Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/132/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: A. B., miesto podnikania: C. XXXX/X, A. XXXXX, IČO: 32693265, zastúpený advokátom: JUDr. Radoslav Soták, sídlo: Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: GASTROLANDIA s.r.o., sídlo: D. XXX, D. XXX XX, IČO: 50574345, zastúpený advokátskou kanceláriou: Vojčík & Partners, s.r.o., sídlo: Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563 v konaní o zaplatenie 246,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -167 zo dňa 3. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. -167 zo dňa 3. júna 2020.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : 1, vo výroku I žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,60 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 2.4.2017 do zaplatenia a 2, vo výroku II priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na nahradenie trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil právom žalobcu podľa a nasledujúcich na zaplatenie odmeny za vykonanie dohodnutého diela, konkrétne opravy štvorhorákového plynového sporáka (oprava 2 nefunkčných horákov spočívajúca v prečistení a výmene termočlánkov). Podľa zistenia súdu prvej inštancie k uzavretiu zmluvy došlo ústnou formou, dielo bolo riadne vykonané niekedy v mesiacoch december 2016 až január 2017 a bolo žalovanému odovzdané. Ako neoprávnené a tendenčné uzavrel námietky žalovaného v tom zmysle, že dielo nebolo vykonané v celom rozsahu (nebola vyhotovená a odovzdaná správa o kontrole bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia), že dielo nebolo žalovanému odovzdané a že dielo malo vady. Tento záver súd prvej inštancie odôvodnil nedostatočným preukázaním tvrdenia o vadnom vykonaní diela, v tejto súvislosti konštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby žalovaný oznámil žalobcovi vady vykonaného diela, či už ústne alebo telefonicky. K listu žalovaného zo dňa 11.9.2017 súd prvej inštancie uviedol, že ho nie je možné považovať za kvalifikovanú reklamáciu, ktorá by mohla vyvolať nejaké právne účinky z hľadiska uplatnenia nárokov z vád diela, pričom poukázal aj nato, že žalovaný si nároky z vád diela v tomto konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno o existencii vád diela ťaží objednávateľa (žalovaného) a k listu žalovaného zo dňa 11.9.2017 uviedol, že písomné oznámenie vád diela bez ich konkrétneho oznámenia vykonané takmer 8 mesiacov po vykonaní opravy,

nemožno považovať za včasné oznámenie vád diela. Takéto konanie žalovaného považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa alebo oddialiť splnenie záväzku.

Obranu žalovaného - tvrdenie, že dielo nebolo odovzdané a že nebolo vyhotovené v celom rozsahu, uzavrel súd prvej inštancie ako neopodstatnenú čo odôvodnil nasledovne: Žalovaný dostatočne nepreukázal, že predmetom diela malo byť aj vyhotovenie a odovzdanie správy o kontrole bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia. Ďalej uviedol, že podľa Vyhlášky č. síce existuje povinnosť po oprave vyhradeného technického zariadenia vykonať kontrolu stavu bezpečnosti technického zariadenia a o výsledku kontroly vyhotoviť správu, avšak dodal, že z obsahu citovanej vyhlášky vôbec nevyplýva, kto má povinnosť takúto kontrolu a správu vykonať. K odovzdaniu diela súd prvej inštancie poukázal na obsah žalobcom predložených dodacích listov potvrdených pracovníkom žalovaného a tiež na skutočnosť, že oprava sporáka bola vykonaná priamo v prevádzke žalovaného, pričom žalovaný následne sporák používal, z čoho možno vyvodiť, že k odovzdaniu diela s určitosťou došlo. Rozhodnutie o úroku z omeškania bolo odôvodnené právom podľa , a skutočnosťou, že faktúra žalobcu sa do dispozičnej sféry žalovaného s určitosťou dostala ku dňu 1.4.2017. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“), čo vyplynulo zo skutočnosti, že žalovaný bola v konaní neúspešný.

Žalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v , , a . Konkrétne dôvody jeho odvolania sú uvedené v odsekoch 5 - 12 tohto odôvodnenia.

Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil konkrétne: neaplikovaním , neaplikovaním Vyhlášky MPSVaR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia a nesprávnym interpretovaním a aplikáciou ustanovení a nasledujúcich .

