne na 6 mesiacov) poverenie voľného pracovného miesta vedúceho zamestnanca. Požiadavka splnenia kvalifikačného predpokladu predpísaného pre výkon funkcie vedúceho zamestnanca je objektívne podmienená mierou preberanej zodpovednosti za riadenie školy a iných zamestnancov školy. Zákon o pedagogických zamestnancoch obsahuje výpočet koho možno považovať za vedúceho pedagogického zamestnanca. Napriek tomu, že zákon výslovne uvádza ako vedúceho pedagogického zamestnanca len riaditeľa a nie aj dočasne povereného riaditeľa školy, takýto výklad by bol iba formálny. Dočasne poverený riaditeľ vykonáva tie isté činnosti a zabezpečuje dočasne chod školy v takom istom rozsahu ako riaditeľ vymenovaný na základe výberového konania.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že Mgr. Q. Y., ako dočasne poverená riaditeľka základnej školy v Hornom Vadičove mala postavenie vedúceho zamestnanca a z toho dôvodu podlieha § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Obec Horný Vadičov ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií bola povinná sprístupniť vyžiadané informácie vzťahujúce sa na osobu Mgr. Q. Y., keďže sa jedná o také informácie a dokumentáciu, ktoré má mať povinná osoba k dispozícií z titulu svojej úradnej činnosti. Predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli informácie, ktoré sú povinnej osobe známe z jej činnosti realizovanej v súlade s jej kompetenciami.
6. Podaním zo dňa 12.04.2021 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný a túto navrhol zamietnuť. Žalovaný k nesprávnemu doručovaniu uviedol, že na žiadosť o sprístupnenie informácie odpovedal emailom v zmysle žiadosti žalobcu, a to tým, že vybavil žiadosť žalobcu zo dňa 6.9.2019 v lehote ustanovenej zákonom svojou odpoveďou čiastočne spôsobom požadovaným žalobcom ( na mailovú adresu žalobcu), s tým, že uviedol meno , titul a postavenie dočasne poverenej pedagogickej pracovníčky školy vedením ZŠ Horný Vadičov s uvedením právneho názoru, že postavenie tejto pracovníčky nepodlieha jeho povinnosti sprístupniť informácie (odoslať mailom požadované doklady : - poverovací dekrét novo povereného riaditeľa ZŠ Horný Vadičov, pracovnú zmluvu novo povereného riaditeľa ZŠ Horný Vadičov, Platový dekrét novo povereného riaditeľa školy obsahujúci zložky platu podľa zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000Z.z.. Žalovaný nesúhlasil s procesnou argumentáciu žalobcu k vybaveniu jeho odvolania , teda k rozhodnutiu odvolaní a to dôvodu, že zákon č.211/2000Z.z. v ustanovení § 19 neuvádza žiadne obsahové ani formálne náležitosti tak odvolania ale ani rozhodnutia o odvolaní. Podľa žalovaného, je výrok a odôvodnenie dostatočne presné a zrozumiteľné, nakoľko žalovaný citoval hmotnoprávnu normu (zákon č. 596/2003 Z.z.) ,ktorou sa spravoval a vyvodil z tejto svoj právny názor a stanovisko, prečo nesprístupnil požadovanú informáciu. Ako druhostupňový orgán vychádzal z rovnakého právneho názoru ako orgán 1. stupňa, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia upresnil ustanovenia hmotnoprávneho predpisu aplikovaného na vec, pričom žalobca žiadne ďalšie právne ani skutkové argumenty v odvolaní neuviedol. Žalovaný mal za to, že v prípade riaditeľa školy, tento zodpovedá definícii ustanovenia § 9 ods.3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. až momentom jeho vymenovania na základe návrhu rady školy a úspešného vyhodnotenia výberového konania s ktorými musí súhlasiť. Teda osoba, ktorá prejaví vôľu tým, že súhlasí v návrhom rady školy, podstúpi výberové konanie, je vo výberovom konaní úspešná a následne súhlasí s vymenovaním do postavenia vedúceho zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme sa musí podriadiť verejnej kontrole možnosti sprístupnenia informácií o jeho osobe v rozsahu ustanovenom v § 9 ods.3 zák. č.211/2000 Z.z. Podľa žalobcu však dočasne poverený pedagogický zamestnanec v zmysle §3 ods.10 zákona č.596/2003 Z.z. takou osobou nie je. Žalovaný mal za to, že nejde o formalistický prístup z jeho strany, ale ochranu osobných údajov konkrétnej osoby. Žalovaný súčasne vyjadril názor, že žalobca mal adresovať svoju žiadosť o poskytnutie informácie priamo na adresu Základnej školy Horný Vadičov, ktorá je jediným zamestnávateľom riaditeľa