Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-432-2012.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/432/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovanej: Y. H., L. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XXX/XX, XXX XX O. N., o zaplatenie 949,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2012 (bližšie špecifikovanou dňa 25.6.2014) domáhal zaplatenia sumy 979,54 € spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania žalovanou. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.10.2008 žalobca poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanej úver vo výške 902,87,- eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach po 54,74 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2008. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnila, dňa 31.12.2009 sa stal splatným dlh žalovanej vo výške 979,54 €, nakoľko žalobca odstúpil od zmluvy písomnosťou zo dňa 9.11.2009.
Žalobca pred začatím (prvého) pojednávania vo veci dňa 25.6.2014 zobral svoju žalobu čiastočne späť z dôvodu úhrad žalovanou po podaní žaloby:
- dňa 15.3.2013 v sume 10 €,
- dňa 15.7.2013 v sume 10 €,
- dňa 16.8.2013 v sume 10 €, t.j. celkovo uhradila po začatí konania sumu 30 €. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 4C/432/2012 - 36 zo dňa 22.5.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 30,- € zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2015.
Žalovaná sa k doručenej žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a z listinných dôkazov: zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, odstúpenia od zmluvy a doručenky, výpisu z obchodného registra, všeobecných obchodných podmienok zistil tento skutkový stav veci:
Z výpisu z obchodného registra na žalobcu súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu je (okrem iného) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 6.10.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 902,87 €, celkovými nákladmi 410,81 €, s mesačnou splátkou 54,74 €, počet splátok 24, splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, výška RPMN: 46,72 %, ročná úroková sadzba 39 % a priemerná hodnota RPMN 61,36 €.
Podľa čl. III.-4.-1 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Podľa čl. III.-6.-1 VP Cetelem je oprávnený od zmluvy o úvere odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa čl. V.-5 VP odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Podľa čl. V.-7 VP cetelem doručuje všetky písomné oznámenia klientovi najmä poštou. Ak klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia úložnej lehoty.
Z písomnosti žalobcu zo dňa 9.11.2009 označenej ako odstúpenie od zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na jej omeškanie so splácaním úveru, odstupuje podľa čl. III. -6.-1 VP od úverovej zmluvy, ktorý sa ku dňu 31.12.2009 stáva splatným v celom rozsahu. Písomnosť bola žalovanej doručovaná na adresu uvedenú v úverovej zmluve, zásielku žalovaná prevzala dňa 10.11.2009.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. T
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 6.10.2008 úverovú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v mesačných splátkach. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť, spotrebiteľom je žalovaná. Taktiež bolo preukázané, že žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na jej omeškanie so splácaním úveru odstupuje podľa čl. III. -6.-1 VP od úverovej zmluvy, pričom písomnosť žalovaná prevzala dňa 10.11.2009, a teda v zmysle čl. V.-5 VP odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť ku dňu 31.12.2009 tak ako to uvádzal žalobca v žalobe, t.j. ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane.
Súd sa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať ex offo otázkou premlčania uplatneného nároku. V danom prípade platí osobitná premlčacia doba v dĺžke dva roky, pretože súd je toho názoru, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej, pretože sa jedná o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého právneho dôvodu. Týmto právnym dôvodom, ktorý odpadol, je úverová zmluva, ktorá bola zrušená z dôvodu odstúpenia od zmluvy z iniciatívy samotného žalobcu. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v prejednávanej veci bolo dňa 1.1.2010, t.j. deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy a dvojročná premlčacia doba uplynula teda 1.1.2012. V deň podania žaloby (jej doručenia na súd), t.j. 31.10.2012, už dvojročná premlčacia lehota teda uplynula. Keďže došlo k premlčaniu hlavného záväzku (istiny), došlo aj k premlčaniu príslušenstva - úroku z omeškania, preto súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť v celom jej rozsahu.
Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uvádza, že toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa 24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pre účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako úspešnému účastníkovi konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaná návrhom neuplatnila priznanie náhrady trov tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že právo uplatnené pôvodným návrhom na začatie konania bolo už v čase začatia konania v celom rozsahu premlčané, preto súd nemohol pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého ak bolo konanie čiastočne zastavené z dôvodov na strane žalovnaej (úhrada časti žalovanej istiny po začatí tohto konania), je táto povinná uhradiť trov konania (z dôvodu zavinenia zastavenia konania), nakoľko by tým poprel premlčanie práva už v čase začatia konania tým, keďže by v prípade priznania náhrady trov konania žalobcovi v časti zastaveného konania nepriamo vyjadril, že v tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná. Súd preto z týchto dôvodov považuje žalovanú za toho účastníka, ktorý mal vo veci plný úspech.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)