Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sd-40-2012.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sd/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa Ing. G. F., bytom B. V. č. XXX/X, J. X. Y., právne zastúpeného JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Francisciho 35, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o zhodnotenie doby zamestnania takto
rozhodol:
Z r u š u je rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. mája 2012, č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2, písm. c/, d/ v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 132,64 Eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť v lehote 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Oľgy Michalíkovej, advokátke vedený vo Y., a.s. pobočka J., číslo účtu: XXX XXX XXX/XXXX.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 11.05.2012 zamietla odporkyňa žiadosť navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.), v § 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len Nariadenie) a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len zákona).
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 274 ods. 1 zákona, § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb., § 1 ods.4 a prílohu č.1 časť II. Nariadenia. Poukázala na to, že na základe predloženej prílohy k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie zisťovala zaradenie navrhovateľa do zvýhodnenej pracovnej kategórie u zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo J.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľ vykonával činnosť pod poradovým číslom 5142 a podľa opisu pracovnej činnosti pod týmto poradovým číslom sa do I. pracovnej kategórie zaraďuje v zamestnaní stavbyvedúceho, ak ide o organizovanie a riadenie podzemných prác. Podľa podaní navrhovateľa tento pracoval ako stavbyvedúci na stavbách, na ktorých sa realizovali montáže oceľových konštrukcií a išlo o práce vo výške nad 10 m.
Zdôraznila, že dôkazom jednoznačne preukazujúcim výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia alebo tlačivo „príloha k žiadosti o dôchodok“. Podľa oznámenia zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo J. zo dňa 05.03.2010 sa u neho nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce skutočnosť zaradenia navrhovateľa do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z tohto dôvodu dobu zamestnania od 1. januára 1969 do 31.
decembra 2003 v I. pracovnej kategórií na základe navrhovateľom predloženej prílohy k žiadosti o dôchodok nebolo možné zhodnotiť. Svedkovia, ktorých navrhovateľ uviedol vo vyhlásení nevykonávali práce zaradené do II. pracovnej kategórie počas celého kalendárneho roka a preto nebolo možné na základe vyhlásenia týchto svedkov posúdiť rozsah zaradenia zamestnania navrhovateľa do pracovnej kategórie. Podľa potvrdenia zamestnávateľa Pozemné stavenisko, a.s. J. zo dňa 19.01.2012 tento nevie z preložených premiestňovacích dekrétov a určenia základného platu zodpovedne a presne posúdiť zaradenie zamestnania navrhovateľa do II. pracovnej kategórie. Z toho dôvodu odporkyňa nevyhovela žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórii.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Namietal, že podľa § 14 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. a vzhľadom na rezortný zoznam zamestnaní zaradený na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie, prílohu k úprave Ministerstva stavebníctva SR č. 9/1985 vydanú podľa § 12 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a platnú pre zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1988 podľa druhu vykonávaných prác do I. a II. pracovnej kategórie má jeho zamestnanie od 01.01.1969 do 31.12.1973 (ďalej len sporné obdobie) byť zhodnotené v II. pracovnej kategórii. Ďalej uviedol, že následkom nedôslednej evidencie vedenej jeho vtedajším zamestnávateľom Pozemné stavby n.p. došlo k zaradeniu uvedenej doby zamestnania do nesprávnej III. pracovnej kategórie a jeho dôchodok bol preto nesprávne vypočítaný. Ďalej namietal, že poradové číslo 5142, pod ktorým vykonával v uvedenej dobe podľa potvrdenia zamestnávateľa pracovnú činnosť bolo uvedené nesprávne. Poukázal na to, že v čase jeho zamestnania u uvedeného zamestnávateľa v spornom období nebol ešte vypracovaný štatút pre technicko - kvalifikačný katalóg (TKK) pre zaradenie vykonávania pracovnej činnosti do zodpovedajúcich pracovných kategórií. Uvedená skutočnosť vyplýva z toho, že pod poradovým číslom 5142 boli zaradené pracovné činnosti „riadenie pozemných prác“, ktoré v Pozemných stavbách n.p. neboli vôbec vykonávané. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v spornom období bol u zamestnávateľa zamestnaný vo funkcii stavbyvedúceho v závode ťažkej montáže (ZŤM) 06, kde boli realizované stavby vo výškach nad 10 metrov a práce vykonávané na týchto stavbách boli podľa rezortných zoznamov príslušného ústredného orgánu zaradené do II. pracovnej kategórie. Toto zaradenie je zrejmé z premiestňovacích a platových dekrétov, ktoré zaslal odporkyni, a to najmä z premiestňovacieho dekrétu zo dňa 07.01.1969 Zn. 000328, ktorým bol premiestnený z PR k Správe 06 - pre ťažkú montáž v J. a poverený vykonávaním funkcie stavbyvedúceho od 01.01.1969 a z následných platových dekrétov. Na preukázanie týchto skutočností navrhol výsluch niekoľkých svedkov.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2013 a doplnenom vyjadrení zo dňa 26.04.2013 žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zhodnotenie doby zamestnania zo dňa 11.05.2012 ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Žiadosťou zo dňa 27.06.2002 doručenou odporkyni dňa 09.07.2002 navrhovateľ žiadal na základe prílohy k žiadosti o dôchodok o preradenie z III. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie v rokoch od 1969 do 1974, kedy pracoval ako stavbyvedúci na závode ťažkej montáže pri montáži výškových stavieb. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporkyňa zamietla túto žiadosť o zhodnotenie doby zamestnania z dôvodov, že nespĺňa podmienky uvedené v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., v § 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. a podľa § 274 ods. 1 zákona.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.
Podľa § 14 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii sú vedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. a II. pracovnej kategórie. Do II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci
a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi tak, že po dlhoročnom výkone vznikajú trvalé škody na ich zdraví,
b) obťažovanie látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhanosťou, alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,
c) poverení činnosťou v zahraničí, obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.
Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, do II. pracovnej kategórie sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú zamestnania, v ktorých sa za podmienok uvedených zákonom vykonávajú práce uvedené v prílohe č. 1 v časti II. tohto Nariadenia. Podľa prílohy č. 1 časti II. Nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. zaradenia zamestnania a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia odôvodňuje práce vykonávané vo výškach nad 10 m v závese za sťažených podmienok pri stavebných a montážnych prácach.
Podľa § 195 ods. 1 až 3 organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V danom prípade sa odporkyňa ustanoveniami § 195 ods. 1 až 3 v spojení s ust. § 209 ods. 1, 2, 4 zákona dôsledne neriadila.
Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok zo dňa 28.06.2002, ktorá bola doplnená dňa 20.02.2003 bol navrhovateľ pracovne zaradený ako stavbyvedúci u zamestnávateľa Pozemné stavby J., závod ťažkej montáže od 01.01.1969 do 31.12.1973. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľ vykonával
činnosť pod poradovým číslom kategórie 5142. Podľa opisu pracovnej činnosti pod poradovým číslom 5142 sa do I. pracovnej kategórie zaraďuje zamestnanie stavbyvedúceho, ak ide o organizovanie a riadenie podzemných prác. Podľa podaní navrhovateľa bol však zamestnaný ako stavbyvedúci na stavbách, na ktorých sa realizovali montáže oceľových konštrukcií a išlo o prácu vo výške nad 10 m.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť právnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutia, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preskúmavacie súdne konanie podľa osobitnej tretej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov nie je pokračovaním administratívneho konania odporkyne. Navrhovateľ v opravnom prostriedku a následne aj na pojednávaní konanom dňa 30.07.2013 argumentoval tým, že v období od 01.01.1969 do 31.12.1973 pracoval ako stavbyvedúci na prácach vo výške nad 10 metrov a k žiadosti o dôchodok priložil Vyhlásenie komisie, ktorá potvrdila, že navrhovateľ v rokoch 1969 až 1973 pracoval v Pozemných stavbách n.p. J. - závod