Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/43/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v sporovej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., právne zastúpená advokátom JUDr. Rastislav Stašák, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., právne zastúpený advokátom JUDr. Slavomír Firment, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do práv vyplývajúcich z vecného bremena a nariadenie neodkladného opatrenia – trovy konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -153 zo dňa 20. júna 2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku III..

Mení uznesenie vo výroku IV. tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% súvisiacu s nariadením neodkladného opatrenia vrátane odvolacieho konania, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 19.2.2021.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd nepriznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania súvisiacu s nariadením neodkladného opatrenia vrátane odvolacieho konania.“

Rozhodnutie právne odôvodnil , , , Základných princípov, , , , .

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania tzv. zadnej časti rodinného domu špecifikovaného v žalobe a taktiež povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania pivnice – kotolne, s tým, že ju tak nesmie žiadnym spôsobom obmedzovať v užívaní tejto časti nehnuteľnosti. Zároveň žiadala, aby vo veci bolo nariadené

neodkladné opatrenie. Uznesením zo dňa 19.02.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek stavebných úprav na špecifikovanej nehnuteľnosti, ktoré by narušili doterajší pokojný stav a súkromie žalobkyne a zároveň bol povinný rešpektovať doterajšie stavebné rozdelenie tejto nehnuteľnosti, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Druhým výrokom bolo rozhodnuté, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Dňa 11.04.2022 bolo nariadené predbežné prejednanie sporu a následne dňa 20.06.2022 pojednávanie. Pred otvorením pojednávania žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Žiadala, aby súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko malo dôjsť k zásahu do pokojného užívania nehnuteľnosti, ako i s poukazom na nariadené neodkladné opatrenie. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak trval na priznaní náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu, konanie zastavil. Konštatoval, že v tomto prípade žalobkyňa vzala žalobu späť bez udania dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ustanovenia , preto priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na citované ustanovenie zrušil nariadené neodkladné opatrenie tak, ako to je uvedené vo výroku II. uznesenia. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov súvisiacich s neodkladným opatrením uviedol, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a toto rozhodnutie potvrdil i odvolací súd. Pri neodkladnom opatrení však súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej, ale vychádza vo väčšine prípadov iba z tvrdení jednej strany, ktorá musí preukázať dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré sa v počiatočnom štádiu konania javili ako dôvodné a postačovali na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané, pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť v dôsledku čoho konanie zastavil. neupravuje obdobnú situáciu, ak žalobca je úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale vo veci samej úspešný napokon nie je, resp. zoberie žalobu späť. Pri aplikácii len vo vzťahu k neodkladnému opatreniu by podľa tohto ustanovenia mala mať nárok na náhradu trov konania žalobkyňa. Z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci sa však javí takýto záver ako nespravodlivý, keďže protistrana bola obmedzená na svojich právach spôsobom určeným v neodkladnom opatrení. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že úspech vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému po začatí konania, pri ktorom bolo vyslovené, že o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí, je potrebné posudzovať z pohľadu úspechu vo veci samej. Keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania, teda nebola v konaní úspešná, o trovách neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania pri neodkladnom opatrení, rozhodol tak, že náhradu trov neodkladného opatrenia žalobkyni nepriznal.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom III. a IV.. Odvolanie právne odôvodnila (ďalej len „“). Uviedla, že žalobu podala ako osoba, do ktorej práv bolo v rozpore so zákonom zasiahnuté a je toho názoru, že žalobu a aj návrh podala oprávnene. Žalobu podala z dôvodu, že žalovaný začal svojvoľne zasahovať do pokojného užívacieho stavu, v ktorom po dlhšiu dobu nerušene užívala spornú izbu a existencia takéhoto zásahu bola potvrdená súdom prvej inštancie a aj odvolacím súdom. Pokiaľ by žalovaný nezačal s vykonávaním stavebných úprav počas toho, ako izbu užívala, nebola by nútená iniciovať začiatok súdneho konania. Od začatia konania po prvé pojednávanie prebehol určitý čas, počas ktorého sa rozhodla, že užívanie spornej izby jej nestojí za to, aby sa s bratom súdila. Aj keď je toho názoru, že je oprávnená predmetnú izbu naďalej užívať, rozhodla sa žalobu vziať späť. V uvedenom podľa jej názoru existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o trovy konania v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia je toho názoru, že na ich náhradu mal byť zaviazaný žalovaný, keďže svojim konaním zapríčinil ich vznik, pričom súdy oboch inštancií ustálili, že jej obrana bola opodstatnená. Navrhla napadnuté uznesenie vo výroku III. a IV. zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania, vrátane trov vynaložených na nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že žalobkyňa nepochybne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Od svojho prvého podania zdôrazňoval, že žalobkyňa uviedla súd do omylu, preto žalobu považoval za nedôvodnú a navrhoval, aby po vykonanom dokazovaní túto zamietol. Žalobkyňa si nepochybne bola, resp. musela byť vedomá, že vecné bremeno jej titulom Osvedčenia o dedičstve nevzniklo a že dôkazné bremeno nedokáže uniesť. Uviedol, že nešlo o jeho svojvoľný zásah, pretože izbu dlhodobo užívala dcéra žalobkyne iba na základe výpožičky, ktorá sa medzičasom skončila a nie titulom vecného bremena, ako to zámerne tvrdila žalobkyňa v podanej žalobe. Ak by si priznala, že jej právo užívať izbu nevzniklo a dobrovoľne by opustila miestnosť, k rozhodovaniu o náhrade trov by nedošlo. Keďže sa však rozhodla podať žalobu a následne ju aj vziať späť, musí mu nahradiť trovy konania, ktoré by mu inak nevznikli. Mal za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, keďže súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

