Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-89-2014.pdf
PDF · 95.26 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-11P/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q., nar. 1X.X.XXXX , bytom u matky, zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov O., nar. X.X.XXXX, študentka, bytom O., právne zastúpená Mgr. Ľubomírou Karasovou, nar. 10.2.1976, bytom Moyzesova 1744-3,Púchov a B., t.č. vo výkone trestu NVÚ Žilina, právne zastúpený JUDr. Janou Ježíkovou, advokátka AK Považská Bystrica, Nám. A.Hlinku 29/34 , o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať výživným na mal. Q. od 1.5.2014 do 31.8.2014 po 120,-eur mesačne , a od 1.9.2014 do 31. marca 2015 po 150,-eur mesačne a od 1.4.2015 po 30,-eur mesačne , ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zameškané výživné za obdobie od 1.5.2014 do 31. 8. 2015 v sume 1 280,- Eur, súd povoľuje otcovi splácať po 40,- Eur mesačne popri bežnom výživnom, keď prvá splátka je zročná za nasledujúci mesiac od právoplatnosti rozhodnutia ,pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletého Q. do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala určiť výživné zo strany otca po 300,- Eur mesačne od 15.7.2013 dôvodiac, že s otcom maloletého nie sú manželia, v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti a otec neprispieval od narodenia dieťaťa žiadnym výživným.
Okresný súd rozhodnutím sp.zn. 11P/89/2014 zveril maloletého Q. do starostlivosti matke, zároveň určil otcovi výživné vo výške 180,- Eur mesačne od 1.4.2014 s tým, že zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1.4.2014 do 31.8.2014 vo výške 900,- Eur mesačne a povolil otcovi toto výživné splácať popri bežnom výživnom v 75-eurových mesačných splátkach. Proti uvedenému rozsudku podal otec odvolanie, pričom Krajský súd v Trenčíne sp.zn. 6Cop/78/2014 uznesením zo dňa 24.2.2015 rozsudok okresného súdu v časti o určení výživného zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné opätovne zdôvodniť existenciu dôvodov vhodných osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného vo výške 180,-Eur mesačne a taktiež bude potrebné doplniť dokazovanie o príjmoch otca, ako aj dôvody, prečo otec skončil pracovný pomer.
Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom matky, otca, ďalej súd vypočul ako svedka matku matky maloletého dieťaťa, oboznámil sa so správou firmy Continentál, ako aj ostatnými dokladmi, ktoré predložila jednak matka, jednak otec a zistil nasledovné :
Otec uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby výživné bolo upravené od doby, kedy sa dieťa narodilo. Rozporuje tvrdenie matky v tom, že nemali spoločnú domácnosť a že matka chodievala do domácnosti len na návštevu. V uvedenom období riadne spolu žili, on pracoval a kupoval všetky veci, ktoré dieťa potrebovalo. Uviedol, že v dôsledku toho, že sa nesprával k matke dieťaťa vhodne, táto v čase, keď malo dieťa desať mesiacov, odišla spolu s dieťaťom bývať ku svojej matke. V tomto období on ukončil pracovný pomer a odišiel do Talianska. Preto uviedol, že je ochotný platiť výživné až od tejto doby vo výške 50,- až 70,- Eur, avšak len do doby, kedy bol vzatý do väzby. Od momentu , kedy bol vzatý do väzby uviedol, že chce platiť výživné 30% sumy životného minima. K svojmu pracovnému pomeru v Matadore uviedol, že ukončil tam pracovný pomer dohodou. Potom