ZŠ Horný Vadičov. Ďalej poukázal na ustanovenie §-u 5 ods. 12 SSP v súvislosti s podanou žalobou žalobcu a vyjadril pochybnosť o úprimnosti žalobcu získať informáciu od žalovaného , nakoľko podľa názoru žalovaného v osobe žalobcu nejde o vážny záujem o sprístupnenie informácie ( Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sži 4/2014), žalobcovi bola poskytnutá informácia o dočasnosti poverenia pedagogickej zamestnankyne, avšak žalobca nijako svoj záujem o informáciu ďalej nemodifikoval ani z poukazom na ustanovenie §-u 12 druhá veta zákona č.211/200 Z.z. Záverom konštatoval, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, za danej situácie požadovaná informácia žalobcom nie je aktuálna, nakoľko žalovaný na základe výberového konania schváleného radou školy vymenoval riaditeľa školy.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 28.07.2020, v ktorej zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe. Ďalej uviedol, že § 16 zákona č.211/2000 nerieši spôsob doručovania rozhodnutia všeobecne a už vôbec nie rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Podľa žalobcu zákonodarca rozlišuje a upúšťa od prísneho formalizmu v prípade sprístupnenia informácií, kedy postačuje vydanie rozhodnutia len zápisom v spise. Vo vzťahu k nesprístupneniu informácií, čo i len sčasti, je nevyhnutné písomné rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. Žalovaný podľa žalobcu zamieňa spôsob sprístupnenia so spôsobom vybavenia žiadosti. Spôsob vybavenia je obsahovo širší pojem ako spôsob sprístupnenia a môže, ale nemusí zahŕňať sprístupnenie. Žalobca ako jednu z povinných náležitostí žiadosti o sprístupnenie informácií podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií uviedol práve spôsob sprístupnenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že
mal adresovať svoju žiadosť priamo na adresu Základnej školy Horný Vadičov. Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v nadväznosti aj na § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v pracovnoprávnych vzťahoch voči riaditeľovi školy vystupuje zriaďovateľ, ktorým je obec Horný Vadičov. Zároveň Ústavný súd SR judikoval, že povinné osoby, teda aj obce sú povinné sprístupniť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, teda majú plnú informačnú povinnosť. Ak by povinná osoba vyžiadanými informáciami nedisponovala mala by povinnosť žiadosť postúpiť podľa § 15 zákona o slobode informácií. Žalobca ďalej uviedol, že má reálny záujem na sprístupnení informácií, nakoľko na Okresnom súde Žilina prebieha konanie pod sp. zn. 41C/77/2019 vo veci určenia neplatnosti odvolania riaditeľa, zároveň na Okresnom súde Ružomberok prebieha konanie pod sp. zn. 5Cpr/23/2019 vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Z dôvodu unesenia dôkazného bremena v prebiehajúcich súdnych konaniach od povinnej osoby vyžiadal informácie na sprístupnenie.
8. Žalovaný v písomnej replike zotrval na tom, že žalobca nemal hmotnoprávny nárok na sprístupnenie požadovanej informácie v čase podania žiadosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa nedomáhal sprístupnenia informácie po ukončení výberového konania na funkciu riaditeľa školy, hoc mal na to nárok. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ v žalobca v závere svojho vyjadrenia uvádza, že rozhodnutie odvolacieho orgánu OcU16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019 v „zmysle uvedeného“ trpí vadami podľa § 191 ods.1 písm. c).d).g) SSP, tak sa nevie vyjadriť k jeho citácii paragrafového znenia Správneho súdneho poriadku, nakoľko žalobca paragrafovú citáciu ďalej konkrétnymi skutočnosťami zodpovedajúcimi obsahu týchto zákonných ustanovení nerozvádza. K návrhu na zmenu žaloby žalovaný poukázal na to, že správnu žalobu možno podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia a preto na podanú zmenu žaloby nemožno prihliadnuť.
9. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že administratívne konanie prebehlo tak, ako je opísané v odseku 1 až 4 odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že podstatou žaloby a spornou otázkou v konaní je, či dočasne poverený riaditeľ školy je osobou, ktorá podlieha ako osoba povinnosti sprístupnenia informácii v súlade s § 9 zákona č.211/2000 Z.z..