Podľa žalovaného je zmluva o dielo, ktorú uzavreli strany sporu, podľa absolútne neplatná (na túto neplatnosť sa prihliada ex offo) a to z dôvodu jej kvalifikovaného rozporu so zákonom, v tomto prípade s vyhláškou, ktorá ustanovuje požiadavky na nebezpečné technické zariadenia (rozpor s povinnosťami podľa , bod 3, a Vyhlášky č. ). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca bol po oprave povinný vydať doklad o výsledku kontroly a správu a pokiaľ tak neurobil, porušil zákon, pretože s ohľadom na predmet opravy (nebezpečné technické zariadenie) ide o vec, ktorá mohla ohroziť zdravie zamestnancov žalovaného, ako aj jeho zákazníkov v prevádzke. Žalovaný ďalej uviedol, že je tu zjavný rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom tým, že žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za opravu sporáka, hoci táto nebola riadne vykonaná, pričom dodacie listy dal podpísať zamestnankyni žalovaného, ktorá nato nemala oprávnenie.

Žalovaný tiež uviedol, že zmluva je neplatná aj podľa , pretože žalobca uistil žalovaného, že sporák opraviť dokáže, pričom následne sa preukázalo, že žalobca tento sporák opraviť nedokázal. V tomto smere žalovaný uviedol, že pokiaľ by nebol žalobcom uistený, že oprava je reálna, tak by žalovaný zmluvu neuzavrel.

Žalovaný poukázal na ustanovenia , a a uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za vykonanie diela. V tejto súvislosti dodal, že nárok na jej zaplatenie vzniká iba úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku. Podľa žalovaného predmet diela mohol byť splnený,

respektíve dielo odovzdané iba v prípade, žeby žalobca odovzdal žalovanému doklad o bezpečnosti plynového zariadenia – sporáka, v súlade s § 9 ods. 4 Vyhlášky, pretože iba potom je možné považovať opravu za vykonanú a dielo za odovzdané.

Žalovaný si bez odovzdania diela nemohol uplatňovať práva z vád diela, preto je argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný tak neučinil neopodstatnená. Dielo nebolo žalovanému odovzdané, preto sa nemohol žalovaný dostať do omeškania so zaplatením odmeny za jeho vykonanie. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ak na prevzatie diela podpísaním dodacích listov aplikoval ustanovenie . V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zamestnanci žalovaného (kuchári a čašníci) nemajú ako obvyklú činnosť podpisovanie dodacích listov na opravu sporáka, ku ktorej dochádza celkom výnimočne. Žalobca vedel s kým komunikoval o oprave sporáka a teda nie je možné vykladať, žeby nemohol vedieť, že zamestnanci žalovaného nemajú právo potvrdiť dodacie listy, t.j. musel vedieť, že podpísaním dodacích listov prekročili zamestnanci žalovaného svoje oprávnenia. Argumentácia súdu prvej inštancie v bode 60 jeho odôvodnenia, že k odovzdaniu diela s určitosťou došlo, pretože žalovaný sporák nesporne užíval, nie je správna, pretože žalovaný sporák užíval iba v rozsahu ako pred opravou.

Podľa žalovaného súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym nižšie uvedeným skutkovým zisteniam. Podľa súdu prvej inštancie bol dodací list výkazu vykonaných prác č. 139/2017 zo dňa 22.1.2017 podpísaný, toto však nie je pravda, pretože tam nie je podpis žalovaného. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že podľa vyhlášky je zásah do predmetu opravy možný iba po súhlase výrobcu, ktorý však žalobca nemal, čo potvrdzuje, že konal v rozpore so zákonom. Súd nesprávne vyhodnotil, tvrdenie žalovaného, že na podpísanie dodacieho listu zamestnankyňou žalovaného bol potrebný súhlas konateľky žalovaného. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil obsah výpovede svedka E. (podľa záveru súdu z jeho obsahu vyplynulo, že dielo nemalo vady), pretože z jeho výpovede vyplýva niečo iné a síce, že dielo ešte nebolo dokončené. Dielo nebolo riadne vykonané a ani odovzdané, preto je skutkový záver súdu, že k tomuto došlo nesprávny, pričom súd prvej inštancie si ním zistený skutkový stav účelovo dotvoril.