mal zabezpečenú prácu v Taliansku prostredníctvom jeho matky, avšak do tejto roboty nastúpil až v júli. Za mesiace dve tretiny apríla, máj, jún bol doma. V Matadore odstupné nedostal, pracovný pomer ukončil dohodou. V Taliansku mal dosahovať príjem 2000,- Eur mesačne, pričom z tohto si hradil stravu, ubytovanie, čo bolo 1000,- Eur mesačne a 300,- Eur cestu. Takýmto spôsobom pracoval až do novembra. Každý mesiac zarobil teda približne 2000,-Eur, avšak mal výdaje také, ako uviedol. V uvedenom období tvrdil, že posiela peniaze svojej sestre, ktorá mala matke dieťaťa platiť titulom výživného aspoň 100,- Eur mesačne. Vie, že sestra takýmto spôsobom dala matke dieťaťa 400, -eur. Pokiaľ matka tvrdí, že týchto 400,- Eur slúžilo na iný účel, uviedol, že jednoznačne on mal v úmysle týmto spôsobom zaplatiť výživné na dieťa, takže zaplatil za uvedené obdobie 400,- Eur. Následne v Taliansku prestal pracovať, bol tam aj hospitalizovaný, mal úraz. Odmietol, že by to bolo z dôvodu požívania drog. Potom, čo sa vrátil na Slovensko, bol trestne stíhaný pre trestný čin krádeže, kde dostal podmienečný trest na desať mesiacov. Potvrdil, že si zobral 15.000,-Eur úver, z ktorého vyplatil poškodených. Následne bol vzatý do väzby. Z príjmu otca mal súd za preukázané, že otec mal príjem za obdobie od 1.5.2013 do 1.4.2014 priemerne 716,60 Eur mesačne. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa na území SR otca a to Continental Matador Rubber s.r.o. Púchov pracovný pomer s otcom bol ukončený 8.4.2014, s tým, že pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode. Otec ukončil pracovný pomer aj v podstate na základe dohody so zamestnávateľom, avšak zamestnávateľ súdu oznámil, že to bolo aj z toho dôvodu, že otec počas PN nebol zastihnutý doma a v zmysle ich predpisov sa toto považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, avšak skutočné ukončenie pracovného pomeru deklarovali ako na základe vzájomnej dohody. Následne bol otec nezamestnaný a to v období od 22.4.2014 do 29.7.2014 na úrade práce s tým, že bol vyradený z úradu práce pre nespoluprácu. Čo sa týka práce v Taliansku, nepredložil žiadne doklady o skutočnej mzde, s tým, že uviedol, že zarábal cca 2000,- Eur mesačne na ruku, z čoho platil 1300,- Eur náklady spojené s prácou v zahraničí, s cestovaním a s ubytovaním. Potom otec uviedol, že pracoval v Českej republike, kde dosiahol príjem 10.000,- Kč, ani túto skutočnosť však otec žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa potvrdenia, ktoré otec predložil v priebehu konania, v septembri 2014 dosiahol príjem v čistom vo výške 282,- Eur / čl. 112/ a v októbri 2014 dosiahol príjem vo výške 232,- Eur v čistom / čl. 114/. Iné potvrdenie nepredložil o tom, ako zarába.
Prostredníctvom právneho zástupcu predložil otec rodičovskú dohodu / čl. 109/ , z ktorej mal súd za preukázané, že rodičia sa dohodli , teda B. a O., že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude prispievať výživným na maloletého vo výške 30 ,-Eur mesačne. K tomuto otec uviedol, nakoľko na uvedenej rodičovskej dohode absentuje údaj , od ktorého času má otec takéto výživné platiť, že sa dohodli, že takéto výživné bude otec platiť za obdobie, odkedy bol vzatý do väzby a počas celého výkonu trestu. Túto skutočnosť na pojednávaní matka dieťaťa potvrdila. Súd mal ďalej za preukázané, že otec bol vzatý do väzby 31.3.2015.
