Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-11-2015.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Ing. Y. M., bytom K. Z. XXX/X, P. O. X., právne zastúpeného JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom Jarková 89, Prešov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8 - 10, o zvýšenie starobného dôchodku takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Zaväzuje odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur, ktoré je povinná zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Oľgy Michalikovej, advokátky č.ú. XXX XXX XXX/XXXX vedený vo X., a.s., pobočka P..
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2014 odporkyňa podľa § 259 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákona“ ) a § 21 a § 23 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“ ) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 11.10.2011.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sd/40/2012 - 33 zo dňa 30.07.2013 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd uložil Sociálnej poisťovni opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a aby bolo náležite odôvodnené. Súčasne jej uložil vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa.
Ďalej uviedla, že žiadosťou zo dňa 11.10.2011, ktorá jej bola doručená dňa 14.10.2011 navrhovateľ požiadal o úpravu, zvýšenie starobného dôchodku po prehodnotení doby zamestnania od 01.01. 1969 do 31.12.1973, kedy pracoval ako stavbyvedúci na prácach vo výškach nad 10 metrov z III. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie.
Citovala § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Ďalej citovala § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. a § 1 ods. 4 Nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia s odkazom na prílohu č. 1 časť II. citovaného nariadenia.
Dôvodila, že základnou podmienkou zaradenia do I. alebo II. pracovnej kategórie je, aby zamestnanec vykonával práce uvedené v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu podľa opisu pracovnej činnosti a za podmienok podrobnejšie určených v rezortnom zozname. Okrem toho je podmienkou predovšetkým sústavnosť výkonu prác odôvodňujúcich zaradenie zamestnanca do zvýhodnenej pracovnej kategórie a časová prevaha takýchto prác v rámci vykonávaného zamestnávania a to aj vtedy, ak rezortný zoznam na tieto okolnosti nepoukazuje. Na základe predloženej prílohy k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie, zisťovala zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie u zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo P.. Podľa tvrdenia zamestnávateľa navrhovateľ vykonával činnosť pod poradovým číslom 5142. Podľa opisu pracovnej činnosti pod poradovým číslom 5142 sa do I. pracovnej kategórie zaraďuje zamestnanie stavbyvedúceho ak ide o organizovanie a riadenie podzemných prác. Podľa podaní navrhovateľ pracoval ako stavbyvedúci na stavbách, na ktorých sa realizovali montáže oceľových konštrukcií a išlo o práce vo výške nad 10 metrov.
Ďalej dôvodila, že dôkazom jednoznačne preukazujúcim výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórii je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia alebo tlačivo „príloha k žiadosti o dôchodok“. Podľa oznámenia zamestnávateľa zo dňa 05.03.2010 sa nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce skutočnosť zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Dobu zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v I. pracovnej kategórie na základe navrhovateľom predloženej prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 28.06.2002 preto nie je možné zhodnotiť.
Argumentovala, že v súlade s ustanovením § 196 zákona dôkazom je aj výpoveď svedkov. V súvislosti s hodnotením doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii na základe čestného prehlásenia svedkov a evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia svedkov, ktoré sa nachádzajú v jej evidencii boli preukázané nasledujúce skutočnosti: Svedkovia, ktorých navrhovateľ uviedol vo vyhlásení nevykonávali práce zaradené do II. pracovnej kategórie počas celého kalendárneho roka, ale len v obmedzenom rozsahu, t.j. len časť kalendárneho roka, preto nie je možné na základe vyhlásenia týchto svedkov posúdiť rozsah zaradenia zamestnania do II. pracovnej kategórie. Podľa potvrdenia zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo, a.s. P. zo dňa 19.01.2012 nevie tento zamestnávateľ z predložených premiestňovacích dekrétov a určenia základného platu zodpovedne a presne posúdiť zaradenie zamestnania navrhovateľa do II. pracovnej kategórie. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove doplnila odporkyňa dokazovanie a to listom zo dňa 14.10.2013, ktorým požiadala Pozemné staviteľstvo, a.s. P. o zostavenie tzv. komisie pamätníkov a na základe ňou zistených skutočností o vydanie príslušného potvrdenia. Napriek urgenciám zo dňa 03.04.2014 a 01.07.2014 do rúk predsedu predstavenstva zisťovanie v Pozemnom staviteľstve, a.s. P. bolo bezvýsledné. Odporkyni nebola doručená žiadna odpoveď. Listom zo dňa 03.04.2014 požiadala ORION, s.r.o., Sabinovská 1, Prešov o oznámenie, či v dokladoch, ktoré boli postúpené akciovou spoločnosťou Pozemné staviteľstvo P. ako nástupnickou organizáciou Pozemných stavieb n.p. P. sa nachádzajú doklady, na základe ktorých by bolo možné hodnoverne preukázať, že v období od 01.01.1969 do 31.12.1973 vykonával navrhovateľ prácu zaradenú do II. pracovnej kategórie. Listom č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.04.2014 Orion, s.r.o., Sabinovská 1, Prešov oznámila, že nemá záznam v archíve pozemných stavieb P., pretože ide o ročník 1940 a archív archivuje až od ročníka 1942. Listom zo dňa 29.09.2014 bola požiadaná Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov o spoluprácu a o zabezpoečenie príslušného potvrdenia o výsledku komisie pamätníkov od nástupnickej organizácie Pozemné staviteľstvo, a.s. P., resp. novej „prílohy k žiadosti o dôchodok“. Listom č. 11503 - 165 / 2014 - PO zo dňa 08.10.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov oznámila, že nikto zo svedkov, ktorí pracovali s navrhovateľom nemôže potvrdiť rozhodujúcu skutočnosť a to, že ako stavbyvedúci odpracoval viac ako polovicu pracovnej doby na takomto pracovisku, kde väčšina robotníkov vykonávala prácu v II. pracovnej kategórii. V štátnom podniku pozemné stavby P. bolo veľa stavbyvedúcich, ktorí riadili robotníkov vykonávajúcich práce v II. pracovnej kategórii, ale oni ako stavbyvedúci neboli zaradení do zvýhodnenej pracovnej kategórie práve preto, že na týchto pracoviskách sa nedržiavali viac ako polovicu svojho pracovného času. Z tohto dôvodu príslušný útvar personálnej práce závodu 06 na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi správne zaradil dobu zamestnania do III. pracovnej kategórie a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
na znak súhlasu navrhovateľ aj vlastnoručne podpísal. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov nedisponuje dokladmi, ktoré by preukazovali nesprávnosť údajov na príslušných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia.
Konštatovala, že vyčerpala všetky možnosti na doplnenie dokazovania - zistenie navrhovateľom namietanej skutočnosti ohľadom zaradenia vykonávania zamestnania v období od 01.01.1969 do 31.12.1973. Pretože po doplnení dokazovania neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by preukazovali výkon zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii, nie je možné jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku vyhovieť a preto jeho žiadosť zamieta tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V závere uviedla, že týmto realizuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sd/40/2012
- 33 zo dňa 30.07.2014.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne, v ktorom namietal, že týmto rozhodnutím je znevážený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sd/40/2012 zo dňa 30.07.2014, pretože po právnej stránke je neopodstatnené, zmätočné a je nepravdivé i nespravodlivé. Napadnuté rozhodnutie je v podstate len opisom predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré už raz krajský súd zrušil. Nesúhlasí s odôvodnením toto rozhodnutia, pretože napr. na stavbách vo Vranove nad Topľou a Poprade bol prítomný aj viac ako 12 hodín denne, na tzv. týždňových turnusoch, kde aj spolu s montážnikmi boli ubytovaní v hoteloch. Nechápe aký stavbyvedúci sú myslení, lebo v spornom období bol jediným stavbyvedúcim na stredisku oceľových konštrukcií závodu 06 Pozemných stavieb P., n.p., teda závodu, ktorý bol založený v roku 1968. Odporkyňa zbytočne dotazovala iných stavbyvedúcich z ďalších troch stredísk závodu 06, ktorí nevykonávali práce vo výškach nad 10 metrov a preto nemajú nárok na zaradenia do II. pracovnej kategórie.