10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie a existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 31.10.2022, správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie starostu obce bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
11. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
13. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákon (zákon o slobode informácii) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (ďalej len „informačný zákon“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
15. Podľa § 3 ods. 1 informačného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
16. Podľa § 3 ods. 3 informačného zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
17. Podľa § 4 ods. 1 informačného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
18. Podľa § 9 ods. 3 informačného zákona, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
9) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 16a) Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. 16b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16c) § 5 ods. 3 až 5 a § 9 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16d) § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. 16e) § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 16f) § 9 ods. 3 Zákonníka práce. 16g) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 16h) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19. Podľa § 15 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).
20. Podľa § 15 ods. 2 informačného zákona, postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi.
21. Podľa § 18 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
22. Podľa § 18 ods. 2 informačného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
23. Podľa § 18 ods. 3 informačného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
24. Podľa § 19 ods. 2 informačného zákona ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
25. Podľa § 22 ods. 1 informačného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
26. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. štátnu správu v školstve na úseku škôl 1) a školských zariadení 2) podľa tohto zákona vykonávajú: riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len "riaditeľ").
28. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z. ak zriaďovateľ odvolá riaditeľa podľa odseku 7 písm. a) až c), e) alebo písm. f) a odseku 8, poverí pedagogického zamestnanca školy alebo školského zariadenia vedením školy alebo školského zariadenia do vymenovania nového riaditeľa podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.
30. Správny súd konštatuje, že primárne spornou bola otázka právneho posúdenia veci žalovaným, a to či dočasne poverený pedagogický zamestnanec školy funkciou riaditeľa školy je osobou, pri ktorej je povinnosť na požiadanie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám údaje podľa § 9 ods. 3 informačného zákona. Základom argumentácie žalobcu bolo tvrdenie, že § 9 ods. 3 informačného zákona sa vzťahuje aj na dočasne povereného pedagogického zamestnanca, kým argumentácia žalovaného bola založená na tom, že táto osoba nie je osobu, pri ktorej možno postupovať podľa § 9 ods. 3 informačného zákona. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný hoc
použil správne právne predpisy, tieto nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že pedagogický zamestnanec dočasne poverený funkciou riaditeľa školy nespadá pod § 9 ods. 3 informačného zákona. Podstatným je si uvedomiť skutočnosť, že informačný zákon bol zákonodarcom prijatý za účelom verejnej kontroly štátnych orgánov (ich vedúcich zamestnancov), ktorý v určitej miere môže dopadať aj na fyzické osoby ustanovené do riadiacich funkcií. Takouto osobou bezpochyby je riaditeľ školy, čo v konaní nebolo sporné a na čom sa zhodli aj žalobca a žalovaný. Skutočnosť, že riaditeľovi školy môže funkcia zaniknúť zo zákonom daných dôvodov (aj odvolaním) je bežná okolnosť, ktorá môže nastať. Preto zákonodarca prijal aj ustanovenie o dočasnom poverení pedagogického zamestnanca riadením školy podľa §3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z., ktorý následne reálne riadi školu počas stanoveného obdobia do vymenovania nového riaditeľa, čo môže predstavovať dlhšie časové obdobie. Správny súd má za to, že okamihom prijatia poverenia sa pedagogický zamestnanec, ktorý bol poverený riadením školy sa stáva osobou, ktorá napĺňa definičné znaky osoby podľa § 9 ods. 3 informačného zákona (vedúci zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme v podobe riadenia školy), a preto v zákonom stanovenom rozsahu podliehajú aj jeho údaje informačnej povinnosti podľa informačného zákona. V danej situácii preto osoba povinná postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nepostupovala správne, keď neposkytla informácie v rozsahu požadovanom podľa § 9 ods. 3 informačného zákona a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie. Správny súd má za to, že cieľ a zmysel právnej úpravy informačného zákona v podobe sprístupňovania údajov o príjmoch dotknutých osôb je potrebné vykladať tak, že zákon sa vzťahuje aj na pedagogického zamestnanca povereného riadením školy, ktorý reálne vykonáva riadiacu funkciu, a preto sú dané aj dôvody verejnej kontroly podmienok (platových), za ktorých túto funkciu vykonáva. Správny súd ďalej dáva žalovanému do pozornosti, že pojem „informácia“ používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Rozhodovacou praxou bolo ustálené, že za informáciu sa považujú aj celé dokumenty (rozhodnutia a zmluvy) alebo zvukové a obrazové záznamy. Skutočnosť, že dokumenty a záznamy sú „informáciou“, vyplýva aj z právnych predpisov Európskej únie. Informácia, ak má byť poskytnutá v zmysle informačného zákona, musí byť zaznamená na určitom nosiči.