Matka maloletého Q. uviedla, že po pôrode tri dni išla k svojej mame, potom sa však vrátila späť do domácnosti otca, bývala s jeho rodičmi. V tom čase otec dieťaťa pracoval, mal však nejaké dlhy. Pomáhal jej s dieťaťom, prebaľoval a podobne. Dával jej aj nejaké peniaze sem tam, koľko to bolo, uviesť nevedela, pokiaľ tam ona bývala s dieťaťom, ona finančne do rozpočtu rodiny neprispievala. V apríli 2014 ju zbil, vtedy to aj ohlásila a odišla späť k svojim rodičom. Od narodenia dieťaťa do mája 2014 s ním bývala podľa jej vyjadrenia „na striedačku“. Potom čase tam chodievala už len na návštevu, neprespávala tam, čiže z tohto pohľadu ona to nepovažovala za vedenie spoločnej domácnosti. Za celý
ten čas jej finančne pomáhala jej matka. Pokiaľ otec pracoval v Matadore, tak jej dával za celý čas 20,- až 40,- Eur po výplate, viac jej nedával. Návrh na určenie výživného v tom čase si nedala z toho dôvodu, že ho ľúbila. Potvrdila však, že otec po výplate občas niečo kúpil, niečo kupovala aj jej matka. Matka ďalej uviedla, že počas toho, čo sa narodilo dieťa, mala individuálne štúdium. Prešla viacerými školami, zatiaľ nezmaturovala, maturovať má až v mesiaci september. Uviedla, že mala individuálne štúdium, to znamenalo, že sa dohodla s pedagógmi, ktorí ju učili a chodila do školy tak jedenkrát do týždňa. Na otázku súdu, z akého dôvodu sa osobne nestarala teda o dieťa a dávala ho do exkluzívne drahej škôlky uviedla, že to bolo práve z toho dôvodu, že sa jej nemal kto starať o dieťa, keďže jej matka pracovala. Potvrdila, že sa stretávala aj s rodinou otca, konkrétne so sestrou Evou, ktorí jej občas niečo pre dieťa dávali, napr. plienky, drogériu. Matka taktiež potvrdila, že je pravdou, že s otcom dieťaťa už počas výkonu jeho väzby uzavrela dohodu o tom, že pokiaľ bude otec vo väzbe alebo následne vo výkone trestu, bude platiť na dieťa len 30,- Eur mesačne, čo bude matka poberať prostredníctvom jeho matky. V súčasnej dobe jeden mesiac pracuje vo firme Tesco, kde zatiaľ nemala výplatu. Uviedla, že bude zarábať cca 300,- Eur mesačne. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,-Eur, pričom všetky finančné prostriedky ,ktoré dostávala, t.j. 226,- Eur, dávala svojej matke na domácnosť. Potvrdila, že otec, ale aj ona mala v minulosti problémy s drogami.
Súd potom vypočul starú matku dieťaťa a to matku matky dieťaťa B., ktorá uviedla, že občas bývali uňho, občas bývali u nich. Pokiaľ matka išla k otcovi, ešte ona ju vždy nabalila a doniesla tam veľa vecí. Taktiež veľmi emotívnej výpovedi uvádzala, že v podstate sa o ňu starali ,ešte aj o rodinu otca, o jeho súrodencov , nakoľko jeho matka bola v zahraničí, o deti sa nemal kto starať. Súd pri výpovedi tejto svedkyne konštatoval, že svedkyňa po každej položenej otázke prakticky sa otočila na splnomocnenkyňu svojej dcéry a čakala, že odpovie na položenú otázku splnomocnenkyňa, nie ona. Z tohto dôvodu aj jej výpoveď bola značne emocionálna, v podstate z celkového prejavu bolo zrejmé, že má veľmi nepriateľský vzťah k otcovi dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživu sa nepremlčuje, možnosť ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné súdneho zreteľa.
Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. Súd mal bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že potom čo sa dieťa narodilo matke ako slobodnej matke dňa 15.7.2013, bývala u otca dieťaťa. Sama matka potvrdila, že k otcovi chodievala, bývala tam, za toto obdobie určité finančné prostriedky jej dával, uviedla však, že nevie , v akej presnej výške . Následne povedala vo svojej výpovedi, že otec jej dával po výplate 20 až 40 Eur, taktiež potvrdila, že za toto obdobie, čo tam žila, otec kupoval dieťaťu určité veci. Tieto však tiež bližšie však nešpecifikovala. Na základe týchto skutočností potom sa súd nestotožnil s návrhom matky o nutnosti upraviť výživné od narodenia dieťaťa, t.j. od 15.7.2013 a súd dospel k záveru, že preukazateľne si otec vyživovaciu povinnosť neplnil od 1.5.2014. Súd výživné na maloletého AV. potom modifikoval na tri rôzne obdobia. Jednak na obdobie od 1.5.2014 do 31.8.2014, kedy súd vychádzal z príjmu otca 716,-Eur v Matadore, napriek tomu, že v tomto období otec bol evidovaný na úrade práce, ale z tohto úradu práce bol pre nespoluprácu vyradený, súd dospel k záveru, že za toto obdobie, z takéhoto príjmu môže platiť sumu, ktorú súd určil. Následne otec odišiel za prácou do zahraničia, kde sám uviedol, že zarábal 2000,- Eur mesačne, i keď z tohto mal značné výdaje, spojené s ubytovaním a cestovaním, určil výživné od 1.9. do 31.3.2015 vo výške 150,- Eur mesačne a od 1.4.2015, teda kedy bol vzatý do väzby a navyše uzavrel dohodu s matkou dieťaťa, ktorú priložil do spisu po 30,- Eur mesačne , sa súd stotožnil s výškou tohto výživného a určil výživné po 30,- Eur mesačne. Z týchto dôvodov potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vo zvyšku návrh matky jednak teda ohľadne počiatku platenia výživného na maloletého zamietol a taktiež ohľadne výšky výživného, nakoľko otec nemal také finančné prostriedky, aby výživné v takej výške platil , avšak aj vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby, dospel súd k záveru, že suma, ktorú žiadala matka, t.j. 300,- Eur mesačne, je neadekvátne vysoká, nakoľko v prípade, že matka , ktorá má taktiež vyživovaciu povinnosť, ktorá sa však osobne stará o dieťa, by zo svojich príjmov poskytla aspoň 50,- Eur, takéto výživné na maloleté dieťa by v podstate predstavovalo sumu vyššiu, ako je suma minimálnej mzdy a preto súd dospel k záveru, že v prípade určenia výživného vo výške 150,-Eur za predpokladu, že na strane matky sú vytvorené také podmienky, aby aspoň 50,- Eur poskytla zo svojich prostriedkov, je výživné, ktoré pokryje všetky potreby dieťaťa. Skutočnosť, že dieťa chodí do jaslí, ktoré sú veľmi nákladné , súd vyhodnotil tak, že vôbec nebolo potrebné dieťa umiestniť do tak drahého zariadenia s ohľadom, že matka prakticky študovala individuálne a mohla sa o dieťa starať, tým by ušetrila značné finančné prostriedky, ktoré by potom mohli slúžiť na výživu dieťaťa.
Súd určil výživné ako je uvedené vyššie diferencovane a tak potom vznikol celkový dlh na výživnom 1280,- Eur, čo je dlh za obdobie od 1.5.2014 do 31.8.2015 s tým, že otec podľa určeného výživného by mal zaplatiť celkovú čiastku 1680,- Eur, avšak jednoznačne súd zohľadnil 400,- Eur, čo nepoprela ani matka, že dostala od otca, i keď je pravdou, že matka uviedla, že tieto finančné prostriedky ona považovala za finančné prostriedky z titulu príspevku na nevydatú matku. Otec však jednoznačne uviedol, že tieto peniaze dal svojej sestre na to, aby zaplatila zaňho výživné. Z týchto dôvodov potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Zameškané výživné vzhľadom k pomerom otca, potom súd nenariadil otcovi zaplatiť jednorázovo, ale v zmysle § 160 ods. 1 O.S.P. tomuto výživné povolil splácať v primeraných mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne , i keď si súd je vedomý skutočnosti, že zameškané výživné by malo byť z pravidla splatené do roka, vzhľadom na celkové pomery otca , vyššie splátky výživného by vôbec nebol schopný uhrádzať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.