K poradovému číslu 5142 uviedol, že už odporkyni vysvetľoval, že zamestnávateľ urobil chybu, čo by sa dalo ospravedlniť tým, že v roku 1968 zrejme nebol ešte vytvorený kompletný technicko-kvalifikačný katalóg. V popise práce je však správne uvedené stavbyvedúci na oceľových konštrukciách a tieto dodnes stoja a majú väčšiu výšku ako 10 metrov. Podotkol, že odporkyni ešte v roku 2003 sám predložil písomné vyjadrenia tzv. komisie pamätníkov, vrátane svedkov a dnes už podaktorí ani nežijú. Komisia zložená z bývalých zamestnancov a svedkovia potvrdili, že pracoval ako stavbyvedúci na oceľových konštrukciách vo výške nad 10 metrov v II. pracovnej kategórii. V rámci ČSSR vykazoval najvyššiu produktivitu práce na jedného montážnika cez 100 000,- Kčs. Namietal výrok odporkyne, že jej doručil žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 11.10.2011, pretože on ju podal už 28.06.2002.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 14.04.2015, v ktorom poukázala na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutia ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Podľa § 250l ods. 1a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z výroku ako aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporkyne nesporne vyplýva, že odporkyňa rozhodovala o žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii zo dňa 11.10.2011, ktorá bola odporkyni doručená dňa 14.10.2011,
ktorá tvorí obsah spisu odporkyne. Zhodnotenie doby zamestnania v II. pracovnej kategórii navrhovateľ žiadal s poukázaním na § 14 ods. 1 a 5 zákona č. 100/1988 Zb. a rezortný zoznam zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie - prílohy k úprave Ministerstva stavebníctva Slovenskej republiky č. 9/1985 vydaný podľa § 12 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a to z dôvodu, že v spornom období od 01.01.1969 do 31.12.1973 pracoval ako stavbyvedúci na prácach vo výške nad 10 metrov.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb., zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami, c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.
Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I.a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, do II. pracovnej kategórie sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú zamestnania, v ktorých sa za podmienok ustanovených zákonom vykonávajú práce uvedené v prílohe č. 1 časti II tohto nariadenia.
Podľa prílohy č. 1 časti II citovaného nariadenia, zaradenia zamestnania do II pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia odôvodňuje práce vykonávané vo výškach nad 10 metrov v závese za sťažených podmienok pri stavebných a montážnych prácach.
Z dávkového spisu odporkyne súd zistil, že podľa evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku bola navrhovateľovi zamestnávateľom Pozemné stavby, n.p. P. potvrdená sporná doba zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973. Počet kalendárnych dní v I. a II. pracovnej kategórie a druh činnosti v tomto evidenčnom liste nebol zamestnávateľom vyznačený. Navrhovateľ bol teda zaradený do III. pracovnej kategórie.
Náležitosti rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sú upravené v § 209 ods. 1, 2,3 a 4 citovaného zákona.
Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Postup organizačnej zložky sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia okrem iného je upravený aj v § 195 ods. 1 až 3 zákona, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa sa v danom prípade neriadili dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami § 195 a § 209 zákona.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že odporkyňa mala týmto rozhodnutím realizovať rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sd/40/2012 - 33 zo dňa 30.07.2013, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.05.2012 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 5 písm. c), d) O.s.p. a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Týmto predchádzajúcim rozhodnutím odporkyňa taktiež zamietla žiadosť navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii. Odporkyni súd v citovanom rozsudku uložil opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie spornej doby zamestnania tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a aby bolo náležite odôvodnené. Rovnako bola povinná sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa, ktorý uviedol v opravnom prostriedku. Túto úlohu však odporkyňa nerealizovala a nevysporiadala sa dôsledne s námietkami navrhovateľa, ani s námietkami, ktoré boli vznesené v odôvodení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sd/40/2012.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa konštatovala a poukazovala na skutočnosť, že na základe predloženej „prílohy k žiadosti o dôchodok“ na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie zisťovala zaradenie do zvýhodnenej pracovnej kategórie u zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo P., ktorý potvrdil že navrhovateľ vykonával činnosť pod poradovým číslo 5142. Podľa opisu pracovnej činnosti pod poradovým číslom 5142 sa do I. pracovnej kategórie zaraďuje zamestnanie stavbyvedúceho, ak ide o organizovanie a riadenie podzemných prác. Podľa podaní však navrhovateľ pracoval ako stavbyvedúci na stavbách, na ktorých sa realizovali montáže oceľových konštrukcií a išlo k práce vo výške nad 10 metrov.