ťažkej montáže ako stavbyvedúci na prácach vo výške na 10 m, riadil montáž oceľových konštrukcií na výškových stavbách. Doložil čestné prehlásenie Ing. C. J., ktorý bol bývalým riaditeľom Závodu ťažkej montáže v J., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ pracoval ako stavbyvedúci na stavbách oceľových konštrukcií vo výškach nad 10 m v rokoch 1963 až 1974, čestné prehlásenie svedka A. Y., ktorý bol zamestnancom Závodu ťažkej montáže 06 v J. ako montážnik oceľových konštrukcií a tiež prehlásil, že navrhovateľ pracoval v rokoch 1963 až 1974 ako stavbyvedúci na stavbách oceľových konštrukcií vo výškach nad 10 m, čestné prehlásenie svedka E. Z., ktorý pracoval v závode ťažkej montáže ako vedúci technickej skupiny, ktorý prehlásil, že navrhovateľ v rokoch 1963 až 1974 organizoval práce na stavbách ako stavbyvedúci montáže oceľových konštrukcií vo výškach nad 10 m, pričom týmito dôkazmi sa odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nezaoberala, to znamená, že nedostatočne zistila skutkový stav veci. Taktiež sa odporkyňa nevysporiadala s písomným podaním Ing. Y. H., predsedom Predstavenstva Pozemné staviteľstvo, a.s. J. zo daň 05.03.2010, ktorý v tomto písomnom podaní uviedol, že: „Doplnená príloha k žiadosti o dôchodok navrhovateľa bola konzultovaná a poradové č. 5142 bolo dopísané podľa katalógu na pracovisku Sociálnej poisťovni, pobočky Prešov dňa 20.02.2003 v prítomnosti Ing. G. F., nakoľko naša organizácia katalóg kategórie pracovných činností nevlastní. Ospravedlňujem sa za nesprávne dopísané poradové číslo a aj podpísané mojou osobou. Pravdou je, že Ing. G. F. bol v čase montáže J. monobloku dvanásťposchodového skeletu z oceľovej konštrukcie stavbyvedúcim a aj ďalších nízkopodlažných objektov občianskej vybavenosti, čo bolo rozhodujúce pri mojom posudzovaní zaradiť ho do I. pracovnej kategórie ...“. Taktiež sa odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nevysporiadala s dôkazom, ktorý predložil navrhovateľ dňa 13.10.2010, a to Rezortný zoznam Ministerstva stavebníctva Slovenskej Socialistickej republiky zamestnaní v stavebnej výrobe a vo výrobe stavebných látok zaradených do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, príloha k úprave MSvSSR č. 23-1915/78 z 15.11.1978.
Navrhovateľ písomnými podaniami vysvetľoval odporkyni, že je nutné prehodnotiť dobu jeho zamestnania v spornom období, kedy pracoval ako stavbyvedúci na prácach vo výške nad 10 m, čo preukazoval Vyhlásením komisie pamätníkov Pozemných stavieb n.p. J. - závod ťažkej montáže a taktiež prílohou k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní patriacich do I. a II. pracovnej kategórie. Tiež nie je v súlade so zákonom, aby sa odporkyňa odvolávala len na potvrdenia zamestnávateľa Pozemné stavby J., toho času Pozemné staviteľstvo, a.s. J. zo dňa 19.01.2012, že nevie zodpovedne a presne posúdiť zaradenie zamestnania navrhovateľa do a II. pracovnej kategórie. Túto skutočnosť bližšie špecifikovala, resp. vysvetlila odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 31.01.2013, kde poukazuje na to, že zamestnávateľ pripustil, že poradové č. 5142 v prílohe k žiadosti o dôchodok je doplnené nesprávne a preto nie je možné túto dobu zamestnania zhodnotiť.
S poukazom na § 195 ods. 1 zákona, Sociálna poisťovňa na to, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci je povinná obstarať si potrebné doklady pre rozhodnutie. Okrem toho, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je aj pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, pretože sa bližšie v rozhodnutí nezaoberala špecifikáciou rezortného zoznamu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2013 uvádza zaradenie zamestnania navrhovateľa do III. pracovnej kategórie z dôvodu, že podľa úpravy č. 127 z 08.07.1964 publikovanej vo Vestníku Ministerstva stavebníctva ČSR v časti 32 z 24.08.1964 doplnenej výnosom Ministerstva stavebníctva č. 53 z 30.11.1965, výnosom č. 23 z
11.07.1966, výnosom č. 2 z 23.01.1967, výnosom č. 3 z 29.05.1967 a výnosom č. 2 z 22.12.1967 zamestnania prevádzkových technikov, dielovedúcich a prevádzkových inžinierov sústavne vykonávané aspoň z 3/4 celkovej pracovnej doby na pracoviskách, kde viac ako polovica pracovníkov vykonáva práce, pre ktoré je ich zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie patria do tejto pracovnej kategórie, pričom tieto výnosy Ministerstva stavebníctva v preskúmavanom rozhodnutí odporkyňa vôbec nespomína a vyjadrenie odporkyne nie je súdom preskúmateľné.