31. Správny súd k námietke žalovaného, že žaloba smeruje proti nesprávnej osobe, konštatuje, že táto je nedôvodná, nakoľko v zmysle § 3 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z., poveruje pedagogického zamestnanca zriaďovateľ školy a tento následne je aj osobou povinnou s ohľadom na rozsah požadovaných informácii s prihliadnutím na § 4 zákona č. 552/2003 Z.z.. Odhliadnuc od uvedeného, ak by žalovaný nebol orgánom, ktorý mal poskytnúť informáciu tak nemal ani vo veci rozhodovať, čo by bol taktiež dôvod na zrušenie rozhodnutia, pričom však žalovaný mal za to v čase vydania rozhodnutia, že bol osobou, ktorá je takéto informácie povinná poskytovať, nakoľko žiadosť žalobcu nepostúpil inému orgánu. K námietke nesprávne označeného rozhodnutia žalovaného (rozhodnutie bolo zo dňa 03.10.2019, nie 04.10.2019), že na rozdiel od civilného súdnictva v správnom súdnictve je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní náležitostí procesných úkonov účastníkov konania je potrebné vyvarovať sa prílišného formalizmu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04 zo dňa 24.09.2004). Z obsahu žaloby a jej príloh jednoznačne vyplynulo, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OcÚ-16/2019-003-SPI zo dňa 03.10.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 04.10.2019, a preto správny súd nevidel dôvod na odstraňovanie vád žaloby, respektíve odmietnutie žaloby. Takýto formalistický prístup nie je na mieste a nedôvodná je preto aj námietka žalovaného. Rovnako tak nebola potrebná ani zmena žaloby, resp. precizované vymedzenie žalobných námietok vo vzťahu k § 191 ods. 1 SSP, nakoľko z obsahu spisu (žaloby, príloh) bolo odpočiatku zrejmé, ktoré rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu ako aj dôvody nesprávnosti - nezákonnosti v podobe nesprávneho právneho posúdenia, ktoré mu žalobca vytýka. Správny súd ďalej uvádza, že aj v odbornej literatúre napr. pri označení žalobcu je poukazované na potrebu neformálneho posudzovania žalôb kde sa uvádza: „V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania v zmysle § 59 SSP, ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (k tomu pozri bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2010 sp. zn. 2Sži/2/2010) (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 892 s.).
32. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu o forme prvostupňového rozhodnutia a jeho doručovania správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie malo viacero nedostatok z pohľadu formálneho obsahu, poučenia ako aj doručenia. Uvedené nedostatky však čiastočne konzumovalo rozhodnutie žalovaného tým, že žiadne prejednal odvolanie žalobcu. V konečnom dôsledku sú v žalobe označené nedostatky rozhodnutia orgánu prvého stupňa nepodstatné pre posúdenie tejto veci, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené pre nesprávne právne posúdenie. K argumentácia žalovaného o neexistencii skutočného záujmu žalobcu na požadovanej informácii, správny súd uvádza, že žiadateľ o sprístupnenie informácie túto nemusí odôvodňovať. Odhliadnuc od uvedeného žalobcove zdôvodnenie potreby získania informácií pre účely iných súdnych konaní by bolo dostatočné, hoc tieto informácie nemusia mať význam pre uvedené súdne konania. Obdobne námietka žalovaného, že žalobca neskôr nežiadal informácie, keď bol ustanovený nový riaditeľ nie je dôvodná, ako ani skutočnosť, že žiadaná informácia je už neaktuálna s ohľadom na ustanovenie nového riaditeľa školy, nakoľko súd posudzuje žalobu s ohľadom na okolnosti vydania rozhodnutia a nie neskoršie udalosti, ktoré môžu viesť k procesnému úkonu zo strany žalobcu alebo nemusia, nakoľko žalobca má právo na prejednanie jeho žaloby.
33. Žalovaný pri svojom rozhodnutí teda vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa zrušil v súlade s cit. ust. § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP a súčasne vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného bude postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku a nanovo posúdiť odvolanie a vo veci rozhodnúť.
34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
35. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému priznal v plnom rozsahu.
36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
- podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.