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že tak ako to uvádza aj odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že podľa „prílohy k žiadosti o dôchodok“ zo dňa 28.06.2002, ktorá bola doplnená dňa 20.02.2003 navrhovateľ bol pracovne zaradený ako stavbyvedúci u zamestnávateľa Pozemné stavby P., závod ťažkej montáže od 01.01.1969 do 31.12.1973. Podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával činnosť pod poradovým číslom kategórie 5142. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 4Sd/40/2012, však odporkyni vytkol, že sa nevysporiadala s písomným podaním Ing. X. U., predsedu predstavenstva Pozemné staviteľstvo, a.s. P. zo dňa 05.03.2010, ktorý v tomto podaní uviedol, že „ ..... doplnená príloha k žiadosti o dôchodok navrhovateľa bola konzultovaná a poradové číslo 5142 bolo dopísané podľa katalógu na pracovisku Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 20.02.2003 v prítomnosti Ing. Y. M.. Nakoľko naša organizácia katalóg kategórie pracovných činností nevlastní, ospravedlňujem sa za nesprávne dopísanie poradového čísla a jej popísanie mojou osobou. Pravdou je, že Ing. Y. M. bol v čase montáže P. monobloku 12-poschodového skeletu z oceľovej konštrukcie stavbyvedúcim a aj ďalších nízkopodlažných objektov občianskej vybavenosti, čo bolo rozhodujúce pri mojom posudzovaní zaradiť ho do I. pracovnej kategórie ..... “. Odporkyňa aj napriek tomu opätovne v odôvodení preskúmavaného rozhodnutia poukazuje na potvrdenie zamestnávateľa o zaradení pracovnej činnosti navrhovateľa pod poradovým číslom 5142, pričom vyjadrenie predsedu predstavenstva Pozemné staviteľstvo, a.s. P. X. U. zo dňa 05.03.2010 žiadnym spôsobom nehodnotí, ani ho neuvádza. Konštatovala, že doba zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v I. pracovnej kategórii z dôvodu predloženej prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 28.06.2002 preto nie je možné zhodnotiť, pričom je zrejmé, že navrhovateľ žiadal o zaradenie jeho pracovnej činnosti do II. pracovnej kategórie.
Podľa § 196 ods. 1 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 196 ods. 2 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
Odporkyňa s poukázaním na § 196 zákona dôvodila, že na základe čestného prehlásenia svedkov a ich evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zistila, že svedkovia, ktorých uviedol navrhovateľ vo vyhlásení nevykonávali práce zaradené do II. pracovnej kategórie počas celého kalendárneho roka, ale len v obmedzenom rozsahu, t.j. len časť kalendárneho roka a preto nie je možné na základe vyhlásenia týchto svedkov posúdiť rozsah zaradenia navrhovateľovho zamestnania do II. pracovnej kategórie. Z tohto odôvodnenia však nie je zrejmé o akých svedkov v danom prípade ide, aké vyhlásenia v predmetnom konaní títo svedkovia podali a ani súvislosť týchto vyhlásení svedkov s ich zaradením do konkrétnej pracovnej kategórie. Absentuje teda akákoľvek úvaha správneho orgánu pri hodnotení zisteného skutkového stavu.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ predložil odporkyni vyhlásenie komisie v zložení Ing. P. R., Csc., L. P., U. B. a U. F., ktorí v tomto vyhlásení potvrdili, že navrhovateľ v období rokov 1969 až 1973 pracoval v Pozemných stavbách, n.p. P., závod ťažkej montáže ako stavbyvedúci na prácach vo výške nad 10 metrov, riadil montáže oceľových konštrukcií na výškových stavbách. Uvedení členovia komisie potvrdzujú, že sú bývalými zamestnancami Pozemných stavieb, n.p. P. - závodu ťažkej montáže. Okrem toho navrhovateľ predložil v konaní prehlásenia L. G. a C. X., bývalých pracovníkov závodu ťažkej montáže, ktorí rovnako potvrdili tú istú skutočnosť, t.j. že navrhovateľ v rokoch 1969 až 1973 organizoval práce na stavbách ako stavbyvedúci montáže oceľových konštrukcií vo výškach nad 10 metrov.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 01.06.1992. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne však nevyplýva, na základe akého rezortného zoznamu a zaradenia pracovnej činnosti v tomto zozname odporkyňa vychádzala pri hodnotení a dokazovaní skutočností, či navrhovateľ pracoval alebo nepracoval v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ vo svojej žiadosti zo dňa 11.10.2011 poukazoval na rezortný zoznam zamestnaní zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia a to prílohu k úprave Ministerstva stavebníctva Slovenskej republiky č. 9/1985 vydanú podľa § 12 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení platnú pre zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31.12.1998 podľa druhu vykonávaných prác do I. a II. pracovnej kategórie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne však nie je možné zistiť, ako sa odporkyňa s týmto navrhovateľom navrhovaným rezortným zoznamom vyrovnala.
