Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/25/2022

Uznesenie

Okresný súd Prešov žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX F., 2./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh na zrušenie neodkladného opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -93 zo dňa 20.1.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešov sp. zn. -146 zo dňa 8.4.2021, z a m i e t a.

Žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalovaný sa podaným návrhom domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -93 zo dňa 20.1.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešov č. k. -146 zo dňa 8.4.2021. Svoj návrh odôvodnil tým, že konanie vo veci samej o neplatnosť Zmluvy o splátkovom úvere č. 5119031958 zo dňa 27.09.2016 a o neplatnosť Záložnej zmluvy k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zo dňa 27.9.2016 bolo právoplatne ukončené, je zrejmé, že neodkladné opatrenie by malo byť v zmysle (ďalej len „“) zrušené, súd však o zrušení neodkladného opatrenia do dnešného dňa nerozhodol. Ďalej uviedol, že aj v prípade posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov pohľadávka žalovaného ako záložného veriteľa naďalej existuje v sume, pre ktorú je možné vykonať záložné právo, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimerane dlhý čas, resp. trvalo bezdôvodne obmedzovať záložného veriteľa vo výkone záložného práva. V takom prípade by totiž šlo o absolútne porušenie práv žalovaného ako záložného veriteľa, nakoľko výkon záložného práva, na ktorý má žalovaný právny nárok, nemožno obmedziť natrvalo a tým de facto dosiahnuť účinky neobmedzeného neodkladného opatrenia. Poukázal tiež na to, že žiaden zákon neustanovuje povinnosť žalovanému absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva, v prípade, že bude vykonávané v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly, bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu, slúži žaloba o neplatnosť dražby. Túto možno podať, ak je spochybnená platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

K podanému návrhu sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade v tom smere, že návrh považujú za neôdovodnený. V podstate poukázali na to, že žalobca im odmietol vydať vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, teda nedisponujú žiadnymi informáciami k možnosti overenia správnosti finančných údajov. Žalobca im na základe ich žiadosti nezaslal písomnú odpoveď na ich žiadosť o zaslanie potvrdenia o plnení dlhu (kvitanciu) v zmysle ust.

Zb. . Navrhli, aby súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -93 z 20.1.2021 nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

„I. žalovaný v je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti: ? rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na par. č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, o výmere 101 m2, vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, okres Prešov, obec C. D. E., katastrálne územie C. D. E., vo vlastníctve: A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX so spoluvlastníckym podielom 1/1, pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XX, par. č. XX/X, o výmere 683 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, okres Prešov, obec C. D. E., katastrálne územie C. D. E., vo výlučnom vlastníctve: G. B., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1, pozemok parcely registra „C“, zapísaný na LV č. XX, par. č. XX/X, o výmere 101 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, okres Prešov, obec C. D. E., katastrálne územie C. D. E., vo výlučnom vlastníctve: G. B., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1,

II. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta,

III. ukladá žalobcom povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o neplatnosť Zmluvy o splátkovom úvere č. 5119031958 zo dňa 27.09.2016 a o neplatnosť Záložnej zmluvy k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zo dňa 27.09.2016,

IV. Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.“

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -146 zo dňa 8.4.2021 výrok I., II. a IV. ako správny potvrdil.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku I. o povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.1.2021 a právoplatnosť dňa 2.6.2021.

Žalobcovia v 1. a 2. rade boli výrokom III. odkázaní na podanie žaloby, ktorú podali dňa 25.2.2021 a vec bola vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. .

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -148 z 2.3.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.4.2022 rozhodol tak, že cit.:

„I. U r č u j e, že úver zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. 5119031958 uzatvorený dňa 27.09.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.“

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa , o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

V prvom rade sa žiada uviesť, že rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodom, pre ktoré bolo nariadené, je možné výlučne na návrh. Teda vyžaduje sa procesná aktivita niektorej zo strany sporu, resp. osoby, ktorej bola uložená nejako povinnosť (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1133). Nebolo preto povinnosťou súdu rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia bez návrhu, nakoľko neboli splnené podmienky upravené v .

Na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd o jeho zrušení, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Odpadnutie dôvodov môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektami sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1133). K zmene pomerov musí súd prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver.

Neodkladné opatrenie bolo nariadené za stavu, keď žalobcom v 1. a 2. rade hrozil výkon záložného práva na nehnuteľnosti tvoriace ich obydlie dobrovoľnou dražbou so zdôraznením, že má ísť v demokratickej spoločnosti o prostriedok ultima ratio, a to na pohľadávku, výška ktorej bola určené podnikateľom a bez ex offo súdneho prieskumu zmluvných podmienok.

Súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia konštatoval cit.: „Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcov, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu.“

Ďalej z jeho odôvodnenia plynie cit. „Je nespochybniteľné, že o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd zastáva názor, že záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak súd má za to, že za danej situácie je potrebné upraviť pomery účastníkov v snahe predísť prípadnému neoprávnenému zhoršeniu pozície, ujme a následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu, obzvlášť v situácii, keď jednou zo stranu sporu je spotrebiteľ.“

Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. -146 zo dňa 8.4.2021 konajúci o odvolaní žalovaného konštatoval cit.: „8.1.Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi

fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti . Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne. 8.2.Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j. podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky. 8.3. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok H./XX). Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.“

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali ochrany žalobou vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , pričom táto im bola čiastočne poskytnutá a úver bol určený ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu hrubého porušenia povinnosti dodávateľa (právneho predchodcu žalovaného) overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ( ).

Z ust. vyplýva, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší, ak po jeho nariadení zanikli dôvody, ktoré vyžadovali dočasnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, pričom na jeho zrušenie sú splnené predpoklady iba v prípade, ak na základe porovnania stavu v čase nariadenia neodkladného opatrenia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na jeho zrušenie; možno dospieť k záveru, že dôvody nariadenia neodkladného opatrenia už netrvajú.

Dôkazné bremeno na preukázanie odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, zaťažuje žalovaného. Ten totiž má záujem o opätovný výkon záložného práva, a javí sa, že aj formou dobrovoľnej dražby, keďže ako argument pre zrušenie neodkladného opatrenia uvádza, že na nápravu pochybení v rámci súdnej kontroly slúži žaloba o neplatnosť dražby.

Žalovaný v podanom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenie dôvodí, že súd nemôže natrvalo obmedziť výkon záložného práva neodkladným opatrením. S uvedeným sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Musí však preukázať, že okolnosti, za ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie sa zmenili do tej miery, že súdna ochrana nie je potrebná a v tomto smere súd konštatuje, že si žalovaný bremeno tvrdenia, preto ani dôkazné bremeno nesplnil.

Z obsahov priložených spisov je zrejmé, že predmetom výkonu záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré tvoria obydlie žalobcov. V tomto smere žalovaný žiadne argumenty neuviedol, teda má súd za to, že uvedenú skutočnosť nespochybnil.

Súdu preto nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný zmenu okolností, ak súd pri nariadení neodkladného opatrenia jasne a zreteľne konštatoval, a to cit.: „Za stavu draženou vecou má byť obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcov, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio“. Ak má súd zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, pri ktorom nariadení bolo konštatované, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou má byť prostriedkom ultima ratio (tj. posledná, krajná možnosť), žalovaný nepochybne musí preukázať, že nastali okolnosti, prípadne okolnosti, ktoré tu boli v čase nariadenia

neodkladného opatrenia, sa zmenili do tej miery, že všetky iné možnosti uspokojenia pohľadávky sa minuli účinku (viď vyššie citované závery súdu). Ani v tomto smere žalovaný svoj návrh neodôvodnil.

Odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -93 zo dňa 20.1.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešov č. k. -146 zo dňa 8.4.2021 nastala medzi stranami sporu síce nová hmotnoprávna situácia v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, avšak na žalovanom bolo, aby si splnil dôkaznú povinnosť, minimálne v rovine uvedenia výšky zostatku pohľadávky ku dňu podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o uvedené, žalovaný iba konštatoval, že pohľadávka žalovaného naďalej existuje v sume, pre ktorú je možné vykonať záložné právo, čo súd v žiadnom prípade nepovažuje za preukázanie výšky pohľadávky. Súd teda nemohol vykonať test proporcionality.

V súvislosti s určením úveru ako bezúročného a bezpoplatkového vyvstali ďalšie pochybnosti ohľadom pohľadávky žalovaného, ktoré žalovaný nerozptýlil, keďže svoj návrh ani v tomto smere neodôvodnil. Potom, čo súd určil úver žalobcov ako bezúročný a bezpoplatkový, súdu nie je zrejmé, či by výkon záložného práva mal prebiehať za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorá bola zosplatnená právnym predchodcom žalovaného, či bolo umožnené plniť spotrebiteľom pohľadávky podľa splátkového kalendára uvedeného v zmluve o úvere, ale len čo do istiny, či bol dohodnutý nový splátkový kalendár, resp. či došlo k novému zosplatneniu úveru reflektujúc na výrok rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -148 z 2.3.2022. Pričom podľa názoru súdu ide o rozhodné skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie zmenených okolností na účely rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia.

Súd len záverom poukazuje na to, že v súdenej veci právoplatnosť skončenia konania vo veci samej (vec vedená na Okresnom súde Prešov sp. zn. ), nie je sama o sebe dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia. Je nimi iba odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a v tomto smere žalovaný dôkazné bremene neuniesol.

Na základe uvedené súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení

s ust. , že úspešní žalobcovi v 1. a 2. rade by mali nárok na náhradu trov konania, avšak si žiadne trovy konania neuplatnili, súd preto rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( v spojení s ).