Podľa žalovaného má konanie inú vadu a to v tom zmysle, že konajúci súd prvej inštancie pochybil vo vykonanom dokazovaní a takisto v tom, že nepostupoval podľa záväzného postupu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo vo veci vydané. Súd prvej inštancie bez náležitého doplnenia dokazovania (opätovný výsluch žalobcu a svedkov navrhnutých žalovaným) vo veci na pojednávaní dňa 3.6.2020, pričom pri rozhodnutí opomenul zohľadniť argumentáciu žalovaného, z ktorej vyplýva, že právo je na jeho strane.

Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože jeho rozsudok nie je náležite odôvodnený, nakoľko sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. K porušeniu tohto práva došlo tak, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia znemožňuje žalovanému účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Podľa žalovaného je odôvodnenie rozsudku nedostatočné a zmätočné a súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán, pretože konal tendenčne v prospech žalobcu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi právo na nahradenie trov odvolacieho konania. Svoje stanovisko odôvodnil tvrdením, že nie je opodstatnená argumentácia žalovaného ustanovením Vyhlášky č. o povinnosti žalobcu vykonať kontrolu stavu bezpečnosti s vystavením dokladu o kontrole. K tejto námietka tiež dodal, že vykonanie skúšky a vystavenie dokladu o kontrole nebolo predmetom uzavretej zmluvy, čo podľa neho potvrdil aj právny zástupca žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že objednávku na takúto kontrolu od žalovaného nedostal a žalovaný to ani nerozporoval. Tiež poukázal nato, že z obsahu príslušnej vyhlášky nevyplýva, že príslušný doklad musí vydať osoba, ktorá vykonala opravu zariadenia. Žalobca taktiež uviedol, že nie je sporné, že žalobca dielo

realizoval, jeho vykonanie potvrdzujú dodacie listy opatrené pečiatkou žalovaného a údajné prekročenie oprávnenia zamestnankyne žalovaného prevziať dodacie listy označil za účelové. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalovaný nikdy nerozporoval, žeby dielo neprevzal, pričom osobitný spôsob odovzdania diela nebol dohodnutý.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , a . Odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody prezentované žalovaným nie sú naplnené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

K odvolacím dôvodom žalovaného podľa a odvolací súd udáva nasledovné: Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam (otázka uzavretia zmluvy, jej obsahu a plnenia záväzku) a na tieto zistenia správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia – viď nasledujúce odseky 19 - 26 tohto odôvodnenia.

Z obsahu výpovedí strán sporu dostatočne jednoznačne vyplynulo, že predmetom uzavretej zmluvy bolo vykonanie opravy dvoch horákov na plynovom sporáku žalovaného (táto skutočnosť v rozsahu diela nebola sporná). Naopak tvrdenie žalovaného, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo bola aj kontrola stavu bezpečnosti s vystavením dokladu o tejto kontrole, nebolo súdu nijako preukázané, pričom toto dokonca nepotvrdil ani samotný žalovaný vo svojich výpovediach pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že podľa zákona (respektíve podľa Vyhlášky č. - , bod 3, a ) mal žalobca v rámci vykonania opravy plynového zariadenia aj zákonnú povinnosť vykonať kontrolu stavu bezpečnosti s vystavením dokladu o kontrole. Aj odvolací súd (rovnako ako aj súd prvej inštancie) konštatuje, že táto obrana žalovaného je neopodstatnená, pretože nemá oporu v síce vyplýva povinnosť po vykonaní opravy technického zariadenia zabezpečiť kontrolu bezpečnosti zariadenia spolu s vyhotovením dokladu o kontrole, avšak z nich (a ani zo žiadnych ďalších ustanovení vyhlášky) nevyplýva povinnosť vykonať túto činnosť vykonávateľovi opravy (žalobcovi). Z obsahu príslušnej Vyhlášky () v rozpore so stanoviskom žalovaného vyplýva, že osobou, ktorá má zabezpečiť vykonanie kontroly je prevádzkovateľ zariadenia, t.j. práve žalovaný. Žalovaný túto kontrolu nemusí vykonať sám (v prípade, že nemá potrebné oprávnenia, ju vykonať ani nemôže), jej vykonanie však môže a aj musí zabezpečiť prostredníctvom nato oprávneného subjektu. V tomto prípade však žalovaný nepreukázal, žeby si zabezpečenie takejto kontroly so žalobcom dohodol (viď odsek 19).