Odporkyňa ako ďalší dôkaz v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použila list č. 11503 - 145 / 2004 - PO zo dňa 08.10.2014, ktorý jej bol doručený Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov, ktorá oznámila, že nikto zo svedkov, ktorí pracovali s navrhovateľom nemôže potvrdiť rozhodujúcu skutočnosť, a to že ako stavbyvedúci odpracoval viac ako polovicu pracovnej doby na takom pracovisku, kde väčšina robotníkov vykonávala prácu v II. pracovnej kategórii. Z tohto odôvodnenia opätovne nevyplýva, akých svedkov odporkyňa v konaní vypočula, kedy sa uskutočnil výsluch týchto svedkov a kde. Rovnako nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu odporkyňa dospela k záveru, že v prípade posudzovania zaradenia navrhovateľa do II. pracovnej kategórie ako stavbyvedúceho bolo potrebné preukázať, že sa navrhovateľ ako stavbyvedúci sa mal zdržiavať viac ako polovicu svojho pracovného času na pracovisku, kde väčšina robotníkov vykonáva prácu v II. pracovnej kategórii. Iba zo spisu odporkyne súd zistil, že na Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov bola spísaná zápisnica dňa 26.11.2010 podľa § 189 zákona vo veci preukázania zaradenia doby zamestnania do II. pracovnej kategórie, kde boli vypočutí svedkovia U. F. a L. X., ktorí podľa tvrdenia navrhovateľa mali preukázať, že majú vedomosť o dobe jeho zamestnania v Pozemných stavbách, n.p. P.. Z obsahu tejto zápisnice nie je zrejmé aké otázky boli týmto svedkom kladené a z ich výpovede iba vyplýva, že potvrdili skutočnosť, že navrhovateľ pracoval ako stavbyvedúci v Pozemných stavbách, n.p. P.. Nevedeli však potvrdiť koľko zarábal a či bol zaradený v II. pracovnej kategórii.
Ak teda odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žiadny zo svedkov nepotvrdili, žeby ako stavbyvedúci odpracoval viac ako polovicu pracovnej doby na pracovisku, kde väčšina robotníkov vykonávala prácu v II. pracovnej kategórii, toto jej tvrdenie nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu z dôvodu, že svedkom v tomto smere kladená otázka nebola, resp. zo zápisnice zo dňa 26.11.2010 ani nevyplýva, aká otázka bola svedkom pri ich výpovediach kladená. Z obsahu spisu odporkyne nevyplýva, žeby bol navrhovateľ vyzvaný odporkyňou na preukázanie skutočností, že sa viac ako polovicu svojho pracovného času zdržiaval na pracovisku, kde väčšina robotníkov vykonávala prácu v II. pracovnej kategórii.
Odporkyňa ďalej o odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý zamestnávateľ vyplnil tak, že zaradil dobu zamestnania navrhovateľa do III. pracovnej kategórie s poukázaním na to, že navrhovateľ tento evidenčný list na znak súhlasu vlastnoručne podpísal. Súd v tomto prípade poukazuje na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia.
Pretože úlohou súdov v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkové stavu, ani nahrádzať alebo dopĺňať odôvodenie rozhodnutia správnych orgánov, súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm.c), d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii, vykoná dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vysporiada sa so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a vydá rozhodnutie vo veci tak, aby spĺňalo všetky požadované kritéria uvedené v § 209 zákona, t.j. že bude v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, bude vyhádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu a bude z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.
Pri novom prejednaní veci je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( § 250r O.s.p. ).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov:
- prevzatie a príprava zastúpenia
- písomné podanie zo dňa 14.04.2015
- účasť na pojednávaní dňa 02.09.2015 pri hodnote jedného právneho úkonu 64,53 Eur a režijného paušálu 3 x 8,39 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom 218,76 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.