Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-74-2015.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/74/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Kardžičova 8, Bratislava 821 08, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 2 821 08, proti odporcovi: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. R. XXXX/XX, XXX XX R.-O., právne zastúpenému: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec 984 01, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ?POS?, IČO: 42343828, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, 08001, právne zastúpeného: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec 984 01, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 4 078,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania 867,24 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014, sa právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 4 078,33 € s príslušenstvom.
Právny predchodca navrhovateľa svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca s ním uzavrel zmluvu o úvere, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Uznesením zo dňa 18.05.2015, č.k. 1Ro/2246/2014-23, súd pripustil, aby z konania vystúpil právny predchodca navrhovateľa a na jeho miesto do konania vstúpil navrhovateľ, a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, navrhovateľovi.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.06.2015, sa k návrhu na začatie konania vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Uviedol, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a že nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v nevrátení poskytnutého úveru, je premlčaný.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.09.2015, sa k návrhu na začatie konania vyjadril odporca. Taktiež uviedol, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a že nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v nevrátení poskytnutého úveru, je premlčaný.
Na pojednávaní, konanom dňa 03.09.2015, odporca zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.
Na konané pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol na konané pojednávanie riadne predvolaný a že sa na toto pojednávanie nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, pričom prihliadal na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 16.10.201, zmluvou o úvere zo dňa 16.06.2008, obchodnými podmienkami k nej, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa, vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru zo dňa 26.10.2011, výpisom z úverového účtu odporcu, ďalšími listinami, založenými v spise, a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca ako dlžník dňa 16.06.2008 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom zmluvu poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. 8004723, na základe ktorej mu právny predchodca navrhovateľa poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200 000,00 Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť 60 mesačnými splátkami vo výške 5 262,00 Sk.
Odporca si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnil, preto právny predchodca navrhovateľa dňa 26.10.2011 vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru.
V zmysle návrhu na začatie konania a výpisu z úverového účtu odporcu dlh odporcu - žalovaná suma predstavuje nevrátenú časť poskytnutého úveru vo výške 3 653,31 €, zmluvnú pokutu vo výške 403,42 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 21,60 €.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného do 31.07.2008 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd teda mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere.
Uzavretá zmluva o úvere však neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ktorúkoľvek jednu z týchto náležitostí, poskytnutý úver je potrebné v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Uzavretá zmluva o úvere neobsahuje žiadny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že uzavretá zmluva obsahuje časť, v ktorej táto hodnota mala byť uvedená, avšak nie je vyplnená.
Vo vzťahu ku konečnej splatnosti poskytnutého úveru je v uzavretej zmluve o ňom uvedený údaj „60 mesiacov“. Takéto určenie konečnej splatnosti však nemožno považovať za dostatočné, spĺňajúce požiadavku ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečnú splatnosť poskytnutého úveru je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere určiť jednoznačne, uvedením presného dátumu konečnej splatnosti. Konečná splatnosť poskytnutého úveru nemôže byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená len formou počtu mesačných splátok, ktorými má byť úver vrátený, a následne od spotrebiteľa očakávať, že si dátum konečnej splatnosti sám vypočíta, o to viac v situácii, že termíny jednotlivých splátok v zmluve nie sú jednoznačne určené (viď nižšie).
Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je uvedená len v Podmienkach k Zmluve o poskytnutí Manželskej pôžičky 451-C, ktoré sa v zmysle ustanovení uzavretej zmluvy o úvere považujú za jej súčasť, a to vo forme tabuľky, ktorá obsahuje výpočet jednotlivých druhov spotrebiteľských úverov, poskytovaných právnym predchodcom navrhovateľa a k nim prislúchajúcich hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov. Ani určenie ročnej percentuálnej miery nákladov nemožno považovať za dostatočné, spĺňajúce požiadavku ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru musí byť uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to jednoznačne.
Informácie o splácaní poskytnutého úveru sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa.
Podľa bodu 6.1 všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch, určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch, uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.
Podľa bodu 6.2 všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Podľa bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie služby.
Podľa bodu 6.4 všeobecných obchodných podmienok prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Priamo v uzavretej zmluve o úvere je uvedená len výške mesačnej splátky - 5 262,00 Sk.
Z uvedeného teda vyplýva, že uzavretá zmluva o úvere obsahuje iba informáciu o výške mesačnej splátky. Vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa sú ďalej obsiahnuté informácie o termíne mesačných splátok a o tom, že súčasťou mesačnej splátky je istina, úrok a poplatok za poskytnutie služby. Z tejto informácie však nie je jasné, aká časť každej jednotlivej splátky predstavuje istinu poskytnutého úveru, úrok poskytnutého úveru a iné poplatky, súvisiace s poskytnutým úverom. Ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom takúto špecifikáciu splátok poskytnutého úveru vyžaduje.
