Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-17-2015.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/17/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému M. V., bytom M. XX, W., o vymoženie 962,62 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29. mája 2015, č. k. 2Er/142/2015-20 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom má byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 02705/14 zo dňa 22.08.2014 a má sa vymáhať plnenie zo „Zmluvy č. 18199185“ o úvere zo dňa 27.9.2007 uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného Consumer Finance Holding a.s. v spojení s „Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 2043286“ zo dňa 19.3.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, z ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc. Podľa tejto doložky mali byť spory zo zmluvy riešené pred stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky podľa toho, na ktorom súde podá žalobu žalujúca strana, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol povinný sa mu podrobiť. Takáto doložka tak znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť riešenie sporu štátnym súdom v určitých prípadoch, navyše nebola individuálne dohodnutá, bola vopred stanovená, bola súčasťou dohody, ktorá má podobu formulára, bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.
S poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-240/98, C-168/05, C-243/08, C-40/08 súd dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah je vzhľadom na postavenie zmluvných strán v ňom a účel poskytnutia úveru vzťahom spotrebiteľským a predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s dobrými mravmi a je pre rozpor so zákonom a smernicou neplatná. Z tohto dôvodu neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci, a tak rozhodol orgán,, ktorý na to nemal právomoc a exekučný titul nie je vykonateľný.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, pretože nemohol skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, nemohol skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale iba formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad a nesprávnu aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS, rozhodnutia Súdneho dvora (ES) Asturcom. Citoval §§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku a vyjadril názor, že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je právne záväzný. Súdny dvor nemal úmysel uložiť exekučným súdom členských krajín, aby zrušili rozhodcovské nálezy. Toto sa môže udiať len v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. Nebolo preto možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mohol preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne vyriešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky, k čomu ho nepochybne platná právna úprava legitimuje. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, IV.60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
Uvedené závery sa vzťahujú aj na situáciu, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Rozhodcovská doložka v článku 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinnou vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v závislosti od toho, na ktorom orgáne podá žalujúca strana žalobu.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove zo dňa 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania (v tomto prípade A.) je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Navyše podoba tzv. rozhodcovskej doložky vo formulári dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.3.2012 nie je postačujúca pre záver o jej individuálnom dojednaní. Ak je doložka len jedným z viacerých iných a zásadných článkov dohody (zásadných preto že išlo o dohodu o splátkovom kalendári a uznanie dlhu dokonca s pristúpením ďalšej osoby (povinného) k záväzku), ktoré boli evidentne výsledkom vzájomnej konzultácie vzhľadom na písomné zásahy do ich obsahu, nie je možné hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky v podobe prostého textu ako súčasti dohody primárne sa týkajúcej podstatne iných skutočností, ktorého obsah a vôbec prítomnosť v tejto dohode bez pochybnosti nemohol spotrebiteľ ovplyvniť.
Uvedené okolnosti mali za následok to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.
Z uvedených skutočností vyplýva, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Správne prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 44 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.