Sám poverený zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 30.07.2013 uviedol, že popis pracovnej činnosti pod poradovým č. 5142 nie je dôležitý, lebo nijako nesúvisí s pracovnou kategóriou navrhovateľa. Avšak odporkyňa v administratívnom spise aj v preskúmavanom rozhodnutí stále poukazuje na to, že navrhovateľ bol podľa Rezortného zoznamu zaradený pod poradovým č. 5142 a podľa popisu pracovnej činnosti pod poradovým č. 5142 sa do I. pracovnej kategórie zaraďuje zamestnanie stavbyvedúceho, ak ide o organizovanie a riadenie podzemných prác. Navrhovateľ však uvádzal, že pracoval ako stavbyvedúci na stavbách, na ktorých sa realizovali montáže oceľových konštrukcií a išlo o prácu vo výške nad 10 metrov. V písomnom podaní zamestnávateľa navrhovateľa je uvedené, že toto poradové číslo bolo do prílohy k žiadosti o dôchodok uvedené omylom a dopísané až v roku 2003. S touto skutočnosťou sa odporkyňa žiadnym spôsobom v preskúmavaní v novom rozhodnutí nevysporiadala. Taktiež je nutné, aby odporkyňa v rozhodnutí náležitým spôsobom ozrejmila zaradenie zamestnania navrhovateľa do správneho Rezortného zoznamu, a to či je to č. 9/1985 alebo výnos č. 15/1988, alebo Nariadenie vlády č. 136/1975. Navrhovateľ nemôže byť poškodený z toho titulu, že nástupca jeho pôvodného zamestnávateľa neeviduje požadované doklady, resp. nespolupracuje s odporkyňou. Samotná odporkyňa v písomnom podaní zo dňa 11.07.2003 navrhovateľovi uviedla, že: „Našim šetrením u zamestnávateľa Pozemné staviteľstvo, a.s. J. sa poradové číslo nepodarilo došetriť, nakoľko z materiálov, ktoré sa u zamestnávateľa nenachádzajú nie je možné tento údaj zistiť. V prípadoch, kedy nie je možné bezpečne overiť označenie druhu zamestnania, zriaďujú sa tzv. komisie pamätníkov ako pomocné a poradné orgány. Sú zložené so zástupcov vedenia organizácie, pracovníkov organizácie, ktorí si pamätajú skoršie pomery v organizácií, poznajú pracovníka, resp. jeho bývalých pracovníkov, tiež miesta ich pracoviska a môžu tak prispieť k tomu, aby sa zadovážili ich svedecké výpovede. Skutočnosti zistené komisiou pamätníkov sa potom protokolovo spíšu a predložia poverenému vedúcemu pracovníkovi organizácie, ktorý po ich podrobnom zvážení môže vydať potvrdenie o dobe zamestnania v I. alebo v II. pracovnej kategórií s doložkou, že organizácia potvrdzuje pravdivosť údajov podľa výsledkov šetrenia komisie pamätníkov a vyhlásení svedkov. Po zaslaní požadovaných dokladov opätovne posúdime započítanie doby zamestnania v rokoch 1969 až 1973 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii“.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zhodnotenie doby zamestnania od 01.01.1969 do 31.12.1973 v II. pracovnej kategórií tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a aby bolo náležite odôvodnené. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí je odporkyňa povinná sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa, ktoré uviedol v opravnom prostriedku.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch právnych úkonov - prevzatie a príprava - suma 58,69 Eur a podanie návrhu (opravného prostriedku) na súd - suma 58,69 Eur a režijného paušálu 2 x 7,63 Eur, čo celkom predstavuje sumu 132,64 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).