Vo vzťahu k aplikácii ust. , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k rovnakému záveru, a to že žalobkyňa neuviedla a nepoukázala na žiadne také dôvody, ktoré by boli natoľko výnimočnými, aby odôvodňovali aplikáciu ust. , a teda ktoré by zakladali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať zásadu úspechu vo veci ( ), ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. V predmetnom prípade žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, pričom nemožno konštatovať a ani samotná žalobkyňa to netvrdila, že by k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného. Z uvedeného tak vyplýva, že za zastavenie konania je procesne zodpovedná žalobkyňa, preto procesne plne úspešným bol v tomto prípade žalovaný, ktorému tak vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalobkyne v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné.

Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k výroku IV. o trovách neodkladného opatrenia sa však odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie. V tomto prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením nepostupoval v zmysle zásady úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale v zmysle zásady úspechu vo veci samej. Takýto postup súdu prvej inštancie však nebol správny. Odvolací súd má za to, že aj keď neodkladné opatrenie bolo v predmetnom prípade nariadené počas konania vo veci samej, nemožno výsledok konania vo veci samej stotožňovať s výsledkom

konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že v takýchto prípadoch výsledok konania o nariadenie neodkladného opatrenie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale v prípade nariadenia neodkladného opatrenia len dočasne upravuje pomery sporových strán do rozhodnutia vo veci samej. V prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podaným návrhom osvedčila dôvodnosť jeho nariadenia, čo bolo potvrdené aj v odvolacom konaní, preto odvolací súd nevidí dôvod, prečo by inak úspešnej žalobkyni nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania súvisiaceho s nariadením neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne v tomto smere vyhodnotil ako dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd v zmysle uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku IV. o trovách konania súvisiaceho s nariadením neodkladného opatrenia zmenil tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania súvisiaceho s nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu 100%, o ktorej výške potom rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s , tak, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo, z dôvodu, že úspech žalobkyne a žalovaného bol v odvolacom konaní rovnaký. Žalobkyňa bola úspešná čo do výroku IV. uznesenia a žalovaný bol úspešný čo do výroku III. uznesenia, teda vzájomné čiastočné úspechy sporových strán sa do rovnakej výšky anulovali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).