Vzhľadom na to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi len sumu istiny poskytnutého úveru.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 200 000,00 Sk (6 638,78 €) a že odporca mu vrátil jeho časť vo výške 6 280,92 €. Tieto skutočnosti neboli
medzi účastníkmi konania sporné. Rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy jeho vrátenej časti, teda časť poskytnutého úveru, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť a do dnešného dňa ju nevrátil, predstavuje sumu vo výške 357,86 € (6 638,78 € - 6 280,92 €).
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd skúmal, či nárok navrhovateľa, uplatnený v návrhu na začatie konania (jeho časť, predstavujúca nevrátenú časť poskytnutého úveru), nie je premlčaný, a dospel k záveru, že tento premlčaný je, a to v celom rozsahu.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých v Občianskom zákonníku, je na prospech odporcu ako zmluvnej strany, ktorý je spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom.
Rovnaký právny názor vyslovil napríklad Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 23.02.2015, č.k. 11Co/583/2014-94. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila aj ďalšia rozhodovacia prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011, sp.zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp.zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/26/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp.zn. I. ÚS 402/2013).
Uvedené potvrdzuje aj novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá definitívne normatívne vyriešila otázku, či na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude aplikovaný vždy, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby spotrebiteľská zmluva bola upravená Obchodným zákonníkom. Hoci táto novela je účinná až od 1. apríla 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.02.2015, č.k. 11Co/583/2014-94).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Odporca bol povinný vrátiť poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 5 262,00 Sk (174,67 €), splatnými 20. dňa v mesiaci. Odporca riadne splácal poskytnutý úver do mesačnej splátky, splatnej dňa 20.05.2011. Následne odporca poskytnutý úver splácať prestal. Odporca sa teda dostal do omeškania so zaplatením mesačnej splátky, splatnej dňa 20.06.2011, vo výške 174,67 €, mesačnej splátky, splatnej dňa 20.07.2011, vo výške 174,67 €, mesačnej splátky, splatnej dňa 20.08.2011, vo výške 174,67 €, mesačnej splátky, splatnej dňa 20.09.2011, vo výške 174,67 €, a mesačnej splátky, splatnej dňa 20.10.2011, vo výške 174,67 €. Následne právny predchodca navrhovateľa vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru - podľa výpisu z úverového účtu nevrátenej časti vo výške 2 947,43 € ku dňu 20.11.2011. Po vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru odporca vrátil právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu v celkovej výške 150,00 €. Nezaplatená časť mesačnej splátky, splatnej dňa 20.06.2011 teda predstavuje sumu vo výške 24,67 € (174,67 € - 150,00 €). Splatnosť časti sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 24,67 € teda nastala dňa 20.06.2011, splatnosť časti sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 174,67 € dňa 20.07.2011 a splatnosť zvyšnej časti sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 158,52 € dňa 20.08.2011.
Časť žalovanej sumy, nárok na zaplatenie ktorej súd považuje za právne odôvodnený, sa teda stala splatnou najneskôr (aj jej posledná časť) dňa 20.08.2014. Dňa 21.08.2011 sa potom dostal odporca do omeškania so zaplatením tejto sumy a začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.08.2014.
Odporca a vedľajší účastník na jeho strane vo svojich vyjadreniach uviedli, že prvá odporcom nezaplatená splátka poskytnutého úveru sa stala splatnou dňa 20.07.2011 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba. S týmito tvrdeniami sa súd nestotožňuje. Z návrhu a jeho prílohy, predovšetkým z výpisu z úverového účtu odporcu jednoznačne vyplýva, že odporca nezaplatil už splátku, splatnú dňa 20.06.2011. Ďalej, premlčacia doba nezačína plynúť splatnosťou peňažného záväzku ale okamihom, keď sa mohlo právo po prvý raz uplatniť, teda okamihom, keď sa dlžník dostane do omeškania, čiže nasledujúci deň po splatnosti peňažného záväzku, v tomto prípade dňom 21.06.2011. Ani dňa 21.06.2011 však nezačala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k celej sume nevrátenej časti poskytnutého úveru, ale len k jej časti vo výške nezaplatenej časti mesačnej splátky poskytnutého úveru, splatnej dňa 20.06.2011.
Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa na začatie konania došiel súdu dňa 16.10.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy, nárok na zaplatenie ktorej súd považuje za právne odôvodnený, je premlčaný, súd ho preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že vo veci mal plný úspech odporca, súd mu priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 867,24 €, pričom tieto pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28.08.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), písomné podanie vyjadrenia vo veci samej na súd zo dňa 02.09.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky a účasť na pojednávaní dňa 03.09.2015 podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške po 151,05 € podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, z režijnej náhrady podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky za 3 úkony právnej služby vo výške po 8,39 €, z náhrady za stratu času za cestu na konané pojednávanie podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 167,76 € (12 polhodiny x 13,98 €), z náhrady cestovných výdavkov, vynaložených na cestu na konané pojednávanie, vo výške 76,62 € (280 km x (základná náhrada 0,183 € + spotreba 7,0 l / 100 km x cena 1,295 € / l)) a z dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 144,54 €.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na to, že vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal, nakoľko o trovách konania rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.