S ohľadom na vyššie uvedené je neopodstatnené tvrdenie žalovaného, že stranami sporu uzavretá zmluva o dielo je podľa absolútne neplatná, pretože jej predmetom nebolo aj zabezpečenie kontroly bezpečnosti technického zariadenia s vyhotovením príslušného dokladu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na rozporné stanovisko žalovaného v tom zmysle, že na jednej strane tvrdí, že zmluva je neplatná pre jej rozpor so zákonom a na druhej strane tvrdí, že predmetom zmluvy bolo aj vykonanie kontroly bezpečnosti technického zariadenia s vyhotovením príslušného dokladu.

Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal, že uzavretá zmluva o dielo je neplatná aj podľa . Toto svoje tvrdenie odôvodnil tak, že žalobca uviedol žalovaného do omylu svojim tvrdením, že sporák je možné opraviť, hoci takáto oprava nebola možná. Ani táto obrana žalovaného nebola úspešná a to z dôvodu, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal dostatočne. Výpoveď svedka F. G. H. na pojednávaní dňa 14.10.2019 nebola a ani nemohla byť v tomto smere dostatočným dôkazom, pretože svedok nebol schopný časovo vymedziť, kedy predmetný sporák obhliadol. T.j. nie je zrejmé, kedy sporák videl, pričom v tejto súvislosti súd poznamenáva, že stav každého technického zariadenia podlieha zmenám z opotrebenia.

Neúspešná bola aj obrana žalovaného v jeho tvrdení, že dielo nebolo žalovanému odovzdané. Táto obrana bola odôvodnená tvrdením, že zamestnanci žalovaného nemali právo podpísať príslušné dodacie listy (v jednom prípade, že dodací list ani nebol podpísaný). Súd prvej inštancie správne uzavrel, ak konanie zamestnancov žalovaného, ktorí potvrdili dodacie listy žalovaného považoval za konanie žalovaného podľa . V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, čo bolo predmetom opravy (oprava plynového sporáka) a tiež to, že predmetné dodacie listy podpísal zamestnanec žalovaného pracujúci v kuchyni, t.j. s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o osobu obsluhujúcu predmetný sporák. Za danej situácie je nepravdepodobné, žeby žalobca mohol predpokladať neoprávnenie zamestnanca žalovaného potvrdiť opravu sporáka (resp. prevziať dielo).

K námietke žalovaného v tom zmysle, že Dodací list č. 139/2017 zo dňa 22.1.2017 nie je opatrený podpisom, súd dopĺňa nasledovné: Predmetný dodací list skutočne neobsahuje žiadny podpis, obsahuje však pečiatku žalovaného, ktorá je totožná s pečiatkou na Dodacom liste č. 138/2017 (tento dodací list je aj podpísaný). Stranami sporu nebolo dohodnuté zápisničné odovzdanie diela, preto k jeho odovzdaniu mohlo dôjsť aj bez vyhotovenia zápisnice a to na mieste, kde bolo dielo vykonávané, t.j. v kuchyni reštaurácie žalovaného ( ). Z uvedenej skutočnosti (neexistencia dohody o zápisničnom odovzdaní diela) vyplýva, že žalobcom predložené dodacie listy nie sú podmienkou odovzdania diela, avšak v tomto prípade sú z pohľadu odvolacieho súdu dostatočným dôkazom o uskutočnení a odovzdaní diela. T.j. pokiaľ zamestnanci žalovaného Dodací list č. 139/2017 potvrdili iba pečiatkou žalovaného a nepripojili k nej žiadny podpis, tak toto nemá žiadny vplyv na uskutočnenie odovzdania diela žalovanému. Povinnosť zápisničného odovzdania diela navyše nevzniká ani priamo zo zákona.

Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s argumentácia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že s ohľadom na predmet činnosti žalovaného (poskytovanie reštauračnej činnosti) by bolo skutočne nelogické, žeby žalovaný neurgoval u žalobcu na riadne vykonanie a dokončenie diela – opravu sporáku, v prípade, žeby k oprave naozaj nedošlo. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dielo malo byť podľa dohody vykonané niekedy v decembri 2016, resp. v januári 2017, avšak žalovaný u žalobcu preukázateľne namietal nevykonanie diela až svojim listom zo dňa 11.9.2017, ktorým reagoval na písomnú urgenciu žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonanie diela. Skoršiu urgenciu vykonania diela žalovaný nijako nepreukázal (jeho tvrdenia o telefonických urgenciách žalobca poprel). K odovzdaniu diela odvolací súd tiež poukazuje aj na stanovisko samotného žalovaného v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2019, kde potvrdil odovzdanie diela a zároveň uviedol, že si listom zo dňa 11.9.2017 uplatnil nároky z vád diela. Tento rozpor vo vyjadreniach žalovaného (otázka odovzdania diela) následne nebol žalovaným dostatočne presvedčivo vysvetlený (napriek výzve súdu na pojednávaní súdu prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.10.2019).

Súd prvej inštancie správne uzavrel aj otázku vád diela. Odvolací súd považuje za opodstatnené zistenie, že žalovaný u žalobcu nereklamoval vady diela včas a dostatočne kvalifikovaným spôsobom. Z vykonaného dokazovania bolo možné uzavrieť iba to, že dielo bolo vykonané niekedy v období december 2016 – január 2017 a že žalovaný toto dielo reklamoval až svojim listom zo dňa 11.9.2017. Ďalej je zrejmé, že list žalovaného zo dňa 11.9.2017 bol vyhotovený ako reakcia na výzvu žalobcu na urýchlené zaplatenie odmeny za vykonanie diela vyúčtované faktúrou žalobcu č. 1312017 splatnou dňa 1.4.2017. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a tiež z toho, že žalovaný nepreukázal dostatočne existenciu vád a ani si na ich základe voči žalobcovi neuplatnil nijaký konkrétny nárok, je záver súdu prvej inštancie uvedený v odsekoch 61 – 67 odôvodnenia jeho rozsudku o účelovosti obrany žalovaného logický a správny.

K odvolacím dôvodom žalovaného podľa a (viď ods. 11 a 12 tohto odôvodnenia) odvolací súd udáva nasledovné: Súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil žalovanému uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces (viď ods. 28) a tiež sa v konaní nedopustil vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie (viď ods. 29 - 30).

Obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku spĺňa zákonné požiadavky podľa , t.j. rozhodnutie bolo náležite odôvodnené a je dostatočne preskúmateľné. S ohľadom na túto odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd dodáva, že obsah a odôvodnenie rozsudku nemusí spĺňať očakávania strany sporu, ale musí byť v súlade s vyššie citovaným ustanovením . V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku pomerne rozsiahlo a podrobne (odôvodnenie má 24 strán, ktoré obsahuje celkovo 77 odsekov) uviedol čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie tiež jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, tiež uviedol prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Konanie pred súdom prvej inštancie malo podľa žalovaného trpieť inou vadou v tom zmysle, že súd nepostupoval podľa záväzného postupu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo vo veci vydané. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 18. 2.2020 (viď odsek 20 jeho odôvodnenia) uložil súdu prvej inštancie povinnosť zistiť v akej forme bola zmluva dohodnutá (ústna alebo písomná) a v prípade, že došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy tiež uložil povinnosť náležite zistiť obsah dohody a po tomto zistení posúdiť, či bolo dielo vykonané zmluvne dohodnutým spôsobom, vrátane odovzdania a prevzatia vykonaného diela.

Súd prvej inštancie po zrušení pôvodne vydaného rozsudku nariadil ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.6.2020 a kde došlo k opätovnému vypočutiu žalovaného. Po tomto doplnení dokazovania súd prvej inštancie opätovne uzavrel dokazovanie, vyhodnotil jeho obsah a vo veci rozhodol, pričom náležite splnil povinnosti uložené odvolacím súdom (t.j. zistil spôsob uzavretia zmluvy, obsah zmluvy a tiež zodpovedal aj otázku odovzdania a prevzatia diela). Ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal z dôvodov uvedených v odseku 31 napadnutého rozsudku a s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah a z neho vyplývajúcu zákonnú povinnosť strany navrhujúcej vypočutie svedka účasť tohto svedka na pojednávanie zabezpečiť ako aj na skutočnosť, že žalovaný v rozpore s citovaným zákonným ustanovením účasť ním navrhnutých svedkov na pojednávaní dňa 3.6.2020 nezabezpečil. Ďalej odvolací súd v tomto smere dodáva, že žalovaný konkrétnych svedkov ani dostatočne neoznačil (okrem svedka F. H. a manžela konateľky žalovaného) a že svedok F. H. už bol vo veci na pojednávaní dňa 14.10.2019 riadne vypočutý.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).